Zhrnutie
Frederick Carnes Gilbert (rod. Cohen) bol priekopníkom adventistického misijného diela medzi židovským národom, rusko-poľským ortodoxným Židom, ktorý konvertoval na kresťanstvo v Bostone v roku 1889, založil Adventistickú židovskú misiu, v roku 1911 zorganizoval Židovské oddelenie Severoamerického zahraničného oddelenia, štyridsať rokov pôsobil ako superintendant židovskej práce pre Cirkev adventistov siedmeho dňa a v roku 1922 bol zvolený za jedného z prvých generálnych tajomníkov Generálnej konferencie. Narodil sa 30. septembra 1867 v Londýne v Anglicku ako syn Falka a Miriam Cohenových – utečencov, ktorí utiekli pred antisemitizmom v Suwalki, Poľsku a Nemecku – emigroval do Ameriky v máji 1886, bol pokrstený v Cirkvi adventistov 16. apríla 1889 a pôsobil päťdesiatpäť rokov ako jeden z najobľúbenejších evanjelistov, autorov a starších štátnikov cirkvi. Ellen White si jeho prácu mimoriadne vážila a v roku 1904 napísala: „Potrebujeme sto takýchto mužov tam, kde teraz máme jedného“ (19LtMs, Lt 391, 1904, ods. 10). Zomrel v Takoma Parku v štáte Maryland 31. augusta 1946.
Od Suwalki po South Lancaster (1867–1894)
Podľa článku Benjamina Bakera v Encyklopédii adventistov siedmeho dňa sa Frederick Carnes Cohen narodil 30. septembra 1867 v Londýne v Anglicku ako syn Falka a Miriam Cohenových – židovských utečencov zo Suwalki v Poľsku (vtedy územie Ruskej ríše), ktorí utiekli do Nemecka a potom do Anglicka v hľadaní tolerancie. Bol vychovávaný v prísnej ortodoxii, vyučoval ho rabín v Talmud Tóre, mal bar micva a uvažoval o kariére rabína. Jeho otec zomrel, keď mal pätnásť rokov. V máji 1886 odplával sám do Ameriky, kde si zmenil priezvisko na Gilbert. Po roku práce v newyorskej odevnej továrni a období nezamestnanosti, hladu a osamelosti sa presťahoval do Bostonu, našiel ubytovanie v adventistickom dome G. F. Fiskeho a prostredníctvom tichého svedectva rodiny Fiskeovcov prišiel k viere v Krista. 16. apríla 1889 ho pokrstil Orville Orlando Farnsworth do Cirkvi adventistov siedmeho dňa – jeho židovská rodina sa ho zriekla, kolegovia z továrne ho napádali, ale on zostal neochvejný vo svojom presvedčení. V roku 1890 sa zapísal na South Lancaster Academy a v roku 1894 úspešne ukončil štúdium. 16. marca 1896 sa oženil s Ellou May Grahamovou – narodenou 11. júla 1865 v Mansfielde v Connecticute, dcérou dvoch raných adventistov zachovávajúcich sobotu, pokrstenou S. N. Haskellom v roku 1877 a zakladajúcou študentkou South Lancaster Academy.
Židovská misia v Bostone a Gilbertovo verejné pôsobenie (1894–1907)
V júni 1894 Gilbert začal verejnú evanjelizačnú činnosť medzi dvadsaťtisícovým židovským obyvateľstvom Bostonu, kázal v jidiš na zhromaždeniach pod holým nebom, diskutoval v synagógach a vydal svoj prvý traktát Hebrews, and Rights of Conscience (Hebrejci a práva svedomia). V júni 1898 bol vysvätený na táborovom stretnutí New England Conference vo West Newton v štáte Massachusetts. Na konci roka 1905 si on a A. E. Place prenajali budovu na južnom konci Bostonu pre Židovskú misiu, ktorá bola vysvätená 17. apríla 1906 – išlo o najväčšiu iniciatívu, akú táto denominácia v tom čase medzi židovským obyvateľstvom podnikla. Podľa ESDA misia organizovala náboženské stretnutia, sobotnú školu a bohoslužby, poskytovala lekársku starostlivosť, prijímala siroty, kŕmila chudobných, ponúkala kurzy šitia, vydávala Gilbertove traktáty a mesačný časopis The Good Tidings of the Messiah (Dobrá zvesť o Mesiášovi) a distribuovala literatúru; vonkajšie stretnutia priťahovali hádzanie kameňov a fliaš a niekedy bola prítomná aj polícia.
Osobné hodnotenie Ellen Whiteovej o jeho práci
List Ellen Whiteovej z roku 1904 po jej rozhovore s Gilbertom: „Rozprávala som sa s bratom Gilbertom. Nemôžem mu zakázať ani ho odradiť od jeho práce. Potrebujeme sto takýchto mužov tam, kde teraz máme jedného. Posolstvo musí preniknúť do cirkví; a ak je toto jeden zo spôsobov, povieme: „Nech je Boh chválený“ a nebudeme odrádzať nikoho, kto môže kázať Slovo“ (Letters and Manuscripts, zv. 19, List 391, 1904, ods. 10).
List Ellen Whiteovej z roku 1906, v ktorom chváli prácu v Bostone: „Počuli sme, že sa teraz v Bostone niečo deje. S radosťou sme sa z správy v nedávnom vydaní Review dozvedeli o práci staršieho L. S. Wheelera ako pastora bostonského zboru a o práci jeho verných spolupracovníkov. Teší nás tiež, že starší F. C. Gilbert pôsobí v predmestí Everett. Dúfame, že tí, ktorí majú na starosti prácu v Novom Anglicku, budú spolupracovať s vedením sanatória v Melrose pri prijímaní aktívnych krokov na vykonanie práce, ktorá by sa mala urobiť v Bostone“ (Letters and Manuscripts, zv. 21, List 148, 1906, ods. 10).
List Ellen Whiteovej z roku 1903 adresovaný samotnému Gilbertovi, zachovaný v knihe This Day with God: „Kiež by si náš ľud uvedomil, aké výhody by mal, keby neustále hľadel na Ježiša!“ (This Day with God, s. 96, ods. 6).
Oddelenie pre židov (1907–1922)
Podľa ESDA bol Gilbert v roku 1907 menovaný za tajomníka Židovského oddelenia Centrálnej konferencie Nového Anglicka; 25. marca 1911 bolo toto oddelenie reorganizované pod Severoamerickým zahraničným oddelením Generálnej konferencie s Gilbertom ako jeho prvým riaditeľom. Do roku 1911 vydal aj svoju autobiografiu From Judaism to Christianity and Gospel Work Among the Hebrews (South Lancaster, Massachusetts: Good Tidings Press) a svoju kľúčovú apologetickú prácu Practical Lessons from the Experience of Israel for the Church of To-day (1902, rozšírené 826-stránkové druhé vydanie 1914).
V spravodajcovi Generálnej konferencie z roku 1913 je zaznamenané úvodné slovo L. R. Conradia k jeho správe: „L. R. Conradi: Budeme pokračovať v správach Zahraničného oddelenia Generálnej konferencie, ktoré sme začali dnes ráno. Ďalšia správa sa týka práce medzi Židmi. Túto časť povedie brat F. C. Gilbert. Každý rečník bude mať k dispozícii desať minút“ (General Conference Bulletin, 20. máj 1913, s. 58, ods. 17).
V tej istej správe o zahraničnej práci cirkvi pre túto Generálnu konferenciu zaznamenal Bulletin ovocie, ktoré vtedy začalo prinášať Gilbertovo úsilie: „Ďalším povzbudivým prvkom je rastúci záujem medzi Židmi. Vďaka usilovnej práci staršieho F. C. Gilberta a literatúre, ktorá bola distribuovaná“ (General Conference Bulletin, 20. máj 1913, s. 53, ods. 6).
Generálny poľný tajomník (1922–1944) a smrť (1946)
Na zasadnutí Generálnej konferencie v roku 1922 bola zriadená funkcia generálneho poľného tajomníka; Gilbert bol zvolený za jedného z prvých piatich a spolu s Ellou sa presťahoval z Massachusetts do Takoma Parku v Marylande. Podľa ESDA jeho medzinárodný itinerár zahŕňal dlhodobé návštevy Divízie Ďalekého východu (1923, vrátane veľkého kantského zemetrasenia, ktoré prežil na palube lode z Číny do Japonska 1. septembra 1923), Interamerickej divízie (1934–1935), Indie (1939) a Juhoamerickej divízie (1943). Počas dvadsiatich dvoch rokov vo funkcii napísal desiatky článkov, niekoľko kníh – vrátane Divine Predictions of Mrs. Ellen G. White Fulfilled (1922) a Messiah in His Sanctuary (1937) – a bol neúnavným evanjelistom, zberateľom finančných prostriedkov a starším štátnikom. V roku 1933 mu Generálna konferencia udelila dvojtýždňovú dovolenku, prvú, ktorú si vzal za dvadsaťpäť rokov.
Ťažká mozgová príhoda v roku 1943 znamenala začiatok konca. Ella zomrela začiatkom roku 1944 po takmer päťdesiatich rokoch manželstva. Gilbert odstúpil z funkcie riaditeľa oddelenia pre židovskú komunitu 21. decembra 1944. Zomrel v Takoma Parku v sobotu ráno 31. augusta 1946 vo veku sedemdesiatich deviatich rokov. Zápisnica Výboru generálnej konferencie ho opisuje ako človeka, ktorý „bol usilovným a oddaným pracovníkom, pre ktorého nebola žiadna úloha príliš náročná na to, aby sa jej nepustil“.
Štyri Gilbertove deti boli Ruth Marjorie Millerová (1897–1979), Miriam G. Tymesonová (1902–1984, zakladateľka školy Johna Nevinsa Andrewsa v Takoma Parku), William Paul (1903–1958) a Louis B. (1910–?).