Zhrnutie
Irwin Henry Evans bol farmársky chlapec z Michiganu, ktorý už vo svojich dvadsiatich rokoch začal kázať posolstvo tretieho anjela; vo veku šesťdesiatich rokov pôsobil ako prezident Michiganskej konferencie, pokladník Generálnej konferencie (1903–1910), prvý prezident Severnej americkej divízie (1914–1918) a superintendant Ázijskej divízie. Bol autorom duchovných piesní a správcom misijnej práce, ktorého vízia formovala adventistickú misijnú prácu v Ázii v prvej polovici 20. storočia. Zomrel v roku 1945 vo veku 83 rokov.
Rané roky a obrátenie (1862–1882)
Podľa Encyklopédie adventistov siedmeho dňa (Michael W. Campbell) sa Irwin H. Evans narodil 10. apríla 1862 v North Plains v okrese Ionia v Michigane ako syn Williama a Ruth Ann (rod. Locke) Evansovcov. Obrátil sa a dal pokrstiť vo veku dvanástich rokov. ESDA zaznamenáva, že už v detstve mal predtuchu o svojej neskoršej službe: od mlada „mal službu na zreteli ako svoj cieľ“ a „chodieval von a kázal na pňoch na otcovej farme“. Službu začal ako licenciát v roku 1882 a v zime učil v škole, aby sa uživil.
Služba, manželstvo a predsedníctvo konferencie v Michigane (1884–1900)
Evans sa v roku 1884 zúčastnil evanjelizačných stretnutí v Michigane a v tom istom roku získal licenciu na výkon duchovnej služby. V roku 1885 bol preložený do Kentucky a v roku 1886 bol vysvätený na Kentucky Camp Meeting. V roku 1887 sa vrátil do Michiganu, kde pôsobil ako predseda Michigan Sabbath School Association a tajomník Michigan Health and Temperance Association.
V roku 1887 sa Evans oženil s Emmou Ferryovou. Mali štyri deti – Arthura Henryho (1888), Edith (1890), Jessie Ruth (1892) a Jeromea (1894). Emma zomrela v roku 1903.
V roku 1891 bol Evans zvolený za prezidenta Michiganskej konferencie. Od 15. marca do 23. apríla 1893 zorganizoval šesťtýždňový inštitút pre agitátorov – dovtedy najväčšie stretnutie tohto druhu, na ktorom sa zúčastnilo najmenej 200 ľudí.
Pokladník Generálnej konferencie (1903–1910) a Severoamerická divízia
V roku 1903 bol Evans zvolený za pokladníka Generálnej konferencie, funkciu, ktorú zastával až do roku 1910. Ellen Whiteová, ktorá v roku 1904 písala o jeho službe v Kanade, udržiavala jeho meno v dobrom povesti medzi svojimi dôveryhodnými bratmi: „Dostala som vynikajúci list od staršieho I. H. Evansa, napísaný z Kanady, kde sa zúčastňoval na tábore. Pošlem vám kópiu tohto listu, aby ste sa z neho mohli tešiť spolu s nami“ (Manuscript Releases, Letter 229, 1904, par. 7).
V svedectve z roku 1905 Ellen White zaradila Evansa spolu s Daniellsom, Prescottom a Washburnom medzi „našich vedúcich bratov“: „Bolo mi zverené, že mám odovzdať posolstvo našim vedúcim bratom: staršiemu Daniellsovi, staršiemu Prescottovi, staršiemu Washburnovi a staršiemu Evansovi“ (Manuscript Releases, Letter 205, 1905, par. 6).
V roku 1910 Ellen White zaznamenala rozhovor s Evansom o práci cirkvi v mestách: „Počas nášho rozhovoru starší Evans upriamil moju pozornosť na skutočnosť, že sa v súčasnosti vynakladajú značné prostriedky na to, aby sa posolstvo súčasnej pravdy dostalo k tým, ktorí žijú v mestách. Je pravda, že sa niečo urobilo, ale Boh od svojho ľudu vyžaduje oveľa väčšie dielo, než akékoľvek, ktoré sa vykonalo v minulých rokoch“ (Manuscript Releases, Manuscript 25, 1910, par. 5).
V roku 1914 sa Evans stal prvým prezidentom Severnej americkej divízie. Túto funkciu zastával až do roku 1918.
Superintendant Ázijskej divízie
Po skončení funkčného obdobia ako prezident Severnej americkej divízie pôsobil Evans ako superintendant Ázijskej divízie Generálnej konferencie. V správe Generálnej konferencie z roku 1913 je zaznamenané, akú úctu si jeho práca získala: „Prvým bodom programu bude správa staršieho Evansa, superintendenta Ázijskej divízie Generálnej konferencie“ (General Conference Bulletin, 19. máj 1913, strana 34.16). Na tej istej schôdzi sa ďalej uvádza: „Starší Evans potom predložil nasledujúcu správu“ (General Conference Bulletin, 19. máj 1913, strana 34.17). V súvislosti s nedosiahnutou skupinou ľudí v teréne Evans údajne povedal: „Je úžasné pomyslieť si, že existuje skupina tridsiatich ľudí, ktorí dodržiavajú sobotu, bez toho, aby sa doteraz vynaložilo akékoľvek úsilie na oslovenie tohto terénu“ (General Conference Bulletin, 19. máj 1913, strana 37.12).
Podľa ESDA slúžil Evans sedemnásť rokov ako misionár v Ázii, kde budoval adventistickú prácu v Číne, Japonsku, Kórei, na Filipínach a v Indii.
Smrť (1945)
Podľa Encyklopédie adventistov siedmeho dňa Evans zomrel v roku 1945 vo veku osemdesiatich troch rokov, pričom prežil svoju prvú manželku o viac ako štyri desaťročia.