Zhrnutie
Roswell Fenner Cottrell bol kazateľom baptistov siedmeho dňa, ktorý prešiel k adventistom sabatarianom, a jedným z najplodnejších spisovateľov raného adventistického hnutia. Po tom, čo v roku 1851 prijal posolstvo tretieho anjela, napísal podľa jedného odhadu viac ako šestnásťsto článkov a básní pre časopis Review and Herald, šesť rokov pôsobil ako korešpondenčný redaktor, pripravil základné lekcie pre sobotnú školu v časopise Youth’s Instructor a prispel úvodným článkom do 1. zväzku knihy Ellen Whiteovej Spiritual Gifts. Je možno najviac známy svojím otvoreným odporom voči denominálnej organizácii v roku 1860 – odporom, ktorý Ellen Whiteová odsúdila v diele Testimony for the Church No. 6 a ktorý Cottrell neskôr verejne uznal. Jeden rok pôsobil ako prezident Newyorskej konferencie (1868–1869) a v aktívnej službe zotrval až do svojej smrti v roku 1892.
Dedičstvo a raný život (1814–1850)
Steinweg v knihe Lest We Forget sleduje rodokmeň Cottrellovcov od stredovekého Francúzska až po koloniálny Rhode Island: „V roku 1638 sa Nicholas Cottrell, jeden z Johnových potomkov, usadil na Rhode Islande len dva roky po jeho založení. Bol baptistom siedmeho dňa, ktorý hľadal slobodu vyznávať vieru podľa svojho svedomia“ (Lest We Forget, kap. 90, s. 168, ¶ 4).
Steinweg zaznamenáva Roswellovo narodenie a rodinu: „O šesť generácií neskôr, 17. januára 1814, sa v Brookfielde v štáte New York narodil Roswell Fenner Cottrell. Keď mal 19 rokov, jeho rodina sa presťahovala do Mill Grove v štáte New York. Tam spoznal, dvoril a oženil sa s Cathrane Harveyovou a desať rokov učil na verejnej škole“ (Lest We Forget, kap. 90, s. 168, ¶ 5).
Životopisný náčrt Ellen G. White Estate v Letters and Manuscripts potvrdzuje rovnaké obdobie: „Spisovateľ, básnik a kazateľ Roswell Cottrell sa narodil v rodine baptistov siedmeho dňa, pričom jeho otec bol kazateľom baptistov siedmeho dňa. Vo veku 19 rokov sa Roswell s rodinou presťahoval do západnej časti štátu New York, kde strávil väčšinu svojho života. Okolo roku 1835 sa oženil s Catherine M. Harveyovou v Mill Grove v štáte New York a 10 rokov učil na verejných školách v tejto oblasti“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 814, ods. 1).
Ten istý biografický náčrt zaznamenáva Cottrellove výhrady voči millerizmu a jeho konečné rozhodnutie: „Cottrell mal k kázaniu milleristov o druhom príchode skôr ambivalentný postoj. Hoci osobne sympatizoval s veľkou časťou ich učenia, nemohol sa pripojiť k hnutiu, ktoré prejavovalo veľmi malý záujem o to, aby aspoň preskúmalo tvrdenia sabatarianov. Cottrellovo dilema sa vyriešilo, keď následne prišiel do kontaktu s adventistickým hnutím sabatarianov“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 814, ods. 1).
Froom dopĺňa kľúčové detaily o jeho konverzii k adventizmu a o jeho charakteristickom daru: „V skutočnosti bol vychovaný ako baptista siedmeho dňa a celý život dodržiaval sobotu. K adventistickej viere ho obrátili Bates a Rhodes v roku 1851 vo Washingtone v štáte New Hampshire. Bol básnikom, známym najmä ako autor duchovných piesní“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zväzok 4, s. 1090, ods. 1).
Prijatie posolstva tretieho anjela (1851)
Arthur White umiestňuje rodinu Cottrellovcov na geografickú trasu raných adventistických kazateľov, ktorí dodržiavali sobotu: „Mill Grove ležalo na tejto trase a tam sa rodina Roswella Cottrella, baptisti siedmeho dňa, postavila za úplné posolstvo tretieho anjela“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zväzok 1, s. 273, ods. 7).
Steinweg zaznamenáva podstatu deväťmesačného skúmania rodiny a Roswellov konečný záver. Podľa nej Roswell, jeho otec John a jeho brat John počuli staršieho Rhodesa a Josepha Batesa kázať o základoch adventistickej viery a nebeskom svätostánku a po deväťmesačnom skúmaní „z celého srdca prijali posolstvo“ (Lest We Forget, kap. 90, s. 168, ods. 8). Vydanie Review and Herald z 25. novembra 1851 zachováva Cottrellovo vlastné uverejnené odôvodnenie, ktoré Encyklopédia adventistov siedmeho dňa zhrnula ako presvedčenie, že posolstvo o druhom príchode z 40. rokov 19. storočia bolo napokon „z neba“ a bolo prípravou na posolstvo tretieho anjela.
Pisateľ pre časopis Review a Youth’s Instructor (1854–1855)
Cottrell bol vysvätený v roku 1854. Biografický náčrt Ellen G. White Estate zhrňuje jeho ranú službu a to, čo sa stalo jeho charakteristickým prínosom: „Roswell Cottrell bol vysvätený za kazateľa v roku 1854, kázal v západnej časti štátu New York a v Pensylvánii a pôsobil ako pionier v západnej Kanade. Krátko pôsobil aj ako prezident Newyorskej konferencie (1868–1869). Ale preslávil sa ako autor článkov a traktátov“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 814, ods. 2).
Froom zaznamenáva jeho zásadnú úlohu v časopise Youth’s Instructor: „Po ročnej prestávke bez lekcií prispel Roswell F. Cottrell sériou článkov (august 1854 – júl 1855) o Božích prikázaniach a viere Ježiša, zakončenou znameniami druhého príchodu, obdobím 2300 rokov a posolstvami troch anjelov“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zväzok 4, s. 1068, ods. 3).
Loughborough uvádza Cottrella v súvislosti s presťahovaním redakcie časopisu Review do Battle Creeku: „Prvé číslo časopisu Review, ktoré vyšlo v Battle Creeku v redakcii patriacej adventistom siedmeho dňa, malo dátum 4. decembra 1855“ (The Great Second Advent Movement, s. 288, ods. 2). Od tej chvíle, dodáva Loughborough v tom istom odseku, „starší Waggoner a Cottrell takmer neustále prispievali do stĺpcov Advent Review“ (The Great Second Advent Movement, s. 288, ods. 2).
Arthur White zaznamenáva svoje vymenovanie za korešpondenčného redaktora: „vymenovanie Uriaha Smitha za rezidentného (alebo riadiaceho) redaktora a piatich korešpondenčných redaktorov. Boli to J. N. Andrews z Iowy; James White a J. H. Waggoner z Michiganu; R. F. Cottrell z New Yorku; a Stephen Pierce z Vermontu“ (Ellen G. White: The Early Years 1827–1862, zv. 1, s. 321, ods. 1).
Potvrdenie vízií Ellen Whiteovej a duchovných darov Predslov (1855–1858)
V decembri 1855 Cottrell napísal list v mene trinástich veriacich z Mill Grove, v ktorom odmietli žiadosť J. M. Stephensona, vodcu protivíziovej skupiny Messenger Party, aby vystúpil pred ich zborom. Biografický náčrt Ellen G. White Estate zaznamenáva hlavné vyhlásenie tohto listu: „ak vízie nie sú od Boha, určite vyjdú nazmar.“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 814, ods. 3).
Odpoveď Ellen Whiteovej na tento list sa zachovala v jej liste z 1. januára 1856 adresovanom Elsie Philomele Belowovej v Mill Grove: „Určite nám napíšte. Ste nám veľmi blízka. Aký pekný článok napísal brat Roswell [Cottrell]! Trafil klinec po hlavičke; prinesie veľa dobra“ (Manuscript Releases, Letter 9, 1856, par. 12).
V roku 1858 bol Cottrell pozvaný, aby napísal úvodný článok k 1. zväzku diela Ellen Whiteovej Duchovné dary. Biografický náčrt Ellen G. White Estate zaznamenáva trvalý význam tohto článku: „V roku 1858 napísal Roswell Cottrell úvod k 1. zväzku knihy Ellen Whiteovej Duchovné dary, ktorý zostal klasickým vyhlásením Cirkvi adventistov siedmeho dňa o biblických základoch overovania prorockých tvrdení a o pokračovaní daru proroctva aj po dobe Nového zákona“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 814, ods. 3).
Arthur White uchováva pôvodné oznámenie o vydaní zväzku, v ktorom je ako autor úvodu uvedený Cottrell: „Toto je dielo s 224 stranami, ktoré napísala pani Whiteová, s úvodným článkom o trvácnosti duchovných darov od brata R. F. Cottrella. Cena 50 centov“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zväzok 1, s. 374, ods. 4).
Kontroverzia ohľadom organizácie („Making Us a Name“, 1860–1861)
Keď James White vo februári 1860 vyzval bratov, aby sa vyjadrili k jeho návrhu na založenie vydavateľstva, Cottrell bol prvým kazateľom v teréne, ktorý odpovedal, a jeho odpoveď bola záporná. Arthur White zaznamenáva: „Prvým kazateľom pôsobiacim v teréne, ktorý odpovedal na , bol R. F. Cottrell, verný korešpondenčný redaktor časopisu Review. Jeho bezprostredná reakcia bola rozhodne negatívna“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zväzok 1, s. 420, ods. 4).
Cottrellova odpoveď bola uverejnená v časopise Review z 22. marca 1860 pod názvom „Making Us a Name“ (Vytváranie si mena). Arthur White zachoval Cottrellove úvodné slová: „Brat White požiadal bratov, aby sa vyjadrili k jeho návrhu na zabezpečenie majetku cirkvi. Neviem presne, aké opatrenie má na mysli v tomto návrhu, ale chápem, že ide o to, aby sa cirkev zaregistrovala ako náboženská organizácia v súlade so zákonom.“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zväzok 1, s. 421, ods. 1). Cottrellov definitívny záver v tom istom odseku bol, že návrh by bol „nesprávny“: „pretože to leží v základoch Babylona. Nemyslím si, že by to Boh schválil“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zv. 1, s. 421, ods. 1).
Arthur White zhrňuje reakciu, ktorú jeho článok vyvolal: „Cottrell bol skúsený a vplyvný, jeho posolstvo, uverejnené počas Jamesovej neprítomnosti, udalo tempo dlhotrvajúcej bitke“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zväzok 1, s. 421, ods. 2).
Svedectvo č. 6 a Cottrellovo verejné priznanie (1861)
Ellen Whiteovej bolo ukázané Cottrellovo „nesprávne stanovisko“ a oslovila ho priamo v Svedectve pre cirkev č. 6 (neskôr opätovne vydanom ako súčasť Svedectiev pre cirkev, zv. 1): „Bolo mi ukázané nesprávne stanovisko, ktoré zaujal R. F. C. v časopise Review v súvislosti s organizáciou, a rušivý vplyv, ktorý vyvíjal. Nedokázal dostatočne zvážiť túto záležitosť. Jeho články boli dokonale vypočítané tak, aby mali rozptyľujúci vplyv, viedli mysle k nesprávnym záverom a podporovali laxné predstavy, ktoré mnohí majú o riadení záležitostí týkajúcich sa Božej veci“ (Svedectvo pre cirkev, č. 6, s. 4, ods. 2).
Svedectvo Ellen Whiteovej tiež odsudzovalo všeobecnejšiu lenivosť: „Videla som, že v časných záležitostiach bol R. F. C. príliš pohodlný a nedbanlivý. Chýbala mu energia a považoval za cnosť nechať na Pána veci, ktoré Pán zanechal na neho. Pán zasahuje v náš prospech len v prípadoch veľkej núdze. Máme prácu, ktorú musíme vykonať, bremená a zodpovednosti, ktoré musíme niesť, a tým získavame skúsenosti“ (Svedectvo pre cirkev, č. 6, s. 5, ods. 1).
V rukopise z toho istého obdobia Ellen White rozvinula tú istú myšlienku: „Skúsenosť a vplyv brata Roswella Cottrella v tejto práci – jeho ľahostajný spôsob, akým všetko zveroval Pánovi – ublížili cirkvi v Mill Grove. Jeho názory na túto vec boli mylné. Bohu sa nepáči, keď ľudia zverujú Jemu to, čo On zveril im“ (Manuscript Releases, rukopis 3, 1861, ods. 4).
Potvrdila tiež jeho osobitný dar: „Brat Cottrell mohol svojím perom urobiť veľa dobra. Jeho duševné sily neboli znepokojené, preťažené a opotrebované tak, ako u niektorých kazateľov. Jeho telesná sila a nervový systém neboli zničené, jeho myšlienky môžu byť jasné v dôležitých bodoch pravdy. Mal by používať svoje pero“ (Manuscript Releases, Manuscript 3, 1861, par. 8).
Arthur White zaznamenáva, že Cottrell prijal pokarhanie a bol prvým kazateľom, ktorý uverejnil vyznanie: „Pocity podozrenia, šepkané jeden druhému, vo veľkej miere prispeli k znechuteniu Jamesa a Ellen Whiteových. Svedectvo č. 6 prebudilo cirkev k prebudeniu. Keď kazatelia a laici preskúmali svoje vlastné srdcia, do časopisu Review bolo zaslané množstvo vyznaní, ktoré sa objavovali v priebehu mnohých mesiacov.“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zväzok 1, s. 442, ods. 4). Arthur White pokračuje: „Bol to on, kto udal negatívny tón v diskusii o organizácii, ktorá zachvátila cirkev. Bol to on, na koho sa Ellen Whiteová najprv osobne obrátila v Svedectve č. 6“ (Ellen G. White: The Early Years 1827-1862, zväzok 1, s. 442, ods. 4).
Steinweg zaznamenáva Cottrellove vlastné slová v nadväznosti na pokarhanie: „Dúfam, že sa nikto nepridá k mojej strane, lebo keď sa oddelia od tela a budú ma hľadať, nenájdu ma tam, lebo z Božej milosti budem s telom. Neverím v pápežstvo; ani neverím v anarchiu; ale verím v biblický poriadok, disciplínu a vládu v Božej cirkvi“ (Lest We Forget, kap. 90, s. 169, ods. 14).
Následná služba v Newyorskej konferencii (1862–1892)
Po založení cirkvi v októbri 1860 a ustanovenia Generálnej konferencie v roku 1863 sa Cottrell stal jedným z prvých akreditovaných kazateľov v Newyorskej konferencii a naďalej plodne písal. Životopisný náčrt Ellen G. White Estate sumarizuje rozsah jeho prínosu: „Podľa jedného odhadu prispel Cottrell do časopisu Review 1 692 článkami, ktoré sa pohybovali od teologických analýz cez napomenutia až po poéziu.“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 814, ods. 2). V tom istom odseku sa uvádza, že Newyorská konferencia uznala jeho písanie za formu pastoračnej práce a zdôraznila trvalý vplyv jeho hymien: „Niektoré z jeho básní boli zhudobnené a dodnes sa objavujú v rôznych adventistických spevníkoch“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 814, ods. 2).
Smrť (1892)
Roswell F. Cottrell zomrel vo svojom dome v Mill Grove v štáte New York 23. marca 1892 vo veku 78 rokov. Steinwegov článok v časopise Lest We Forget zaznamenáva stály tón jeho celoživotnej služby: „Počas štyridsiatich rokov, ktoré prežil po prijatí posolstiev troch anjelov, pracoval v evanjelizácii; bránil sobotu siedmeho dňa a podmienenú nesmrteľnosť prostredníctvom písaného a hovoreného slova; prijal posolstvo o zdraví; a zastával funkcie tajomníka a prezidenta Newyorskej konferencie. Ako starší pastor bol kaplánom v sanatóriu Battle Creek“ (Lest We Forget, kap. 90, s. 170, ¶ 16).