Zhrnutie
Samuel S. Snow bol bývalý skeptik narodený v Connecticute, ktorý sa po svojom obrátení prostredníctvom čítania prednášok Williama Millera stal milleritským kazateľom, ktorý v auguste 1844 stanovil 22. október ako dátum Kristovho návratu. Jeho výklad – niekedy nazývaný „pravý polnočný výkrik z knihy “ alebo „posolstvo siedmeho mesiaca“ – bol iskrou, ktorá premenila ochladzujúce sa milleritské hnutie roku 1844 na hnutie intenzívneho a disciplinovaného očakávania v jeho záverečných týždňoch.
Pôvod posolstva siedmeho mesiaca (1843–1844)
Froom zaznamenáva chronológiu vývoja Snowovho presvedčenia. Počnúc článkom z 16. februára 1843 a pokračujúc až do roku 1844 „Samuel S. Snow zdôrazňoval jesenný židovský siedmy mesiac, Tišri, ako skutočný koniec prorockého obdobia 2300 rokov, ktorého začiatok sa datuje na jeseň roku 457 pred n. l.“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zväzok 4, s. 799, ods. 1).
Loughborough zaznamenáva výpočet, ktorý určil tento deň. Snow argumentoval, že keďže obdobie trvalo 2 300 celých rokov a výnos o obnove Jeruzalema bol vydaný v siedmom mesiaci roku 457 pred n. l., obdobie by sa skončilo v siedmom mesiaci roku 1844: „Keďže čas vízie bol dvetisíc tristo celých rokov, na dosiahnutie dvetisíc tristo rokov by bolo potrebné celý rok 457 a celý rok 1843, a ak výnos nebol vydaný až do siedmeho mesiaca roku 457 pred Kr., učilo sa, že toto obdobie sa neskončí skôr ako v siedmom mesiaci roku 1844. Keďže dodržiavanie desiateho dňa siedmeho mesiaca sa javilo ako udalosť, ktorá označovala začiatok tohto obdobia, bolo jednoznačne preukázané, že desiateho dňa siedmeho mesiaca (podľa židovského času), 22. októbra 1844, sa dvadsaťtri stovky dní skončia a nastane čas na očistenie svätyne“ (The Great Second Advent Movement, s. 160, ods. 6).
Stretnutie v Exeteri (august 1844)
Froom zachytáva okamih, keď Snowovo posolstvo dorazilo na táborové stretnutie v Exeteri v New Hampshire. Keď Snow dorazil, kázal Bates: „Bates bol jedným z dôležitých vodcov na táborovom stretnutí v Exeteri (New Hampshire) v auguste 1844, keď bol po prvýkrát prednesený „pravý polnočný výkrik“. Bates bol náhodou kazateľom vybraným pre to ranné zhromaždenie v tábore. Vyzýval svojich poslucháčov, aby boli verní, a pokojne ich uisťoval, že Boh ich len skúša, že sa nachádzajú v čase čakania, a podobné myšlienky, keď Samuel S. Snow vjazdil do tábora na koni. Snow si sadol vedľa svojej sestry, pani John Couchovej, a zopakoval svoje presvedčenie, že Kristus sa zjaví v určenom čase“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zv. 4, s. 549, ods. 1).
Froom zaznamenáva chladnú počiatočnú reakciu neprítomného vedenia: „Snowova prezentácia, ktorú tábor prijal s nadšením, sa spočiatku stretla s výraznou zdržanlivosťou zo strany prominentných vodcov, ktorí v tábore neboli prítomní. (Treba uviesť, že Miller a Himes boli v tom čase obaja v Ohiu a táto novinka na východe ich znepokojovala.) Rovnaký chladný postoj zaujali aj popredné adventistické periodiká, ktoré mali pod kontrolou. Napriek tomu sa posolstvo o „siedmom mesiaci“ šírilo so zdanlivo nezastaviteľnou silou. Jeden po druhom sa k rastúcemu zboru pridávali aj významní vodcovia“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zväzok 4, s. 803, ods. 2).
James White, ktorý sa čoskoro oženil s Ellen Harmonovou, spomína na rovnaký vplyv na veriacich v Maine: „Po návrate z táborového stretnutia v Exetere som navštívil adventistickú zbor v Polande v štáte Maine a zúčastnil sa táborových stretnutí v Litchfielde a Orringtone. Na týchto dvoch táborových stretnutiach boli kazatelia aj veriaci naplnení duchom posolstva o siedmom mesiaci. Dôkazy, na ktorých bolo založené, sa zdali presvedčivé a sprevádzala ho takmer neodolateľná sila; a ovocie tohto posolstva bolo všade rovnako vynikajúce“ (Life Incidents, s. 166, ods. 1).
Froom dodáva reakciu v New Bedforde: „Bates sa vrátil do New Bedfordu a čoskoro sa zúčastnil adventistického stretnutia, kde kázal Hutchinson, redaktor montrealského časopisu Voice of Elijah. Hutchinson sa však zmýlil a povedal: „Nemôžem pokračovať.“ Macomber sa tiež zdal neschopný vysvetliť posolstvo, ktoré bolo zvestované v Exetere. Tak Bates, ktorý sa práve vrátil z Exeteru, predstavil nové svetlo s voľnosťou a silou. V skutočnosti ho požiadali, aby ho zopakoval popoludní a na ďalších rýchlo zorganizovaných zhromaždeniach“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zv. 4, s. 814, ods. 3).
Okolnosti („desiaty deň siedmeho mesiaca“)
Loughborough zaznamenáva širší dosah počas leta 1844: „Približne v polovici júla sa Božie požehnanie pri získavaní späť odpadlíkov začalo spájať s hlásaním času a tí, ktorí prijali niektorý z uvedených názorov, prejavili výraznú zmenu vo svojom správaní a náhle prebudenie zo spánku, ako bolo predpovedané. ‚O polnoci sa ozval výkrik: Hľa, ženích prichádza; vyjdite mu naproti. Vtedy všetky tie panny vstali a upravili si svoje lampy.‘ Od júla sa tieto hnutia vyskytovali v rôznych častiach Nového Anglicka a odlišovali sa od seba navzájom; ale všetky sprevádzalo Božie požehnanie pri navracaní mnohých, ktorých lampy mali“ (The Great Second Advent Movement, s. 159, ods. 1).
Smrť (1890)
Snowov život po 22. októbri 1844 nabral iný smer ako sabatárske adventistické hnutie, ktoré vzniklo zo sklamania. Titulok kapitoly 57 v knihe Lest We Forget uvádza jeho životnosť ako „1806–1870“ (Lest We Forget, kap. 57 („SAMUEL S. SNOW“), s. 111, ¶ 1) — hoci tento dátum je v rozpore s väčšinou ostatných záznamov, ktoré uvádzajú jeho smrť v Brooklyne koncom júla 1890. Jeho rozhodujúca úloha v posolstve siedmeho mesiaca z augusta 1844 zostáva jeho najtrvalejším prínosom pre históriu adventistov.