Zhrnutie
William Farnsworth bol farmár z New Hampshire a laický vodca Kresťanskej spoločnosti vo Washingtone, ktorý sa koncom roku 1844 alebo začiatkom roku 1845 stal prvým adventistickým laikom, ktorý verejne prijal sobotu ako deň odpočinku. Spolu so svojím bratom Cyrusom založil v meste Washington v štáte New Hampshire malú skupinu dodržiavajúcu sobotu, ktorá sa stala jednou z kolísok adventizmu dodržiavajúceho sobotu. Vychoval dvadsaťdva detí – z ktorých väčšina bola celý život adventistami siedmeho dňa – a celý život zostal v blízkosti „Happy Hollow“.
Rodinné korene a narodenie (1807)
Zborník Adventist Pioneer Library s názvom Lest We Forget zaznamenáva príchod rodiny Farnsworthovcov do New Hampshire a narodenie Williama: „William Farnsworth bol skutočným pionierom, hoci nie v tom istom zmysle ako jeho pra-pra-pradedo Jonathan, ktorý sa v roku 1663 usadil so svojím otcom Matthiasom v blízkosti novej kolónie Plymouth v štáte Massachusetts; ani ako jeho starý otec a stará mama, Simeon a Esther, ktorí sa v roku 1767 rozhodli presťahovať spolu s pätnástimi ďalšími pioniermi do priaznivejšej poľnohospodárskej oblasti, takmer panenského územia v“ (Lest We Forget, kap. 69 („SKUTOČNÝ PIONIER — 1807–1888“), s. 122, ods. 1). LWF pokračuje: „V roku 1776 bolo malé mestečko, ktoré na tom mieste vyrástlo, pomenované Washington po Georgeovi Washingtonovi, vtedajšom generálovi armády“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 122, odsek 2). A o Williamovom narodení: „William, ich prvý syn, sa narodil v roku 1807 a vážil niečo málo cez dva a pol libry. Rozpráva sa, že jeho otec ho zabalil do ich veľkej kávovej kanvice, aby ho zahrial! Bol taký malý, že všetci si mysleli, že zomrie“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 122, ods. 3).
Manželstvo so Sally Meadovou a „Happy Hollow“ (1830)
LWF zaznamenáva rodinné väzby medzi rodinami Farnsworthovcov a Meadovcov: „Medzi ich blízkymi susedmi bola rodina Meadovcov. Ich deti spolu chodili do školy, hrali sa spolu a neskôr sa medzi sebou zosobášili. William bol silný mladý muž, mal dvadsaťtri rokov, keď si vzal Sally Meadovú. Vybrali si dvestošestnásť akrov pri rieke Ashuelot a postavili si vlastný dom, ktorý nazvali „Happy Hollow“. Žili tam po zvyšok svojho života“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 122, ¶ 4).
Hviezdny dážď (14. november 1833)
LWF zachováva spomienku na noc, ktorá sa v raných adventistických spomienkach stala jedným z predzvestí druhého príchodu: „Jednej vzrušujúcej noci, 14. novembra 1833, zažili William a Sally vzrušujúci zážitok z knihy „ “, keď boli svedkami slávnostného dažďa hviezd, ktorý bol jedným zo znamení, že sa blíži druhý príchod Ježiša“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 122, ¶ 5).
Kresťanská spoločnosť vo Washingtone a adventistické prebudenie (1841–1844)
LWF zaznamenáva Williamovu úlohu ako zakladajúceho člena zboru vo Washingtone: „V roku 1841 sa William pripojil k skupine tridsiatich dvoch susedov, aby založili Kresťanskú spoločnosť vo Washingtone v New Hampshire. V tom čase postavili veľký kostol v blízkosti svojich domovov“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 122, ¶ 6). LWF pokračuje opisom momentu, ktorý nasmeroval tento zbor k adventizmu: „William bol v roku 1842 predsedom Kresťanskej spoločnosti, keď pozval hosťujúceho kazateľa Joshuu Goodwina, aby v nasledujúcu nedeľu kázal v ich kostole. Jeho kázaniu bola venovaná veľká pozornosť, keď oznámil: „Ježiš príde na túto zem v roku 1843! Ste pripravení?““ (Lest We Forget, kap. 69, s. 123, ¶ 7).
Posolstvo o siedmom mesiaci, ktoré stanovilo dátum 22. október, dorazilo do Washingtonu v auguste 1844: „V polovici augusta 1844 adventní kazatelia všade zvestovali polnočný výkrik a šírili ohromujúce posolstvo, že podľa presnejšej prorockej chronológie, ktorú navrhol Samuel S. Snow, nastane prorocký koniec čias a druhý príchod Krista 22. októbra 1844“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 123, ¶ 8).
Prvá adventistická laik, ktorá dodržiavala sobotu (1844–1845)
Rozhodujúci obrat vo Washingtone priniesla baptistka siedmeho dňa Rachel Oakesová. LWF zaznamenáva sled udalostí: „Pred sklamaním v roku 1843 sa Rachel Oakesová presťahovala do Washingtonu, aby bývala so svojou dcérou Delight, ktorá bola učiteľkou. Rachel bola baptistkou siedmeho dňa, ale navštevovala bohoslužby s adventistickou skupinou v tamojšom malom kresťanskom kostole“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 123, ¶ 10). LWF pokračuje opisom konfrontácie Rachel Oakesovej s metodistickým kazateľom Frederickom Wheelerom: „Rachel Oakesová mu to vyčítala a vyzvala ho, aby žil podľa toho, čo kázal, a dodržiaval správnu sobotu. V dôsledku toho a po modlitbe a štúdiu Biblie začal sobotu dodržiavať“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 123, ¶ 11).
LWF zaznamenáva rozhodujúci krok samotného Williama Farnswortha: „Po prečítaní Zjavenia 11:18, 19 bol William Farnsworth presvedčený, že kresťania majú naďalej dodržiavať sobotu z desiatich prikázaní. Niekedy medzi sklamaním a prvou sobotou v januári 1845 verejne vyhlásil svoje rozhodnutie svätiť siedmy deň. Bol prvým adventistickým laikom, ktorý dodržiaval sobotu siedmeho dňa. Ostatní v cirkvi boli ovplyvnení Willom“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 124, ¶ 12). Rozchod s nedeľnou zborom bol okamžitý: „Už nemohli chodiť na bohoslužby do kostola vo Washingtone, lebo ich rozhodnutie dodržiavať sobotu znamenalo oddelenie od ich bratov, ktorí dodržiavali nedeľu. Nasledujúci sabat, namiesto toho, aby išli pracovať na polia, sa William a Cyrus so svojimi rodinami zišli v otcovom dome, aby dodržali svoj prvý sabat. V nedeľu išli William a jeho najstarší syn John pracovať na polia“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 124, ¶ 13).
Návšteva Josepha Batesa v roku 1845
LWF zaznamenáva návštevu Josepha Batesa, ktorá spojila dodržiavateľov soboty vo Washingtone so širším hnutím: „Na začiatku roku 1845 navštívil Joseph Bates Washington v New Hampshire, aby tam s nimi študoval posolstvo o sobote. Zistil, že Farnsworth a ostatní začali dodržiavať sobotu o niekoľko týždňov skôr, ako on sám. Na jeseň roku 1846 začali James a Ellen Whiteovci tiež dodržiavať sobotu siedmeho dňa. 7. apríla 1847 mala Ellen Whiteová videnie týkajúce sa soboty podľa štvrtého prikázania, ktoré potvrdzuje“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 125, ¶ 14).
Rodina a posledné roky (1855–1888)
LWF zaznamenáva smrť Sally a druhé manželstvo: „30. júna 1855 zomrela 43-ročná Sally Farnsworthová po desaťhodinovej chorobe. Všetko sa to stalo tak náhle! William vedel, že potrebuje pomoc s deťmi, a neváhal zaplniť veľkú prázdnotu, ktorú po sebe zanechala Sally, mladou nevestou Cynthiou Stowellovou, ktorá mala v tom čase 25 rokov. Zosobášili sa o niekoľko mesiacov neskôr, 19. septembra 1855“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 125, odsek 15). A o deťoch: „William a Cynthia mali tiež jedenásť detí, čím sa celkový počet Williamových detí zvýšil na dvadsaťdva. Z Farnsworthovej rodiny sa traja synovia, Eugene, Orvil a Elmer, stali kazateľmi a jedna dcéra, Loretta, sa stala prvou ženou, ktorá vyučovala Bibliu v cirkvi adventistov siedmeho dňa. Zo šestnástich detí narodených po roku 1843 všetky okrem jedného žili verný a dôsledný život ako adventisti siedmeho dňa“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 125, ¶ 16).
LWF uzatvára kapitolu hodnotením, ktoré jej dalo názov: „Všetko toto sa stalo preto, lebo hoci bol William Farnsworth obyčajným človekom a bežným farmárom, ako skutočný priekopník neváhal vykročiť vpred, dokonca aj tvárou v tvár posmechu, aby nasledoval Kristovo vedenie, keď mu Duch Svätý otvoril nové svetlo pre jeho pochopenie“ (Lest We Forget, kap. 69, s. 125, ¶ 17).