Zhrnutie
Ellet Joseph Waggoner – syn priekopníka adventistického vydavateľstva Josepha Harveyho Waggonera – bol lekár, ktorý sa stal kazateľom a spolu s A. T. Jonesom priniesol posolstvo o spravodlivosti z viery na Generálnu konferenciu v Minneapolise v roku 1888. Od svojho obrátenia v októbri 1882 na táborovom stretnutí v Healdsburgu v Kalifornii až do konca desaťročia pôsobil Waggoner ako učiteľ Biblie, redaktor časopisu Signs of the Times a hlavný vykladač posolstva, ktoré Ellen White opakovane označovala za „samotné posolstvo, ktoré Pán poslal ľuďom tejto doby“ a „posolstvo, ktoré Boh nariadil zvestovať svetu“. V roku 1892 bol vyslaný do Anglicka ako redaktor časopisu The Present Truth, pôsobil ako delegát na Generálnej konferencii v roku 1897 a pokračoval v kázaní a písaní až do svojej smrti v roku 1916.
Vzdelanie a obrátenie v Healdsburgu (1855–1882)
Steinwegova kniha Lest We Forget zaznamenáva Waggonerovo narodenie: „Ellet Joseph Waggoner (EJW) sa narodil vo Wisconsine 12. januára 1855“ (Lest We Forget, kap. 163, s. 351, ¶ 3). Bol šiestym z desiatich detí Josepha Harveyho a Maryetty Hall Waggonerovej. Steinweg opisuje jeho rané roky a vzdelanie: „Istý čas býval v Burlingtone v Michigane. Navštevoval Battle Creek College a študoval medicínu na Bellevue Medical College v New Yorku. Oženil sa so svojou vysokoškolskou priateľkou Jessie Fremont Moserovou a mali dve dcéry, Bessie a Pearl. Po istom čase strávenom v Battle Creeku sa rodina okolo roku 1880 presťahovala do Kalifornie“ (Lest We Forget, kap. 163, s. 351, odsek 5).
V októbri 1882 na tábore v Healdsburgu mal Waggoner zážitok, ktorý ovplyvnil zvyšok jeho služby. Steinweg cituje jeho vlastný uverejnený popis: „Zrazu ma obklopilo svetlo a stan sa zdal osvetlený, akoby svietilo slnko; videl som Krista ukrižovaného pre mňa a po prvýkrát v živote mi bolo zjavné, že ma Boh miluje a že Kristus sa obetoval osobne pre mňa. Všetko to bolo pre mňa.“ (Lest We Forget, kap. 163, s. 351, ¶ 8).
V tom istom svedectve pokračoval: „Vedel som, že toto svetlo, ktoré na mňa dopadlo, bolo zjavením priamo z neba; preto som vedel, že v Biblii by som mal nájsť posolstvo o Božej láske k jednotlivým hriešnikom, a rozhodol som sa, že zvyšok svojho života venujem tomu, aby som ho tam našiel a aby som ho objasnil ostatným. Svetlo, ktoré na mňa toho dňa zažiarilo z Kristovho kríža, bolo mojím vodítkom pri všetkých mojich štúdiách Biblie“ (Lest We Forget, kap. 163, s. 351, ¶ 9).
Redaktor časopisu Signs of the Times (1883–1888)
Steinweg píše: „V roku 1883 bol E. J. White povolaný, aby pomáhal svojmu otcovi pri redigovaní časopisu Signs of the Times. V roku 1884 sa stretol s A. T. Jonesom. Obaja sa stali celoživotnými priateľmi a zdieľali vášnivý záujem o ospravedlnenie vierou“ (Lest We Forget, kap. 163, s. 351, ods. 10). V tom istom odseku sa dodáva: „Je dobré si uvedomiť, že adventistické vierouky sa ešte stále študovali a vyjasňovali.“
V sérii článkov v časopise Signs of the Times Waggoner vysvetľoval ospravedlnenie a posvätenie skrze Krista. Steinweg zachoval najjasnejšie zhrnutie jeho učenia: „Veril, že ospravedlnenie skrze Kristovo utrpenie je skutočné a že aj Kristov dokonalý život bol prežitý pre nás. Keď hriešnik uverí tomuto, je premenený a poslúcha zo srdca“ (Lest We Forget, kap. 163, s. 352, ¶ 12). A Waggonerovými vlastnými slovami z článku v Signs of the Times z 18. septembra 1884: „Kristus musel vo svojom živote dodržiavať zákon, aby sa Jeho dokonalá poslušnosť mohla počítať ako naša“ (Lest We Forget, kap. 163, s. 352, ¶ 13).
Waggonerov názor, že zákon v Liste Galaťanom bol morálny zákon, ho priviedol do otvoreného sporu s G. I. Butlerom a Uriahom Smithom. Steinweg zaznamenáva narastajúce napätie: „Vnímajúc narastajúce napätie medzi protichodnými postojmi, vtedajší Teologický výbor Generálnej konferencie prijal uznesenie, že by sa nemali publikovať názory, ktoré sú v rozpore s tými,“ ktoré zastávala väčšina (Lest We Forget, kap. 163, s. 352, ¶ 14). Napriek uzneseniu Waggoner pokračoval v publikovaní a štúdiu. Do 10. februára 1887 dokončil 71-stranovú odpoveď Butlerovi a Smithovi s názvom The Gospel in the Book of Galatians: A Review (Evanjelium v Liste Galaťanom: Recenzia).
Konferencia v Minneapolise v roku 1888
Na generálnej konferencii v Minneapolise v roku 1888 Waggoner – spolu s A. T. Jonesom – predstavil svoju sériu štúdií o spravodlivosti z viery. Svedectvo Ellen Whiteovej o zdroji jeho posolstva je zachované v mnohých výrokoch, počnúc jej uznaním toho momentu v Minneapolis: „Keď brat Waggoner predniesol tieto myšlienky v Minneapolis, bolo to prvé jasné učenie na túto tému z ľudských úst, ktoré som počula, s výnimkou rozhovorov medzi mnou a mojím manželom. Povedala som si: Je to preto, že mi to Boh predstavil vo videní, že to vidím tak jasne, a oni to nemôžu vidieť, lebo im to nikdy nebolo predstavené tak, ako mne. A keď to predstavil niekto iný, každá vlákno môjho srdca povedalo: Ámen“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 376, ¶ 6).
Steinwegova kniha Lest We Forget zaznamenáva Waggonerovo správanie počas stretnutí: „Pokiaľ vieme posúdiť, E. J. Waggoner sa zachoval veľkoryso a neupadol do poľutovaniahodného zlyhania, ku ktorému niektorí dospeli prostredníctvom rétoriky, jedovatých výpadov a ostrých odvetných reakcií.“ (Lest We Forget, kap. 165, s. 359, ¶ 7). V tom istom odseku sa dodáva: „Určite to platilo počas stretnutí v Minneapolise v roku 1888“ (Lest We Forget, kap. 165, s. 359, ¶ 7).
Steinweg zhrňuje opakované potvrdzovanie posolstva Ellen Whiteovou: „Jej opakované potvrdenia v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zahŕňali vyhlásenia“ rôzneho druhu, v ktorých nazvala posolstvo z knihy „ “ postupne „samotným posolstvom, ktoré Pán poslal ľuďom tejto doby“, „posolstvom, ktoré Boh nariadil zvestovať svetu“ a „svetlom, ktoré má osvietiť celú zem svojou slávou“ (Lest We Forget, kap. 165, s. 360, ¶ 9).
Ellen Whiteová v obrane dvoch poslov (1892–1895)
Opakovaná obrana Waggonera a Jonesa zo strany Ellen Whiteovej je zachovaná v súbore vyhlásení zhromaždených v knihe Lest We Forget, kap. 168, z jej materiálov z roku 1888. Postavila sa proti tým, ktorí s odvolaním sa na osobné zlyhania odmietali samotné posolstvo: „Je celkom možné, že starší Jones alebo Waggoner môžu podľahnúť pokušeniam nepriateľa; ale ak by sa tak stalo, neznamenalo by to, že nemali posolstvo od Boha, ani že dielo, ktoré vykonali, bolo celé omylom“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 377, ods. 10).
Označila toto posolstvo jednoznačnými slovami: „Posolstvo, ktoré nám dali A. T. Jones a E. J. Waggoner, je Božím posolstvom pre laodicejskú cirkev, a beda každému, kto vyznáva vieru v pravdu, a predsa neodráža na druhých Božie lúče“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 377, ¶ 11).
V liste J. H. Kelloggovi z apríla 1892 varovala: „Dávajte si pozor, ako zaujímate postoj voči staršiemu Waggonerovi. Nemáte snáď ten najlepší dôkaz, že Pán prostredníctvom neho zvestuje svetlo? Ja ho mám a ľudia, medzi ktorými pôsobil, boli vďaka jeho práci veľmi požehnaní“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 377, ¶ 8).
V liste z 19. septembra 1892 adresovanom Uriahovi Smithovi písala o nových konvertitoch k posolstvu a odporu starších vodcov: „nevedeli, že Boh poslal týchto mladých mužov, starších Jonesa a Waggonera, aby im priniesli osobitné posolstvo“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 377, ¶ 9).
V liste Frankovi a Hattie Beldenovým z 5. novembra 1892 prosila: „Mali ste všetky dôkazy, ktoré ste potrebovali, že Pán pôsobí prostredníctvom bratov Jonesa a Waggonera; ale neprijali ste svetlo“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 377, ¶ 12).
V máji 1895 to zhrnula O. A. Olsenovi: „Pán vo svojej veľkej milosti poslal svojmu ľudu prostredníctvom starších Waggonera a Jonesa najcennejšie posolstvo.“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 378, ¶ 15). A v tom istom liste: „Je to posolstvo tretieho anjela, ktoré má byť hlásané hlasným hlasom a sprevádzané veľkým vylievaním Jeho Ducha“ (Lest We Forget, kap. 168, s. 378, ¶ 15).
Náboženská sloboda (1888–1891)
V roku 1889 Waggoner zdieľal nadšenie A. T. Jonesa v boji proti Blairovmu návrhu zákona o nedeľnej práci. Steinweg zaznamenáva jeho pôsobivú vetu: „Pravda má prirodzenú, nezmieriteľnú averziu voči omylu a klamstvu, ale bezbožnosť môže byť podporovaná iba podvodom“ (Lest We Forget, kap. 165, s. 360, ¶ 10).
Steinweg spája úsilie o náboženskú slobodu s posolstvom o spravodlivosti z viery: „Nie je bezvýznamné, že poslovia spravodlivosti vierou tak jasne videli ké uplatnenie evanjeliových princípov na otázku náboženskej slobody v sekulárnej sfére a že ich Boh mocne použil na to, aby pomohli zmarili pokus o prijatie národného zákona o nedeli. Uvedomili si, že evanjelium sa dotýka celého života človeka“ (Lest We Forget, kap. 165, s. 360, ¶ 10).
Anglicko, The Present Truth a neskoršie roky (1891–1916)
Steinweg zaznamenáva jeho vymenovanie v Anglicku: „Po generálnej konferencii v roku 1891 bol starší Waggoner vymenovaný za redaktora nášho periodika v Anglicku, The Present Truth. V roku 1897 zastupoval Anglicko ako delegát na generálnej konferencii“ (Lest We Forget, kap. 165, s. 362, ¶ 14).
Waggoner strávil posledných dvadsaťpäť rokov svojho života ako redaktor časopisu The Present Truth v Anglicku a ako častý návštevník zasadnutí Generálnej konferencie, kde naďalej kázal ospravedlnenie skrze Krista.
Podľa Encyklopédie adventistov siedmeho dňa (Douglas Morgan) Waggoner zomrel v roku 1916.