Zhrnutie
Frederick Wheeler bol prvým vysväteným milleritským kazateľom, ktorý prijal sobotu ako deň odpočinku – a preto, podľa neskoršieho posúdenia Loughborougha, „prvým kazateľom Cirkvi adventistov siedmeho dňa“. Narodil sa 12. marca 1811 v Actone v štáte Massachusetts, v roku 1840 bol vysvätený v Metodistickej episkopálnej cirkvi a v roku 1842 prijal adventné posolstvo Williama Millera. Na jar roku 1844 – za svedectva Rachel Oakesovej (neskôr Prestonovej) pri svätom prijímaní vo Washingtone v štáte New Hampshire – prijal sobotu ako deň odpočinku a do jesene roku 1844 priviedol so sebou 150 až 200 milleritov z New Hampshire. Ako adventista dodržiavajúci sobotu kázal v Novom Anglicku, New Yorku a inde šesťdesiatšesť rokov. Zomrel v roku 1910 vo veku deväťdesiatich deviatich rokov.
Rodinné zázemie a počiatky služby (1811–1842)
Podľa Encyklopédie adventistov siedmeho dňa (Samuel Gomide) sa Wheeler narodil 12. marca 1811 v Actone v štáte Massachusetts ako syn Theodora a Hannah Reedových Wheelerových. Jeho starý otec William Reed slúžil v kontinentálnej pechote v rokoch 1775 až 1776 počas americkej revolúcie.
Životopisný náčrt Ellen G. White Estate v Letters and Manuscripts zaznamenáva jeho manželstvo a ranú službu: „Frederick Wheeler sa narodil v Actone v štáte Massachusetts a v roku 1832 sa oženil s Lydiou Proctorovou. Od roku 1838 do roku 1857 žili vo Washingtone v štáte New Hampshire alebo v neďalekom Hillsborough. Okolo roku 1840 bol Frederick Wheeler vysvätený za kazateľa v Metodistickej episkopálnej cirkvi a v roku 1842 prijal učenie Williama Millera o druhom príchode“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 902, ods. 5).
Prvý milleritský kazateľ, ktorý prijal sobotu (jar 1844)
Ten istý biografický náčrt zaznamenáva Wheelerovo výnimočné miesto v histórii adventistov: „Hoci dostupné zdroje sú do istej miery protirečivé, podľa viacerých správ začal Frederick Wheeler, milleritský adventistický kazateľ z New Hampshire, dodržiavať sobotu siedmeho dňa na jar roku 1844 vďaka svojmu kontaktu s Rachel Oakesovou, baptistkou siedmeho dňa. Ak je to tak, Wheeler bol prvým milleritským kazateľom, ktorý prijal sobotu, skôr ako T. M. Preble, ďalší milleritský kazateľ, ktorý sa stal sabatarianom o niekoľko mesiacov neskôr, v auguste 1844“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 902, ods. 4).
Loughboroughova kniha Heavenly Visions zachováva Wheelerov vlastný osobný záznam o dodržiavaní soboty, ktorý nadiktoval v pokročilom veku: „Frederick Wheeler, prvý kazateľ Cirkvi adventistov siedmeho dňa, hoci tento názov cirkvi sa vtedy ešte nepoužíval, zanechal písomné svedectvo o tom, ako prijal sobotu. Bolo to pre mňa zapísané v čase Phelpsovho táborového stretnutia v New Yorku v roku 1906.“ (Heavenly Visions, s. 103, ods. 8).
Loughborough tiež zachoval Wheelerove spomienky na rýchle šírenie soboty v jeho okruhu vo Washingtone v priebehu roku 1844: „Starší Wheeler mi povedal, že na prvú sobotu, ktorú dodržal, kázal kázanie na tému soboty. Povedal mi, že ešte pred uplynutím času na jeseň roku 1844 bolo vo Washingtone (New Hampshire), Hillsdale, Newbury a v niektorých ďalších mestách v okolí 150 až 200 ľudí, ktorí dodržiavali sobotu“ (Heavenly Visions, s. 105, ods. 2).
Polstoročie kázania (1851–1906)
Životopisný náčrt Ellen G. White Estate sumarizuje Wheelerovo polstoročie kázania: „Od roku 1851 Frederick Wheeler kázal po celom Novom Anglicku. V roku 1857 sa rodina presťahovala do Brookfieldu v štáte New York a on pokračoval v putovnom kázaní v štáte New York počas nasledujúcich troch alebo štyroch rokov.“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 903, ods. 1).
Sama Ellen Whiteová v roku 1875 zaznamenala obnovené stretnutie s ním na táborovom stretnutí v Syracuse v štáte New York: „Tu sme stretli staršieho Wheelera, s ktorým sme sa zoznámili v New Hampshire pred tridsiatimi rokmi.“ (The Retirement Years, s. 16, ods. 2). V tom istom odseku dodáva svoj pocit, že je medzi preživšími veteránmi: „Moje srdce sa dojalo, keď som hľadela na týchto bratov, ktorí dlho stáli na obrane viery“ (The Retirement Years, s. 16, ods. 2).
Krátke ťažké obdobie a zotavenie (1861–1867)
V biografickom náčrte Ellen G. White Estate sa uvádza jediné známe ťažké obdobie vo vzťahu Wheelera k manželom Whiteovcom a širšej cirkvi: „Jediná známa kríza vo vzťahu medzi manželmi Whiteovcami a Wheelerom nastala na začiatku 60. rokov 19. storočia. V roku 1861 sa Wheeler na určitý čas odmietol pripojiť k Jamesovi Whiteovi v jeho úsilí o cirkevnú organizáciu.“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 903, ods. 2). Ten istý odsek zaznamenáva jeho neskoršie zmierenie: „Neskôr zmenil názor a v časopise Review uverejnil „Vyznanie“, v ktorom opätovne potvrdil svoju vieru, že vízie pochádzali od Pána.
Smrť (1910)
Podľa Encyklopédie adventistov siedmeho dňa Wheeler zomrel v roku 1910 vo veku deväťdesiatich deviatich rokov. Prežil takmer všetkých svojich súčasníkov z hnutia milleristov o pol storočia alebo viac.