Zhrnutie
Joseph Harvey Waggoner bol tlačiar pôvodom z Pensylvánie, ktorý sa stal kazateľom, evanjelistom, redaktorom a teológom Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Jeho tridsaťsedemročná služba formovala doktrinálnu a vydavateľskú štruktúru rannej Cirkvi adventistov siedmeho dňa. V decembri 1851 v Baraboo vo Wisconsine prijal posolstvo tretieho anjela, v roku 1854 bol vysvätený a rýchlo sa vypracoval na vedúcu pozíciu: korešpondenčný redaktor časopisu Review and Herald (od roku 1855), zakladajúci redaktor časopisov Pacific Health Journal (1885) a American Sentinel (1886) a redaktor západného vydania Signs of the Times ako nástupca Jamesa Whitea. V júni 1862 navrhol vytvorenie Asociácie generálnej konferencie a v nasledujúcom máji pomáhal pri príprave jej stanov. Je autorom diela The Atonement in the Light of Reason and Revelation (Zmierenie vo svetle rozumu a zjavenia) a viacerých ďalších vplyvných brožúr a kníh. Bol otcom Elleta J. Waggonera, ktorý sa výrazne podieľal na obrodení hnutia „spravodlivosť z viery“ v roku 1888. Joseph H. Waggoner zomrel na mozgovú aneuryzmu 17. apríla 1889 v Bazileji vo Švajčiarsku, kde pôsobil ako redaktor nemeckého časopisu Herold der Wahrheit a francúzskeho Les Signes des Temps.
Rané roky a obrátenie (1820–1851)
Nekrológ v denníku General Conference Daily Bulletin zachováva stručný prehľad Waggonerovho raného života: „Joseph Harvey Waggoner sa narodil 30. júna 1820 v Pittstone v Pensylvánii. Keďže jeho rodičia boli chudobní, jeho možnosti vzdelania v ranom veku boli veľmi obmedzené. Vo veku dvanástich rokov sa stal učeníkom v tlačiarenskom remesle a takmer celé svoje vzdelanie získal v tejto praktickej škole. Potom, čo ako mladý muž pracoval vo svojom remesle v Pittsburgu, odišiel na západ a usadil sa vo Wisconsine, kde vydával noviny a prirodzene sa aktívne zapájal do politiky. Hoci bol vychovaný ako presbyterián, po dôkladnom preskúmaní rôznych evanjelických vierovyznaní sa čoskoro pripojil k baptistom.“ (General Conference Daily Bulletin, 20. február 1899, strana 33.9).
Životopisný náčrt Ellen G. White Estate v Letters and Manuscripts zaznamenáva jeho pobyt vo Wisconsine v čase jeho obrátenia: „Joseph H. Waggoner, významný raný adventistický redaktor, autor a evanjelista, sa narodil v Pensylvánii a v roku 1845 sa oženil s Maryettou Hallovou. Medzi ich 10 deťmi bol aj Ellet J. Waggoner, ktorý spolu s A. T. Jonesom zohral významnú úlohu v obrodení „spravodlivosti z viery“ v roku 1888. V čase ich obrátenia k adventizmu dodržiavajúcemu sobotu v zime 1851–1852 bol Waggoner redaktorom novín Sauk County Democrat v Baraboo vo Wisconsine.“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 900, ods. 5).
Steinweg v knihe Lest We Forget (Aby sme nezabudli) zhrňuje stretnutie z decembra 1851, ktoré priviedlo Waggonera k adventistickej viere: „Bolo to v zime v decembri 1851, keď sa Waggoner, redaktor a vydavateľ politických novín v Baraboo vo Wisconsine, po prvýkrát dozvedel o adventistickom posolstve.“ (Lest We Forget, kap. 103, s. 192, ods. 4). Ten istý odsek zaznamenáva spôsob, akým sa s posolstvom zoznámil – bratia H. S. Case a W. Phelps mu v priebehu jednej hodiny predstavili prorocký náčrt.
Froom potvrdzuje tú istú rýchlu počiatočnú prezentáciu: „JOSEPH HARVEY WAGGONER (1820–1889) bol produktom Západu a baptistom. Bol redaktorom a vydavateľom politických novín vo Wisconsine a o adventistickej viere sa prvýkrát dozvedel v roku 1851 od H. S. Casea – spomenutého vyššie –, ktorý mu za hodinu načrtol celý rozsah hlavných prorockých období, ako aj posolstvo tretieho anjela, Spojené štáty v proroctvách a sobotu v náčrte!“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zväzok 4, s. 1105, odsek 1).
Vysvätenie a raná putovná služba (1852–1858)
Loughborough zaznamenáva Waggonerov prechod od žurnalistiky k putovnej službe: „V roku 1852 starší J. H. Waggoner, ktorý viedol okresné noviny vo Wisconsine, prijal súčasnú pravdu a v nasledujúcom roku sa plne venoval službe. V roku 1857 napísal dve veľmi dôležité brožúry, každú v rozsahu približne dvesto strán. Prvá z nich mala názov The Nature and Tendency of Modern Spiritualism (Povaha a tendencia moderného spiritizmu) a druhá A Refutation of the Age-to-Come (Vyvrátenie budúceho veku)“ (The Great Second Advent Movement, s. 333, ods. 2). Ten istý odsek zaznamenáva vplyv prvej brožúry: „Prvá z nich bola nielen prostriedkom na záchranu mnohých pred pádom do tejto satanskej pasce, ale s Božím požehnaním otvorila oči mnohým, ktorí nevedeli, čo si majú myslieť o týchto moderných prejavoch“ (The Great Second Advent Movement, s. 333, ods. 2).
Životopisný náčrt Ellen G. White Estate dopĺňa informácie o raných cestách a redakčnej práci: „V priebehu niekoľkých mesiacov začal šíriť svoju novú vieru. Waggoner bol príliš chudobný na to, aby si mohol dovoliť dopravu, a tak svoje rané evanjelizačné cesty často podnikal pešo.“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 900, ods. 5). V tom istom odseku sa dodáva: „Po roku 1855 ho jeho kazateľské cesty zaviedli do rôznych štátov stredozápadu a neskôr, v polovici 70. rokov 19. storočia, do Kalifornie. Waggoner bol tiež jasným a mimoriadne plodným spisovateľom, ktorý publikoval niekoľko stoviek článkov a množstvo teologických kníh, vrátane diel The Nature and Tendency of Modern Spiritualism (1857), The Atonement (1884) a From Eden to Eden (1890).“ (The Ellen G. White Letters and Manuscripts: Volume 1, s. 900, ods. 5).
Debata o sobote v Crane’s Grove (august 1858)
Ellen White zaznamenáva v knihe Spiritual Gifts konferenciu z augusta 1858 v Crane’s Grove v štáte Illinois, kde Waggoner diskutoval o sobote s J. M. Stephensonom, vodcom frakcie „ “ (Zákon a pravda) z hnutia „Age-to-Come“ (Budúci vek): „V auguste 1858 sme sa zúčastnili konferencie v Crane’s Grove v štáte Illinois. Bolo to stretnutie, ktoré vzbudilo značný záujem. Hneď po ňom nasledovala diskusia o otázke soboty medzi staršími J. H. Waggonerom a J. M. Stephensonom.“ (Spiritual Gifts, zv. 2, s. 273, ods. 1).
V tom istom odseku je zaznamenaný výsledok tejto debaty: „Diskusia priniesla na tomto mieste niečo dobré, lebo upevnila vieru jednej drahej sestry, ktorú starší S. zneistil ohľadom soboty, a ďalšia sestra, ktorá bola pri našej prvej návšteve tohto miesta veľmi predpojatá voči výrokom staršieho S., sa rozhodla pre pravdu.“ (Spiritual Gifts, zväzok 2, s. 273, ods. 1).
Doktrinálna práca a zmierenie (1863–1868)
Steinweg zaznamenáva spôsob Waggonerovej doktrinálnej spolupráce s hlavnými priekopníkmi – Jamesom Whiteom, J. N. Andrewsom, Uriahom Smithom a Ellen G. Whiteovou: „Waggoner zohral kľúčovú úlohu pri stanovovaní základov pravdy Cirkvi adventistov siedmeho dňa.“ (Lest We Forget, kap. 103, s. 193, ods. 9). V tom istom odseku sa cituje spomienka J. O. Corlissa na pracovnú metódu: „na štúdium Biblie o sporných bodoch a po dlhom hlbokom premýšľaní a spoločnej voľnej porade všetci pokľakli a prosili o Božiu pomoc pri správnom pochopení toho, čo sa študovalo. Na ďalšom stretnutí starší Waggoner jasne vyjadril názory, ku ktorým dospeli“ (Lest We Forget, kap. 103, s. 193, ¶ 9).
Steinweg vo svojom predslove k dielu „Atonement: In the Light of Nature (Reason) and Revelation“ (Odčinenie: vo svetle prírody (rozumu) a zjavenia) zaznamenáva Waggonerovo vlastné vyjadrenie o jeho pohnútke: „dospieť k pravde a šíriť ju, a byť na prospech Božiemu ľudu milujúcemu pravdu“ (Lest We Forget, kap. 103, s. 193, ods. 8). A jeho odhalenie, že samotný zväzok bol kompiláciou článkov z časopisu Review and Herald: „séria uverejnená v časopise Review and Herald od 2. júna 1863 do 13. septembra 1864, napísaná zväčša uprostred množstva iných povinností“ (Lest We Forget, kap. 103, s. 193, ¶ 8).
Zdravie, táborové stretnutie a Ellen Whiteová potvrdenie (1873)
Ellen White zaznamenáva zvláštne pôsobenie prozreteľnosti na jednom z táborových stretnutí, na ktorom sa zúčastnili James White aj Waggoner: „Na našom poslednom táborovom stretnutí prišli Boží anjeli zvláštnym spôsobom so svojou mocou, aby osvietili, uzdravili a požehnali môjho manžela aj brata Waggonera. Dosiahlo sa tam vzácne víťazstvo, ktoré by nikdy nemalo stratiť svoj vplyv. Bolo mi ukázané, že Boh veľmi výrazným spôsobom dal môjmu manželovi znamenia svojej lásky a starostlivosti, a tiež svojej podporné milosti. Vzal do úvahy jeho horlivosť a oddanosť svojej veci a dielu. To by malo vždy viesť k pokore a vďačnosti zo strany môjho manžela“ (Svedectvá pre cirkev, zv. 3, s. 505, ods. 1).
Kalifornia, Signs of the Times a Pacific Press (1875–1885)
Loughborough zaznamenáva Waggonerov presun do Kalifornie v roku 1875 spolu s Jamesom a Ellen Whiteovými: „2. februára 1875 starší James White a jeho manželka v sprievode staršieho J. H. Waggonera a ďalších schopných pracovníkov pricestovali do Oaklandu. 12. toho istého mesiaca bolo zvolané mimoriadne zasadnutie kalifornskej konferencie ( ), aby sa zvážila lokalita, na ktorej by sa mali postaviť budovy pre redakciu Signs of the Times. Po náležitom zvážení bolo prijaté rozhodnutie zabezpečiť pozemky na západnej strane ulice Castro, medzi 11. a 12. ulicou.“ (The Great Second Advent Movement, s. 292, ods. 2).
Steinweg zaznamenáva Waggonerovo miesto v centre vydavateľskej činnosti cirkvi v 70. a 80. rokoch 19. storočia: „Do roku 1853 Waggoner bezvýhradne zasvätil svoj život kázaniu posolstva tretieho anjela. Jeho talenty v oblasti vydavateľstva boli mnohokrát využité, často v redakčných funkciách. V roku 1871 bol poverený vedením publikácií v Battle Creeku. V roku 1881 nahradil Jamesa Whitea ako redaktor západného vydania Signs of the Times. V roku 1885 bol prvým redaktorom Pacific Health Journal (predchodcu časopisu Vibrant Life) a v roku 1886 American Sentinel, predchodcu časopisu Liberty“ (Lest We Forget, kap. 103, s. 192, ¶ 6).
Arthur White zaznamenáva Waggonerovo postavenie medzi staršími kazateľmi v polovici 80. rokov 19. storočia: „Joseph H. Waggoner, starší kazateľ, 64 rokov, adventista dodržiavajúci sobotu od roku 1851. Keď vstúpil do cirkvi, bol spoluredaktorom a vydavateľom politických novín vo Wisconsine. V roku 1884 bol redaktorom časopisu Signs of the Times“ (Ellen G. White: The Lonely Years 1876-1891, zväzok 3, s. 255, odsek 4).
Smrť (1889)
Nekrológ v denníku General Conference Daily Bulletin zaznamenáva Waggonerov posledný krok a jeho smrť: „V januári 1887 odišiel do Bazileja vo Švajčiarsku a bol tam zapojený do vydavateľskej činnosti až do svojej smrti, ktorá nastala veľmi náhle v dôsledku aneuryzmy po dlhom a ťažkom pracovnom dni 17. apríla 1889“ (General Conference Daily Bulletin, 20. február 1899, s. 33.9).
Spalding zaznamenáva túto stratu pre rané adventistické hnutie: „V roku 1883 John N. Andrews, ktorý statočne pracoval na rozvíjajúcej sa veci v Európe, položil svoj život. Joseph H. Waggoner, ktorý zaujal jeho miesto, zomrel o šesť rokov neskôr. Mladší muži zaujímali miesta padlých veteránov.“ (The Story of Adventist Light, s. 79, ods. 1).