Zhrnutie
Joshua Vaughan Himes bol vydavateľom, organizátorom a hlavným propagátorom milleritského hnutia v rokoch 1840–1844. Himes, ktorý bol pastorom kaplnky na Chardon Street v Bostone a prominentným abolicionistom ešte predtým, ako stretol Williama Millera, premenil regionálne oživenie v Novom Anglicku na celonárodné masové hnutie prostredníctvom periodík, konferencií a najväčšieho stanu svojej doby. Prežil Veľké sklamanie a pokračoval v adventistickej práci ešte päťdesiat rokov, až kým 27. júla 1895 zomrel v Elk Point v Južnej Dakote.
Rané roky (1805–1823)
Loughborough zachoval Himesove vlastné spomienky na miesto jeho narodenia, povolanie jeho otca a náboženskú atmosféru jeho detstva: „Joshua V. Himes sa narodil vo Wickforde v štáte Rhode Island 19. mája 1805. Jeho otec bol známy ako obchodník s tovarom zo Západnej Indie a bol prominentným členom episkopálnej cirkvi sv. Pavla vo Wickforde. Jeho matka mala príjemnú povahu a lásku k Spasiteľovi, ktorú vlievala do ochotných uší svojho syna“ (The Great Second Advent Movement, s. 121, ods. 4). Dick poskytuje širší kontext: „Joshua Vaughn Himes sa narodil 19. mája 1805 v North Kingstone v štáte Rhode Island. Jeho otec, muž s určitým majetkom, bol obchodníkom s tovarom zo Západnej Indie a významným členom episkopálnej cirkvi v . Starší Himes mal v pláne vychovať Joshuu na episkopálneho duchovného na Brownovej univerzite v Providence v štáte Rhode Island“ (Founders of the Message, s. 69, ods. 1).
Tento plán sa zrútil v roku 1817, keď sa investícia jeho otca stratila na mori: „V roku 1817 poslal cenný náklad do Západnej Indie pod vedením kapitána lode, ktorý sa ukázal ako zradca dôvery, predal loď naloženú tovarom a zmizol. Táto katastrofa finančne zruinovala otca a bola predurčená zmeniť celý život Joshuu, ktorý bol nútený vzdať sa štúdia na vysokej škole“ (Founders of the Message, s. 69, ods. 1). Joshua sa stal učeňom u stolára v New Bedforde v štáte Massachusetts.
Obrátenie a služba v kresťanskej cirkvi (1823–1830)
Himes nezostal dlho pri unitarizme svojho majstra. Loughborough zaznamenáva: „Keďže v tom čase v New Bedforde nebola žiadna episkopálna cirkev, rozhodol sa navštevovať Prvú kresťanskú cirkev [nie Disciple] a následne sa pripojil k tomuto zboru. ‚Tu,‘ hovorí, ‚som našiel otvorenú Bibliu a slobodu myslenia a oboje som dobre využil.‘ Tento kostol bol pod duchovnou starostlivosťou reverenda Mosesa Howea. Reverend Clough pokrstil Joshuu V. Himesa 2. februára 1823. So srdcom horúcim od horlivosti pre svojho Pána začal hneď, vo veku osemnásť rokov, rozprávať príbeh o kríži a nabádať ľudí k pokániu“ (The Great Second Advent Movement, s. 122, ods. 2). Loughboroughov predchádzajúci odsek zachováva Himesov vlastný popis toho, prečo ho miestny unitarizmus nedokázal udržať: „Môj pán bol unitarista a vzal ma do svojho kostola. Pastorom bol reverend Orville Dewey. Bol to neskorý konvertita z ortodoxie. Moje vzdelávanie pod vedením biskupa Griswolda a reverenda Williama Burgea, rektora kostola sv. Pavla vo Wickforde, a časté počúvanie výrečného Dr. Crockera z kostola sv. Jána v Providence v štáte Rhode Island ma úplne pripravili na to, aby som neprijal výrečné popieranie učení zo strany pána Deweya“ (The Great Second Advent Movement, s. 122, ods. 1).
Stretnutie s Williamom Millerom (november 1839)
Stretnutie s Millerom na konferencii Christian Connection v Exeteri v New Hampshire je zaznamenané v Blissových Spomienkach na Williama Millera: „11. novembra pán M. začal sériu prednášok v Exeteri v New Hampshire, ktoré trvali až do 19. novembra. 12. novembra sa tam konala konferencia organizácie Christian Connection a jej členovia spoločne navštívili pána Millera“ (Memoirs of William Miller, s. 139, ods. 2). Bliss pokračuje: „Pri tejto príležitosti sa zoznámil so starším Joshuom V. Himesom, vtedajším pastorom kostola na Chardon Street v Bostone. Starší H. napísal pánovi M. 19. októbra a pozval ho, aby predniesol sériu prednášok v jeho kaplnke. Teraz svoje pozvanie obnovil a získal prísľub na sériu prednášok v decembri“ (Memoirs of William Miller, s. 139, ods. 3).
Zborník Lest We Forget zachováva slávnu výmenu názorov, ktorá nasledovala po Millerovej decembrovej sérii v Bostone:
„Naozaj veríte tejto doktríne?“
(Lest We Forget, kap. 46, s. 93, ods. 1)
„Samozrejme, že verím, inak by som ju nekázal.“
(Lest We Forget, kap. 46, s. 89, ods. 3)
„No tak,“
(Lest We Forget, kap. 46, s. 89, ¶ 4) naliehal Himes a pokračoval: „Čo robíte pre to, aby ste ju šírili po celom svete?“ (Lest We Forget, kap. 46, s. 89, ¶ 4).
LWF zaznamenáva Millerovu odpoveď: „Čo môže urobiť starý farmár?“ (Lest We Forget, kap. 46, s. 89, ¶ 7). V tom istom odseku pokračuje Millerova prosba: „Zdá sa, že zatiaľ nikto nechápe cieľ a ducha mojej misie natoľko, aby mi poskytol pomoc. Hľadám pomoc. Chcem pomoc“ (Lest We Forget, kap. 46, s. 89, ¶ 7). A Himesova odpoveď, ktorou sa začala celonárodná kampaň:
„Tak teda, otče Miller, pripravte sa na kampaň; lebo dvere sa otvoria v každom meste Únie a varovanie sa dostane až na kraj sveta!“
(Lest We Forget, kap. 46, s. 89, ¶ 8)
Signs of the Times a celonárodná kampaň (1840–1844)
Bliss zaznamenáva prvý bostonský cyklus prednášok v kaplnke na Chardon Street: „Do Bostonu pricestoval 7. decembra a od 8. do 16. prednášal v kaplnke na Chardon Street – išlo o jeho prvý cyklus prednášok v tomto meste“ (Memoirs of William Miller, s. 139, ods. 4). Tretí bostonský cyklus v februári 1840 dal vzniknúť časopisu, ktorý mal niesť hnutie: „Od 8. do 29. februára viedol pán M. svoj tretí cyklus prednášok v Bostone, v kaplnke na Marlboro Street a na ďalších miestach, keď sa otvorili dvere. Bolo to práve počas tejto série stretnutí, keď došlo k vydaniu časopisu venovaného doktríne o príchode“ (Spomienky Williama Millera, s. 144, ods. 1). Miller sám zaznamenal dohodu, ktorá to odštartovala: „Pri mojej návšteve Bostonu v zime roku 1840 som spomenul bratovi Himesovi svoje želania týkajúce sa novín a ťažkosti, s ktorými som sa stretol pri ich založení. On sa okamžite ponúkol, že začne vydávať časopis, ktorý by sa venoval tejto otázke, ak si myslím, že tým bude podporená vec pravdy. Nasledujúci týždeň, bez jediného predplatiteľa alebo sľubu pomoci, vydal 20. marca [28. februára] 1840 prvé číslo Signs of the Times“ (Spomienky Williama Millera, s. 144, ods. 3).
V októbri nasledovala prvá z približne pätnástich generálnych konferencií, ktoré dodali hnutiu súdržnosť. Bliss zaznamenáva: „prvá generálna konferencia veriacich v druhý príchod Krista, ktorá sa mala konať 14. októbra 1840 v Bostone“ (Memoirs of William Miller, s. 152, ods. 4).
Smrť (1895)
Himes prežil takmer všetkých svojich súčasníkov z hnutia milleritov. Dick zaznamenáva jeho posledné dni: „Napriek najlepšej starostlivosti sa jeho choroba ukázala ako nevyliečiteľná a 27. júla 1895 ho veľký nepriateľ ľudského rodu, smrť, odniesla z jeho domu v Elk Point v Južnej Dakote“ (Zakladatelia posolstva, s. 100, ods. 2). Ten istý odsek cituje nekrológ Uriaha Smitha, napísaný z pohľadu tých, ktorí vyrastali čítaním Himesovho časopisu Signs of the Times: „Počas celého tohto hnutia [hnutia z roku 1844] bol vedúcou a najaktívnejšou ľudskou silou, ktorá presadzovala vydavateľskú činnosť, kázanie a organizovanie rôznych podnikov spojených s touto prácou. Pán Miller uznal a ocenil jeho veľké služby a adventisti siedmeho dňa ho vždy rešpektovali a ctili za ušľachtilú úlohu, ktorú zohral v tomto veľkom prorockom náboženskom prebudení.“ (Founders of the Message, s. 100, ods. 2).