Zhrnutie
Rachel Oakes Preston bola vdova zo cirkvi baptistov siedmeho dňa, ktorej naliehanie v roku 1844, aby adventistický kazateľ Frederick Wheeler „odložil stôl na prijímanie“, kým nebude dodržiavať Božie prikázania, bolo katalyzátorom, vďaka ktorému sa sobota siedmeho dňa stala súčasťou adventistického presvedčenia. Prostredníctvom Wheelera sa posolstvo dostalo k T. M. Prebleovi, ktorého traktát z roku 1845 sa dostal k Josephovi Batesovi, ktorého traktát z roku 1846 sa dostal k Jamesovi a Ellen Whiteovým. Rachel sa nikdy formálne nepripojila k Cirkvi adventistov siedmeho dňa, ale samotný James White jej pripisoval zásluhu za impulz, ktorý dal vznik adventizmu dodržiavajúcemu sobotu. Zomrela v roku 1868.
Rané roky
Spalding zaznamenáva Rachelin rodný kraj a rané detstvo: „Tu sa 2. marca 1809 narodila Rachel Harrisová, dcéra Sylvanusa Harrisa. Tu sa vydala za Amoryho Oakesa a s ním sa presťahovala z u do Verony v štáte New York, kde sa im narodila dcéra Rachel Delight Oakesová, ktorá sa neskôr stala manželkou Cyrusa Farnswortha“ (Footprints of the Pioneers, s. 37, ods. 1).
Froom zaznamenáva jej obrátenia a cestu, ktorá ju viedla k sobote siedmeho dňa: „Pani RACHEL OAKES, rod. Harris (1809–1868) – neskôr vydatá za Nathana Prestona – sa narodila vo Vernone vo Vermonte. V sedemnástich rokoch bola pokrstená a vstúpila do metodistickej cirkvi. V roku 1837 sa začala zaujímať o sobotu siedmeho dňa a rozhodla sa vstúpiť k baptistom siedmeho dňa. Proti tomuto kroku sa však postavil jej metodistický pastor, ktorý jej nakoniec povedal, že si môže zachovať sobotu, ak musí“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zv. 4, s. 948, ods. 2).
Douglass dodáva informáciu o presťahovaní do Washingtonu v štáte New Hampshire: „V roku 1837 sa Rachel Harris Oakesová a jej dcéra pripojili k cirkvi baptistov siedmeho dňa vo Vernone vo Vermonte. Zrejme tam zomrel jej manžel Emory, hoci o tom neexistuje žiadna zmienka. V roku 1843 sa Rachel Oakesová a jej dcéra Delight presťahovali do Washingtonu v New Hampshire. Delight učila v škole a jej matka žila s ňou a stala sa nástrojom v Božích rukách pri prinášaní svetla soboty tej skupine adventistov“ (Advent Pioneers Biographical Sketches and Pictures, s. 18, ods. 4).
Stôl na prijímanie vo Washingtone (jar 1844)
Douglass zachoval rozhovor v dome Williama Farnswortha na jar 1844, ktorý priviedol Fredericka Wheelera k presvedčeniu. Wheeler pri svätom prijímaní poznamenal, že každý, kto sa ho zúčastňuje, by mal byť pripravený dodržiavať všetky Božie prikázania. Keď krátko nato navštívil dom Farnsworthovcov, stretol sa s Rachel Oakesovou:
„Keď neskôr navštívil rodinu, pastor stretol pani Rachel Oakesovú, matku mladej Rachel Delight Oakesovej, učiteľky. Priamočiarou rečou aj pohľadom mu povedala: ‚Pamätáte si, starší Wheeler, že ste povedali, že každý, kto vyznáva Krista, by mal dodržiavať všetky Božie prikázania?‘
(Advent Pioneers Biographical Sketches and Pictures, s. 18, ods. 8)
Douglass zaznamenáva jej pokračovanie:
„‚Chcela som vám povedať, že by ste mali odsunúť stôl na prijímanie a zakryť ho obrusom, kým nezačnete dodržiavať Božie prikázania,‘ povedala Rachel Oakesová.
(Advent Pioneers Biographical Sketches and Pictures, s. 19, ods. 1)
Wheeler krátko nato prijal sobotu ako deň odpočinku a stal sa prvým adventistickým kazateľom, ktorý dodržiaval sobotu.
Sobota v cirkvi Christian Connexion Church (1844–1845)
Froom sleduje reťaz, ktorou sa Rachelin svedectvo dostalo do širšieho milleritského hnutia: „Metodistka Rachel Oakesová začala dodržiavať sobotu ako deň odpočinku a pripojila sa k cirkvi Seventh Day Baptists ( ). Potom priniesla sobotu do Washingtonu v New Hampshire, centra zbožnej adventistickej skupiny, kde ju prijali dvaja duchovní. Prvým z nich bol metodisticko-adventistický kazateľ Frederick Wheeler na jar roku 1844. Ten ho zase v auguste toho istého roku priniesol baptisticko-adventistovi Thomasovi M. Prebleovi“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zväzok 4, s. 942, ods. 1).
Froom zaznamenáva moment, keď sa cirkev vo Washingtone rozdelila kvôli sobote: „Nakoniec, počas nedeľnej bohoslužby v kostole vo Washingtone, po sklamaní – ale pred koncom roka 1844 – William Farnsworth vstal počas stretnutia a verejne vyhlásil, že študoval Bibliu a je presvedčený, že siedmy deň v týždni je sobota, a rozhodol sa ju dodržiavať. Hneď po ňom nasledoval jeho brat Cyrus a niekoľko ďalších.“ (The Prophetic Faith of Our Fathers, zv. 4, s. 949, ods. 1).
Smrť (1868)
Rachel a jej dcéra neboli po roku 1845 nikdy formálne prijaté späť do cirkvi baptistov siedmeho dňa vo Verone a ona sa ani formálne nepripojila k cirkvi adventistov siedmeho dňa. Zomrela v roku 1868, tri roky po „vianočnom prebudení“ cirkvi vo Washingtone pod vedením Jamesa a Ellen Whiteových. James White vo svojej cestovnej správe uverejnenej 28. januára 1868 v časopise Review and Herald pripísal jej zásluhu za poskytnutie počiatočného impulzu pre sabatárske adventistické hnutie.