Odpadnutie Izraela. – Č. 1
TAM1897 Q1 33.6Kázanie prednesené v nedeľu večer, 7. marca 1897 Uverejnené v General Conference Bulletin, prvý štvrťrok 1897, zväzok 2, č. 1, s. 33–40.
TAM1897 Q1 33.7V lekcii pred niekoľkými večermi som uviedol, že až donedávna som nikdy nevidel kópiu desiatich prikázaní, ktorú by vydali adventisti siedmeho dňa mimo Biblie a ktorá by bola taká, ako ich Boh vyslovil. Som rád, že nastal čas, keď adventisti siedmeho dňa môžu mať kópiu Božieho zákona tak, ako ho Boh dal. Som rád, že brat Howe vydal kópie Božieho zákona tak, ako ho Boh dal. A teraz sa už viac nevystavujme rovnakému obvineniu ako ostatní, že vynechávame časť Božieho zákona, keď vystupujeme pred ľuďmi.
TAM1897 Q1 33.8Je celkom zrejmé, že človek, ktorý ako prvý zverejnil túto verziu Božieho zákona, ktorú používa takmer každý, bol Egypťan. Píše sa tam: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.“ On si však povedal: „To sa netýka mňa, ani nikoho, kto dnes žije; veď nás nikdy nevyviedli z Egypta. To platilo len pre Židov.“ Preto túto časť vynechal a vytlačil zvyšok zákona, čím svetu predložil zmrzačenú verziu zákona, ktorý dal sám Pán. Tak spôsobil, že sa zdalo, akoby jediný dokument, ktorý Pán kedy vyslovil z neba, začínal bez toho, aby uviedol, kto je jeho autorom, bez toho, aby ho vôbec predstavil, ale začínal len stroho a neurčito: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ Hneď by sa mohla vynoriť otázka: Kto vlastne si? Kto to vlastne hovorí? Nuž, keď sa zákon berie tak, ako bol daný, Boh hovorí, kto to vlastne hovorí. „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.“ To je ten, kto hovorí; nebudeš mať iných bohov okrem mňa, „ktorý som schopný vykúpiť z egyptského otroctva.“
TAM1897 Q1 33.9Dôležitá je tu ešte jedna myšlienka: Keď je zákon vytlačený bez úvodu, ktorý vyslovil sám Pán, ako to býva zvyčajne na tabuľkách a kartičkách, je potrebné na jeho začiatok umiestniť slová: „Boží zákon.“ To ukazuje, že ľudia si uvedomujú potrebu, aby existovalo akési potvrdenie o tom, čí je to zákon a kto tieto prikázania vyslovuje. A keďže vidia túto potrebu, umiestňujú na začiatok Božieho zákona svoje potvrdenie, že ide o Boží zákon.
TAM1897 Q1 33.10Keby však len vytlačili zákon tak, ako ho dal Pán, mali by samotné Pánovo potvrdenie, že ide o Boží zákon a že to je on sám, kto vyslovuje tieto prikázania. On hovorí: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ atď. A keď ľudia môžu mať samotné Pánovo potvrdenie, že je to jeho zákon, určite nebude potrebné žiadne ľudské potvrdenie, že je to Boží zákon.
TAM1897 Q1 33.11A nie je Pánovo potvrdenie, že toto je jeho zákon, lepšie ako potvrdenie akéhokoľvek človeka alebo všetkých ľudí dohromady? A keď ľudia vynechajú Pánovo vlastné potvrdenie, že toto je jeho zákon, a nahradia ho svojím vlastným potvrdením, mohol by existovať jasnejší prípad, keď sa ľudia stavajú na miesto Boha? Ó, odložme toto arogantné a nešikovné dielo a prijmime svätý zákon tak, ako ho vyslovil a napísal jeho svätý Autor! „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.“ Amen. Nech je tak.
TAM1897 Q1 33.12Keďže tam je všetko, čo Pán povedal, Boží zákon potom svetu predstavuje aj Vykupiteľa, aj Stvoriteľa. Potom hovorí všetkým ľuďom, že ten, kto je Autorom tohto zákona, ten, kto volá človeka k jeho dodržiavaniu, je zároveň Vykupiteľom aj Stvoriteľom. To dokazuje samotný zákon. A keď vynechajú časť, ktorá zjavuje Vykupiteľa, niet divu, že sú ochotní a pripravení vynechať aj časť, ktorá zjavuje Stvoriteľa človeka. Satan sa vždy snažil zbaviť zákona a skryť pred ľuďmi jeho dôležitosť. Začal tým, že z neho vynechal Vykupiteľa, a teraz končí tým, že z neho vynecháva Stvoriteľa. Pán však chce, aby sme vedeli, že to bol práve on, kto nás vyslobodil z Egypta, aby sme tak mohli vidieť v zákone, ktorý dal človeku, aj Vykupiteľa, aj Stvoriteľa.
TAM1897 Q1 34.1Ešte jedna vec. Keď vy a ja dokážeme vidieť – a naozaj vidíme –, že Izrael, keď vošiel do zeme, vôbec nevošiel do zeme, ktorú pre nich Pán zamýšľal, ale úplne ju minul, môžeme pochopiť, akým sklamaním bolo pre Mojžiša, že sa tam nedostal. Keď sa teraz niektorým ľuďom zdá, že Izrael vošiel do zeme, ktorú pre nich Pán pripravil, a že to bolo presne tam, kam ich Pán chcel zaviesť, a keď potom vidia, že Mojžiš zomrel a odišiel do neba, hovoria, že Mojžiš napokon dopadol najlepšie; a že to nebolo až také veľké sklamanie, keď ho vyviedol zo zeme a vzal ho do neba.
TAM1897 Q1 34.2Keď však pochopíme, že Pán ho chcel vziať do svojho svätého príbytku, na miesto, ktoré si sám pripravil na bývanie, do svätyne, ktorú zriadili jeho ruky; vtedy môžeme vidieť, aké sklamanie bolo aj pre Mojžiša zomrieť a odísť do neba bez toho, aby vošiel do tej zeme. Keď si uvedomil, že to bol práve jeho hriech, ktorý mal niečo spoločné s tým, že sa nedostali do požehnanej zasľúbenej zeme; keď videl, že Izrael prišiel o to, čo pre nich Pán pripravil: keď videl tú slávnu zem, ako ju videl z vrcholu Nebo, a musel uvažovať o dlhých vekoch putovania, odpadlíctva a utrpenia, ktorými mala prejsť Božia vec a Boží ľud, a vedel, že aj on mal aspoň malý podiel na tom, že došlo k tomu dlhému putovaniu; je celkom ľahké pochopiť, aké bolestné sklamanie to pre neho bolo, že nemohol vstúpiť do tej zeme bez toho, aby vôbec zomrel – hoci bol z hrobu vzatý do neba.
TAM1897 Q1 34.3Ešte jeden text, ak by bol potrebný na potvrdenie skutočnosti, že Izrael nebol oslobodený od Egypta, pokiaľ bol na púšti, sa nachádza v knihe Jozue. Spomínate si na ten úryvok – potom, čo prekročili Jordán, boli obrezaní – je tam napísané: „Dnes som vás zbavil egyptskej potupy.“ Vidíte, tí ľudia, ktorí opustili Egypt, sa z Egypta nedostali, kým neprekročili Jordán; lebo až vtedy bola hanba Egypta odstránená. Vtedy boli všetci obrátení. Celý ten národ prekročil Jordán vierou. Bol to národ, ktorý veril Bohu, a nebol tam žiadny nesúhlasný hlas ani pochybujúca myšlienka – vtedy boli vonku z Egypta. Tak vidíte, že je úplne zrejmé, že duchovný Egypt je doslovným Egyptom z Biblie.
TAM1897 Q1 34.4Teraz sa obrátime k textu na dnešný večer. Je to Numeri 23:9. Začnem čítať od siedmeho verša. Je to Bileám, ktorý prorokuje pre Baláka, moabského kráľa.
TAM1897 Q1 34.5Vtedy vyslovil svoj výrok: Z Aramu ma priviedol Balák, z východných vrchov moábsky kráľ: Poď preklínať Jákoba, poď zlorečiť Izraelovi! Ako môžem preklínať, keď Boh nepreklína, ako mám zlorečiť, keď Hospodin nezlorečí? Vidím ho z vrcholu skál, z pahorkov naňho hľadím. Vidím ľud, čo býva oddelene, a nepatrí k pohanom.
TAM1897 Q1 34.6Tento text je adresovaný nám tu dnes večer. Toto je prítomná pravda. Toto bola Božia vyjadrená vôľa týkajúca sa jeho ľudu, keď sa nachádzali na hranici zeme, do ktorej ich chcel zaviesť, keď ich povolal z Egypta. Štyridsať rokov putovali po púšti a teraz prišli na hranicu tej zeme. A toto je jeho vôľa týkajúca sa ich, aby bývali osamote a neboli zaradení medzi národy.
TAM1897 Q1 34.7Základný dôvod toho, alebo skôr jeden z dôvodov, ako by sme mali povedať, pochopíte, keď sa obrátite na siedmu kapitolu Skutkov apoštolov. Štefan v ten deň hovoril a povedal, že Pán vyviedol ľud z Egypta, zo zeme otroctva, zázrakmi a znameniami, a v tridsiatom siedmom a tridsiatom ôsmom verši nájdete tieto slová; v tridsiatom ôsmom verši je konkrétny úryvok:—
TAM1897 Q1 34.8To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, spomedzi vašich bratov, podobného mne; toho budete počúvať. To je ten, ktorý bol v cirkvi na púšti. (doslovný preklad KJV)
TAM1897 Q1 34.9Čo teda bol Izrael na púšti? — Cirkev. Čím mal byť, keď prekročili rieku a vošli do zeme? — Cirkvou. Čo iné znamenalo toto slovo, ak nie to, že má existovať oddelenie cirkvi od štátu? — rovnako ako keď Pán vyviedol Abraháma z tej krajiny, naučil svet oddeleniu cirkvi od štátu, a rovnako ako prostredníctvom Abraháma ukázal, že oddelenie cirkvi od štátu musí začať v srdci jednotlivca.
TAM1897 Q1 34.10Ak nie som vo svojom srdci oddelený od štátu, všade, kde budem, bude existovať zjednotenie cirkvi a štátu. A tak, hoci nezastávam žiadnu funkciu v štáte ani sa tam neuchádzam o úrad, budem politikom v cirkvi; a budem sa tam uchádzať o úrad a ťahať za nitky. Takže ak človek nie je vo svojom srdci oddelený od štátu a napriek tomu patrí do cirkvi, bolo by pre neho lepšie zapojiť sa do svetskej politiky a byť tam politikom, než vnášať svoju politiku do cirkvi.
TAM1897 Q1 34.11Keď teda Pán povolal Abraháma, povedal mu v prvom rade: „Vyjdi zo svojej krajiny.“ A teraz, keď sa Abrahám rozmnožil a stal sa cirkvou a táto cirkev sa chystá vstúpiť do osobitnej služby Pánovi pred národmi, Pán vyhlasuje, že táto cirkev by nemala byť zaradená medzi národy; mala by žiť osamote. Môžete vidieť, ako Pán chcel, aby sa ľud toho držal, lebo vedel, aké sú národy; a vedel, ako sa národy dostali do tohto stavu. Chcel, aby jeho cirkev žila osamote, aby nemala žiadneho vládcu okrem neho samého, žiadny zákon okrem jeho zákona, žiadnu legislatívu akéhokoľvek druhu okrem Pánovho slova, žiadnu vládu okrem Pánovej.
TAM1897 Q1 35.1Keď ich Boh priviedol do zeme, zamýšľal byť hlavou cirkvi. Ježiš Kristus bol, samozrejme, hlavou cirkvi, rovnako skutočne ako je ňou teraz. Z lekcií, ktoré sme preberali, viete, ako sa ľud dostal ku kráľovskej vláde, monarchii a tak ďalej; stalo sa to tým, že sa od neho odvrátili, tým, že neuznali Boha za svojho jediného Vládcu a jeho zákon za jediný zákon. Stali sa modloslužobníkmi a tak stratili Božiu vládu nad sebou a moc jeho zákona nad sebou; a keďže sa oddelili od Boha, musela medzi nimi vzniknúť vláda, aby uspokojila ambície tých, ktorí chceli vládnuť svojim blížnym, a aby ich chránila pred ich vlastnou divokosťou, ktorá vyplývala z toho, že sa odvrátili od Boha.
TAM1897 Q1 35.2Ale Pán oddelil Izrael od všetkých národov a vlád pre seba samého. Pán začal s Izraelom práve tam, kde začal s Abrahámom, aby bol oddelený od kráľov a vládcov všade okolo nich, od všetkých druhov pozemských vlád v ich okolí. Chcel, aby jeho ľud žil osamote a nepatril medzi žiadny z národov, aby keď sa na nich národy pozrú, videli, že Izrael nemožno považovať za jedného z nich.
TAM1897 Q1 35.3Chcel, aby Izrael stál pred svetom tak zreteľne – a to by ho odlíšilo od všetkých ostatných národov –, že všetky národy, ktoré by sa na neho pozerali, by povedali: „To je jedinečné; to nie je ten druh vlády, aký máme my. Nemajú kráľa; zdá sa, že každý z nich si vystačí bez akéhokoľvek vládcu.“ A začali by sa o tom pýtať; povedali by: „Čo je príčinou toho? Ako to, že si vystačíte bez všetkých tých náležitostí, ako sú kráľ, armády, dane a všetky tie veci, ktoré my musíme znášať?“ Odpoveď by znela: „No predsa, Boh je náš kráľ. A prevádzka jeho vlády nestojí ani zďaleka toľko, čo tá vaša; lebo my nemáme také problémy, aké máte vy. Áno; nemáme žiadne dane a on je taký dobrý, že mu radi dávame všetko, čo máme, aby sme podporili a šírili po svete požehnania jeho vlády.“
TAM1897 Q1 35.4A keby to jeho ľud povedal pohanom, pohania by povedali: „Určite je tento národ múdry a rozumný ľud; a ktorý národ na zemi je taký veľký, ktorý má tak múdre a dobré súdy ako celý tento zákon? A ktorý národ má Boha tak blízko pri sebe, ako je Pán, tvoj Boh, vo všetkom, o čo ho prosíme?“ To je to, čo Pán zamýšľal. A povedal: Izrael „býva oddelene, a nepatrí k pohanom.“ Chcel naučiť celý svet oddeleniu cirkvi od štátu, nielen v cirkvi, ale aj medzi národmi, pokiaľ ide o štáty, a tiež pokiaľ ide o samotnú cirkev.
TAM1897 Q1 35.5Stačí sa pozrieť na tento úryvok z Písma a uvidíte to. Deuteronómium 4. Niekoľko veršov vystihuje všetko, čo som načrtol. Začnime prvým veršom a prečítajme si až po ôsmy:—
TAM1897 Q1 35.6Teraz, Izrael, počúvaj ustanovenia a právne predpisy, ktoré vás učím zachovávať, aby ste žili a mohli ste vojsť a obsadiť krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, Boh vašich otcov. K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám predkladám. Na vlastné oči ste videli, čo urobil Hospodin pre Baál-Peóra, ako každého, kto chodil za Baál-Peórom, Hospodin, tvoj Boh, vyhubil spomedzi vás. Vy však, ktorí sa pridŕžate Hospodina, svojho Boha, ste dodnes všetci nažive. Pozri, učil som vás ustanovenia a právne predpisy, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich zachovávali aj v krajine, ktorú prichádzate obsadiť. Zachovávajte ich a plňte, lebo v tom bude vaša múdrosť a rozumnosť v očiach národov, ktoré, keď sa dopočujú o všetkých týchto ustanoveniach, povedia: Tento veľký národ je naozaj múdry a rozumný. Je niekde taký veľký národ, ktorému by boli jeho bohovia tak blízko, ako je nám Hospodin, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme? Má nejaký veľký národ také spravodlivé ustanovenia a právne predpisy, ako celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?
TAM1897 Q1 35.7Bolo teda v Izraeli miesto na vytváranie akéhokoľvek zákona alebo legislatívy? — „K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať.“ Mali robiť práve to. Všetky ich zákony boli pre nich ustanovené. Ich legislatíva bola úplná a dokonalá; a pokiaľ ju mali, nepotrebovali žiadnu inú, a hneď ako sa stalo, že potrebovali ďalšiu, bolo to samo osebe dôkazom, že opustili Boha.
TAM1897 Q1 35.8Pokiaľ potrebovali akúkoľvek legislatívu, ktorú si sami vytvorili medzi sebou, bolo to dôkazom, že opustili Boha, že im už nestačil jeho zákon a že im už nestačila jeho vláda. Presne tak je to so všetkými ostatnými pohanmi. Tak je to so všetkými národmi. Tak sa stali pohanmi. A viete, že Izrael prešiel presne tou istou cestou. Zabudli na Boha a upadli do modlárstva, a potom povedali: „Musíme mať kráľa, aby sme boli ako všetky národy.“ Ale nezabúdajte, že museli zavrhnúť Boha, než mohli mať kráľa; a tým, že zavrhli Boha, aby boli ako národy, ako pohania – to je doslovný význam –, tým, že zavrhli Boha, aby boli ako národy, stali sa ako národy, ktoré zavrhli Boha. Viete to z celej nasledujúcej histórie.
TAM1897 Q1 35.9Je teda úplne jasné, že nie je Božou vôľou, nie je v záujme jeho ľudu, aby boli ako národy. Nie je Božou vôľou, nie je pre dobro ľudu, aby mali akúkoľvek formu vlády podobnú tým, aké majú národy okolo nich. Viete, že tieto veci nevznikli z nasledovania Boha, ale vznikli z odpadlíctva. Z toho všetkého je úplne jasné, že Boh nemal v úmysle, aby si jeho ľud sám medzi sebou zriadil vládu.
TAM1897 Q1 36.1Pán nemal v úmysle, aby si zriadili vládu podobnú tým, aké majú národy okolo nich. Keď hovorí: „K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať“, vidíte, že im tým zabránil v akomkoľvek tvorení zákonov, v akomkoľvek náznaku zákonodarstva akéhokoľvek druhu, a tým im zakázal, aby si medzi sebou kedykoľvek zriadili akúkoľvek formu vlády.
TAM1897 Q1 36.2A z toho je úplne jasné, že keď pocítili potrebu akejkoľvek formy vlády medzi sebou, v ktorej museli mať iné zákony a vládcov ako Boha, to samo osebe bolo jednoznačným dôkazom, že zabudli na Boha; že sa od neho odvrátili; že jeho vláda im nestačila; že jeho moc už nespočívala na nich, aby ich udržala, a tak si museli vytvoriť a zriadiť nejakú vlastnú formu vlády, aby sa ochránili pred sebou samými.
TAM1897 Q1 36.3Vidíte teda, že nebolo podľa Pánovej vôle, aby jeho ľud, žijúci osamote, mal medzi sebou vlastnú vládu. Nebola to jeho vôľa, aby žili medzi národmi a mali vládu ako národy; lebo keby sa rozhodli vytvoriť si vlastnú vládu, aby sa medzi sebou spravovali, bola by to vláda rovnaká ako vlády národov, pretože všetci boli ľudia a ľudstvo je všade rovnaké. Keď sa teda Izrael rozhodol zriadiť vládu, aby sa sám spravoval, bola taká ako vlády národov okolo neho a nemohlo to byť inak. Bola to pohanská vláda. A vždy to bude pohanská vláda, kdekoľvek sa o to niekto pokúsi.
TAM1897 Q1 36.4„K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám predkladám.“ Boh zamýšľa, aby jeho prikázania, jeho zákon, jeho vláda stačili jeho ľudu. A pre jeho ľud to stačí. To je jasné. Pre jeho ľud to vždy bude stačiť. Ale nestačí to tým, ktorí to nemajú; nestačí to tým, ktorí sa oddeľujú od Boha a od jeho zákona a vlády. Jeho vláda im teda nestačí, lebo ju nemajú; a ak si potom vytvoria vlastnú, je to presne ako u pohanov.
TAM1897 Q1 36.5Na vlastné oči ste videli, čo urobil Hospodin pre Baál-Peóra, ako každého, kto chodil za Baál-Peórom, Hospodin, tvoj Boh, vyhubil spomedzi vás. Vy však, ktorí sa pridŕžate Hospodina, svojho Boha, ste dodnes všetci nažive. Pozri, učil som vás ustanovenia a právne predpisy, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich zachovávali aj v krajine, ktorú prichádzate obsadiť. Zachovávajte ich a plňte, lebo v tom bude vaša múdrosť a rozumnosť v očiach národov.
TAM1897 Q1 36.6„v tom bude vaša múdrosť a rozumnosť v očiach národov.“ Nielen v mojich očiach; ale konajte tak, a všetky národy, pohania, povedia, že ste múdri. Národy, pohania, povedia, že máte zdravý rozum.
TAM1897 Q1 36.7Pozri, učil som vás ustanovenia a právne predpisy, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich zachovávali aj v krajine, ktorú prichádzate obsadiť. Zachovávajte ich a plňte, lebo v tom bude vaša múdrosť a rozumnosť v očiach národov, ktoré, keď sa dopočujú o všetkých týchto ustanoveniach, povedia: Tento veľký národ je naozaj múdry a rozumný. Je niekde taký veľký národ, ktorému by boli jeho bohovia tak blízko, ako je nám Hospodin, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme? Má nejaký veľký národ také spravodlivé ustanovenia a právne predpisy, ako celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám? Len sa maj na pozore a poriadne sa chráň, aby si nezabudol na to, čo si na vlastné oči videl a nevymizlo to z tvojho srdca, kým žiješ. Pouč o tom svojich synov a vnukov. Pamätaj na deň, keď si na Horebe stál pred Hospodinom, svojím Bohom.
TAM1897 Q1 36.8Nezabúdaj na to, čo si videl a počul, ale najmä nezabúdaj na to, čo si počul, keď si v ten deň stál pred Horebom. Čo počuli? — Ó, Boží zákon; Božie prikázania a vieru Ježiša počuli v ten deň; hlas z neba hlásal vykúpenie a stvorenie, aby ľudia nehrešili. Ale Izrael zabudol na Boha, stal sa modloslužobníkom a povedal: „Daj nám kráľa; daj nám kráľa, ako majú všetky národy.“ Ale o tom čase, keď boli ešte nepoškvrnení, Pán neskôr povedal (Žalm 81:13–16):—
TAM1897 Q1 36.9Keby ma bol môj ľud poslúchol, keby bol Izrael chodil po mojich cestách, rýchlo by som bol pokoril jeho nepriateľov a svojou rukou zasiahol jeho odporcov. Zaliečali by sa mu tí, čo nenávidia Hospodina, a ich osud by trval naveky. Bol by som ich kŕmil tou najlepšou pšenicou a sýtil medom zo skaly.
TAM1897 Q1 36.10Teraz Pán o nás hovorí, že nás vyslobodil z moci tmy a preniesol nás do kráľovstva svojho milovaného Syna. Božie kráľovstvo je opäť ustanovené medzi jeho ľudom a „Božie kráľovstvo je vo vás“ a je medzi vami tým, že je vo vnútri každého z vás a vo všetkých. Božie kráľovstvo je teda dokonalé kráľovstvo, lebo kráľ je dokonalý kráľ a zákon tohto kráľovstva je dokonalý zákon. Je teda dokonalý kráľ, dokonalý zákon a dokonalé kráľovstvo pre vás dostatočné? Je to tak? Je to pre človeka dosť? – Ó áno, určite! Malo by to pre človeka stačiť?
TAM1897 Q1 36.11A ak to všetko človeku nestačí, je problém v kráľovstve alebo v človeku? — Viete, že problém môže byť len v človeku. Ale predpokladajme, že človek vyznáva, že je kresťan. Je problém stále v človeku alebo v kráľovstve?
TAM1897 Q1 36.12(Hlasy) V človeku.
TAM1897 Q1 36.13Predpokladajme, že sa hlási k cirkvi adventistov siedmeho dňa a Božie kráľovstvo mu nestačí; predpokladajme, že sa zíde skupina takýchto ľudí a Božie kráľovstvo im nestačí, ale musia mať svoje vlastné kráľovstvo, iné kráľovstvo; musia zriadiť vládu, musia si sami ukladať dane, vybrať si zo svojich radov vládcov, ktorí ich budú spravovať; sú to Božie deti? Je im Božie dokonalé kráľovstvo dosť? Patria pod Božiu vládu? Je im Božia vláda dosť? Je v nich Božie kráľovstvo? Je? Ako by to mohlo byť, keď im nestačí dokonalé kráľovstvo, dokonalý kráľ a dokonalý zákon?
TAM1897 Q1 37.1Vidíte teda, že oddelenie cirkvi od štátu, dokonca aj medzi adventistami siedmeho dňa, začína v srdci; a musí tam začať u každého človeka, všade, inak nemôže existovať žiadne oddelenie cirkvi od štátu tam, kde sa nachádza. Ak by nikto vo štvrtom storočí, v Rímskej ríši, nemal vo svojom srdci zjednotenie cirkvi a štátu, vo štvrtom storočí by nevzniklo pápežstvo. Keby mal vo svojom srdci len cirkev, iba cirkev, a nič zo štátu, žiadne princípy štátu, iba cirkev – Boha, jeho kráľovstvo, jeho zákon, jeho spravodlivosť, kde by vládol iba on sám – mohlo by vôbec niekedy vzniknúť pápežstvo?
TAM1897 Q1 37.2(Hlasy) Nie.
TAM1897 Q1 37.3Čo je teda to, čomu sa treba vždy nevyhnutne vyhýbať? – Akémukoľvek zjednoteniu cirkvi a štátu v srdci. Čo je teda jedinou istou ochranou proti pápežstvu? – Je to milovať Boha celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. Je to: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca“. Je to odvrátiť sa od Egypta. Je to „býva oddelene, a nepatrí k pohanom.“
TAM1897 Q1 37.4Teraz prečítam z knihy „Ríše Biblie“ od strany 152 ďalej niektoré citáty, ktoré som tam vložil z knihy „Patriarchovia a proroci“, spolu s biblickými veršami, práve v tejto súvislosti. Najprv prečítam niektoré svoje vlastné slová; ale poviem vám, kedy prečítam slová z knihy „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 37.5„Vidím ľud, čo býva oddelene, a nepatrí k pohanom.“ Pán nikdy nemal v úmysle, aby sa z jeho ľudu utvorilo kráľovstvo, štát alebo vláda, ako to robia národy tohto sveta. Nemali byť ako národy okolo nich. Mali byť oddelení pre Boha „od ostatných národov na zemi.“ „ľud … nepatrí k pohanom.“
TAM1897 Q1 37.6Ak sa teraz považujem za súčasť nemeckého štátu, zaradím sa tým medzi národy? Ak sa považujem za súčasť anglickej vlády, za jej súčasť, za lojálneho a vlasteneckého občana, ktorý by bojoval za vlajku, zaradím sa tým medzi národy? A ak bojujem za tú vlajku, moju vlajku, moju britskú vlajku, a môj brat, adventista siedmeho dňa, ktorý je tu, patrí k Spojeným štátom a je lojálny a vlastenecký, a tieto dva národy sa dostanú do vojny a on musí odraziť invázie a dôjde ku konfliktu, potom som ja na jednej strane a môj brat na druhej, a brat bojuje proti bratovi. Určil to Boh? — Viete, že nie. Malo teda vôbec nejaký zmysel, keď povedal, že tento ľud bude žiť osamote a nebude zaradený medzi národy?
TAM1897 Q1 37.7Čítam ďalej kúsok z môjho vlastného diela „Ríše Biblie“: — Ich vláda mala byť čistou teokraciou, ničím iným — Boh ich jediným Kráľom, ich jediným Vládcom, ich jediným Zákonodarcom. Bola to skutočne cirkevná organizácia, začínajúca organizáciou „cirkvi na púšti“; a mala byť oddelená od akejkoľvek predstavy o štáte. Systém, ktorý vznikol na púšti prostredníctvom Mojžiša a pokračoval v Kanaáne prostredníctvom Jozueho, mal byť večný.
TAM1897 Q1 37.8Teraz čítam z knihy „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 37.9V Izraeli sa vládlo v Božom mene a Božou mocou. Úlohou Mojžiša, sedemdesiatich starších predstaviteľov, jeho kniežat a sudcov bolo dbať o to, aby sa v živote národa uplatňovali Božie zákony. Nikto z nich však nemal nijaké právo vydávať národu zákony nové.
TAM1897 Q1 37.10Kto nemal právomoc prijímať zákony pre národ?
TAM1897 Q1 37.11(Hlasy) Cirkev.
TAM1897 Q1 37.12Koľko ľudí tvorilo cirkev? Zahŕňalo to jedného, dvoch, desiatich, dvanástich alebo hocijakých päťdesiatich? — Áno. Mali teda oni, alebo niektorí z nich, akúkoľvek právomoc prijímať zákony pre ostatných, alebo dokonca pre seba samých? — Nemali.
TAM1897 Q1 37.13Izrael, počúvaj ustanovenia a právne predpisy, ktoré vás učím zachovávať, aby ste žili a mohli ste vojsť a obsadiť krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, Boh vašich otcov. K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať.
TAM1897 Q1 37.14Teraz opäť citujem z diela „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 37.15To bolo trvalou podmienkou existencie Izraela ako národa.
TAM1897 Q1 37.16Keď sa Izrael od toho odklonil a urobil krok k vytvoreniu kráľovstva, aby bol ako ostatné národy, čo to znamenalo? – Zánik existencie. Nezabúdajte na to.
TAM1897 Q1 37.17Teraz ďalší odsek, ktorý som napísal a ktorý chcem teraz zopakovať:—
TAM1897 Q1 37.18Zásady vlády Izraela boli výlučne zásadami čistej teokracie. V akejkoľvek vláde je to len vernosť zásadám vlády zo strany občanov, čo môže zabezpečiť jej úspech.
TAM1897 Q1 37.19To sa všeobecne považuje za pravdu. O akej vláde tu uvažujeme? — O Božej vláde. Občanmi akej vlády boli? — Božej vlády. Vernosť zásadám tejto vlády bola teda jedinou vecou, ktorá mohla zabezpečiť úspech tejto vlády a tohto panovania, a to aj vtedy, keď vládcom bol sám Boh.
TAM1897 Q1 37.20Iba vďaka neustálej prítomnosti Boha s Izraelom mohla byť tam zriadená vláda vôbec úspešná. Vernosť zásadám tejto vlády zo strany ľudu preto vyžadovala, aby sa každý z ľudu neustále usiloval o trvalú prítomnosť Boha vo svojom živote ako jediného Kráľa, Vládcu a Zákonodarcu vo všetkom konaní svojho každodenného života. Ale „Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu.“ Práve „vierou“ Boh prebýva v srdci a vládne v živote. Preto základný princíp, ba samotná existencia vlády Izraela, spočívala v živej, trvalej viere zo strany izraelského ľudu.
TAM1897 Q1 38.1A práve v tomto Izrael zlyhal. V skutočnosti je to jediné miesto, kde mohli zlyhať. Nezostali verní vo viere; nezostali verní svojmu Kráľovi a vláde. Ľudia, ktorí vošli do zeme, ktorí vierou prešli rieku Jordán po suchu, keď bola rieka úplne rozvodnená, vďaka ktorých viere padli múry Jericha, keď ich sedem dní obchádzali a spustili víťazný pokrik viery – títo ľudia verili Pánovi a On bol s nimi v moci. Ale nastala zmena. Ľudia stratili čistotu viery a upadli do formalizmu. Tento príbeh je nám v Písme opísaný v niekoľkých stručných veršoch. „Ľud slúžil Hospodinovi po celý čas, čo žil Jozua a starší, ktorí prežili Jozuu a videli všetky veľké Hospodinove skutky, ktoré vykonal pre Izrael. Hospodinov služobník Jozua, syn Núna, zomrel vo veku stodesať rokov. … Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael. Izraeliti robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi a slúžili baálom. Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im a tým urážali Hospodina. Opustili Hospodina a slúžili Baálovi a Aštórete.“ — „Ríše Biblie“, str. 153, 154.
TAM1897 Q1 38.2Presne tak, ako to robili v Nimrodových časoch. Aký bol následok v Nimrodových časoch? — Ustanovili si jedného spomedzi seba za kráľa, keďže odmietli Boha ako kráľa. Je teda niečo divné na tom, že následok by mal byť rovnaký aj pre Izrael teraz, v tejto dobe?
TAM1897 Q1 38.3Keďže nemali Božiu prítomnosť v srdci, ktorá by ich oddeľovala dokonca aj od seba samých a tým ich odlišovala od ostatných národov, boli takí podobní okolitým národom, že bolo celkom prirodzené, že sa k nim pridali v uctievaní ich bohov. Keď sa v dôsledku ich odpadlíctva bremeno ich vlastných skutkov a útlak zo strany pohanov stali tak ťažkými, že to už nedokázali znášať, obracali sa k Pánovi celým srdcom, vkladali svoju dôveru výlučne do neho a tak v ňom nachádzali slávne vyslobodenie od svojich hriechov a od všetkých svojich utláčateľov. Keď však boli vyslobodení, naďalej zanedbávali pestovanie a hľadanie prítomnosti svojho Pána a Osloboditeľa; preto sa ich náboženstvo opäť stalo formálnym a čoskoro opäť prijali zvyky pohanov a uctievali ich bohov.
TAM1897 Q1 38.4Keby len upierali svoje srdcia na Pána a dôverovali mu po celý čas, tak ako to robili počas týchto reformných vzplanutí, zistili by, že je pre nich po celý čas presne taký, aký bol pri týchto príležitostiach. Vtedy by celý ich životný chod bol taký, aký si vždy želal, aby bol – jeden nepretržitý pokrok vpred a nahor, rast v milosti a v poznaní Pána, nášho Spasiteľa. Vtedy by boli jasným a žiarivým svetlom pre všetky národy.
TAM1897 Q1 38.5Namiesto toho, aby ich tieto opakované skúsenosti doviedli do bodu, kde by nakoniec a navždy prestali dôverovať sami sebe a dôverovali iba Pánovi, v skutočnosti dospeli do stavu, keď nakoniec prestali dôverovať Pánovi a rozhodli sa dôverovať výlučne sami sebe. Vo svojej neviere a odpadlíctve videli v neustálych nájazdoch pohanov, ktorými bola krajina vyplienená a ľud utláčaný, len dôkaz, že z praktického hľadiska zlyhala Božia vláda. — „Ríše Biblie“, str. 154, 155.
TAM1897 Q1 38.6Teraz opäť citujem z diela „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 38.7Všetko zlo, ako následok vlastných vín a nerozumností, zvaľovali na Božiu vládu.
TAM1897 Q1 38.8Vidíte teda, aký je problém, keď akýkoľvek ľud, ktorý sa hlási k Pánovi, potrebuje inú vládu ako Jeho. Odstúpili od Boha; upadli do zla; trpia mnohými druhmi zla; a za to obviňujú Božiu vládu. Božia vláda pre nich nebola dosť dobrá; neurobila pre nich dosť. Prečo? — Pretože ju nemali.
TAM1897 Q1 38.9Čítam ďalej z knihy „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 38.10Postupne stratili úctu voči Bohu a prestali si vážiť prednosť, že smú byť jeho vyvoleným ľudom. Zlákala ich okázalá nádhera pohanských vládcov; zunovala sa im jednoduchosť v správe krajiny. Medzi kmeňmi sa šírila žiarlivosť a závisť. Oslabovali ich vnútorné rozpory. Okrem toho boli ustavične vystavení vpádom svojich pohanských nepriateľov, a tak sa medzi ľudom ustálila predstava, že ak sa má ich postavenie medzi národmi udržať, musia sa všetky kmene spojiť pod jednu silnú ústrednú vládu. Čím viac opúšťali Boží zákon, tým viac túžili vymaniť sa aj spod nadvlády svojho nebeského Vládcu. Tak sa v celom Izraeli prejavila túžba po kráľovi.
TAM1897 Q1 38.11Teraz prečítam z toho, čo som napísal v knihe „Ríše Biblie“:—
TAM1897 Q1 38.12Bol to opäť ten istý príbeh ako v prípade Babylona a Egypta. Najväčší podvodník ich zviedol k modlárstvu a z modlárstva k monarchii, aby nad nimi získal nadvládu a pozemskými vplyvmi ich odlákal od služby Bohu alebo im v nej silou zabránil.
TAM1897 Q1 38.13A viete, že Izrael skutočne prenasledoval prorokov, zakazoval kázanie Božieho slova, rovnako ako to robil každý iný pohanský národ na zemi od čias Nimroda až po dnešok a rovnako ako to bude robiť každý iný pohanský národ, aj keby ho založili adventisti siedmeho dňa.
TAM1897 Q1 38.14Teraz opäť citujem z diela „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 38.15Boh chcel, aby jeho ľud mal v ňom jediného zákonodarcu i zdroj sily. Vedomie závislosti od Boha by ich s ním stále viac spájalo. To by ich povznieslo, zušľachtilo a uspôsobilo, aby mohli splniť poslanie, ku ktorému ich ako svoj vyvolený ľud povolal. Keď však na trón nastúpi človek, odvráti ich myseľ od Boha.
TAM1897 Q1 38.16A je mi jedno, či je to adventista siedmeho dňa; má to tendenciu odvádzať mysle ľudí od Boha.
TAM1897 Q1 38.17Čítam ďalej z knihy „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 38.18Viac budú dôverovať ľudskej sile a menej Božej moci –
TAM1897 Q1 39.1Potrebovali ochranu pred pohanmi? – Áno. Neútočili na nich pohania a neuskutočňovali proti nim nájazdy? – Áno. Potrebovali ochranu? – Áno. Prečo zriadili vládu? – Kvôli ochrane – kvôli ochrane pred nájazdmi pohanov.
TAM1897 Q1 39.2Čo povedal Pán, ak by ho poslúchali a dodržiavali jeho zákony? V čase sviatkov mohli všetci muži opustiť svoje domovy a vydať sa do Jeruzalema, a nikto by im neublížil ani netúžil po ich zemi. Keď sa však odvrátili od Boha a nemali jeho ochranu, nemohli opustiť svoje domy, lebo by do nich vtrhli pohania. A dokonca aj keď boli všetci doma, pohania by na nich vtrhli. Keď ich pšenica dozrela a bola pripravená na žatvu, pohania vtrhli a vzali ju celú, aj keď boli všetci muži doma. A keď hrozno dozrelo a bolo pripravené na zber, pohania vtrhli a pozbierali ho celé. Prečo? — Pretože ľud sa odvrátil od Boha a On ich nemohol požehnať v ich odvrátení tak, ako by ich požehnal, keby boli s Ním, lebo to by ich len povzbudilo v ich odvrátení.
TAM1897 Q1 39.3A tak:—
TAM1897 Q1 39.4Keď na trón nastúpi človek, odvráti ich myseľ od Boha. Viac budú dôverovať ľudskej sile a menej Božej moci, a chyby kráľa ich zvedú do hriechu a národ odlúčia od Boha.
TAM1897 Q1 39.5Preto povedali Samuelovi: „Ustanov nám teda kráľa, ktorý by nás spravoval, ako to majú všetky národy.“
TAM1897 Q1 39.6Teraz opäť citujem z knihy „Patriarchovia a proroci“ ďalší úryvok, ktorý sa týka práve súčasnosti:—
TAM1897 Q1 39.7Mnohí spomedzi kresťanov ešte stále [Kam to vedie? — Do súčasnosti.] túžia prispôsobiť sa svetským mravom a zvyklostiam. Čím viac sa vzďaľujú od Pána, tým viac túžia po pozemskom zisku a po svetských poctách. Mnohí kresťania sa stále snažia napodobňovať spôsoby tých, čo uctievajú „boha tohto sveta“. Mnohí tvrdia, že stykom s neveriacimi a príklonom k ich spôsobu života môžu ich oveľa lepšie ovplyvniť.
TAM1897 Q1 39.8To isté hovoril aj Izrael.
TAM1897 Q1 39.9Takýmto počínaním sa však mnohí odlučujú od Zdroja svojej sily. Priateľstvom so svetom sa stávajú Božími nepriateľmi. Kvôli svetským výhodám obetujú neoceniteľnú poctu, ku ktorej ich Boh určil, aby totiž zvestovali slávne skutky toho, ktorý ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“.— „Patriarchovia a proroci“, kap. 59, ods. 13.
TAM1897 Q1 39.10Teraz čítam ďalej o Izraeli v dávnej minulosti:—
TAM1897 Q1 39.11„Ako všetky národy.“ Izraelci si neuvedomovali, že odlišnosť od iných národov práve v tomto ohľade bola zvláštnou výsadou a požehnaním. Boh oddelil Izraelcov od všetkých ostatných národov, aby mu boli zvláštnym pokladom. Oni si však túto veľkú poctu nevážili a nedočkavo túžili napodobniť príklad pohanov.
TAM1897 Q1 39.12Čítam ďalej z knihy „Patriarchovia a proroci“:—
TAM1897 Q1 39.13Čas najväčšieho blahobytu zažili Izraelci vtedy, keď uznávali Hospodina za svojho kráľa; keď jeho zákony pokladali za spravodlivejšie a jeho vládu za lepšiu, než akú majú iné národy.
TAM1897 Q1 39.14Keď považujem Božiu vládu a zákon za nadradené vláde a zákonom všetkých ostatných národov, ako sa môžem zapliesť s ostatnými národmi? Ak teda musím vytvoriť niečo podobné ako majú ostatné národy, aby som sa riadil, aby som zostal na správnej ceste a aby na nej zostali aj tí okolo mňa, ktorí sú rovnakí ako ja, považujem vtedy Božiu vládu a zákony za nadradené tým, ktoré si sám vytvorím? A keď teda Jeho zákony nepovažujem za nadradené tým, ktoré si sám vytvorím, kde ma to potom stavia?
TAM1897 Q1 39.15(Hlasy) Nad Bohom.
TAM1897 Q1 39.16Presne ako ten druhý pápež; presne ako Nimrod – staviam sa na miesto Boha. Žiaden človek sa nemôže postaviť na miesto Boha bez toho, aby sa postavil nad Boha.
TAM1897 Q1 39.17Spolu s tým som napísal to, čo uznáte za pravdu:—
TAM1897 Q1 39.18Ale na toto všetko sa teraz zabudlo v ich pevnom zámere mať kráľa, vládu, štát, ako všetky národy. Proti výslovnej vôli Pána chcel byť Izrael zaradený medzi národy... Ach, keby Izrael v ten svoj deň poznal veci, ktoré patrili k jeho pokoju! Ach, keby uverili Pánovi a pripustili, že on pozná lepšie ako oni cestu, ktorou by sa mali uberať pre svoje dobro! Ale proti jeho najsilnejšej prosbe a najvážnejšiemu varovaniu zatvorili uši a zatvrdili srdcia, a v tom okamihu sa vydali na cestu, ktorá s neúprosnou logikou viedla k ich zničeniu ako národa, tak aj ako vyvoleného ľudu.
TAM1897 Q1 39.19Stalo sa tiež, že sa kmene rozdelili – desať a dva. Čo sa stalo s tými desiatimi? – Prešli jedným nepretržitým obdobím odpadlíctva, až kým nevykríkli: „Nemáme kráľa.“ Vtedy k nim Pán prehovoril prostredníctvom proroka Ozeáša a povedal: Ja budem vaším Kráľom; vráť sa ku mne, Izraeli, utiekol si odo mňa; ja budem vaším Kráľom. Ale oni sa nechceli vrátiť; a boli odvlečení do zajatia a navždy sa stratili.
TAM1897 Q1 39.20Keď sa to stalo, Ozeáš napísal o Júdovi: „Júda ešte vládne s Bohom a je verný so svätými“ (doslovný preklad KJV). Ale viete, že Júda kráčal krok za krokom dolu cestou odpadlíctva, až kým neprišlo slovo: „Odlož diadém a zlož korunu: toto už nebude to isté; povýš toho, kto je nízky, a poniž toho, kto je vysoký. Zvrátim, zvrátim, zvrátim ju; a už jej nebude, kým nepríde ten, komu právom patrí; a jemu ju dám“ (doslovný preklad KJV).
TAM1897 Q1 39.21Pán musel zveriť vládnutie nad svojím vlastným ľudom pohanom. A keď ich Pán prostredníctvom pohanov, prostredníctvom vlády pohanov, zachoval, kým sám k nim neprišiel, oni stále volali slová, ktoré vyslovili za čias Saula: „Nie, nech nám vládne kráľ!“ A keď Kristus nechcel byť ich Kráľom, ukrižovali ho a volali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“
TAM1897 Q1 40.1Keď napriek protestu Pána prostredníctvom Samuela volali: „Nie, nech nám vládne kráľ“, v tom volaní Pán počul – a teraz je to pre všetkých ľahko počuteľné – ich konečný výkrik proti nemu: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tým, že odmietli Boha, aby mohli byť „ako všetky národy“, stali sa ako všetky národy, ktoré odmietli Boha.
TAM1897 Q1 40.2Výkrik, ktorý vyslovili proti Kristovi pred Pilátovým súdom, bol obsiahnutý v tom výkriku: „nech nám vládne kráľ“, ktorý zaznel v dňoch Saula; a Boh ho počul. Taká je logika tejto veci a niet úniku. A ak by sme sa tomu chceli vyhnúť, musíme sa obrátiť k Bohu celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. Musíme odísť zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca. Musíme sa odvrátiť od Egypta, hoci by sme stáli na prahu trónu pozemského panstva; musíme z neho zostúpiť, odvrátiť sa od neho, opustiť to všetko a obrátiť sa k Bohu v živej viere; a potom musíme žiť osamote a nebyť zaradení medzi národy.
TAM1897 Q1 40.3Tak vidíte, že Boh vždy učil svoj ľud i národy, že večná spása jeho ľudu, ako aj každého človeka, závisí od absolútneho oddelenia cirkvi a štátu v srdci.