Z Babylona a Egypta

TAM1897 Q1 45.8Kázanie prednesené v pondelok večer, 15. marca 1897 Uverejnené v General Conference Bulletin, prvý štvrťrok 1897, roč. 2, č. 1, s. 45–54.

TAM1897 Q1 45.9V našej včerajšej lekcii sme sa dostali k bodu v dejinách Júdu, keď ťažkosti z Asýrie zaplavovali krajinu ako povodeň. Túžili pred nimi uniknúť a Pán ich volal, aby ho hľadali celým svojím srdcom, aby ich mohol vyslobodiť. Snažili sa vyslobodiť sami prostredníctvom spojenectiev a zmlúv s Egyptom.

TAM1897 Q1 45.10Tak to pokračovalo, až kým v živote Ezechiáša nenastal moment, keď bola akákoľvek pomoc z Egypta úplne odrezaná – nie preto, že by to tak chcel, ale preto, že to tak bolo. Asýrsky kráľ prešiel územím medzi Jeruzalemom a Stredozemným morom a postavil sa medzi egyptské a jeruzalemské vojská, aby zabránil spojeniu judských a egyptských síl. Potom mohol poraziť ktorúkoľvek z nich samostatne.

TAM1897 Q1 45.11Keď Sennacherib prvýkrát vytiahol proti Jeruzalemu, urobil to isté, a Ezechiáš sa dopustil takého veľkého prečinu, že v Písme je napísané, že vyšiel k asýrskemu kráľovi a povedal: „Urobil som chybu. Odtiahni odo mňa. Čo mi naložíš, ponesiem.“ A asýrsky kráľ mu uložil tridsať talentov zlata a tristo talentov striebra, a Ezechiáš musel vyplieniť Boží dom, aby zaplatil tribút.

TAM1897 Q1 45.12Príčinou týchto ťažkostí bolo, že obyvatelia Ekrónu sa vzbúrili proti Asýrčanom; kráľ Ekrónu však bol verný asýrskemu kráľovi a nechcel sa pripojiť k ľudu v ich vzbure. Potom ho ľudia násilím odviedli do Jeruzalema a odovzdali ho Ezechiášovi do úschovy. A Ezechiáš ho prijal. Ezechiáš tak veľmi sympatizoval s ich vzburou proti asýrskemu kráľovi, že bol ochotný sa na nej takto podieľať.

TAM1897 Q1 45.13Asýrsky kráľ vytiahol a zmocnil sa Ekrónu. Potom sa vydal do Jeruzalema, aby priviedol kráľa Ekrónu a opäť ho dosadil na trón v Ekróne. Ezechiáš opevnil mesto a vybudoval valy a všetky potrebné obranné zariadenia; to však nepomohlo, nezachránilo ich to; lebo Boh ich týmto spôsobom nemohol zachrániť. Prečítam Sennacheribov popis tejto výpravy, ako aj biblický popis. Tieto dva popisy sú prepletené v knihe „Ríše Biblie“ na strane 322 a na troch nasledujúcich stranách. Začnem čítať od odseku 15. Sennacherib rozpráva, ako sa obyvatelia Ekrónu vzbúrili a ako zajali svojho kráľa a urobili z neho väzňa. Hovorí:—

TAM1897 Q1 46.1Najvyšší kňazi, šľachtici a obyvatelia Ekrónu, ktorí svojho kráľa Padiaha (vyznávajúceho vieru a uctievanie Asýrie) dali spútať železnými reťazami a odovzdali ho Ezechiášovi, kráľovi Júdu, a ktorí sa správali nepriateľsky voči božstvu, títo muži boli teraz v srdciach naplnení strachom.

TAM1897 Q1 46.2A on sa zmocnil mesta a ďalej hovorí: „Chizkijáš, kráľ Júdu, sa nepodriadil môjmu jarmu.“ Potom Biblia hovorí: Preto „vytiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým opevneným judským mestám a zmocnil sa ich.“ Potom Sennacherib hovorí:—

TAM1897 Q1 46.3Štyridsaťšesť z týchto miest, silných pevností, a nespočetné mestá na ich území som pomocou vojnových strojov obliehal, dobyl, vyplienil a započítal do koristi... Dvestotisíc stopäťdesiat ľudí, malých i veľkých, mužov i žien, koní, kobýl, oslov, tiav, volov a oviec v nespočetnom množstve som z ich stredu odviedol a rozdelil ako korisť.

TAM1897 Q1 46.4Potom Biblia hovorí:—

TAM1897 Q1 46.5Keď Chizkija videl, že prišiel Sancheríb a chystá sa napadnúť Jeruzalem, dohodol sa so svojimi hodnostármi a hrdinami, že upchajú vodné pramene, ktoré sú von za mestom. Tí mu poskytli pomoc. Zhromaždilo sa množstvo ľudu a upchali všetky pramene i potok, ktorý pretekal stredom územia. Dôvodili: Prečo by mali asýrski králi, až prídu, nájsť toľko vody? Potom sa pustil do opevňovania a opravil všetky poškodené hradby. Na nich vybudoval veže a druhú vonkajšiu hradbu. Opevnil Millo v Dávidovom meste a zhotovil množstvo oštepov a štítov.

TAM1897 Q1 46.6A teraz Sennacherib hovorí:—

TAM1897 Q1 46.7Jeho samého [Ezechiáša] som ako vtáka v klietke uväznil v Jeruzaleme, jeho kráľovskom meste; proti nemu som postavil obliehacie veže (lebo dal príkaz obnoviť opevnenia veľkej brány svojho mesta).

TAM1897 Q1 46.8A teraz Biblia hovorí:—

TAM1897 Q1 46.9Nad ľudom ustanovil vojenských veliteľov, zhromaždil ich k sebe na priestranstvo pri mestskej bráne a takto ich povzbudzoval: Buďte silní a odvážni! Nebojte sa a nedeste sa pred asýrskym kráľom ani pred celým davom, ktorý ho sprevádza, lebo prevaha je na našej strane. S ním je telesná sila, s nami je Hospodin, náš Boh, hotový nám pomôcť a viesť naše boje. Ľud sa spoľahol na slová judského kráľa Chizkiju.

TAM1897 Q1 46.10To všetko bola pravda, keby len bol v tejto veci nevinný; ale keďže bol v tom čase v Jeruzaleme vo väzení Padiah, kráľ Ekrónu, Pán nemohol schváliť postup, ktorý Chizkijáš zvolil pri obrane mesta. Preto Sennacherib hovorí:—

TAM1897 Q1 46.11Samotného Ezechiáša premohla bázeň pred hanbou, ktorú mu spôsobila moja veľkosť; a Urbi, aj jeho vlastných vojakov, aj ostatných vojakov, ktorých vpustil do Jeruzalema, svojho kráľovského mesta.

TAM1897 Q1 46.12Potom Biblia hovorí:—

TAM1897 Q1 46.13Asýrsky kráľ požadoval od judského kráľa Chizkiju tristo talentov striebra a tridsať talentov zlata. Chizkija odovzdal všetko striebro, ktoré sa nachádzalo v Hospodinovom dome a v pokladniciach kráľovského paláca. V tom čase olúpal Chizkija dvere Hospodinovho domu, ako i zárubne, ktoré sám judský kráľ Chizkija obložil, a odovzdal to asýrskemu kráľovi.

TAM1897 Q1 46.14A o tom Sennacherib hovorí:—

TAM1897 Q1 46.15K pôvodnému tribútu, ktorý sa platil každoročne, som pridal tribút spojenectva, ktorý patrí môjmu panstvu a uložil som mu ho... Robotníci, vojaci a stavitelia, ktorých zhromaždil v Jeruzaleme, svojom kráľovskom meste, na účely jeho opevnenia, teraz platili tribút. S tridsiatimi talentmi zlata, 800 talentmi striebra; tkanými látkami, šarlátovými, vyšívanými; veľkými drahokamami; ležadlami zo slonoviny, pohyblivými trónmi zo slonoviny, kožami byvolov, drevom dan a drevom ku, veľkým pokladom každého druhu; a jeho dcérami, eunuchmi z jeho paláca, hudobníkmi a hudobníčkami; do Ninive, môjho kráľovského mesta, poslal za mnou. A aby zaplatil tribút a preukázal úctu, poslal svojho vyslanca. Jeho mestá, ktoré som vyplienil, som odrezal od jeho kráľovstva a dal som ich Mitintimu, kráľovi Ašdodu, Padiahovi, kráľovi Ekronu, a Zilli-Belovi, kráľovi Gazy. Zmenšil som jeho kráľovstvo.

TAM1897 Q1 46.16To je celý príbeh toho verša v Písme, kde sa píše, že Ezechiáš poslal posolstvo k asýrskemu kráľovi a povedal: „Urobil som chybu. Odtiahni odo mňa. Čo mi naložíš, ponesiem.“

TAM1897 Q1 46.17O nejaký čas neskôr poslal Ezechiáš poslov do Egypta a Egypt uzavrel s Ezechiášom spojenectvo a vyslal vojsko. Sennacherib sa o tom dozvedel včas, aby rozmiestnil svoje vojsko medzi Egyptom a Jeruzalemom. Potom najprv poslal výzvu do Jeruzalema k Ezechiášovi, aby sa vzdal a počkal, kým sa vráti z Egypta, a že príde a všetkých ich odvedie do zajatia do zeme podobnej tej ich, ktorá bude rovnako dobrá ako ich vlastná. Ale Ezechiáš im prikázal, aby vôbec neodpovedali, a posol sa vrátil do Lachišu a zistil, že kráľ odišiel do Libny, a tam mu to oznámili.

TAM1897 Q1 46.18Potom Sennacherib počul, že sa blížia egyptské vojská, a opäť poslal list do Jeruzalema, v ktorom uvádzal, čo on dokáže a čo Pán nedokáže; a že Ezechiáš sa nemusí spoliehať na Pána, lebo Pán ich nedokáže vyslobodiť z jeho rúk; a že keď si poradí s egyptským kráľom, vytiahne proti Jeruzalemu a Jeruzalem bude musieť znášať následky.

TAM1897 Q1 46.19Dovtedy sa Ezechiáš naučil dôverovať Pánovi; lebo nemal nikoho iného, komu by mohol dôverovať. Nakoniec bol nútený dôverovať Pánovi. Preto vyšiel do chrámu, položil ten Sennacheribov list pred Pána a povedal Pánovi: „Tu to je; my nemôžeme nič urobiť. Pane, postaraj sa o nás ty.“ A Pán tak urobil. Tej noci boli Sennacheribove vojská pobité a on sa vrátil domov do Ninive. Tak sa napokon vďaka všetkým tým ťažkým časom, tým zlám, ktoré na nich doliehali a ktoré ich tak úplne obkľúčili, že nemohli očakávať žiadnu pomoc z Egypta ani odnikiaľ inam, dostali tam, kde ich Pán chcel mať od začiatku – tam, kde ich mohol vyslobodiť.

TAM1897 Q1 47.1Keby sa len po celý čas spoliehali na Pána tak, ako to urobili vtedy, Pán by po celý čas konal to, čo pre nich urobil vtedy. Nikdy by neboli podrobení Asýrii, ani by nemali nič spoločné s Egyptom. Nikdy by neboli olúpení a odvlečení do zajatia. Stáli by ako Pánov ľud a jeho kráľovstvo navždy, bývali by osamote a neboli by zaradení medzi národy.

TAM1897 Q1 47.2Nemusím podrobne sledovať dejiny Júdu. Je to opäť história desiatich kmeňov. Bolo by to len opakovaním dejín, ktoré sme si všimli včera večer, až kým by sme sa nedostali k miestu, kde Pán poslal svojho proroka k Sidkijovi, poslednému kráľovi, a povedal: „Odlož diadém a zlož korunu: toto už nebude to isté; povýš toho, kto je nízky, a poniž toho, kto je vysoký. Zvrátim, zvrátim, zvrátim ju; a už jej nebude, kým nepríde ten, komu právom patrí; a jemu ju dám“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 Q1 47.3Krátko nato bol celý ľud odvlečený do babylonského zajatia – s výnimkou tých najchudobnejších v krajine, ktorí nemali nič. Tí zostali v krajine, aby ju obývali podľa vlastného uváženia. V tej dobe bolo teda výhodou byť chudobným a nemať nič; a to bolo napísané na poučenie všetkých ľudí, ktorí dnes žijú na zemi. Dnes nie je požehnaním byť bohatým a vlastniť veľké majetky. A čoskoro prídu dni, keď tí, ktorí sú chudobní a nemajú nič, budú na tom v tomto svete najlepšie. Tak to bolo vtedy, keď bol Jeruzalem zničený a oni boli odvlečení do babylonského zajatia alebo zabití.

TAM1897 Q1 47.4V tom čase si tí, čo nemali nič, mohli nájsť domov kdekoľvek v krajine; lebo mali celú krajinu len pre seba. Všetci ostatní boli odvlečení do zajatia. A tak to bude opäť. Tí, čo sa držia majetkov tohto sveta, tí, čo chcú byť bohatí, budú odvlečení do zajatia svojím bohatstvom a zahynú spolu so všetkým svetom. Vtedy tí, ktorí sú chudobní na majetok tohto sveta a nemajú nič, lebo všetko vložili do Božej veci, budú bývať v Pánovej zemi, keď budú všetci, ktorí bývajú v krajinách zeme, odvlečení do zajatia a celá zem bude zničená.

TAM1897 Q1 47.5Tento popis odpadlíctva Izraela a jeho zničenia nebol napísaný nadarmo. Ozeáš a proroctvá, o ktorých sme hovorili včera večer, neboli napísané nadarmo. Ôsma kapitola Izaiáša nebola napísaná nadarmo. Tieto slová boli napísané pre nás a my na ne musíme v našich dňoch dbať.

TAM1897 Q1 47.6Teraz prichádzame k posledným dňom Júdu. Prečítajte si knihy Jeremiáša a Ezechiela. Pre adventistov siedmeho dňa sú dnes prítomnou pravdou rovnako ako kniha Zjavenie. Jeremiáš a Ezechiel sú napísané pre nás, na ktorých prišiel koniec sveta, lebo tieto knihy boli napísané v dňoch, keď prišiel koniec Júdu; a zničenie Jeruzalema a časy, ktoré ho sprevádzali, sú zaznamenané práve preto, aby poukázali všetkým ľuďom na svete na časy, keď sa blíži koniec sveta a jeho zničenie, a aby ich varovali pred udalosťami, ktoré to budú sprevádzať, a pred ťažkosťami, ktoré to budú sprevádzať.

TAM1897 Q1 47.7Izrael si zvolil kráľa napriek protestom Pána. Keď boli rozdelení, desať kmeňov sa dostalo do bodu, keď boli nútení povedať: „Nemáme kráľa.“ A Pán povedal: „Ja budem vaším kráľom.“ Znovu povedali: „Nie, musíme mať kráľa.“ A mali ďalšieho, a to bol posledný. Potom už nemali ani kráľa, ani kráľovstvo; ale boli odvlečení do zajatia a navždy stratení, pretože nechceli Pána za svojho kráľa.

TAM1897 Q1 47.8Júda ešte chvíľu zotrval, a potom prišlo to, čo sme pred chvíľou čítali: „Odlož turban! Zlož korunu.“ Júda už nemôže mať kráľa. Je nútený povedať: „Nemáme kráľa.“ Má odísť do zajatia do Babylona. Ľud a kmene ako také už nemali žiadnych kráľov, kým neprišiel ich skutočný Kráľ, ktorého právom je kraľovať a vládnuť; a aj vtedy boli takí odhodlaní, takí naplnení tým istým duchom, ktorý odmietol Boha za čias Saula, že nechceli, aby nad nimi vládol Pán; odmietli ho a zvolili si kráľa tohto sveta – „Nemáme kráľa, iba cisára!“

TAM1897 Q1 47.9Je to všetko jeden príbeh. Keď odmietli Boha, urobili tak napriek jeho protestom a zvolili si kráľa menom Saul. Pán v tom videl ich odmietnutie Ježiša, ich kráľa, a zvolenie cisára a Barabáša. Ich odmietnutie Krista a zvolenie cisára bolo len logickým dôsledkom ich odmietnutia Boha a zvolenia Saula. Keď ho odmietli a zvolili Saula, Pán vedel, že ho odmietnu a zvolia cisára. A posledný krok bol obsiahnutý v tom prvom.

TAM1897 Q1 47.10Preto Pán povedal: „Samuel, oni neodmietajú teba, ale odmietajú mňa, aby som nad nimi nevládol“; a to má význam aj pre adventistov siedmeho dňa. Boh chce byť Vládcom svojho ľudu, chce byť Kráľom svojho ľudu. Má ním byť? Bude jeho kráľovanie pre jeho ľud stačiť? Bude jeho vláda pre jeho ľud stačiť? To je otázka teraz, rovnako ako to bola otázka vtedy. Vtedy im to nestačilo; lebo sa mu nechceli podriadiť celým srdcom. Upadli do formalizmu a stali sa tak veľmi podobnými svetu, že upadli do modlárstva sveta. Museli mať kráľa, ako ostatní pohania. A dnes je to ten istý príbeh. Ak Boh nie je dostatočným vládcom pre adventistov siedmeho dňa, je to preto, že v neho neveria celým srdcom. Je to preto, že sú tak veľmi podobní pohanom, že musia mať pohanskú vládu a pohanskú moc, aby sa chránili pred sebou samými a aby vládli sami nad sebou. Ó, nech adventisti siedmeho dňa dnes počúvajú Pánovo slovo: „Ja budem tvojím kráľom.“

TAM1897 Q1 48.1Júda, ako som spomenul pred chvíľou, bol odvlečený do babylonského zajatia a v krajine zostalo len niekoľko najchudobnejších. Tam mali zostať. Ale dobrovoľne odišli do Egypta. Opäť napriek Pánovmu protestu odišli do Egypta. Tak sa celý Pánov ľud rozptýlil medzi pohanov, v Babylone a v Egypte. A tak od tej doby Písmo všade hovorí o tom, že jeho ľud je vyvedený z Babylona a z Egypta; a tak je to dodnes.

TAM1897 Q1 48.2Dnes znie slovo: „Vyjdi z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán.“ To je Babylon. A v jedenástej kapitole knihy Zjavenia sa hovorí o tom, čo sa „duchovne nazýva Egypt“; a tí, ktorí zvíťazia nad šelmou, nad jej obrazom, nad znamením a nad číslom jej mena, „spievajú pieseň Mojžiša“ – nie niečo podobné – ale „pieseň Mojžiša, Božieho služobníka“. Čo bola pieseň Mojžiša? – Pieseň oslobodenia z Egypta. Keď teda tí, ktorí zvíťazia nad šelmou, nad jej obrazom, nad jej znamením a nad číslom jej mena, spievajú pieseň Mojžiša, je to preto, že sú oslobodení z Egypta. Lebo dnes a až do konca sveta platí: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Dnes existuje Babylon a Egypt. Dnes sú Boží ľudia v Babylone a v Egypte. A dnes Pán volá: „Vyjdi z neho, ľud môj“; a: „Z Egypta som povolal svojho syna.“

TAM1897 Q1 48.3Pozrime sa na to ešte raz: Kde bol Nimrod? – Bol v Babylone a vládol nad babylonskou ríšou. Kde bol Abrahám? – Bol v krajine, ktorú ovládalo kráľovstvo založené Nimrodom. Ale Boh ho povolal z tej krajiny. Tá krajina bola Babylonom tak duchovne, ako aj fyzicky. A nielen to: Nimrod bol synom Kúša a Kúš bol synom Chama, a Egypt je zemou Chama. Takže v Nimrodovi bol prítomný aj Egypt, aj Babylon. A keď Boh povolal Abraháma, povolal ho z Egypta aj z Babylona. A „ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“ A vy ste povolaní z Egypta aj z Babylona.

TAM1897 Q1 48.4Ó, venujme sa všetci štúdiu Biblie a čítajme ju tak, ako to v nej stojí, kvôli duchovným významom, ktoré sa v nej nachádzajú. Potom bude celá Biblia, od prvého verša až po posledný, pre každého z nás živou, žiarivou vecou.

TAM1897 Q1 48.5Ďalej sme našli Izrael v Egypte a Pán ich opäť povolal z Egypta. Potom však Pána odmietli a výsledkom toho bolo, že odišli do babylonského zajatia a opäť sa vrátili do Egypta. A keď prišiel Ježiš, odmietli ho a zvolili si cisára. Potom vznikla kresťanská cirkev a došlo k odpadlíctvu cirkvi, ktoré vytvorilo ďalší Babylon, a Boh povolal ľudí z tohto Babylona. V čase reformácie ich povolal, aby vyšli z tohto Babylona. Potom prišiel protestantizmus, reformované kresťanstvo, ktoré odpadlo od viery a teraz vytvára obraz šelmy, čím opäť prináša Babylon, matku a dcéry, spojené s vládami sveta. A Boh stále volá: Vyjdite z Babylona, „Vyjdi z neho, ľud môj“.

TAM1897 Q1 48.6Filozofia, ktorá spôsobila odpad od viery v kresťanskej cirkvi; falošné, pohanské učenie, ktoré bolo vnesené do kresťanských škôl a viedlo k odpadnutiu od viery, pochádzalo z Egypta. Táto egyptská filozofia skazila kresťanské školy, spôsobila odpad od viery a vybudovala rímsku cirkev, ktorá je dnes zároveň Babylonom aj Egyptom. A tak sa stáva, že dnes, v živej prítomnej pravde, Pán volá svoj ľud von z Babylona aj z Egypta.

TAM1897 Q1 48.7Ale Pán chce všetko. Chce vládnuť nad všetkým. Chce, aby jeho kráľovstvo vládlo nad všetkým. Chce to tak mať v cirkvi; chce to tak mať v škole; chce to tak mať vo vydavateľstvách; chce to tak mať všade, kde sa vyslovuje jeho meno. Dovolíte mu to?

TAM1897 Q1 48.8Ak áno, vy, každý sám za seba, musíte začať tým, že Pánovi prenecháte celé miesto vo svojom vlastnom srdci. Nech tam ten Kráľ vládne vo svojom vlastnom kráľovstve, vo svojom kráľovstve Ducha. Toto kráľovanie a vláda musia byť také úplné a absolútne, že nebudete uznávať žiadneho kráľa, žiadneho vládcu okrem Boha a žiadny zákon okrem Božieho.

TAM1897 Q1 48.9Až vtedy, a nie skôr, budeme oslobodení z Egypta a Babylona. A potom, keď budeme takto oslobodení z Egypta a Babylona, bude možné skutočne povedať – a Pán to vtedy povie celému vesmíru: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV) – nie tí, ktorí sa snažili zo všetkých síl –, ale bude to Božie osvedčenie pred celým vesmírom, poukazujúce na ľud na zemi, ktorý zachováva Božie prikázania a vieru Ježiša. Ten čas sa blíži a Boh volá ľud z Babylona a z Egypta, aby sa to mohlo stať a aby mohol potvrdiť: „Tu je ľud, ktorý mi dovolí vládnuť nad ním a ktorý nepotrebuje žiadneho iného vládcu, žiadny iný zákon ani žiadnu inú vládu okrem tej Božej.“

TAM1897 Q1 48.10Teraz si to ešte raz prebehnite očami. Boh stvoril človeka s prvým zo všetkých prikázaní, ktoré v ňom bolo prítomné a žilo v ňom: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou!“ Človek sa vydal inou cestou, počúval iného, ktorý k nemu hovoril, a tak stratil všetko. Boh ho opäť postavil na nohy a znovu mu dal výsadu milovať Boha celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou. Za krátku dobu sa jeho potomkovia tak vzdialili od Boha, že Pán nemal v ich životoch vôbec žiadne miesto, a ľud musel byť zo zeme zmetený potopou. Bolo len osem duší, ktoré boli ochotné prijať Pána do svojich životov.

TAM1897 Q1 49.1Pán opäť začal svoje dielo na zemi s ôsmimi ľuďmi. Pre nich bolo prvým zo všetkých prikázaní: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou!“ Oni sa však od toho odvrátili, mali iných bohov a z modlárstva prešli k monarchii. Vznikol štát – prvý štát na svete. Bol to výsledok odpadlíctva.

TAM1897 Q1 49.2Z toho bezbožného štátu Boh opäť povolal svoj ľud a založil nový rod bytostí. Boh povolal Abraháma z tej krajiny, z jeho rodu a z domu jeho otca do zeme, ktorú mu ukáže. A nedal mu na zemi ani piaď, na ktorú by mohol vkročiť; ale sľúbil, že ju dá jemu a jeho potomstvu po ňom, hoci vtedy ešte nemal žiadne dieťa. Tak ho Boh povolal z tej krajiny, kde býval, a nedal mu žiadnu krajinu na svete. Preto Abrahám, priateľ Boží, cirkev Božia, zostal bez akejkoľvek krajiny na tomto svete, a „ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia“.

TAM1897 Q1 49.3Máme kráčať v stopách viery nášho otca Abraháma, ktorú mal, hoci bol ešte neobrezaný. Ste bez vlasti na tomto svete? Pán vás volá z vašej vlasti do zeme, ktorú vám ukáže. Je to nebeská vlasť. Prijmete ju?

TAM1897 Q1 49.4Abrahámovi potomkovia odišli do Egypta a Boh ich oddelil od tej krajiny. Mojžiš bol veľkým príkladom v tej dobe. Bol dedičom trónu. Ale otočil sa k nemu chrbtom a išiel s Bohom; a musel sa k nemu otočiť chrbtom, aby mohol ísť s Bohom.

TAM1897 Q1 49.5Boh vyslobodil svoj ľud a povedal im: „ľud, čo býva oddelene, a nepatrí k pohanom.“ Ale oni odpadli od Boha a ustanovili si kráľa a štát podobný pohanským národom okolo nich; a čo z toho vzišlo? Prinieslo im to nejaké dobro? Pán ich neopustil; ale prinieslo im to niečo dobré? Bol to jeden nepretržitý zostup, zostup, zostup, až kým sa nerozdelili, a potom obidve časti zanikli; a od toho dňa až doteraz sú „tulákmi medzi národmi“. Neboli zaradení medzi národy, hoci sa o to snažili.

TAM1897 Q1 49.6Keď teda prišiel Kristus, znovu založil duchovnú rodinu. Ale opäť nastalo odpadlíctvo a cirkev skĺzla do modlárstva a pohanstva a opäť zriadila vládu – cirkev a štát. Bolo to pápežstvo; a čo z toho bude? – Viete, že to „pôjde do záhuby“. Potom Boh opäť vzbudil duchovnú rodinu v kresťanskom protestantizme. Ale aj tá odpadla, pripojila sa k matke neviestok a zriaďuje obraz šelmy – štát na zemi, ktorý sa vyhlasuje za Božie kráľovstvo; a čo sa stane so všetkým tým? – Viete, že to má byť zničené večnou skazou.

TAM1897 Q1 49.7Čo sa stalo s kráľovstvom Nimroda? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom Egypta? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom Asýrie? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom desiatich kmeňov? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom Júdu? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom Babylona? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom Médsko-Perzie? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom Grécka? — Bolo zničené. Čo sa stalo s kráľovstvom Ríma? — Bolo zničené. Čo sa stalo s desiatimi, ktoré nasledovali? — Budú zničené. Čo sa stalo s pápežstvom, ktoré sa vybudovalo na troskách Ríma? — Má byť zničené. Čo sa stane s kráľovstvom, ktoré je vytvorené na jeho podobu, v Spojených štátoch? — Bude zničené.

TAM1897 Q1 49.8Pán nám chce ukázať, že si neželá, aby bol jeho ľud spojený s týmito vecami. Nie je to práve toto ponaučenie, ktoré z toho vyplýva? Chce, aby jeho ľud upínal svoju náklonnosť na to, čo pominie? Od Adama až doteraz Boh vyzýva ľudí, aby mu dovolili vládnuť, aby bol ich kráľom; aby ľud opustil svoju krajinu, svoj rod, dom svojho otca a býval osamote a nebol zaradený medzi národy. Nájde niekedy ľud, ktorý mu dovolí konať podľa jeho vôle?

TAM1897 Q1 49.9(Hlasy) Áno.

TAM1897 Q1 49.10Áno; vieme, že takýto ľud bude mať, lebo to hovorí Božie slovo. Ale nájde takýto ľud medzi tými, ktorí sa teraz hlásia k nemu? To je otázka. Budete jedným z nich? Chcete byť jedným z nich? — Hovoríte: Áno. Tak opustíte svoju krajinu, svoj rod a dom svojho otca? Budete žiť osamote a nebudete zaradení medzi národy? Budete mať Boha za svojho kráľa a nebudete mať žiadneho iného kráľa? Budete mať Božiu vládu za svoju vládu a nebudete potrebovať žiadnu inú vládu?

TAM1897 Q1 49.11Nie je to tak, že by ste sa vzbúrili proti akejkoľvek inej vláde; jednoducho žiadnu inú nepotrebujete, lebo máte tú najlepšiu vládu – vládu, ktorá je dokonalá. Ak táto vláda bude vo vašom živote, nebudete potrebovať žiadnu vládu na zemi, aby vás spravovala, a oni s vami nebudú mať žiadne problémy ani ťažkosti. To je všetko, čo Pán žiada. Dovolíte mu, aby to mal vo vašom živote?

TAM1897 Q1 50.1Je to priamo v posolstve tretieho anjela, že týmto spôsobom a prostredníctvom neho si Boh kladie za cieľ „založiť kresťanstvo na večnom základe“. A tak iste, ako Boh v posolstve tretieho anjela zakladá kresťanstvo na večnom základe, bude to kresťanstvo, ktoré nebude spojené s ničím na tejto zemi. Bude spojené iba s Bohom; iba s jeho večným slovom; osvetlené jeho večným Duchom; vyučované Tým, ktorého pôsobenie siaha od vekov; a tak bude vedené k večnému Bohu, aby vládol, a pod ním budú večné ramená.

TAM1897 Q1 50.2Viem, a vy viete, že sú medzi bratmi takí, ktorí si nemyslia, že je to správne. Pred dvoma rokmi to bolo kázané a uverejnené v BULLETINE. Mnohí to neprijali. Niektorí to stále neprijímajú. Považuje sa to za úplne nesprávne. Na nedávnej Generálnej konferencii nám však boli prečítané dve svedectvá – napísané špeciálne pre túto konferenciu – a jedno z nich, ako som zistil, je uverejnené v BULLETINE č. 4; druhé zatiaľ uverejnené nie je, ale predpokladám, že bude čoskoro – v ktorých sa adventisti siedmeho dňa napomínajú za angažovanie sa v politických záležitostiach. Prečítam tu úryvok, ktorý vám objasní jeho zmysel:—

TAM1897 Q1 50.3Pán Ježiš je sklamaný zo svojho ľudu. On je Veliteľ, oni sa majú zoraďovať pod jeho zástavou. Nemajú čas, múdrosť ani silu na to, aby sa pridávali na stranu politických strán. Ľudia sú zospodu podnecovaní k intenzívnej činnosti a synovia a dcéry Božie nemajú dávať svoj vplyv tomuto politickému sporu. Aký duch však ovládol náš ľud, keď tí, ktorí veria, že sme teraz v období posolstva tretieho anjela, posledného posolstva milosrdenstva pre svet, bratia v tej istej viere, sa objavujú s odznakmi protichodných politických strán, hlásajú protichodné názory a prejavujú rozdelené stanoviská?

TAM1897 Q1 50.4Teraz kladiem túto otázku vo forme tvrdenia: Ak by to, čo bolo pred dvoma rokmi kázané na túto tému o vláde a cirkvi, prijali a dodržiavali všetci adventisti siedmeho dňa, mohlo by vôbec vzniknúť miesto pre toto svedectvo? — Zreteľne nie. Vyžadovali teda tie lekcie nesprávnu vec, keď volali Boží ľud do pozície, v ktorej by na nich Boh nemohol nájsť chybu? Mám na mysli práve tento konkrétny bod. Mám na mysli to, že keď sa z Božieho slova predkladá línia pravdy, ktorá by – ak by ju jeho ľud prijal pred Bohom a svetom – postavila ich do takého postoja, že by bolo nemožné, aby Pán vo veciach súvisiacich s touto líniou pravdy našiel na nich chybu, nie je potom bezpečné prijať to ako pravdu? Ako by to mohlo byť nesprávne?

TAM1897 Q1 50.5Ale toto je len jedno zo svedectiev. Druhé svedectvo obsahuje stranu za stranou podobných pokarhaní adresovaných jeho ľudu za to, že sa zapájali do politických diskusií počas nedávnej kampane; takže v dvoch po sebe idúcich svedectvách bol Pán nútený poslať pokarhanie svojmu ľudu za to, že robili práve to, pred čím by boli uchránení, keby prijali posolstvo, ktoré im bolo dané osemnásť mesiacov pred začiatkom kampane. Prečo teda Pán poslal toto posolstvo svojmu ľudu osemnásť mesiacov predtým, než nastala akákoľvek príležitosť, aby sa vydali opačným smerom? Nechcel snáď, aby bol jeho ľud pripravený, keď na nich príde ten čas zmätku a diskusií, aby poznali správnu cestu a neboli zmätení spolu s ostatnými, ktorí boli zmätení, a aby sa nezúčastňovali na veciach, ktoré je nútený pokarhať?

TAM1897 Q1 50.6Nežiadam teraz, aby to niekto prijal len preto, že je to tam napísané. Žiadam, aby to prijali, aby sa nad tým zamysleli, modlili sa nad tým, pozreli sa na to a prijali to, pretože je to pravda a oslobodí Boží ľud od možnosti, že by Boh bol niekedy nútený ich v akejkoľvek takejto veci napomínať alebo opravovať. Viem však, že sú bratia, ktorí si stále myslia, že je to všetko nesprávne, a hovoria, že to vyzývalo náš ľud, aby zaujal extrémny postoj, a že to bol extrémny postoj. Môže to byť extrémny postoj, ktorý stavia Boží ľud tam, kde ho Boh chce mať, aby bol úplne oslobodený od všetkých tých zmätených vecí, ktoré mätú svet?

TAM1897 Q1 50.7Tento rok sa tá istá línia uvažovania objavila iným spôsobom. Verše, na ktoré sa odkazovalo pred dvoma rokmi, sa do tohtoročných lekcií vôbec nedostali. Vtedy to bolo evanjelium; teraz je to evanjelium; lebo je to jednoducho evanjelium, ktoré preniká celú Bibliu, a nemôžete sa dotknúť žiadneho miesta v Biblii, kde by sa to nehovorilo.

TAM1897 Q1 50.8Je tu ešte jedna vec, ktorú musíme zvážiť. Ak sa zapájame do politických záležitostí a politických diskusií, jednotlivci sa postavia na rôzne strany, v protichodných politických stranách, hlásajú protichodné názory a prejavujú svoje rozdelené stanoviská, pričom tvrdia, že sú bratia. Aký je posledný krok v politickom dianí? — Samozrejme, vojna. Čo je teda v tom na začiatku? — Jednoducho to, čo je v tom na konci — vojna. Je to ten istý duch, od začiatku až do konca. Môžu sa bratia v Kristovi, ktorí sú jedno v Kristovi, zapájať do čohokoľvek, čo by viedlo k ich rozdeleniu v duchu nepriateľstva? Môžu? — Nie; nemôžu, ak majú zostať jedno v Kristovi. Majú hľadať jednotu, hľadať jednotu Ducha: „Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja“.

TAM1897 Q1 50.9Niektorí boli ochotní nasledovať túto logiku a pripustiť, že nakoniec je prípustné, aby aj kresťania, akýkoľvek kresťan, adventisti siedmeho dňa alebo iní, bojovali. Samozrejme, nie bojovať medzi sebou, ale bojovať za svoju vlasť a zapojiť sa do vojny na udržanie občianskej vlády. Ale kde je vlasť kresťana? Kde je vláda kresťana? Viete to povedať?

TAM1897 Q1 50.10(Hlasy) „Nie je z tohto sveta.“

TAM1897 Q1 50.11Nie je z tejto krajiny a nie je z tohto sveta. Naše kráľovstvo a krajina nie sú z tohto sveta. Ale môžu kresťania bojovať za svoju krajinu zbraňami telesnej vojny? Kráľ tej krajiny sa nechal ukrižovať, popraviť a pochovať mimo dohľadu, radšej než aby zdvihol ruku a bojoval za svoju krajinu. Môže teda niečo, čo logicky zachádza až tak ďaleko, byť od začiatku pravdivé?

TAM1897 Q1 51.1Ale to nie je všetko. Ak máme ako adventisti siedmeho dňa kázať tieto zásady a držať sa ich, je tu dôležitý krok, ktorý treba urobiť, v záujme spravodlivosti voči vláde Spojených štátov, voči štátu Michigan a viacerým ďalším štátom, aby sme sa javili v správnom svetle.

TAM1897 Q1 51.2Poviem to ešte raz, aby ste pochopili, o čom hovorím. Ak má platiť, že prijmeme zásadu, podľa ktorej kresťania môžu bojovať, môžu zdvihnúť pravú ruku na obranu krajiny, vlády a všetkého ostatného, potom musí cirkev v záujme spravodlivosti voči sebe samej a najmä voči vláde Spojených štátov a viacerým štátom toto verejne vyhlásiť a odmietnuť a zvrátiť postup, ktorý kedysi zvolila cirkev ako taká.

TAM1897 Q1 51.3Mám tu dva malé dokumenty vytlačené v roku 1865, ale to, čo je v nich napísané, sa udialo v roku 1864. Jeden z nich má názov „Názory adventistov siedmeho dňa na nosenie zbraní, predložené guvernérom viacerých štátov a generálnemu vojenskému policajnému veliteľovi [teda Spojených štátov], spolu s časťou zákona o povinnej vojenskej službe“.

TAM1897 Q1 51.4V tom čase adventisti siedmeho dňa prostredníctvom výboru Generálnej konferencie vyjadrili vláde Spojených štátov, vláde štátu Illinois, Michiganu, Pensylvánie, Wisconsinu a ešte jedného či dvoch ďalších štátov, že adventisti siedmeho dňa ako kresťania a práve preto, že sú kresťania, nemôžu pripustiť, aby kresťania za žiadnych okolností nosili zbrane alebo bojovali. Druhým dokumentom sú výňatky zo spisov a publikácií adventistov siedmeho dňa, ktoré majú vláde pomôcť uznať túto prosbu cirkvi za úprimnú.

TAM1897 Q1 51.5Ak sa teraz má toto usporiadanie zvrátiť a máme prijať názor, že kresťania môžu bojovať za akýchkoľvek okolností, či už za vládu alebo čokoľvek iné, potom sme povinní voči vláde Spojených štátov, aby Výbor Generálnej konferencie, zastupujúci cirkev, oslovil vládu Spojených štátov a oznámil jej, že sme zmenili naše názory; a aby oslovil guvernérov týchto štátov a oznámil im, že sme zmenili svoje názory; aby záznamy zodpovedali našim novým a revidovaným názorom na túto tému.

TAM1897 Q1 51.6Teraz ani na okamih neverím, že by sme mali trvať na niečom, čo sa stalo, len preto, že sa to stalo. Ale ak to, čo sa stalo, bolo správne, potom na tom trvajme. A teraz hovorím, že ak sa majú naše názory na túto vec zmeniť, sme povinní informovať o tom tieto vlády, aby si o nás nemysleli nič iné, než akí skutočne sme. Je to voči vládam len spravodlivé; lebo ako cirkev sme sa oficiálne zapísali do záznamov s opačným stanoviskom.

TAM1897 Q1 51.7Pred dvoma rokmi, keď sa tieto lekcie prednášali, som nevedel, že tieto dokumenty existujú. Nevedel som o ich existencii až zhruba do začiatku roka 1897. Niekto mi ich poslal v obálke a to je všetko, čo o nich viem. Boli vytlačené v roku 1865 v „Steam Press of the Seventh-day Adventist Publishing Association, Battle Creek, Mich.“ Na dokumentoch predložených vláde Spojených štátov sú podpísané mená členov výboru Generálnej konferencie a na dokumentoch predložených guvernérom jednotlivých štátov sú podpísané mená členov výborov Štátnych konferencií.

TAM1897 Q1 51.8Teraz vám prečítam niektoré výňatky, ktoré boli vtedy vytlačené z dokumentov, publikácií a spisov adventistov siedmeho dňa ako dôkaz pre vládu Spojených štátov a ako dôkaz pre guvernérov štátov, že stanovisko, ktoré zaujal Výbor Generálnej konferencie tejto denominácie, bolo ich skutočným stanoviskom a nie stanoviskom vymysleným pre túto príležitosť, aby sa vyhli povinnej vojenskej službe alebo aby sa vyhli následkom, ktoré postihovali krajinu v dôsledku vojny. Tento materiál bol vydaný ako dôkaz pre tieto vlády, že to bol princíp adventistov siedmeho dňa a že sa ho držali, pretože to bolo kresťanstvo.

TAM1897 Q1 51.9Prečítam z neho niekoľko úryvkov a uvidíte to, čo som videl ja hneď, ako som to prečítal – že keby som mal tento dokument pred sebou pred dvoma rokmi v tomto Tabernákule, nemohol by som učiť zásady, ktoré sú v ňom obsiahnuté, jasnejšie, než som to urobil v lekciách, ktoré som prednášal a ktoré boli uverejnené v BULLETINE. Tu je úryvok z článku, ktorý v roku 1853 napísal kazateľ James White v časopise Signs of the Times:—

TAM1897 Q1 51.10Vyznávaná cirkev Kristova opustila rameno svojho pravého manžela a teraz sa opiera o silné rameno zákona. Hľadá ochranu a výživu u skorumpovaných vlád sveta a správne ju reprezentujú neviestky, dcéry starej matky, ktorá je symbolom katolíckej cirkvi. Tak ako by sa žena mala držať svojho manžela, tak by sa aj cirkev mala držať Krista a namiesto toho, aby hľadala ochranu v náručí zákona, mala by sa opierať iba o mocné rameno svojho Milovaného. Cirkev je nezákonne zosobášená so svetom. To je vidieť v rôznych zložkách civilnej vlády. Dokonca aj na ministerstve vojny vidíme vyznávaného služobníka Ježiša Krista, ako sa vysmieva Bohu pokoja svojimi modlitbami za úspech v boji.

TAM1897 Q1 51.11Ešte raz, úryvok citovaný z časopisu Review and Herald z 9. mája 1854:—

TAM1897 Q1 52.1Či už sú tieto veci na dosah, alebo nie [ide o príchod Pána], faktom zostáva, že vo svete vládne vojnový duch, duch nenávisti a klamu. Je to práve jeho znečisťujúci vplyv, ktorého sa obávame – je to demoralizujúci vplyv zoznámenia sa s myšlienkami vojny a krviprelievania, je to nezdravé vzrušenie, zatrpknutý stranícky duch, ktorý je zlý a spôsobuje šírenie zla.

TAM1897 Q1 52.2Nech sa nehovorí, že pre Kristových učeníkov z týchto príčin nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo existuje: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ Také sú tajomné a nevysvetliteľné sympatie, ktoré spájajú človeka s človekom, ktoré bránia oddelenému a izolovanému záujmu, že nevedome preberáme prevládajúci tón a uvedomíme si to až vtedy, keď je myseľ pokrivená a rozkolísaná; a tak, keď sa nachádza v nezdravom stave, je pripravená prijať a počať zlo. Morálna pohroma je ešte ničivejšia ako mor.

TAM1897 Q1 52.3Ďalší úryvok prevzatý z časopisu Review and Herald z 31. júla 1856:—

TAM1897 Q1 52.4Ježiš povedal: „Nasleduj ma.“ Čo, drahý brat, drahá sestra, je vaším meradlom viery? Nie je to Biblia? Poviete: Áno. Potom sa k nej vrátime, aby sme zistili, či nasledujeme Ježiša, alebo nie. Vstúpim pred vás na vašu cestu a budem s vami diskutovať; a touto cestou je každý náš životný čin. Najprv sa pozrieme na celkový obraz a spýtame sa: Správate sa ako svet? Ale vy sa pýtate: „Čo tým myslíte?“ Pokúsim sa vám to vysvetliť. Pridávate sa k svetu v jeho zásadách a zákonoch? Ak áno, vaša cesta nie je tá, ktorou kráčal Ježiš. Ježiš povedal: „Oni (učeníci) nie sú zo sveta, tak ako ani ja nie som zo sveta.“ Kedy ste videli Ježiša v cisárovej súdnej sieni? — Nikdy, iba keď ho viedli ako baránka na porážku.

TAM1897 Q1 52.5Chceme však dobré zákony a je našou povinnosťou zabezpečiť, aby ich tvorili a vykonávali dobrí ľudia.

TAM1897 Q1 52.6Naozaj chceme dobré zákony; a Ježiš nás nenechal, aby sme ho nasledovali bez nich. Hovorí: „slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otca, ktorý ma poslal.“ Ján 14:24.

TAM1897 Q1 52.7Žalmista hovorí: „Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu.“ Žalm 19:7. Pavol hovorí: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ 2. Timoteovi 3:16, 17. Čo viac ešte chceš? Alebo čo menej chceš, drahý brat?

TAM1897 Q1 52.8Ďalším krokom, ktorý od svojho zástupcu vyžaduješ, je prijímanie zákonov, ktoré, ak sa porušia, sú vynucované mečom, nekresťanskou zbraňou. Uvedené zákony sú samotnou podstatou a životnou silou spomínanej vlády, ktorej je súčasťou, a ktorá môže udržať svoju štátnosť iba prostredníctvom zbrojníc alebo nástrojov smrti, veľkých námorných flotíl a armády vybavených smrtiacimi zbraňami. Ďalej postavíš svojho dobrého kresťanského brata, nasledovníka Kniežaťa pokoja, vedľa popraviska, aby vykonával popravy; alebo na čelo vojenského oddielu s príkazom habeas corpus, aby znova uvrhol do otroctva úbohého brata za zločin, že túžil vdychovať slobodný vzduch neba. Alebo, ak je tvojím najvyšším predstaviteľom národa, posadíš svojho dobrého biskupa na bojového koňa, vyzbrojeného od hlavy po päty, ako hlavného veliteľa všetkých síl smrti v národe.

TAM1897 Q1 52.9Chcel by som sa opýtať, drahí nasledovníci Ježiša, či človek môže ospravedlniť zabíjanie, keď Boh povedal: „Nezabiješ!“? Neopiera sa snáď celá štruktúra ľudskej vlády o meč? Nemajú sa snáď rozbiť na kúsky, keď príde ten, ktorého právom je vládnuť v spravodlivosti?

TAM1897 Q1 52.10Ale ja nie som vo vojne s ľudskými vládami. Nie, nie. Dávid hovorí v chválospeve Bohu: „Áno, teba musí chváliť aj hnev človeka a zvyšok hnevu spútaš.“ Žalm 76:10. „Predstavených sa netreba báť pre dobrý skutok, ale pre zlý. Chceš sa nebáť vrchnosti? Konaj dobro a budeš mať od nej pochvalu. Ona je totiž Božím služobníkom, na tvoje [kresťanovo] dobro.“ Rimanom 13:3, 4.

TAM1897 Q1 52.11Ak, moji bratia, budete mať na pamäti, že kresťania sú iná spoločnosť, malé stádo, oddelené, vyvolené zo sveta, aby boli svetlom vo svete alebo pre svet, aby svet, keď uvidí ich dobré skutky (svetlo), bol vedený k tomu, aby sa pripojil k malému stádu, ktoré je celý deň odsúdené na zabitie, a tak oslavoval vášho nebeského Otca, potom budete schopní pochopiť také miesta Písma ako Rímskym 13, a 1. Timoteovi 1; 2, na ktoré možno neskôr poukážem. „Nech sa črep háda s črepmi zeme“ (doslovný preklad KJV) [Izaiáš 45:9]; ale nech kresťania majú myseľ Ježiša, potom budú nasledovať Ježiša.

TAM1897 Q1 52.12Videli sme už niektoré dôsledky toho, keď sa vyznávajúci kresťania riadia svetom? Nech nás to teda pripraví na to, aby sme vystúpili na takú výšinu ako Bileám, keď ho Balák povolal, aby preklial Izrael, keď vyslovil svoje podobenstvo a povedal: „Ako môžem preklínať, keď Boh nepreklína, ako mám zlorečiť, keď Hospodin nezlorečí? Vidím ho z vrcholu skál, z pahorkov naňho hľadím. Vidím ľud, čo býva oddelene, a nepatrí k pohanom.“ Numeri 23:8, 9.

TAM1897 Q1 52.13Teraz prečítam ďalší úryvok, prevzatý z časopisu Review z 14. augusta 1856:—

TAM1897 Q1 52.14Udelilo vám evanjelium Ježiša právo používať meč, vyzbrojiť sa telesnými zbraňami, chopiť sa meča, aby ste „zaistili obživu pre svoju domácnosť“, aby ste oslobodili utláčaných z moci utláčateľa, a tým porušili šieste Božie prikázanie: „Nezabiješ!“? Ježiš hovorí: „Milujte svojich nepriateľov.“

TAM1897 Q1 52.15Myslíte si, že vy, ako kresťan žijúci v čase evanjelia, máte biblické povolenie akýmkoľvek spôsobom sa zapájať do politických sporov? Či už pri tvorbe zákonov, alebo pri vykonávaní zákonov ľudskej vlády? Ak áno, myslím si, že sa veľmi mýlite.

TAM1897 Q1 52.16To je to, čo táto cirkev vyhlásila v roku 1864. Predložili to vláde Spojených štátov ako dôkaz, že neveria vo vojnu, že sa nemôžu zapojiť do nosenia zbraní a že ak by boli povolaní do armády, nemožno od nich očakávať, že budú bojovať. A vláda Spojených štátov vypočula ich tvrdenia a stanovila, že majú slúžiť v nemocniciach, kde môžu vykonávať prácu kazateľov evanjelia, starať sa o chorých a prinášať spásu umierajúcim. Ak sa to teraz má zmeniť, mali by sme čestne vystúpiť pred vládou a vyhlásiť, že sa to zmenilo.

TAM1897 Q1 52.17Pokračujem v čítaní:—

TAM1897 Q1 52.18Každý text, ktorý citujete, alebo akýkoľvek zdanlivo presvedčivý dôvod, ktorý uvádzate, musí byť overený jasným, doslovným Písmom. Možno, že vo vhodnom čase sa budeme zaoberať všetkými takými veršami alebo dôvodmi, ktoré uvádzate; ale najprv budeme počúvať evanjelium. Pre kresťanov, ktorí sú ochotní nasledovať Ježiša, by to malo stačiť.

TAM1897 Q1 52.19Ježiš hovorí: „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje.“ Ján 12:26. Ale hovoríte: „To dokážem, a zároveň môžem slúžiť ako verný občan svojej krajiny, v jej národnej politike a vláde?“ Zastavte sa. Ježiš hovorí: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“ Matúš 6:24. „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; keďže však nie ste zo sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ Ján 15:19.

TAM1897 Q1 52.20Aký podiel môžete mať na politike sveta, ak „nie ste zo sveta“, ale svet vás nenávidí a ste vyvolení „zo sveta“? „Musíme snáď odovzdať vládu do rúk bezbožných?“ pýtate sa. Nemôžete s tým nič urobiť. Bezbožní ľudia a zvádzači budú čoraz horší a horší; a v čase konca sveta budú bezbožní konať bezbožne a nik z bezbožných tomu nebude rozumieť. Daniel 12:10. Dôvodom je to, že svet nie je ochotný poslúchať Boha ani nasledovať Ježiša a neuznáva, že existuje jediný Zákonodarca. Jakub 4:12.

TAM1897 Q1 53.1„Pán povedal: Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom, opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje.“ Izaiáš 29:13, 14. Ako úžasne sa to prejavuje na príklade mnohých významných teológov, ktorí ešte pred nedávnom stáli na čele náboženských prebudení, morálnych reforiem a mierových spoločností: viedli Kristovu cirkev, vyzbrojení evanjeliom, ktoré vynáša na svetlo život a nesmrteľnosť; pôsobili prosbami, modlitbami a slzami; teraz však priamo v rozpore s evanjeliom, keď Ježiš povedal: „Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých.“ (5:44: doslovný preklad KJV) „Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.“ Matúš 5:43–45; Lukáš 6:36. Napriek týmto veršom vidíme žalostný stav kresťanských cirkví, ktoré upadajú do morálneho úpadku a prispôsobujú sa svetu. Uvedieme niekoľko príkladov z mnohých.

TAM1897 Q1 53.2Tu nasleduje niekoľko výrokov prominentných kazateľov, v ktorých sa hovorí o „zbraniach“, „boji“, „bitke“, „vojne“ atď. Ďalej to pokračuje takto:—

TAM1897 Q1 53.3Vzhľadom na takéto skutočnosti, ktoré svedčia o premene najčistejšieho zlata na niečo horšie ako troska, o úplnom ignorovaní Kristových svedectiev a ich predchádzajúceho vyznania, musíme zvolať: „sa vydali Kainovou cestou, za úplatok sa nechali vtiahnuť do bludu Bileáma.“

TAM1897 Q1 53.4Nasledujú títo ľudia Ježiša? Vybavujú seba a svojich nasledovníkov zbraňami evanjelia? Preukazujú bezvýhradnú dôveru v dokonalý Boží zákon? Uznávajú, že pre kresťana existuje len jeden Zákonodarca? Počujú Pavla, ako hovorí: „Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby“? 2. Korinťanom 10:4. Dbajú konečne na Písmo, ktoré údajne učia?

TAM1897 Q1 53.5Oblečte si celú Božiu zbroj, aby ste mohli odolať úskokom diabla. Prečo? – „Veď náš boj nie je proti krvi a telu.“ Nie; to nie je povolanie nasledovníkov Ježiša. Ale bojujeme „proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla [zlým duchom, pozn. na okraji].“ „Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v ten deň zla odolať a tým, že všetko prekonáte, obstáť.“ Efezským 6:11–13.

TAM1897 Q1 53.6Pavol vymenúva kresťanské zbrane v liste Efezským 6:14–18 a hovorí: Vezmite si „meč Ducha, [nie z ocele] ktorým je Božie slovo. V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách“; oblečte si túto nebeskú zbroj a obujte si nohy pripravenosťou evanjelia pokoja, usilujúc sa tešiť sa z Kristovho požehnania: — „Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. … Blahoslavení tvorcovia pokoja [nie tí, čo ho narúšajú], lebo oni sa budú volať Božími synmi.“ Matúš 5:7, 9. Počúvajte Jána, ako sa obracia na vojakov, keď sa ho pýtajú, čo majú robiť. Odpovedá: „Nikomu nerobte násilie.“ Lukáš 3:14.

TAM1897 Q1 53.7Pamätajte, že Ježiš povedal Petrovi, keď bola všetkým kresťanom vysvetlená táto veľká praktická doktrína o tom, čo robiť s mečom: „Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.“ Matúš 26:52.

TAM1897 Q1 53.8Nech kresťania kráčajú vo svetle týchto právd, a bolo by len málo kresťanských generálov či vojakov, ktorí by použili „dvadsaťpäť Sharpových pušiek pána reverenda Beechera“, hoci by na závere každej z nich bola svätuškársky pripevnená Biblia.

TAM1897 Q1 53.9Počujú Ježiša, ako hovorí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili.“ Ján 18:36. Kresťania takto vyzbrojení týmito evanjeliovými zbraňami a úplne odzbrojení od tých telesných, keďže sú úplne oddelení od vlád tohto sveta, môžu nechať svet, vyzbrojený zbraňami smrti, ako je, rútiť sa po širokej ceste a presadzovať svoje nekresťanské zákony trestom smrti.

TAM1897 Q1 53.10Je to nevýslovné privilégium ostatku cirkvi, keď sa pozerajú na históriu minulosti a vidia, že hoci Kristovi učeníci, podobne ako Pavol, volali: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie [Rimanom 8:36]“; zatiaľ čo ich cesta bola pokropená slzami, nasýtená ich krvou a pokrytá ich roztrhanými telami a vybielenými kosťami; — je ich výsadou volať spolu s Bileámom, keď vidia, že Boží „ľud, čo býva oddelene, a nepatrí k pohanom“, „Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby som skonal ako oni!“ Numeri 23:9, 10.

TAM1897 Q1 53.11V tejto brožúrke je toho ešte oveľa viac, ale nemusím z nej čítať ďalej. Prečítam ešte jeden alebo dva úryvky od Pána, ktoré sú určené pre nás v dnešnej dobe. Toto nám bolo dané pred štyrmi rokmi prostredníctvom Ducha proroctva a bolo nám prečítané v tomto Tabernákule:—

TAM1897 Q1 53.12„Pán si vyvolil Jakuba pre seba a Izrael za svoj osobitný poklad. Lebo viem, že Pán je veľký a že náš Pán je nad všetkými bohmi.“ Zamyslite sa, moji bratia a sestry, že Pán má ľud, vyvolený ľud, svoju cirkev, ktorá má byť jeho vlastnou, jeho vlastnou pevnosťou, ktorú drží v hriechom postihnutom, vzbúrenom svete; a zamýšľal, aby v nej nebola známa žiadna iná autorita, aby neuznávala žiadne iné zákony okrem jeho vlastných.

TAM1897 Q1 53.13Ďalšie posolstvo k nám prišlo na tohtoročnej Generálnej konferencii. To nás vracia späť k miestu, kde začalo odpadlíctvo, a stavia nás tvárou v tvár Bohu, jeho pravde a celej tejto téme tak, ako ju podáva Pán; tak, ako si želá byť so svojím ľudom dnes.

TAM1897 Q1 53.14Hranica medzi Božím ľudom, ktorý vyznáva, že zachováva prikázania, a svetom už nie je taká zreteľná, ako kedysi bývala. Tí, ktorí kráčajú v súlade s Bohom, sa nezúčastňujú na politických zhromaždeniach. Tí, ktorí tak robia, svedčia o tom, že nie sú vernými služobníkmi Ježiša. Tak dlho narábali s obyčajným ohňom, že stratili schopnosť rozlišovania. Existuje ľud, ktorý sa prihlásil, aby stál pod zástavou Ježiša. Sú Kristovým vojskom. Zaviazali sa, že vyjdú zo sveta a budú oddelení. Zaviazali sa, že budú používať meč Ducha, Božie slovo, aby viedli agresívny boj proti hriechu a všetkej neprávosti. Máme preukázať svoju vernosť.

TAM1897 Q1 53.15To je pojem z oblasti štátnej správy; je to pojem, ktorý sa vzťahuje na občianstvo. Čomu máme preukázať svoju vernosť? To je otázka.

TAM1897 Q1 53.16Máme preukázať svoju vernosť nášmu Kráľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Apoštol Jakub vyhlasuje: „Kto chce byť priateľom sveta, je nepriateľom Boha.“ A milovaný Ján, učeník, ktorý sa v duchu najviac podobal Ježišovi, varoval: „Nemilujte svet ani to, čo je na svete. Ak niekto miluje svet, láska Otca nie je v ňom.“ Nikto nenájde šťastie v tom, že bude nasledovať príklad Adama a vzdiali sa od svojho Stvoriteľa.

TAM1897 Q1 54.1Tieto lekcie sa teda končia presne tam, kde sme začali – pri Adamovi a jeho Stvoriteľovi a pri prvom zo všetkých prikázaní vo vesmíre: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou!“ Vtedy sa neodkloníte od svojho Stvoriteľa. Vtedy nedôjde k odpadlíctvu. Vtedy nebude modlárstvo. Vtedy nebude zriadená žiadna vláda podľa vzoru pohanov, ktorí sa odvrátili od Boha; ale Boh bude všetkým vo všetkom a povedie svoj ľud do tej slávnej zeme, ktorú ukázal nášmu otcovi Abrahámovi, keď ho oddelil od všetkých vlád na svete a udržiaval ho oddeleného, kým žil na svete.

TAM1897 Q1 54.2Ten, kto nás volá, aby sme nasledovali a kráčali v stopách tej viery, ktorú mal náš otec Abrahám, keď bol ešte neobrezaný, nás potom zavedie do tej zeme, ktorá je slávou všetkých zemí; a tam budeme prebývať v prítomnosti Pána a pod slávnymi krídlami Všemohúceho naveky – milujúc Boha celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou; a on na nás môže ukázať teraz, vtedy i naveky v prítomnosti vesmíru a povedať: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 Q1 54.3Všetok ľud nech povie: „Amen, amen.“