Veda o spáse. – Č. 1
TAM1897 D 46.2Kázanie prednesené v piatok večer, 12. februára 1897 Uverejnené v General Conference Daily Bulletin zo 16. februára 1897, roč. 1, č. 3, s. 46–47 a zo 17. februára 1897, roč. 1, č. 4, s. 49–53.
TAM1897 D 46.3KAŽDÝ vie, že žijeme vo veľmi vedeckej dobe, aspoň čo sa týka názvu, vyznania a túžob. Boh chce, aby jeho ľud vždy držal krok s dobou. Ba čo viac: chce, aby jeho ľud vždy predbiehal dobu. Predovšetkým chce, aby jeho ľud bol vždy reformátorom, a aby bol človek reformátorom, musí predbiehať dobu. Keďže je to teda obzvlášť vedecká doba, či už podľa vyznania, alebo inak, Božia vec, jeho ľud, musí byť vedecký, aby spĺňal požiadavky doby. To je znenie tézy, ku ktorej štúdiu vás dnes večer pozývam. Pán chce, aby sme vy a ja túto tézu prijali, študovali ju a stavali na nej, až kým sa v nás pred svetom nepreukáže, že táto téza je vedecky správna. Ak vy a ja, ak všetci, ktorí vyznávame meno Krista, urobíme toto, potom tú vec vykoná Pán. Svet to uvidí, a svet to uvidí bez ohľadu na to, či sa na tom vy a ja podieľame, alebo nie. Lebo ak sa na tom vy a ja nepodieľame, budú sa na tom podieľať tí, ktorí dovolia Pánovi, aby to prostredníctvom nich preukázal; a ak mu to vy a ja nedovolíme, prídeme o to.
TAM1897 D 46.4Ale vy hovoríte: Spása je dielom Božieho ľudu. Spása je jedinou vecou Pána. To je to, čo hovorili tí ostatní bratia. To sme mali v dnešnej popoludňajšej lekcii a to sme mali aj vo všetkých lekciách z Listu Hebrejom. Je to lekcia, ktorú sme mali aj na iných miestach v Písme. A Písmo hovorí, že nemáme poznať nič iné ako Ježiša Krista a toho ukrižovaného. Hovoríte to; áno, a ja to hovorím tiež. Hovorím, že dielo Božieho ľudu – všetko, čo je Božím dielom vo svete, je dielom spásy. A to presne súhlasí s tým, čo sme už uviedli. Preto je spása vedou.
TAM1897 D 46.5Viac než to: Spása nie je len veda, nie je to len jedna z vied; je to vrchol, kľúč, stredobod všetkých vied. Je to najvedeckejšia zo všetkých vecí, ktorými sa zaoberajú ľudské mysle v tomto svete. Takže keď Boží ľud prijme Božiu spásu takú, aká je v Bohu; keď jeho dielo spásy vo svete bude skutočne reprezentovať jeho predstavy o spáse, vtedy sa svetu zjaví veda, ktorá je nad všetkými ostatnými vedami. Vtedy môže Boží ľud stáť pred samotnými kráľmi vedy a nehanbiť sa, a to aj vo vedeckom veku.
TAM1897 D 47.1Tejto pravde som úplne oddaný. A chcem, aby ste videli, ako úplne je to pravda. Vy a ja sme oddaní Božej spáse. A chcem, aby ste na základe Biblie – knihy všetkej pravdy – videli, že spása je veda. Potom budete spolu so mnou oddaní tejto pravde.
TAM1897 D 47.2Najprv by som chcel, aby ste triezvo premýšľali a sami sa presvedčili nielen o tom, že spása je veda, ale aj o tom, že je najvyššou zo všetkých vied.
TAM1897 D 47.3Slovo „veda“ doslovne znamená poznanie. Veda botaniky je poznanie botaniky. Veda astronómie je poznanie astronómie. Jeden vedec preto definoval vedu ako „výsledok myslenia“. Všetko poznanie – veda –, ktoré má svet o astronómii, je výsledkom myslenia sveta na tému astronómie.
TAM1897 D 47.4Spása je totiž poznanie Boha: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Je to teda veda. Toto poznanie však nie je výsledkom ľudského myslenia: je výsledkom Božieho myslenia. Lebo „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú. Nám to však Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny.“ Spása, ktorá je teda výsledkom Božieho myslenia, nie je len vedou, ale je najvyššou zo všetkých vied.
TAM1897 D 47.5Ešte raz: To, čo svet uznáva za vedu – prírodné vedy – je výsledkom ľudského myslenia. Ľudia myslia mysľou. A práve mysľou sa teda zaoberajú všetkými týmito vedami. Spása sa však zaoberá samotnou mysľou. Čo je teda vyššie? Čo je vyššie – to, čo sa zaoberá všetkými ostatnými vecami, alebo to, čo sa zaoberá tým, čo sa zaoberá všetkými ostatnými vecami? — Samozrejme to druhé. Keďže sa teda ľudia prostredníctvom mysle zaoberajú všetkými ostatnými vedami a spása sa zaoberá samotnou mysľou, je úplne jasné nielen to, že spása je vedou rovnako nepochybne ako akákoľvek iná veda, ale aj to, že je vyššou vedou než všetky ostatné vedy. Je to najvyššia veda, akú môže poznať ľudská myseľ.
TAM1897 D 47.6Ešte raz: Spása sa zaoberá mysľou. Ale kto je to, kto sa v spáse a prostredníctvom spásy zaoberá mysľou? — Je to samotný Boh. Keďže je to teda samotný Boh, kto túto vedu vypracúva a zjavuje, a keďže táto veda je výtvorom Božieho myslenia, vyplýva z toho, že veda o spáse je najvyššia, najhlbšia a najširšia veda, aká je známa nielen ľudskej mysli, ale celému vesmíru.
TAM1897 D 47.7Prečítajme si niekoľko veršov z Písma. „nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania.“ Rimanom 12:2. „A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu.“ Rimanom 7:25. „Vieme však, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať.“ „My však máme myseľ Kristovu!“ Jediný spôsob, akým sa k nám Pán môže dostať, je prostredníctvom mysle. Pôsobí na nás iba prostredníctvom mysle. Riadi nás iba prostredníctvom našich myslí. Pozrite: „ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.“ A prvé zo všetkých prikázaní je toto: „Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou.“ „Pretože zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu — nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže.“ Telesná myseľ, ktorá sa nemôže podriadiť Božiemu zákonu – nemôže –, musí byť premenená, musí byť nahradená inou mysľou, ktorá vždy slúži Božiemu zákonu. Táto premena mysle je spása. Toto obnovenie mysle vykonáva Boh v diele svojej spásy a nikto iný to nemôže vykonať. Preto je to najvyššia zo všetkých vied – najvyššia, akú pozná ľudská myseľ, najvyššia, akú pozná vesmír.
TAM1897 D 47.8Nezačínate už chápať, prečo Svedectvá hovoria o „vede o spáse“?
TAM1897 D 49.1Teraz chcem, aby ste videli, že aj iní si to myslia. Chcem, aby ste videli, že v tom nie som sám. Chcem, aby ste videli, že pre tento postoj máme autoritu – vedeckú autoritu – to znamená autoritu ľudí, ktorí rozumejú vede.
TAM1897 D 49.2Keby som vám dnes večer mohol predložiť dôkaz, že tí, ktorí rozumejú všetkým ostatným vedám najlepšie zo všetkých na tomto svete, svedčia o tom, že ich táto veda zaujíma viac než všetky ostatné vedy dohromady, že v nej vidia viac toho, čo si zaslúži ich pozornosť, než vo všetkých ostatných vedách dohromady, nepovedali by ste potom, že môžem s istotou hovoriť tak, ako hovorím – z vedeckého hľadiska? Nuž, mám práve takúto skupinu – skupinu, ktorá rozumie všetkým ostatným vedám, a mám dôkaz, ktorý pravdivo potvrdzuje, že sa o túto vedu zaujímajú viac než o všetky ostatné dohromady.
TAM1897 D 49.3V 1. liste Petrovom 1:10–12 apoštol hovorí o spáse a tam čítam toto:—
TAM1897 D 49.4Túto spásu úporne hľadali a neúnavne skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti pripravenej pre vás. Skúmali, na ktorý čas a na aké okolnosti poukazuje Kristov Duch, ktorý v nich prebýval, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá príde po nich. Im bolo zjavené, že tým neslúžili sebe, ale vám, ktorým teraz toto všetko ohlasujú tí, čo vám priniesli evanjelium v moci Ducha Svätého, zoslaného z neba. Na to všetko túžia hľadieť aj anjeli.
TAM1897 D 49.5Do čoho túžia anjeli nahliadnuť? — Do Božej spásy, keď je zvestovaná prostredníctvom Ducha Svätého, zoslaného z neba. Grécke slovo pre „túžiť“ tu znamená „upierať na niečo svoje srdce“. A grécke slovo pre „nahliadnuť“ znamená „skloniť sa k veci, aby sme sa na ňu pozreli; pozerať sa s hlavou sklonenou dopredu; pozerať sa do toho s ohnutým telom; pozerať sa do toho pozorne, zvedavo skúmať — o niekom, kto by sa chcel s niečím zoznámiť.“ Taký je postoj anjelov k téme spásy.
TAM1897 D 49.6Nuž, rozumejú anjeli aj iným vedám – biológii, geológii, ichtyológii, astronómii – všetkým ostatným vedám? Viete, že áno. Každý vie, že anjeli dôkladne chápu všetky ostatné vedy. Každý vie, že možno s úplnou istotou povedať, že všetci anjeli chápu všetky ostatné vedy nekonečne dôkladnejšie, než akýkoľvek človek chápe alebo kedy chápal akúkoľvek jednu vedu. Anjeli sa však viac zaujímajú o tému spásy než o všetky ostatné vedy. Tí, ktorí vedia najviac zo všetkých ostatných, sa najviac zaujímajú práve o túto jednu. No dobre, pred chvíľou ste so mnou súhlasili, že keby som mohol citovať takú autoritu, povedali by ste, že môžeme bez obáv zaujať tento postoj. Tak poďme, sme v bezpečí. Sme v tej najlepšej spoločnosti – áno, v tej najlepšej vedeckej spoločnosti. Existuje autorita, ktorá je v tejto veci rozhodujúca, vedecká autorita.
TAM1897 D 49.7Teraz tu dnes večer nerobím slovnú hračku so slovom „veda“. Používam slová „veda“ a „vedecký“ v súvislosti so spásou ako absolútne pravdivé výrazy. Božia spása je skutočne vedecká záležitosť, nie falošne tak nazývaná, ale skutočne, najvyššie vedecká. Takže si v žiadnom prípade nemyslite, že sa hrám so slovom „veda“ alebo „vedecký“. Používam ich pravdivo, lebo v tomto kontexte sú správne.
TAM1897 D 49.8Ale to nie je všetko: anjeli nielen túžia do toho nahliadnuť ako tí, ktorí by sa s niečím chceli zoznámiť; ale oni sa s niečím skutočne zoznamujú. Učia sa tým, že do toho nahliadajú a študujú to. Otvorte si Efezským 3:8–11 a uvidíte, ako je táto myšlienka vyjadrená:—
TAM1897 D 50.1Ja, najmenší zo všetkých svätých som dostal tú milosť, aby som pohanom ohlasoval nevyspytateľné Kristovo bohatstvo a všetkým [vynechávam slovo „ľuďom“, lebo je v preklade doplnené] objasnil, aký je plán tajomstva ukrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril. Boh chce, [Pozrite, teraz mám ohlasovať nevyspytateľné Kristovo bohatstvo, aby som všetkým objasnil, aký je plán tajomstva, ktoré bolo ukryté v Bohu, a to s úmyslom, s cieľom] aby sa kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha podľa odvekého ustanovenia, ktoré uskutočnil v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
TAM1897 D 50.2Aký je „úmysel“ toho, aby ľudia toto pochopili? — Aby kniežatám a mocnostiam „v nebeských miestach“ (iné preklady uvádzajú „v nebi“; to je správne) bola zjavná mnohoraká múdrosť Božia. Anjeli, kniežatá a mocnosti túžia úprimne nahliadnuť do tohto evanjelia spásy, keď je kázané s Duchom Svätým zoslaným z neba. Naozaj sa naň pozerajú a študujú ho. A keď ho študujú, spoznávajú nové zjavenia Božej múdrosti — mnohorakej Božej múdrosti — podľa jeho večného zámeru, ktorý si predsavzal v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Z iných písem viete, že toto Božie tajomstvo, tento večný zámer, je zjavené v evanjeliu. Viete, že kniežatstvá a mocnosti v nebi nie sú vo všetkom večné – nie sú od večnosti do večnosti. Sú od určitého bodu do večnosti, tak ako vy a ja. Gabriel je do večnosti len od bodu, v ktorom bol stvorený. Nie je od večnosti do večnosti.
TAM1897 D 50.3Ale Boh je od večnosti do večnosti. Nuž, od večnosti do večnosti bol a je zámer – jeho večný zámer, ktorý je stanovený v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Koľko času potrvá anjelom, kým preniknú do hĺbky a vyčerpajú štúdium tohto večného zámeru? – Až do večnosti. To je dosť jasné. Keď sa teda tento zámer zjavuje v evanjeliu, keď sa zverejňuje prostredníctvom Božieho tajomstva, ktorým je „Kristus vo vás — nádej slávy“, je celkom jasné, že anjeli ho študujú. A keď sa do neho zahĺbia, vidia v ňom zjavenú mnohorakú múdrosť Božiu podľa jeho večného zámeru. Túžia do neho nahliadnuť. Robia to a tak sa učia.
TAM1897 D 50.4Nuž, keďže chápu všetky ostatné vedy lepšie, než akýkoľvek človek chápe ktorúkoľvek z nich, keď sa o toto zaujímajú viac než o všetky ostatné a učia sa z toho, nie je to skutočnosť, na ktorú sa vy a ja môžeme s istotou spoľahnúť? Nie je teda aj toto téma, ktorá si zaslúži našu pozornosť, naše najvyššie myslenie, viac než všetky ostatné dohromady? A nemôžeme na to upierať svoje srdce a venovať tomu celú svoju dušu, bez toho, aby sme boli nevedeckí? Ó, môžeme, môžeme! Urobme to.
TAM1897 D 50.5Teraz ma, prosím, nepochopte zle. Neútočím na ostatné vedy. Nehovorím, že všetky ostatné vedy by sa mali ignorovať a považovať za bludičky, ktoré si nezaslúžia žiadnu pozornosť. Nie; hovorím, že táto je väčšia než všetky ostatné; a že čokoľvek v nich študujeme, musíme študovať v podriadenosti tejto, ktorá je väčšia než ony. Hovorím len to, že všetky ostatné musia zaujať aspoň druhoradé miesto voči tejto jednej, ak chceme byť vedeckí.
TAM1897 D 50.6Zamyslite sa nad tým! Vezmime si naše vlastné prirodzené mysle, s ktorými sa zaoberáme inými vedami. Bol by som ja, bol by akýkoľvek človek skutočne vedecký, keby venoval svoje najlepšie a najvyššie myslenie nejakej vede, keď by mal najvyššiu možnú autoritu, ktorá potvrdzuje, že má po ruke vedu vyššiu? Bolo by to vedecké? — Nie. Nuž, potom vidíme, že toto je veda; že je to najvyššia veda. Potom každý človek, ktorý najprv nevenuje svoje najvyššie myslenie, svoje najlepšie myslenie a všetky svoje sily práve tejto vede a nedovolí, aby viedla všetky ostatné vedy, nie je z povahy veci vedecký.
TAM1897 D 50.7A nie je ani múdry. Lebo čo je táto veda? — Spása. Veľmi dobre. A je to večný život. Predpokladajme, že venujem celý svoj život, všetky svoje sily iným vedám, pričom túto zanedbávam alebo ju považujem za menejcennú, dosiahnem ju? — Nie. Koľko času mi potom zostane na štúdium tých ostatných vied? — Najviac len pár rokov. Potom bude moja práca na týchto vedách navždy ukončená a už nikdy nebudem mať šancu ich ďalej študovať.
TAM1897 D 50.8Ale ak sa najprv venujem tomuto a ostatné nechám na druhom mieste, kým si toto nezabezpečím, budem mať potom šancu venovať sa aj ostatným? — Áno. Ako dlho? — Do večnosti. Ach, nie je to teda múdry spôsob? Nie je to jediný múdry postup? A nie je to jediný vedecký a rozumný postup? — Určite áno. No tak, buďme teda vedeckí, prísne a v najvyššej miere.
TAM1897 D 50.9Teraz sa pozrime trochu ďalej. Ten prvý úryvok, ktorý sme si prečítali o anjeloch, sa začína slovami o prorokoch takto: „Túto spásu úporne hľadali a neúnavne skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti pripravenej pre vás,“ keď vopred svedčili o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá mala nasledovať.
TAM1897 D 51.1Túto vedu o spáse, tento výtvor Božieho myslenia na tému spásy, priniesli proroci v písomnej podobe, tak ako ju máme tu. Táto kniha vedy, táto veda o spáse, prišla prostredníctvom prorokov. Vedeli niečo o ostatných vedách? — Áno.
TAM1897 D 51.2Môžeme to nájsť na mnohých miestach — viac, než by sme dnes večer stihli spomenúť. Pozrieme sa však na dva alebo tri body, aby sme si uvedomili skutočnosť, že o nich naozaj mali vedomosť.
TAM1897 D 51.3V pätnástej kapitole Prvého listu Korinťanom sa nachádza vedecké tvrdenie, ktoré bolo formulované približne sedemnásťsto rokov predtým, než ho objavila veda. Bolo tam po celé tie stáročia, ale vedci, do ktorých oblasti to patrilo, to prostredníctvom svojho uvažovania nepoznali. Je to tvrdenie o pravde v astronómii. Kto veril tomuto tvrdeniu v Biblii, vedel to, samozrejme, po celý čas, hoci nikdy nepočul slovo astronómia; ale ľudská veda to nevedela a objavila to až po tak dlhom čase.
TAM1897 D 51.4Ďalšia myšlienka: Keď ten biblický autor urobil toto vedecké tvrdenie, o ktorom vedci sedemnásťsto rokov neskôr zistili, že je vedecky správne, nebolo to po celý čas rovnako skutočne vedecké tvrdenie, ako to bolo po jeho objavení? — Určite áno. Nebolo to tak aj vtedy, keď to autor napísal? — Samozrejme. Ide o úryvok z 1. listu Korinťanom 15:41:—
TAM1897 D 51.5Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný je jas hviezd; veď hviezda od hviezdy sa líši jasom.
TAM1897 D 51.6Pred sto rokmi to nebolo známe, lebo približne pred takým dlhým časom istý muž, ktorý sa považoval za významného astronóma a ako taký bol považovaný aj medzi svojimi kolegami, kritizoval toto tvrdenie ako nesprávne a ako dôkaz nevedomosti biblických autorov; lebo si myslel (teda biblický autor si myslel), že jedna hviezda sa od druhej líši slávou, jasom, a nie vzdialenosťou. Tak znie tvrdenie tohto kritika o tejto veci. Jeho názor bol – a hovoril v mene astronómie –, že jediným dôvodom, prečo je pre nás jedna hviezda jasnejšia a krajšia ako iná, je to, že jedna je k nám bližšia ako druhá, takže zachytávame viac jej svetla. Dnes však vo všetkých oblastiach vedy platí ako pravda, že medzi hviezdami existuje rovnaký rozdiel v ich veľkoleposti, kráse a odtieňoch ako medzi kvetmi na zemi. Takže keby sme mohli vidieť všetky kvety na zemi rozložené pred nami na veľkom poli v celej ich sláve a rozmanitosti odtieňov a potom by sme mohli vidieť hviezdy na nebi tak jasne, ako vidíme tieto, videli by sme, že sú rovnako pestré a krásne ako tie na zemi. Dnes je to známe, ale nebolo to známe v čase, keď bol tento úryvok napísaný Korinťanom.
TAM1897 D 51.7Teraz sa pýtam: nebolo to vedecké tvrdenie, nebolo to vyjadrenie vedeckej pravdy v deň, keď to Pavol napísal a poslal do Korintu, rovnako nepochybne ako je to dnes? Objav, ktorý veda urobila a ktorý potvrdil, že to je pravda, z toho ešte pravdu neurobil, ani to nepridalo ani časticu k jej váhe ako pravdy. Ich objav jednoducho ukázal, že zistili niečo, čo bolo pravdivé, ale čo predtým nevedeli, pretože neverili Biblii. Keby to len prečítali v Biblii, uverili tomu a prijali to, tento vedecký fakt by poznali dávno predtým, než ho akýkoľvek vedec objavil.
TAM1897 D 51.8Je tu ešte iná veda: Sir Isaac Newton raz sedel pod jabloňou. Z vetvy blízko neho spadlo jablko. Jablká už predtým mnohokrát padali zo stromov. Už predtým videl, ako jablká padajú zo stromov. Ale v ten deň bol v zamyslenom naladení a začal uvažovať. Prečo to jablko spadlo? Muselo to byť preto, že naň pôsobila nejaká sila Zeme, ktorá ho priťahovala k sebe. Keďže Zem je väčšia ako jablko, priťahovala ho k sebe, keď sa uvoľnilo zo stromu. Povedal si: „Ak vezmem toto jablko a hodím ho tak vysoko, ako len viem, opäť spadne na Zem. Ak to bol vplyv Zeme, ktorý ho priviedol na túto malú vzdialenosť, keď ho hodím tak vysoko, ako len viem, a ono sa vráti späť, je to dôkaz, že vplyv Zeme siaha tak ďaleko od Zeme, drží tú vec a privádza ju späť. Keby som ho mohol hodiť do výšky jednej míle a ono by sa vrátilo, bolo by jasné, že tento vplyv siaha do vzdialenosti jednej míle, aby tú vec priviedol späť.“ Potom povedal: „Ak je to pravda, ten vplyv by mal siahať až k Mesiacu. Zaujímalo by ma, či naozaj siaha až k Mesiacu. Pôjdem sa pozrieť.“ Išiel do svojho domu, posadil sa, vzal astronomické výpočty obežnej dráhy Mesiaca a prepočítal dlhú sériu čísel. Ale nesedeli. Skúšal to znova a znova, ale nesedeli; nedokázal dosiahnuť, aby ten vplyv siahal až k Mesiacu.
TAM1897 D 52.1Túto záležitosť odložil asi na desať rokov, ak si dobre pamätám, než sa k nej opäť vrátil. Jedného dňa bol uverejnený nový výpočet obežnej dráhy Mesiaca, ktorý opravoval niektoré nepresnosti v predchádzajúcich číslach. Keď to vyšlo, Newton povedal: „Zaujímalo by ma, či mi to poskytne to, čo potrebujem.“ Získal tie čísla, pustil sa do práce a spracoval dlhú sériu čísel, nad ktorou by sme samozrejme obaja užasli. Nakoniec sa však dostal až na dve alebo tri čísla pred koncom výpočtu a videl, že to bude sedieť. Bol tak ohromený tou úžasnou skutočnosťou, že nedokázal dokončiť svoje výpočty. Pero mu vypadlo z ruky a musel požiadať priateľa, aby to za neho dokončil. Priateľ tak urobil a sir Isaac Newton tým dokázal vedecký fakt, alebo skôr, novú vedu. Nazýva sa gravitácia. A odvtedy je nesmrteľný.
TAM1897 D 52.2To bola naozaj veľká vec. Napriek tomu to bolo v Biblii už dvetisíc päťsto rokov predtým, než to sir Isaac Newton objavil v prírode. Gravitácia je jednoducho rovnováha vesmíru. Je to ten princíp, ten zákon, ako by povedali vedci, ktorým sa udržiava rovnováha vesmíru. To znamená, že každé teleso vo vesmíre ovplyvňuje každé iné teleso a je s ním v rovnováhe. Nielen každé teleso, ale každá častica hmoty vo vesmíre priťahuje a ovplyvňuje každú inú časticu hmoty vo vesmíre.
TAM1897 D 52.3Vo fyzickom svete je to jednoducho skutočnosť, ktorá zodpovedá tomu, čo sme mali dnes popoludní na biblickej hodine, pokiaľ ide o život. Zistili sme, že sa nemôžete dotknúť nikoho ani ničoho bez toho, aby to bolo známe v celom vesmíre. Vrabec nepadne bez vedomia vášho Otca a ten vrabec nepadne bez toho, aby jeho pád pocítil celý vesmír. Toto je jednoducho skutočnosť, ktorá tomu zodpovedá.
TAM1897 D 52.4Existuje aj duchovný fakt, ktorý zodpovedá týmto dvom.
TAM1897 D 52.5Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕtvych, si tam. Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala. Žalm 139:7–10.
TAM1897 D 52.6Keď vy a ja máme správnu myšlienku, je rozoznateľná niekde inde? Máme nesprávnu myšlienku. Čo je nesprávna myšlienka? — Hriech. Kde teda hriech začína? — V myšlienke. Je môj hriech rozoznateľný niekde inde vo vesmíre okrem mňa samého? Kto ho vníma? — Boh, svojím Duchom. Ó, existuje teda vo vesmíre nejaká duchovná skutočnosť, ktorá nie je vnímaná? Ktorá nie je pociťovaná? Alebo myšlienka, dobrá či zlá, ktorá nie je pociťovaná? Nevidíte teda gravitáciu ako vedu? Sir Isaac Newton objavil vo vesmíre pravdu, ktorá zodpovedá iným pravdám vesmíru.
TAM1897 D 52.7Zákon, ktorý Newton objavil, je, ako som už povedal, ten, ktorým sa udržiava rovnováha vesmíru. Teraz prečítam verš z Písma, ktorý ukazuje, že toto bolo známe už dvetisíc päťsto rokov predtým, než to Newton objavil. Izaiáš 40:12:—
TAM1897 D 52.8Kto kedy priehrštím odmeral vody mora, kto piaďou premeral nebesá, kto vtesnal všetok prach zeme do merice a odvážil vrchy na váhe a pahorky na vážkach?
TAM1897 D 52.9Keď boli hory a pahorky ustanovené, boli navzájom vyvážené. Ustanovil Boh veci tak, aby bola zachovaná ich rovnováha? Aký je vedecký názov zákona, ktorým sa udržiava rovnováha vecí? — Gravitácia. O čom teda Izaiáš hovoril? — O gravitácii. Určite áno.
TAM1897 D 52.10Vedec ilustruje túto skutočnosť na príklade malého kvietka zvaného snežienka. Predstavte si dva druhy kvetov, ktoré sa rozmnožujú zo semien. Jeden je vzpriamený kvet, druhý je previsnutý kvet. Určite ste si všimli, že v kvetoch sú malé vretená usporiadané okolo centrálneho. Na kvete, ktorý sa rozmnožuje zo semien a stojí vzpriamene, je stredné vreteno vždy kratšie ako tie okolo neho. Ak ide o kvietok, ktorý visí, stredné vreteno je dlhšie ako tie okolo neho. Dôvodom je to, že kvetový prach — peľ —, ktorý sa nachádza na okolitých vretenách, musí spadnúť na to stredné, inak nemôže dôjsť k rozmnoženiu kvetu.
TAM1897 D 52.11V prípade vzpriameného kvetu, ktorý sa rozmnožuje zo semena, musí byť tento stredný vreteno kratší ako ostatné, aby naň mohol spadnúť peľ z ostatných. Keby bolo dlhšie, peľ by spadol nižšie a minul by ho, a tak by sa nemohlo vytvoriť žiadne semeno. Ak ide o previsnutý kvet a toto vreteno je kratšie ako ostatné, peľ spadne preč a opäť sa nemôže vytvoriť žiadne semeno. V každom vzpriamenom kvete, ktorý sa rozmnožuje zo semena, je teda stredné vreteno kratšie ako tie okolité. V každom previsnutom kvete, ktorý sa rozmnožuje zo semena, je stredné vreteno dlhšie.
TAM1897 D 53.1Snežienka sa rozmnožuje zo semena. A hoci je to vzpriamený kvet, stredné vreteno je predsa dlhšie ako tie okolité. Ako je to možné? Zopakujem to ešte raz, aby ste to lepšie pochopili: Snežienka je v pravom zmysle vzpriamený kvet a rozmnožuje sa zo semena. Stredné vreteno by teda malo byť kratšie ako ostatné. Ale je dlhšie. Ako sa teda môže rozmnožovať zo semena? Pán to zariadil. Ustanovil to tak, že hoci je to vzpriamená kvetina, predsa sa ohne a skloní. Preto je stredné vreteno u tejto vzpriamenej kvetiny dlhšie ako ostatné. Rastie a stojí rovno, kým nezakvitne a nedozrie a nie je pripravená na rozmnožovanie. Práve vtedy skloní hlavu, a keď peľ dopadne na svoje miesto, malá kvetina sa opäť zdvihne a stojí.
TAM1897 D 53.2To je samo osebe krásne; tu však prichádza na rad ilustrácia zákona gravitácie. Tento vedec mi vysvetľuje, že to, čo spôsobuje, že kvetina visí a skláňa hlavu, je príťažlivosť Zeme. To je správne. Čo spôsobuje, že jablko padá? — Váha. Ale váha je jednoducho gravitácia — z latinského slova gravus, čo znamená „váha“. Čo spôsobuje, že tá stojaca kvetina skláňa hlavu? — Váha Zeme. Ale prečo váha Zeme nespôsobí, že tá kvetina skloní hlavu skôr? — Ach, keď Boh stvoril tú malú kvetinku, vyvážil Zem, ba dokonca vyvážil celý vesmír tak, aby vyhovoval jej potrebám. Keď Boh stvoril tú skromnú malú snežienku, udržal vesmír v rovnováhe a prispôsobil ho potrebám tej maličkej kvetinky! A ak sa Boh stará o tú maličkú kvetinku, či sa nebude ešte oveľa viac starať o vás, ó vy maloverní?
TAM1897 D 53.3Teraz mi tento vedec hovorí, že keby bola Zem – a samozrejme vesmír – o jedinú libru alebo jedinú uncu ťažšia, než je, spôsobilo by to, že by sa snežienka sklonila skôr, než je správny čas; lebo keby bola ťažšia, mala by na ňu väčší vplyv. A v takom prípade by prvá snežienka bola aj poslednou. Ale aby tá malá snežienka mohla žiť a tešiť ľudstvo až do konca sveta, Boh nastavil vesmír presne podľa potrieb tohto kvietka, takže keď príde presný čas, keď to potrebuje, váha je presne taká, aká je potrebná na to, aby ho naklonila. Potom, keď visí, aby mohlo dôjsť k rozmnožovaniu, prúdi z koreňov ďalšia sila, stonka sa stáva o niečo tuhšou a kvet prekoná gravitáciu a stojí ako predtým.
TAM1897 D 53.4Kto kedy priehrštím odmeral vody mora, kto piaďou premeral nebesá, kto vtesnal všetok prach zeme do merice a odvážil vrchy na váhe a pahorky na vážkach?
TAM1897 D 53.5Kto nastavil rovnováhu vesmíru? — Boh. Izaiáš to uviedol takmer dvetisíc päťsto rokov predtým, než to objavil sir Isaac Newton. Nebola to vedecká skutočnosť, keď to Izaiáš napísal? — Áno. Nebolo to zaznamenané po celé tie veky? — Áno. Nebola to po celý čas vedecká pravda? — Bola. Stala sa z toho väčšia vedecká pravda, keď to Newton objavil? — Nie; vedci sa dozvedeli niečo, čo predtým nevedeli, ale v Biblii to bolo po celý čas.
TAM1897 D 53.6Premýšľajte o týchto veciach. Boh to od nás chce. Chce, aby sme vy aj ja pochopili, že spása, Slovo, ktoré nám dal a ku ktorému povoláva naše najvyššie myslenie, nie je nejaká malá, úzka vedľajšia záležitosť; ale najväčšia vec, akú svet môže kedy poznať. Je to najväčšia vec, akú môže svetová veda kedy poznať. Je to najdôležitejšia veda, akú svet môže kedy poznať.
TAM1897 D 53.7Napriek tomu ju nemáme študovať preto, aby sme boli vedeckí. Máme ju študovať, aby sme boli spasení; a byť spasený je vedecké.