Duch proroctva. – Č. 1

TAM1897 D 2.2Kázanie prednesené v utorok dopoludnia, 9. februára 1897 Uverejnené v General Conference Daily Bulletin, 12. februára 1897, zväzok 1, č. 1, s. 2–6.

TAM1897 D 2.3PREDPOKLADÁM, že v tejto miestnosti nie je nikto, kto by si nemyslel, že skutočne verí v Ducha proroctva; to znamená, že Duch proroctva patrí cirkvi – k tomuto posolstvu, ako sa prejavuje prostredníctvom sestry Whiteovej, a že sa v tieto veci verí, aspoň podľa vyznania, pokiaľ ide o myšlienku a Písmo, ktoré dokazujú, že takéto veci sú súčasťou tohto diela. Ale problém nie je práve v tom, lebo už teraz sme v ťažkostiach. Ak si to neuvedomujeme, sme na tom oveľa horšie, ako keby sme boli v ťažkostiach a vedeli o tom. A nielen to, Božia vec, rovnako ako vy a ja, sa nachádza v takých ťažkostiach, že nám každý deň hrozí, že na seba privoláme Boží hnev, pretože sme tam, kde sme. Pán nám to hovorí viac než raz a vysvetľuje nám, ako sme sa tam dostali, a hovorí nám, ako sa z toho dostať. A jediné, čo vám tu viem poradiť, je študovať Ducha proroctva a vybrať si z neho to, čo potrebujete.

TAM1897 D 2.4To je len jedno z vyhlásení, ktoré zaznievajú. Keďže poznám tieto vyhlásenia a poznám ich už nejaký čas, bol by som rád zostal doma a pokračoval v práci tam, lebo je toho toľko, čo treba urobiť, a je do toho zapojených toľko ľudí. Boh volá po mnohých zmenách medzi mužmi, ktorí vytvorili výbory, správne rady, rady atď., a práve títo muži, ktorí tvoria tieto výbory, správne rady a rady, sú tí, ktorí sa tu zišli a na ktorých bude spočívať úloha uskutočniť tieto zmeny. Ako však môžu títo muži uskutočniť zmeny, do ktorých sú sami zapojení, ak sa najprv nezmenia oni sami? Jediný spôsob, ako dosiahnuť zmenu, je zmeniť týchto mužov. Všetci, ktorí tak urobia, budú prostriedkom Božej práce, a všetci, ktorí tak neurobia – čo sa s nimi stane? Preto hovorím, že sme dnes v ťažkostiach. Keď nám Pán hovorí, v akých ťažkostiach sa nachádzame, hovorí nám aj to, ako sme sa do nich dostali a ako sa z nich dostať von. Všetko to pramení z ignorovania Svedectiev. Keď sa teda dostaneme do ťažkostí tým, že ignorujeme Svedectvá, a Svedectvá nám presne hovoria, ako sa z týchto ťažkostí dostať von, a my nasledujeme svedectvo, ktoré nás z nich vyvedie, potom budeme v súlade so Svedectvami.

TAM1897 D 2.5Nemám vám čo vyčítať, lebo som v tom s vami všetkými. Pán hovorí, že vec je v ťažkostiach, a ja som súčasťou tejto veci; patrím k nej, môj život je s ňou úzko prepojený, rovnako ako ten váš; je to pre nás všetko. Keď je teda táto vec v ťažkostiach, vy aj ja sme v ťažkostiach. Možno, že vy osobne ste nemali žiadnu konkrétnu spojitosť s krokmi, ktoré túto vec dostali do ťažkostí; napriek tomu my, ako súčasť tejto veci, a keďže táto vec sama je naším životom, sme v ťažkostiach rovnako, pretože táto vec je v ťažkostiach. Ale Boh nám hovorí, čo máme robiť, aby sme sa z toho dostali.

TAM1897 D 2.6Nechcem vám dávať ľudskú radu, ale Pánovu. Možno uvidíme mená ľudí, a ak áno, nebudem sa tomu vyhýbať. Ak by nejaké meno bolo vynechané a neprečítané, a my vieme, o koho ide, neznamená to, že ide o útok na toho brata. Predpokladajme, že dopustím sa nejakej neprávosti a Pán mi to oznámi v svedectve. Keď sa ku mne toto svedectvo dostane, odvrátim sa od tej neprávosti a vy to môžete použiť, ako len chcete, a nebude to proti mne; lebo v tom už nie som, ak som sa od toho odvrátil tým, že som to uznal a konal podľa toho.

TAM1897 D 3.1V skutočnosti je otázkou, či niekto vo svojom srdci nájde vieru v Svedectvá, kým nedostane jedno, dve alebo tri a všetky ich neprijme; až potom bude celkom presvedčený, že verí Svedectvám, a nie skôr, ako prejde takouto skúsenosťou. Začnem a skončím Slovom. Tu je niečo, čo nám hovorí, čo máme robiť, keď prídeme na takéto miesta, ako je toto: „Ak je Pán uprostred vašich rád, sledujúc váš poriadok, lásku a bázeň, ako aj vaše chvenie pred jeho slovom, potom ste pripravení vykonávať jeho dielo nezištne.“

TAM1897 D 3.2Tu sme na zasadnutí. Hoci máme odlišné povahy, ak nás formuje ten istý duch Kristov, sme jedno. Vtedy môže cirkev povstať jasná ako poludňajšie slnko a vyraziť hrozivá ako vojsko so zástavami.

TAM1897 D 3.3Boh bol odsunutý od svojho diela, od riadenia svojho diela vo všeobecnosti, v diele v jednotlivých štátoch, v radách, v správnych orgánoch, v zboroch atď. Mali sme falošných bohov, pretože ľudia postavili ľudí – a ľudia sa nechali postaviť – medzi Boha a dielo. Boh bude vo svojej veci konať tak či tak, a ak mu neuhnete z cesty a nedovolíte mu konať po svojom, Boží hnev dopadne na tých, ktorí mu stoja v ceste. Ľudia sa držia – a dovoľujú, aby ich držali – na miestach, z ktorých mali už dávno odísť. Ak mu uhneme z cesty a necháme ho konať, bude konať jemnou rukou. Nechceme bič z povrazov. Radšej nech nás to teraz trochu prekvapí, než aby sme boli po čase veľmi prekvapení; a nech sme napomenutí v láske, než aby sme pokračovali v nevedomosti a boli prinútení utekať z chrámu, ako to urobili v ten deň, alebo aby sme boli úplne prekvapení, keď tomu už nebudeme môcť zabrániť.

TAM1897 D 3.4Ak je teda Pán uprostred vašich rád, sleduje vašu lásku a vašu bázeň, ako aj vaše chvenie pred jeho slovom, potom ste pripravení konať jeho dielo; a on sa nebude podieľať na žiadnych nespravodlivých konaniach.

TAM1897 D 3.5Znovu čítam: „Cesta človeka spočíva vo vymýšľaní a intrikovaní. Boh vkladá zásadu.“ A tam, kde Boh vložil zásadu, je náš život a naše konanie spolu jednoducho vyjadrením tejto zásady. A ak tam nie je Božia zásada, potom tam je zásada diabla. „Okolnosti nemôžu priniesť reformy. Kresťanstvo navrhuje reformu v srdci. To, čo Kristus koná vo vnútri, sa prejaví pod vedením obráteného rozumu. Plán začať zvonku a snažiť sa pôsobiť dovnútra vždy zlyhal a vždy zlyhá.“

TAM1897 D 3.6Nemôžem uplatniť svedectvo na nikoho iného ako na seba samého, lebo sa musí uplatniť v srdci a pôsobiť zvnútra. Boh ho potom uplatní všade, kamkoľvek pôjdem. A rovnako je to s nami všetkými v prípade svedectva, ktoré prichádza ku komukoľvek, na akomkoľvek stretnutí, zasadnutí alebo Generálnej konferencii. Predseda nemôže uplatňovať svedectvo, ktoré mu bolo dané, v celom poli pôsobnosti. Musí ho prijať vo svojej duši a podriadiť sa mu telom, dušou i duchom; a potom Ježiš Kristus uplatní toto svedectvo všade, kamkoľvek on, predseda, pôjde. Je to v ňom živá vec, a ak potom ide vpred, Pán uplatňuje toto svedectvo všade, kde sa nachádza. Ľudia sa však pokúšali uplatňovať Svedectvá na iných ľudí bez toho, aby mali toto svedectvo ako živú vec v sebe samých. To sa skúšalo znova a znova a práve v tom spočíva problém. Ak on sám svedectvo neprijme telom, dušou a duchom tak, aby princíp, ktorý je v ňom, bol v ňom živou súčasťou, nezáleží na tom, koľko toho svedectva prečíta a uplatňuje na iných ľudí, jeho vlastný vplyv bude proti svedectvu, ktoré uplatňuje. Lebo ak sa to neprejavuje v jeho živote a vo všetkom, čo hovorí a robí, je to zničené jeho konaním. A práve to viedlo k situácii, aká teraz panuje. „Božia cesta spočíva v tom, že dáva človeku niečo, čo nemá.“ Máme prijať to, čo nemáme, čo nám Boh dáva, a to z nás urobí silu v Pánovi. 2. Korinťanom 2:14: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania.“ Keď platí tento princíp, kamkoľvek ideme, Boh hovorí; prehovára. Zjavuje poznanie seba samého skrze nás na každom mieste. Môže to byť obchodná transakcia; na tom nezáleží. Všetko, čo robíme, im bude pripomínať Boha aj po tom, čo odídeme, takže zjavuje vôňu svojho poznania skrze nás na každom mieste.

TAM1897 D 3.7„Božia cesta spočíva v tom, že z človeka robí niečo, čím nie je;“ že zo mňa robí niečo, čím nie som. Keď potom ku mne príde svedectvo, ktoré mi hovorí, že nie som v poriadku, toto svedectvo má zo mňa urobiť to, čím nie som – urobiť ma správnym. Nemôžem zostať tam, kde som, a uplatniť to; ale keď to uplatním, budem tým, čím som nebol, a kamkoľvek pôjdem, Boh sa môže zjavovať.

TAM1897 D 3.8„Ľudská cesta spočíva v tom, že si človek nájde pohodlné miesto a povoľuje svojej chuti a sebeckým ambíciám. Božia cesta spočíva v tom, že pôsobí v moci. On udeľuje milosť, ak si chorý uvedomí, že ju potrebuje. Človek sa príliš často uspokojí s tým, že sa lieči podľa metód šarlatánstva, a potom ospravedlňuje svoj spôsob konania ako správny.“ Božia cesta je iná. Všetci sme chorí ľudia a keby sme si to uvedomili, Boh by nám dal potrebný liek. Človek uprednostňuje šarlatánstvo a myslí si, že jeho spôsob práce je správny; ale Boh má v úmysle očistiť dušu. Ján 7:38: „kto verí vo mňa. Ako hovorí Písmo: Prúdy živej vody budú tiecť z jeho vnútra.“ To je Božie kráľovstvo v ňom. „Deň čo deň ľudia odhaľujú, či je v nich Božie kráľovstvo. Ak v ich srdciach vládne Kristus, získavajú silu zásad, moc a schopnosť stáť ako verní strážcovia, skutoční reformátori; lebo nemôže existovať žiadna reforma, ak nie je dôkladná spolupráca s Ježišom Kristom. Prostredníctvom milosti Kristovej majú ľudia používať svoje Bohom dané schopnosti na to, aby sa sami reformovali. Týmto konaním sebazaprenia, na ktoré Pán nebies hľadí s uznaním, dosahujú víťazstvá nad svojimi vlastnými dedičnými a nadobudnutými sklonmi; potom, podobne ako Daniel, zanechávajú na druhých dojem, ktorý sa nikdy nevymaže. Tento vplyv sa rozšíri do všetkých kútov zeme.“

TAM1897 D 4.1Toto je to svedectvo, o ktorom som hovoril pred chvíľou. Keď prijmete svedectvo a vezmete ho do svojho srdca a života, stane sa z vás niečo, čím ste predtým neboli, a vtedy je to Božie kráľovstvo vo vás a toto svedectvo sa rozšíri do všetkých kútov zeme. Možno nikdy neopustíte svoj štát. Ako by to potom mohlo byť vôbec možné? Kamkoľvek pôjdete vy a kamkoľvek pôjdem ja, Boh zanecháva v srdciach dojmy, ktoré sa nikdy nevymažú, a prostredníctvom nich vytvára ďalšie dojmy a tak ďalej. Človek sa proti tomu môže zatvrdiť, ale aj tak to tam dorazí; a keď ten dojem vytvoríte vy, on bude vedieť, že je to od Pána. Sadúceovia neverili vo vzkriesenie, ale aj oni hovorili, že poznali na učeníkoch, že boli s Ježišom a učili sa od neho po jeho smrti. Vo svojich srdciach vedeli, že vstal z mŕtvych. Skutočnosť tam bola, ale oni sa ňou neobrátili. To je princíp, ktorý je v Biblii. Zo svedectva napísaného v roku 1896 čítam: „Mnohí z mužov, ktorí pôsobili ako radcovia na zasadnutiach predstavenstva a rady, musia byť odstránení.“ Všimnite si, píše sa tam „mnohí“. Celkovo ich nie je veľa, takže keď mnohí z nich budú odstránení, nemôže ich zostať veľa. „Ich miesta by mali zaujať iní muži, lebo ich hlas nie je hlasom Božím. Ich plány a úmysly nie sú v súlade s Božím poriadkom. Tí istí muži boli ponechávaní vo funkcii členov predstavenstiev, až kým pod ich vlastným vedením a podľa ich vlastných spôsobov nezačali používať obyčajný oheň namiesto posvätného ohňa, ktorý zapálil sám Boh. Títo muži sa už nenazývajú Izrael, ale úskočníci.“ Úskočníci namiesto Izraela! V akých horších ťažkostiach by sme mohli byť?

TAM1897 D 4.2Ešte raz, zo svedectva napísaného v roku 1894: „Zmeny mali byť vykonané už dávno. Boh by chcel, aby cirkev odstránila svoju hanbu.“ Tu sú slová: „Tí istí muži nemajú rok čo rok tvoriť vašu radu; zmeny mali byť vykonané už dávno. Boh by chcel, aby cirkev odstránila svoju hanbu; ale pokiaľ budú muži, ktorí sa cítili plne spôsobilí pracovať bez toho, aby prijímali Božie rady, rok čo rok ponechávaní vo funkcii, nemôže sa to stať. Tento stav vecí kazí každú vetvu diela, pretože muži nepociťujú potrebu vedenia Ducha Svätého.“

TAM1897 D 4.3Čo sa má urobiť? Bude mať Pán teraz príležitosť pôsobiť? Bude mu dovolené uskutočniť potrebné zmeny? Toto svedectvo sa nemá uplatňovať tak, že sa chopíme tohto diela a náhle začneme robiť zmeny. Moje srdce musí byť v poriadku, skôr než sa budem môcť podieľať na akejkoľvek zmene. Treba sa odovzdať Bohu a potom ho nechať pôsobiť skrze nás. Je nám jedno, kto sú tí ľudia, ak je tam Boh.

TAM1897 D 4.4Nemáme sa teraz začať rozhliadať, akých kandidátov môžeme vyzdvihnúť, ktorých môžeme uprednostniť a dosadiť na pozície, ktoré teraz zastávajú iní; lebo vtedy, hoci by oni boli mimo týchto miest, my by sme na nich boli a Pán by bol rovnako vzdialený ako predtým. Problémom je teraz to, že Pán bol odsunutý na okraj. Ak by sme sa teraz sami dostali na ich miesta, Pán by bol stále odsunutý na okraj a vec by na tom bola horšie ako predtým. Ale to nie je to, čo sa žiada. Tu nemá byť žiadna politika; ale ak je politika v nás, bude tu a prejaví sa tu. Ak má človek skutočne v sebe politiku, najlepším miestom, kde ju môže uplatniť, je vonku vo svete, medzi tými, ktorí sú politici a nič iné, lebo to je všetko, čím je; a ak ju tam neuplatní, uplatní ju v cirkvi a bude tam šíriť len zlo a diabolstvo. A samozrejme je lepšie, aby takáto činnosť prebiehala otvorene vo svete než v cirkvi. Takže to nie je to, prečo sme tu. Sme tu, aby sme našli Boha a otvorili svoje srdcia, aby mohol zaujať miesto od stredu až po okraj, v každej myšlienke, slove a čine; a Boh nie je politik; je to Boh. Našou úlohou je hľadať Boha celým srdcom, aby Boh urobil všetko, čo sa má urobiť; a urobí to, ak mu to dovolíme. Dajte Bohu šancu. Tí, ktorí stoja v ceste, majú ustúpiť, a my ostatní sa máme držať stranou. Vtedy môže Boh zaujať miesto, ktoré mu patrí.

TAM1897 D 5.1Ďalej sa tu uvádza príbeh o Nikodémovi a Kristovi. Nikodém bol vodcom v Izraeli a píše sa, že „Nikodém hľadal stretnutie s Ježišom v noci a povedal: ‚Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže konať také zázraky, aké konáš ty, ak nie je s ním Boh.‘ Všetko toto bola pravda, no len do istej miery, ale čo povedal Ježiš? On ‚odpovedal a riekol mu: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa človek nenarodí znova, nemôže vidieť Božie kráľovstvo.‘ Tu bol človek na vysokom dôveryhodnom poste, človek, ku ktorému vzhliadali ako k tomu, kto bol vzdelaný v židovských zvykoch, človek, ktorého myseľ bola naplnená múdrosťou. Naozaj disponoval mimoriadnymi schopnosťami. Nechcel ísť za Ježišom cez deň, lebo by sa stal terčom rečí; pre židovského vodcu by bolo príliš ponižujúce priznať, že sympatizuje s opovrhovaným Nazarejčanom. Nikodém si myslí: Sám si overím poslanie a tvrdenia tohto učiteľa, či je naozaj svetlom, ktoré osvecuje pohanov, a slávou Izraela.

TAM1897 D 5.2„Ježiš v podstate hovorí Nikodémovi: Nie sú to spory, čo ti pomôžu. Nie sú to argumenty, čo vnesú svetlo do duše. Musíš mať nové srdce, inak nemôžeš rozoznať kráľovstvo nebeské. Nie sú to väčšie dôkazy, ktoré ťa privedú do správneho postavenia, ale nové zámery, nové pramene konania: musíš sa narodiť znova. Kým sa táto zmena neuskutoční a neobnoví všetko, aj tie najsilnejšie dôkazy, ktoré by sa mohli predložiť, by boli k ničomu. Nedostatok je v tvojom vlastnom srdci; všetko sa musí zmeniť, inak nemôžeš vidieť kráľovstvo Božie.

TAM1897 D 5.3„Toto bolo pre Nikodéma veľmi ponižujúce vyhlásenie a s pocitom podráždenia zachytil sa Kristových slov a povedal: ‚Ako sa môže človek narodiť, keď je starý?‘ Nebol dostatočne duchovne naladený, aby pochopil význam Kristových slov. Spasiteľ však na argument neodpovedal argumentom. Zdvihol ruku v slávnostnej, tichej dôstojnosti a s väčšou istotou zdôraznil pravdu: ‚Veru, veru, hovorím ti: Ak sa človek nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. To, čo sa narodilo z tela, je telo; a to, čo sa narodilo z Ducha, je Duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova. Vietor fúka, kde chce, a ty počuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Nikodém mu povedal: „Ako sa to môže stať?“

TAM1897 D 5.4„Do mysle tohto vodcu prenikali niektoré záblesky pravdy. Kristove slová ho naplnili úžasom a viedli k otázke: ‚Ako sa to môže stať?‘ S hlbokou vážnosťou Ježiš odpovedal: ‚Si učiteľ Izraela a nepoznáš tieto veci?‘ Jeho slová Nikodémovi naznačujú, že namiesto toho, aby sa hneval nad jasnými slovami pravdy a oddával sa irónii, mal by mať o sebe oveľa pokornejší názor kvôli svojej duchovnej nevedomosti. Napriek tomu boli Kristove slová vyslovené s takou slávnostnou dôstojnosťou a tak jeho pohľad, ako aj tón vyjadrovali takú lásku k nemu, že sa neurazil, keď si uvedomil svoju ponižujúcu situáciu. Ten, komu boli zverené náboženské záujmy ľudu, by určite nemal byť nevedomý pravdy, ktorá je pre nich tak dôležitá na pochopenie ako podmienka vstupu do kráľovstva nebeského. ‚Veru, veru, hovorím ti,‘ pokračoval Ježiš, ‚hovoríme to, čo vieme, a svedčíme o tom, čo sme videli; a vy neprijímate naše svedectvo. Ak som vám hovoril o pozemských veciach a vy neveríte, ako uveríte, ak vám budem hovoriť o nebeských veciach?‘

TAM1897 D 5.5„Túto lekciu pre Nikodéma považujem za veľmi relevantnú pre tých, ktorí dnes zastávajú zodpovedné pozície ako vodcovia v Izraeli a ktorých hlasy sa často ozývajú v rade, pričom prejavujú toho istého ducha, akého mal Nikodém.“ Kto dnes bude načúvať a dovolí, aby tie isté slová mali rovnaký účinok na ich srdcia a životy? Nikodém sa v dôsledku toho obrátil.

TAM1897 D 5.6Tieto slová boli adresované predsedom konferencií, starším zborov a tým, ktorí zastávajú úradné pozície v našich inštitúciách. Viete, či ste predsedom konferencie. Hovorí to k vám; hovorí: Musíte sa narodiť znova. Viete, či ste starším zboru. Hovorí to k vám; hovorí: Musíte sa narodiť znova. Viete, či zastávate úradnú pozíciu v niektorej z našich inštitúcií. Hovorí to k vám; hovorí: Musíte sa narodiť znova. Hovorí: Musíte sa obrátiť. Nehovorí, že ste sa nikdy neobrátili; hoci sme sa obrátili, nastali také časy, že Boh volá po dôkladnejšom obrátení, po hlbšom zasvätení, ako ste vy alebo ja kedykoľvek predtým poznali. Pre vás ani pre mňa nemá žiadny význam, že sme sa obrátili pred piatimi, desiatimi alebo pätnástimi rokmi, ak nie sme obrátení teraz, dnes. A dnes hovorí: „Ak počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“ Dnes, kým sa to nazýva „dnes“, hovorí vám a mne: „Musíte sa narodiť znova; musíte sa obrátiť; a ak sa človek nenarodí znova, nemôže vidieť Božie kráľovstvo.“ A tu je požehnané zasľúbenie: „Dám vám nové srdce.“ Vďaka Pánu! Hľadajme Pána s takým srdcom, s takou úprimnosťou ako nikdy predtým, aby nás mohol použiť ako nikdy predtým; a potom odstráni hanbu zo svojej cirkvi a ona povstane, aby vykročila bez prekážok, krásna ako mesiac, jasná ako slnko a hrozivá ako vojsko so zástavami. To je to, čo Pán dnes chce od vás a odo mňa. Dostane to?