Duchovný Egypt

TAM1897 Q1 26.25Kázanie prednesené v piatok večer, 5. marca 1897 Uverejnené v General Conference Bulletin, prvý štvrťrok 1897, roč. 2, č. 1, s. 26–33.

TAM1897 Q1 26.26V predchádzajúcej lekcii som zabudol spomenúť, že história, ktorú som načrtol, je celá v knihe „Ríše Biblie“. Od strany 77 až po stranu 150 nájdete históriu Egypta a témy, ktoré som spomenul vo svojom včerajšom náčrte.

TAM1897 Q1 26.27Textom na dnešný večer je Zjavenie 11:8.

TAM1897 Q1 27.1A ich mŕtve telá budú ležať na ulici veľkého mesta, ktoré sa duchovne nazýva Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj náš Pán. (doslovný preklad KJV)

TAM1897 Q1 27.2Prečítal som tento verš s jediným cieľom, aby ste videli, že existuje niečo také ako duchovný Egypt a že Božie slovo zjavuje to, čo sa „duchovne nazýva Egypt“.

TAM1897 Q1 27.3Duchovný Egypt je v skutočnosti doslovným Egyptom, lebo duchovné veci sú najdoslovnejšie zo všetkých vecí. Tam v severnej Afrike existuje, ako vždy existoval, fyzický Egypt, ktorým tečie rieka Níl; ale to nie je doslovný Egypt; doslovný Egypt je duchovný Egypt.

TAM1897 Q1 27.4Vráťme sa teraz k včerajším lekciám o vyslobodení Izraela z Egypta a budeme opäť sledovať ich cestu od miesta, kde zaznela Mojžišova pieseň. Keď prešli Červené more po suchu medzi stenami ľadu a stáli na brehu triumfujúci nad zničením Egypťanov, ktorí sa pokúsili nasledovať ich cestu a utopili sa, boli telesne, fyzicky oslobodení z fyzického Egypta; ale existoval hlbší Egypt než tento, a z neho ešte neboli oslobodení.

TAM1897 Q1 27.5Viete, že krok za krokom v ich skúsenostiach boli ich srdcia v Egypte; a keď sa stalo čokoľvek, čo ich sklamalo, zvolali: „Poďme späť do Egypta!“ Keď dorazili k hraniciam Kanaánu a Pán chcel, aby do neho vošli, zvolali: „Urobme si vodcu a poďme späť do Egypta!“ Kde boli vtedy ich srdcia? — V Egypte. Prvá vec, na ktorú mysleli, bol vždy Egypt.

TAM1897 Q1 27.6Keď stáli pri vrchu Sinaj, potom, čo počuli hlas Pána, a čakali, kým sa Mojžiš vráti z vrcholu hory s Božím zákonom, urobili si modlu a klaňali sa jej; a aká to bola modla? – Egyptské teľa. Potom, keď počuli hlas Pána z vrcholu Sinaja, ktorý hlásal slovo svojho zákona, a počuli zvuk trúbky, ktorý znel čoraz hlasnejšie, a videli, že celý vrchol hory je zahalený dymom – po tom všetkom je jasne vidieť, že Egypt mal v ich srdciach tak veľké miesto, že sa radšej obrátili k egyptskému modlárstvu, než aby čakali, kým sa Mojžiš vráti z vrcholu Sinaja s Božím posolstvom. A keď boli odvrátení od hraníc zeme a boli nútení blúdiť po púšti, vidíte, že to bolo práve kvôli tomuto egyptskému otroctvu, ktoré ich zadržiavalo a z ktorého neboli oslobodení. Všimnite si, že keď ich Pán denne kŕmil chlebom z neba – pokrmom anjelov –, boli od neho tak ďaleko a tak úplne pohltení Egyptom, že hovorili: „Kiež by sme boli späť v Egypte, kde sme mali pór, cibuľu a cesnak!“

TAM1897 Q1 27.7Nemusím uvádzať ďalší príklad; toto stačí na to, aby som upriamil vašu pozornosť na skutočnosť, že Izraeliti neboli úplne mimo Egypta, keď stáli na brehu Červeného mora a spievali Mojžišovu pieseň. Telesne boli mimo Egypta, ale duchovne nie. Boli oslobodení od egyptského telesného otroctva, ale boli zviazaní egyptským duchovným otroctvom; a problém je v tom, že sa nikdy nedostali z egyptského otroctva. Zomreli v egyptskom otroctve. Keď Pán zo Sinaja vyhlásil svoj zákon, Mojžiš im povedal, že je to preto, aby nehrešili. Teraz si znovu prečítajte List Hebrejom 11:25: „Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať dočasný úžitok z hriechu.“ Ale v našej predchádzajúcej lekcii sme videli, že rozkoše hriechu, o ktorých sa tam hovorí, neboli nič iné ako rozkoše Egypta. Keďže Mojžiš bol dedičom egyptského trónu, celé bohatstvo Egypta, celá sláva Egypta a celá moc Egypta boli pripravené padnúť do jeho rúk, lebo stačilo, aby len zasadol na trón a užíval si to. To boli rozkoše Egypta; ale záznam hovorí, že to boli rozkoše hriechu. Čo je teda duchovné otroctvo Egypta? A čo je duchovný Egypt? — Otroctvo hriechu.

TAM1897 Q1 27.8Existuje ešte jeden spôsob, ako k tomu dospieť, a to prostredníctvom jednoduchého náčrtu. Boh povolal Abrama, ako si pamätáte, z Chaldey do zeme, ktorú mu mal ukázať. Ešte mu tú zem nedal; v krajine, kde sa nachádzal, vládol hladomor, a tak odišiel do Egypta, kde si Sáraj zaobstarala egyptskú slúžku menom Hagar. Boh sľúbil Abramovi, že jeho potomstvo bude ako hviezdy na nebi. Pre nevieru sa sľub nenaplnil tak rýchlo, ako očakávali, a Sáraj povedala Abramovi: „Hospodin mi bráni mať deti; sľub sa nenaplnil; tu je moja egyptská slúžka; vezmi si ju, a možno nám Hospodin dá potomstvo prostredníctvom nej.“ Tak sa aj stalo; narodil sa Izmael; a Pán povedal Abramovi, že Sáraj skutočne bude mať dieťa, porodí syna, a dajú mu meno Izák. A Abram na to odpovedal: „Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou!“

TAM1897 Q1 27.9Tá egyptská slúžka bola otrokyňa; a jej syn bol otrokom, služobníkom. Keď Abram povedal: „Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou“, modlil sa, aby Boh počítal Izmaela za sľúbené potomstvo, prostredníctvom ktorého má prísť vyslobodenie a sloboda synom ľudským a všetkým deťom Božím. Ale mohla by sloboda prísť k akémukoľvek človeku prostredníctvom otroka? Abram bol sám slobodný. Musel byť vykúpený sľúbeným potomkom. Ak by teraz jeho syn, ktorý bol otrokom, bol prijatý za sľúbeného potomka, sám Abram by bol uvrhnutý do otroctva namiesto toho, aby bol z otroctva oslobodený. A všetci, ktorí by sa podriadili Izmaelovi, by boli tiež uvrhnutí do otroctva. Ale akého otroctva? – Otroctva hriechu. Jeho matka však bola egyptská otrokyňa. A keďže Izmael bol otrokom, išlo o egyptské otroctvo. Nechápete teda, že v Abramovej rodine existovalo egyptské otroctvo – duchovný Egypt?

TAM1897 Q1 28.1Otvorme si List Galaťanom a jasne uvidíme, že Pán zdôrazňuje práve tento bod. Spomeňte si na úryvok z Listu Galaťanom 4:22–24:—

TAM1897 Q1 28.2Lebo je napísané: Abrahám mal dvoch synov: jedného od otrokyne a druhého od slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je obrazná reč. Tie ženy znamenajú dve zmluvy: Tá prvá z vrchu Sinaj rodí pre otroctvo, a to je Hagar.

TAM1897 Q1 28.3Vidíte, toto priamo poukazuje na rodinu Abrama a na Hagar, Egypťanku. Tá zmluva, hovorí, plodí otroctvo, a to je Hagar. Hagar v rodine Abrama v tejto alegórii predstavuje zmluvu zo Sinaja. Tá zmluva viedla k otroctvu. Hagar bola Egypťanka. Aké otroctvo teda predstavuje zmluva na Sinaji? — Egyptské otroctvo. Bolo to však duchovné otroctvo. Preto vtedy existoval duchovný Egypt. Prečítajte si verše 25 a 26:—

TAM1897 Q1 28.4Hagar znamená horu Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo ten je so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou.

TAM1897 Q1 28.5Keď teda Abram povedal: „Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou“, prosil, aby bol otrok prijatý za sľúbené potomstvo. Prosil, aby Boh, celé ľudstvo a celý vesmír vstúpili do egyptského otroctva v duchovnom Egypte. Egypt je symbolom tmy a tiež symbolom hriechu, ako sme videli. Hriech je tiež samotná tma. Keďže teda Egypt predstavuje hriech a temnotu, je zrejmé, že hriech a temnota sú duchovným Egyptom.

TAM1897 Q1 28.6Pán by nikdy nemohol prijať otroka za sľúbené potomstvo. Preto Pán odpovedal Abrahámovi týmito slovami:—

TAM1897 Q1 28.7Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, večnú zmluvu s ním i s jeho potomstvom. Vypočul som ťa, aj pokiaľ ide o Izmaela. Požehnám ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím. Narodí sa z neho dvanásť kniežat a urobím z neho veľký národ. Svoju zmluvu však uzavriem s Izákom, ktorého ti o takomto čase na budúci rok porodí Sára.

TAM1897 Q1 28.8Izák bol sľúbeným potomkom. A len si to predstavte! Izák nikdy nebol v Egypte. Pamätáte si to. V Egypte bol hladomor a on sa tam chystal ísť, ale Pán mu povedal: „Nechoď do Egypta.“ Abrahám bol v Egypte; Sára bola v Egypte; Izrael bol v Egypte, ale Izák nikdy nebol v Egypte. Bol dieťaťom zasľúbenia, zrodeným z Ducha, od počiatku. Znovu čítame:—

TAM1897 Q1 28.9Abrahám mal dvoch synov: jedného od otrokyne a druhého od slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je obrazná reč. Tie ženy znamenajú dve zmluvy: Tá prvá z vrchu Sinaj rodí pre otroctvo, a to je Hagar. Hagar znamená horu Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo ten je so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané: Plesaj, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj a výskaj, ty, ktorá netrpíš pôrodnými bolesťami, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, čo má muža. Vy však, bratia, ste deti prisľúbenia ako Izák.

TAM1897 Q1 28.10A kto sme my? — „ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“ Izák bol synom Abraháma — synom zasľúbenia. A keď sa vierou v Krista stávame potomkami Abraháma, oslobodení z otroctva hriechu — z duchovného Egypta —, sme takí, aký bol Izák; a on nikdy nebol v Egypte.

TAM1897 Q1 28.11Tak vidíte, že egyptské otroctvo a kresťanská sloboda boli v Abrahámovej rodine. Izmael sa narodil podľa tela a predstavoval egyptské otroctvo. Izák sa narodil podľa Ducha a predstavoval Božie deti vierou v Ježiša.

TAM1897 Q1 28.12Narodil sa Jozef a v mladosti vyšiel za svojimi bratmi, a prišli Izmaeliti, kúpili Jozefa, odviedli ho do Egypta a tam ho predali. A neskôr sa Jakubov rod presťahoval do Egypta a nakoniec bol oslobodený z egyptského otroctva. To stačí na to, aby ste mohli vidieť celú ich cestu, od povolania Abraháma až po čas, keď dosiahli hranice zasľúbenej krajiny. Vidíte, že existoval nielen fyzický Egypt, ale aj duchovný; a že keď bol ľud fyzicky oslobodený z Egypta, existoval hlbší Egypt, z ktorého musel byť oslobodený, ak sa mali stať Božími deťmi.

TAM1897 Q1 28.13Teraz prečítam úryvok, na ktorý som sa včera večer odvolával. Nachádza sa v knihe Veľký spor, zväzok 4, na strane 457 tohto veľkého vydania:—

TAM1897 Q1 28.14Dejiny starého Izraela sú vhodnou ilustráciou toho, čo zažilo adventné hnutie. Boh ho viedol podobne ako Izraelcov pri odchode z Egypta. Veľké sklamanie preverilo vieru adventných veriacich podobne, ako bola skúške podrobená viera Izraelcov pri Červenom mori.

TAM1897 Q1 28.15Kde sa teda v dejinách Izraela nachádzal adventný ľud v tom veľkom sklamaní?

TAM1897 Q1 28.16(Hlasy) Pri Červenom mori.

TAM1897 Q1 28.17Boh chcel, aby Izrael v tom čase, ako sme čítali včera večer, prešiel priamo do zeme, ktorú sľúbil Abrahámovi – do svojho svätého príbytku, miesta, ktoré si sám pripravil na bývanie; do svojho dedičstva; do svätyne, ktorú zriadili jeho ruky. A z Egypta do tej zeme to bolo len jedenásť dní cesty. Trvalo im to však štyridsať rokov. A z tých, ktorí vyrazili, sa tam dostali len štyria.

TAM1897 Q1 28.18(Hlas) Štyria, alebo dvaja?

TAM1897 Q1 29.1Štyria. Nevedeli ste, že ich bolo štyroch? Boli to Kálef a Jozue a dvaja kňazi, synovia Árona – Eleazar a Itamar. Samozrejme, vždy sa hovorí o dvoch – Kálefovi a Jozueovi –, ale tí dvaja kňazi tam tiež vošli.

TAM1897 Q1 29.2(Hlas) Možno nemali ani dvadsať rokov.

TAM1897 Q1 29.3Áno; mali tridsať; lebo boli pomazaní do kňazského úradu. Tak teda, pri tom veľkom sklamaní stál adventný ľud, ako keby stál pri Červenom mori.

TAM1897 Q1 29.4Keby sa boli spoliehali na Božiu ruku, ktorá ich v minulosti viedla a sprevádzala, aj oni by boli svedkami veľkého vyslobodenia. Keby boli všetci účastníci adventného hnutia v roku 1844 prijali posolstvo tretieho anjela a hlásali ho v moci Ducha Svätého, Pán by bol prostredníctvom nich vykonal veľké dielo. Svet by zaliala záplava svetla. Obyvatelia celého sveta by boli už dávno počuli varovné posolstvo, záverečné dielo sa mohlo dokončiť a Kristus mohol pre svojich už prísť.

TAM1897 Q1 29.5Kedy?

TAM1897 Q1 29.6(Hlasy) Pred rokmi.

TAM1897 Q1 29.7Kde teda bol tento ľud od toho sklamania?

TAM1897 Q1 29.8(Hlasy) Na púšti.

TAM1897 Q1 29.9Presne tak, ako kedysi Izrael. Ale prečo bol staroveký Izrael zadržiavaný na púšti? — Kvôli neviere. Nevideli, čo pre nich Pán pripravil. A dôvodom, prečo to nevideli, bolo to, že neverili Bohu. Keby verili Bohu, videli by to, čo nevideli. A to je problém tohto ľudu tu. Neverili sme veciam, ktoré boli povedané starovekému Izraelu. Sú povedané nám rovnako ako im. Práve to isté evanjelium je kázané nám, ako bolo kázané im.

TAM1897 Q1 29.10Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, pokým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho odpočinku. Veď aj nám sa ohlasovalo evanjelium rovnako ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo aj keď ho počuli, vierou s ním nezrástli. Preto do odpočinku vchádzame my, čo sme uverili.

TAM1897 Q1 29.11To, čo im teda bránilo vojsť do zeme, je presne to, čo bráni aj nám vojsť do zeme. A ako som povedal včera večer, po práve tu vôbec nemáme čo robiť, lebo by sme nemali byť v tomto svete. Tak ako Izrael nemal čo robiť na púšti štyridsať rokov, tak ani my nemáme čo robiť tu, na tejto púšti. Počúvajte:—

TAM1897 Q1 29.12Štyridsaťročné blúdenie Izraelcov po púšti nebolo pôvodným Božím zámerom. Pán chcel viesť Izraelcov priamou cestou do Kanaánu a usadiť ich tam ako svätý a šťastný národ. Do sľúbenej krajiny však Izraelci „nemohli vojsť pre neveru“ Židom 3,19. Keďže sa búrili a vzdorovali Bohu, zahynuli na púšti. Do sľúbenej krajiny vošli len ich potomkovia. Ani Kristov druhý advent sa nemal tak oddialiť a jeho ľud zostať tak dlho vo svete hriechu a zármutku. Ľudí od Boha však oddelila nevera. Keď veriaci odmietli splniť úlohu im zverenú, Boh si za poslov svojej zvesti povolal iných. Ježiš vo svojom milosrdenstve k svetu odďaľuje svoj príchod, aby hriešnikom dal možnosť počuť varovnú zvesť. Záchranu v Spasiteľovi môžu nájsť skôr, než na svet dopadne Boží súd.

TAM1897 Q1 29.13Kristov druhý advent sa nemal tak oddialiť a jeho ľud zostať tak dlho vo svete hriechu a zármutku. Ach, my sme za to zodpovední. Nie je to tak? Kde leží zodpovednosť? V čom sme vinní? — V neviere. Ale čo bolo v srdciach Izraelitov, čo spôsobilo ich nevieru? — Egypt, Egypt, Egypt. Čo teda bolo v srdciach týchto ľudí, čo spôsobilo túto nevieru a toto odvracanie sa od Boha? — Egypt, rovnako nepochybne ako kedysi tam za morom. Duchovne to, čo je Egypt — svet, modlárstvo, tma, čo je nevierou. Slovo „neviera“ to všetko vyjadruje. Viete, že samotné slovo „Egypt“ je symbolom tmy.

TAM1897 Q1 29.14Pozrite sa ešte raz na tento úryvok:

TAM1897 Q1 29.15Keby boli všetci účastníci adventného hnutia v roku 1844 prijali posolstvo tretieho anjela a hlásali ho v moci Ducha Svätého, Pán by bol prostredníctvom nich vykonal veľké dielo.

TAM1897 Q1 29.16Keďže Pán na začiatku diela mocne pôsobil prostredníctvom ich úsilia, aký je dôvod toho nedostatku? — Nedostatok Ducha Svätého. Jediným nedostatkom je moc Ducha Svätého. To je to, čo nám dáva silu a čo koná mocné skutky. Je to Duch Svätý; a keby bol prijatý, „svet by zaliala záplava svetla“.

TAM1897 Q1 29.17To je to, čo sa uvádza v Zjavení, v osemnástej kapitole: „Potom som videl zostupovať z neba iného anjela, ktorý mal veľkú moc. Jeho slávou sa rozžiarila zem.“ To je presne to isté, na čo sa tu poukazuje. Čo zadržiava tú záplavu svetla? Čaká tá záplava svetla od tej doby, aby sa vyliala na svet? — Áno. Čo ho zadržiavalo po roku 1844? — Neviera. Čo ho odvtedy zadržiava? — Neviera. Nie je teda načase, aby sme našli oslobodenie z egyptského otroctva? Ó, zamyslite sa nad tým! Posolstvo by bolo zvestované v moci Ducha Svätého; Pán by bol prostredníctvom nich vykonal veľké dielo; svet by zaliala záplava svetla; obyvatelia celého sveta by boli už dávno počuli varovné posolstvo, záverečné dielo sa mohlo dokončiť a Kristus mohol pre svojich už prísť! Ó, neváhajme už teda ďalej! Prečo by sme nemali byť oslobodení z Egypta a zo všetkého, čo toto slovo zahŕňa – z duchovného Egypta? Nech je nám daný Duch Svätý a nech prináša tú mocnú silu, ktorá pôsobí pre hriešnikov; nech tá záplava svetla osvetlí svet; nech je svet varovaný; nech príde Kristus; nech sme vykúpení z tohto sveta hriechu a smútku.

TAM1897 Q1 30.1Teraz vidíte, ako to doteraz vyzerá. Egyptská tma a otroctvo na nás doliehali celé tie roky, rovnako ako na Izraelitov po tom, čo prekročili Červené more a počas ich putovania po púšti. A Boh ponúkol, že aj tento ľud nasýti chlebom z neba – chlebom, ktorý môže schváliť, chlebom, ktorý im môže dať a ktorý vytvorí taký stav, že ich bude môcť požehnať každým duchovným požehnaním. Ale tu mnohí aj teraz hovoria: „Ó, našej duši sa hnusí tento ľahký chlieb. Vráťme sa do Egypta, kde môžeme mať cibuľu, pór a cesnak. Ak je toto reforma zdravia, nechcem z toho nič.“ Kde sme boli? Dovolíme Pánovi, aby nás nasýtil? Prijmeme jedálny lístok od Boha? Alebo budeme túžiť po póre, cibuli a cesnaku a po mäsových hrncoch Egypta? To je tá otázka.

TAM1897 Q1 30.2Teraz ste sa zhodli, že taká je situácia, že egyptské otroctvo je príčinou toho všetkého a že neviera je príčinou egyptského otroctva. Súhlasili ste, že teraz nemusíme, rovnako ako ostatní nemuseli, čakať dlhšie na oslobodenie z egyptského otroctva. Teraz sa na chvíľu pozrieme na to, ako k tomuto oslobodeniu dôjde; a kľúč k tomu je v týchto slovách: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 Q1 30.3Obráťme sa k Božím prikázaniam a pozrime sa na ne na chvíľu v 20. kapitole knihy Exodus. Ak by bol potrebný nejaký ďalší dôkaz, že sme stále pod vplyvom egyptského otroctva, táto vec je určite vrcholom, ktorý tento dôkaz potvrdzuje. Až donedávna sme vy ani ja nikdy nevideli výtlačok desiatich prikázaní, vydaný adventistami siedmeho dňa, v ktorom by bolo všetkých desať prikázaní. Ja som ho nevidel až do nedávna. A predsa sme hovorili o dodržiavaní prikázaní; kázali sme iným ľuďom o prikázaniach; poukazovali sme na to, ako Rím zmenil prikázania, vynechal štvrté a rozdelil desiate, zatiaľ čo my sami sme z našich publikovaných verzií prikázaní, alebo z tých, ktoré sme kúpili a ktoré vydal niekto iný, vynechali časť prikázaní.

TAM1897 Q1 30.4Boh z neba vyhlásil svoj zákon. Povedal viac, než patrí k prikázaniam? Povedal príliš veľa? Povedal viac, než bolo potrebné? — Nie; lebo to bolo dokonalé a keď prestal hovoriť, nebolo čo dodať. Nuž, keďže nebolo čo dodať, keď prestal hovoriť, začal snáď skôr, než bolo potrebné? Keďže nebolo čo dodať, keď prestal hovoriť, je tu snáď niečo, čo povedal ešte predtým, než začal priamo k nám hovoriť pre naše dobro? Inými slovami, povedal o jedno slovo viac alebo o jedno slovo menej? — Nie! Nie! Nie!

TAM1897 Q1 30.5Pozrime sa teda, čo povedal. Tu to je: „Boh hovoril všetky tieto slová: … Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ Začína práve tam? Začína hovoriť slovami: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“? – Nie. Začali ste tam? Viete, že áno. No, ak Boh nezačal tam, a vy a ja tam začíname, nevynechávame tým niečo, čo povedal, čo je tiež podstatné pre naše dobro? Kde začal? Prečítajte si to. „Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“

TAM1897 Q1 30.6Nevidíte, že sme vynechali práve to, čo ukazuje oslobodenie z egyptského otroctva? A prečo sme to vynechali? Ach, pretože sme sa domnievali, že sme neboli oslobodení z Egypta – a tak to aj je. Domnievali sme sa, že sme nikdy neboli vyvedení z egyptskej zeme – a kvôli našej neviere je to tak. Mysleli sme si: „nikdy sme nikomu neslúžili.“ Ale boli sme. Boli sme v otroctve sami sebe, moci hriechu – duchovnému Egyptu. Ale dnes večer je tu oslobodenie z egyptského otroctva a Boh volá vás a mňa k tomuto oslobodeniu z egyptského otroctva. A dnes večer hovorí vám a mne hlasom hromovým, ako to bolo na Sinaji, so spásou Ježiša Krista v ňom: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.“ Vyjdete? Pripustíte, že vás vyslobodil z Egypta? Z domu otrokov? Ak nie, prečo nie?

TAM1897 Q1 30.7Naši nepriatelia nám to vyhadzujú do tváre: „Ó, tie prikázania nie sú pre mňa. Ja som nikdy nebol vyvedený z Egypta.“ Nepriatelia Božieho zákona, nepriatelia Božej spásy, vám to vyhadzujú do tváre. Povedali to mne – nám všetkým –, že tento zákon nezaväzuje nikoho okrem Židov, lebo nikto okrem Židov nebol nikdy oslobodený z egyptského otroctva. Hovoria: „Ó, to mi nemusíte kázať, ja som nikdy nebol vyvedený z Egypta.“ To je samozrejme pravda; ale to im nerobí česť. Vy a ja máme stáť ako tí, ktorí sú vykúpení z egyptského otroctva, a odpovedať na to slovami: „Vďaka Pánu, bol som vyvedený z Egypta; a ty, môj úbohý, opustený brat, ak nebudeš oslobodený z Egypta, zahynieš v skaze Egypta.“

TAM1897 Q1 30.8Samozrejme, nikto nemôže dodržiavať ten zákon, kým je v Egypte. Oni to nedokázali. Boh ich vyslobodil z Egypta, aby mohli dodržiavať zákon. Byť v Egypte znamená byť v hriechu a nikto nemôže dodržiavať Boží zákon v hriechu; lebo hriech sám osebe je porušením zákona. Samozrejme, nemôžete dodržiavať prikázania, kým ste v Egypte. Nemôžete; ja nemôžem. Ale nech nás Pán vyslobodí, a potom budeme môcť dodržiavať prikázania, a nie skôr. Pán to vedel dostatočne dobre; preto, keď chcel, aby faraón prepustil synov Izraela, povedal: „Prepusť môj ľud, aby mi slúžil.“ Samozrejme, že v Egypte nemohli slúžiť Bohu. Chcel, aby boli oslobodení nielen telesne, ale aj duchovne. A potom, keď im dal svoj zákon, aby ho dodržiavali, prvá vec, ktorú im povedal, bola: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov.“ To preto, aby ho mohli dodržiavať.

TAM1897 Q1 31.1Aký je to vlastne zákon? — Duchovný zákon. „Vieme totiž, že zákon je duchovný.“ Aký je teda ten Egypt v prvom verši zákona? — Je to duchovný Egypt. „zákon je duchovný.“ Egypt, ktorý je teda v zákone spomenutý, je duchovný Egypt, a pre vás a pre mňa to znamená oslobodenie z duchovného Egypta, čo je oslobodenie z otroctva hriechu.

TAM1897 Q1 31.2S. H. Lane.—Myslíte si, že boli na chvíľu duchovne mimo Egypta?

TAM1897 Q1 31.3Ťažko povedať. Mojžiš samozrejme bol vždy; Káleb bol vždy; Jozue bol vždy.

TAM1897 Q1 31.4E. J. Waggoner.—Sedemdesiati starší videli Boha.

TAM1897 Q1 31.5Áno; videli Boha. Je však ťažké povedať, či bol ľud mimo Egypta. Mojžiš bol vždy. Aj keď bol vo fyzickom Egypte, duchovne bol mimo neho. Kálef a Jozue boli duchovne vždy mimo Egypta. V triumfálnej piesni pri Červenom mori bola, podľa môjho názoru, celá denominácia duchovne mimo Egypta, keby sa toho pevne držali. Ako povedal Pán: „Keby len môj ľud počúval môj hlas a chodil podľa mojich zákonov, rýchlo by som im podmanil ich nepriateľov.“ Keď však bola ich viera skúšaná, hneď pri prvom kroku, ktorý urobili, keď boli v Mará, kde bola horká voda, zahodili svoju vieru a želali si, aby boli zase späť v Egypte. Keď prídeme k trpkej skúsenosti, máme to brať ako dôkaz, že nás Pán opustil? – Nie; vďaka Pánovi, že tá trpká skúsenosť je pre naše dobro a Boh je schopný premeniť trpké na sladké.

TAM1897 Q1 31.6(Hlas) Prepáčte, brat Jones, ale tu je verš – dvadsiaty siedmy verš jedenástej kapitoly Listu Hebrejom –, ktorý ukazuje, že Mojžiš sa odvrátil od Egypta práve tam, v Egypte.

TAM1897 Q1 31.7Určite. Takže hoci bol telesne v Egypte, duchovne bol už mimo Egypta.

TAM1897 Q1 31.8E. J. Waggoner.—tí, ktorých oslobodil Hospodin, s jasotom prídu na Sion.

TAM1897 Q1 31.9Áno: a keby naďalej spievali Mojžišovu pieseň a vo viere, s akou ju spievali vtedy, pokračovali by v spievaní až do tej zeme. A práve to chce Boh, aby sme mali na pamäti. Chce, aby sme svoje srdcia upriamili na tú dobrú zem; a keď tam budú naše srdcia, tam bude aj túžba nášho života. A potom nám Boh čoskoro môže naplniť život radosťou z tej požehnanej zeme. A to znamená: Boh s nami.

TAM1897 Q1 31.10Dobre viete, že aj teraz, namiesto toho, aby naše srdce bolo v tej zemi, je tu, v tejto zemi. Pre niektorých z našich vlastných ľudí sa požiadavka, aby sa človek oddelil od tejto krajiny, javí ako zrada. Požiadať človeka, aby sa oddelil od tejto krajiny, prešiel do tej zeme a nechal úrady a politiku tohto národa na pokoji, sa im zdá takmer ako nátlak. Tí ľudia sú v Egypte, ale Boh ich povolal z Egypta, aby upriamili svoje srdcia na tú lepšiu krajinu, vložili tam všetku svoju lásku a pracovali pre tú krajinu celou energiou svojej bytosti; aby prúdy radosti a slávy z tej krajiny mohli prúdiť do ich sŕdc; aby celý svet a celý vesmír vedeli, že Boh je skutočne ich Bohom. Keď sa to stane, potrvá len krátku chvíľu, kým sa dielo dokončí a Pán príde.

TAM1897 Q1 31.11Keď boli synovia Izraela pri Červenom mori, prejavila sa tam Božia moc, ktorá ohromila národy natoľko, že keď zvedovia vošli do krajiny, Rachab povedala: „Strach a hrôza z vás vládnu po celej krajine, lebo sme počuli, čo pre vás urobil Boh, a srdcia ľudí sa topia.“ To je pravda. Ďalšia myšlienka týkajúca sa duchovného Egypta: O Ježišovi je napísané: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Prečo je to napísané o Ježišovi? Prečo Ježiš odišiel do Egypta? Prečo ho vzali do Egypta? Mohol uniknúť masakru detí, ktoré boli zabité v Betleheme, keby odišiel len kúsok od toho miesta, a vôbec by nemusel ísť tak ďaleko ako do Egypta. Keď vyšiel Herodov výnos, neboli zabité všetky malé deti v Palestíne. Išlo len o Betlehem, jeho okolie a predmestia. Betlehem bol od Jeruzalema vzdialený len šesť míľ a deti v Jeruzaleme neboli zabité; Pán by teda mohol uniknúť, keby ho odviedli desať alebo dvanásť míľ ďaleko.

TAM1897 Q1 31.12Prečo ho teda odviedli do Egypta? — Aby sa naplnilo to, čo je napísané: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ On bol nami; tebou a mnou. On bol nami; a tak, ako Boh stretol svoj ľud v Egypte a vyviedol ho von, tak aj náš Spasiteľ prišiel tam, kde sme my, bol taký, akí sme my, a bol povolaný z Egypta, čím ukázal, že každý, kto chce byť taký, aký je on, musí rovnako vyjsť z Egypta. On bol Synom Božím a bol povolaný z Egypta, čím ukázal, že všetci, ktorí budú synmi Božími, musia tiež vyjsť z Egypta; lebo o všetkých je napísané tak, ako o ňom: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Si synom Božím? „Z Egypta som povolal svojho syna.“

TAM1897 Q1 31.13Pred chvíľou sme videli, že musíme byť vyvedení z Egypta, aby sme mohli dodržiavať Božie prikázania. Teraz vidíme, že aby sme mohli nasledovať Ježiša, musíme byť povolaní z Egypta. Dodržiavanie Božích prikázaní vyžaduje, aby sme boli vyvedení z Egypta; viera v Ježiša rovnako vyžaduje, aby sme boli vyvedení z Egypta. A oboje je vyjadrené v Zjavení 14:12: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 Q1 32.1Vidíte teda, že od začiatku do konca existuje duchovný Egypt; a celý plán spasenia je jednoducho oslobodenie z egyptského otroctva Božou mocou; je to povolanie z Egypta do slávnej slobody Božích synov. Vyjdeme teda z Egypta, aby sme skutočne slúžili Pánovi? Dosiahneme to, aby sme v pravde zachovávali Božie prikázania a vieru Ježiša? Čo máme robiť? Máme z tejto konferencie odísť stále v Egypte? Máme zostať na tejto konferencii a zostať v Egypte? Ó, nemali by sme byť úplne oslobodení z Egypta a zo všetkého, čo toto slovo znamená?

TAM1897 Q1 32.2Oslobodenie je pre nás zadarmo, je nám dané. Ó, nech sa teda každé srdce otvorí, každá duša obráti k Bohu a hľadá ho vyznaním hriechov, aby sme boli oslobodení od tmy; a tak, aby sme ešte pred ukončením konferencie boli oslobodení do slávneho svetla a slobody Božích synov; lebo: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Na to čaká. Necháme ho čakať? A keď to príde, toto slovo sa naplní; posolstvo tretieho anjela bude hlásané v moci Ducha Svätého; Pán bude mocne pôsobiť spolu s našimi snahami; na svet sa vyleje príval svetla; čoskoro budú varovaní obyvatelia sveta; záverečné dielo bude dokončené; a Kristus príde na vykúpenie svojho ľudu. Ó, myslím si, že sme bližšie k času, keď nás Boh vyslobodí, než sme si kedy snívali. Božie vyslobodenie je tak blízko nás! Vojdeme do zeme? Izrael zlyhal, lebo neveril. Nevideli zázračné veci v jeho sľuboch. Tieto sľuby sú teraz pre nás. Majú byť pre vás a pre mňa rovnako skutočné, ako boli pre neho, keď ich dal Izraelu, pre ktorého však neboli skutočné.

TAM1897 Q1 32.3Viete, že je napísané:—

TAM1897 Q1 32.4Videl som akési sklenené more, zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáli na sklenenom mori. Mali Božie citary a spievali pieseň Božieho služobníka Mojžiša.

TAM1897 Q1 32.5Ach, ale pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, bola piesňou oslobodenia z egyptského otroctva; a tí, ktorí zvíťazili nad šelmou a nad jej menom a nad jej obrazom a nad číslom jej mena – z čoho sú oslobodení? – Sú oslobodení z egyptského otroctva, tak isto ako bol Mojžiš. A spievajú pieseň Mojžiša, lebo aj oni sú oslobodení z egyptského otroctva. Biblia je toho plná. Duchovne sme boli v Egypte, a ó, nech nás Boh z neho vyslobodí. Vtedy budeme spievať túto pieseň Pánovi:—

TAM1897 Q1 32.6Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora. Hospodin je moja sila a pieseň a stal sa mojou spásou: on je môj Boh a ja mu pripravím príbytok. (doslovný preklad KJV)

TAM1897 Q1 32.7Pripravíte mu ho? Pripravíte? Budem v nich prebývať a medzi nimi prechádzať sa, a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.

TAM1897 Q1 32.8Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán, nečistého sa nedotýkajte a ja vás prijmem a budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.

TAM1897 Q1 32.9Ale: „Z Egypta som povolal svojho syna.“

TAM1897 Q1 32.10[On je] Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať. Hospodin je bojovník; jeho meno je Hospodin. Faraónove bojové vozy aj s vojskom vrhol do mora, výkvet jeho vojska zahynul v Červenom mori. Prahlbiny ich pokryli, ako kameň klesli do hlbín. Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená, tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa. Velebou svojej slávy ničíš svojich odporcov. Posielaš svoj hnev, čo ich spáli ako slamu. Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, uprostred mora stuhli priepastné hlbiny. Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich, rozdelím korisť, upokojím si dušu, vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní. Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách. Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin? Kto sa ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály? Vystrel si pravicu, zem ich pohltila. Milosťou svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil.

TAM1897 Q1 32.11Tak to stojí napísané: „viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil.“ Vykúpil vás? Vykúpil z čoho? — Vykúpil z hriechu. A hriech je duchovný Egypt.

TAM1897 Q1 32.12sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku. [Nech tak urobí.] Počuli to národy, chveli sa.

TAM1897 Q1 32.13Nastal čas zaspievať Mojžišovu pieseň. Zaspievame ju? Ale nezaspievame ju v Egypte. Nemôžete ju zaspievať, ak ste v Egypte, lebo oni ju nemohli zaspievať, kým neboli vyslobodení z Egypta.

TAM1897 Q1 32.14Počuli to národy, chveli sa; Filištíncov zachvátila hrôza. Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, vojvodcov Moábu ovládol strach; všetkých Kanaánčanov zovrela úzkosť. Doľahla na nich hrôza a strach; mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň, kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel, kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil. Privedieš ich.

TAM1897 Q1 32.15Koho privedie? Čo na to hovoríte? Koho privedie Pán do svojho príbytku? Vás? Vyšli ste z Egypta? „Z Egypta som povolal svojho syna.“ „Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok.“ Vtedy budeme bývať tam s Pánom a tak budeme navždy s Pánom.

TAM1897 Q1 33.1kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok. Hospodin kraľuje naveky a navždy. Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu. Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali. Mirjam im predspevovala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil! Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.

TAM1897 Q1 33.2„Z Egypta som vás povolal,“ hovorí Pán, a z Egypta sme vyšli. Teraz hovorí: ‚Ja som váš Boh a vy ste môj ľud.‘ ‚Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov;‘ a: ‚Z Egypta som povolal svojho syna.‘ A práve to znamená dnes, keď sa hovorí: Tu sú, tu sú ‚TU SÚ tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša.‘

TAM1897 Q1 33.3Zbor spieva:—