Veda o spáse. – Č. 2
TAM1897 D 59.2Kázanie prednesené v nedeľu večer, 14. februára 1897 Uverejnené v denných spravodajoch Generálnej konferencie z 17. februára 1897, zväzok 1, č. 4, s. 59–64 a z 18. februára 1897, zväzok 1, č. 5, s. 65–66.
TAM1897 D 59.3Ešte pár slov na vysvetlenie, než dnes večer začneme s výkladom: Nepochybne si mnohí z vás kládli otázku, či všetko, čo bolo povedané minulý večer, obstojí v skúške. Obstojí. Nehovoril som len tak nazdarbohu. Je pravda, že som nie všetko podrobne rozvinul, ale ak si premyslíte, čo som hovoril, keď to uvidíte v tlači, zistíte, že je to pravda. Keď som povedal, že snežienka je v rovnováhe so Zemou a Zem je v rovnováhe so snežienkou, potom ak na Zem dopadne meteor s hmotnosťou niekoľkých ton, nie je v tom prípade gravitácia väčšia ako predtým? A nezničilo by to rovnováhu medzi kvetinou a Zemou? — Nie; lebo nie je to len Zem, ktorá je v rovnováhe s touto kvetinou, ale celý vesmír. Pamätáte si, že pri štúdiu zákona gravitácie vedecké tvrdenie znie: Každá častica hmoty vo vesmíre je priťahovaná každou inou časticou, takže nielen Zem, ale aj vesmír je v rovnováhe s potrebami kvetov; pád meteoritu by teda nezvýšil gravitáciu vesmíru.
TAM1897 D 59.4Na úvod len pár slov vysvetlenia: Keby som v predchádzajúcej lekcii hovoril na tému „Veda v Biblii“ alebo „Veda a Biblia“, podrobnejšie by som rozoberal, čo je gravitácia a čo nie je, podľa vedeckého chápania tohto pojmu. Ale o tom som nehovoril; všetko, čo som mal v úmysle urobiť minule večer, bolo uviesť skutočnosť objavenia zákona gravitácie a teóriu o ňom ako o zákone. Od Newtonových čias došlo k zmenám názorov, pokiaľ ide o teóriu tohto zákona; to však nemá vplyv na samotný zákon.
TAM1897 D 60.1Prísne vzaté, gravitácia vôbec nie je zákonom, ale jednoducho Božou silou. V skutočnosti neexistujú žiadne „prírodné zákony“. Zákony prírody sú len Božie zvyky. Všetko, čím je zákon gravitácie, je Boží zvyk; prejav Božej moci. Keďže som však nerozoberal, čím skutočne je, použil som tieto pojmy v bežne prijatom zmysle a len na to, aby som ho opísal ako to, čím sa udržiava rovnováha vesmíru.
TAM1897 D 60.2Dnes večer prečítam ďalšiu definíciu vedy. Aj táto pochádza od jedného z popredných uznávaných vedcov sveta: „Veda je najpresnejšie poznanie, aké máme o akejkoľvek téme.“ Slovo „veda“ doslovne znamená poznanie. Definícia, ktorú sme mali predchádzajúci večer, je správna. Je to produkt myslenia. Rovnako je celkom vhodné definovať ju ako najpresnejšie poznanie, aké máme o danej téme.
TAM1897 D 60.3Teraz sa vrátime k dvom bodom, ktoré sme preberali v predchádzajúcej lekcii. Kde bolo možné nájsť najpresnejšie poznatky o rozdiele v jasnosti hviezd sedemnásťsto rokov predtým, než to veda objavila? — V Biblii. Kde teda bolo možné nájsť skutočnú vedu o tejto téme? — V Biblii. — Kde bolo možné nájsť najpresnejšie poznatky o rovnováhe vesmíru už dvetisíc päťsto rokov predtým, než bola objavená? — V Biblii. Aká bola teda najvedeckejšia kniha na svete, pokiaľ ide o túto vedu? — Biblia. Majte na pamäti, že nehovorím o vede a Biblii. Hovorím o vede o spáse. A hoci sa možno odvolávať na iné vedy, je to len v neoddeliteľnej súvislosti s touto hlavnou vedou. Ide o to, aby sme vy a ja na základe všetkých dôkazov, ktoré dokážeme zhromaždiť počas týchto dvoch hodín štúdia, poznali, že spása je veda, že je to najvyššia veda vo vesmíre, že si najviac zaslúži naše štúdium a že konáme vedecky, keď jej venujeme svoje hlavné štúdium, a to celou dušou.
TAM1897 D 60.4Biblia však nie je pojednanie o žiadnej inej vede okrem vedy o spáse. Je to sústavné pojednanie o tejto téme. Biblia sa odvoláva na iné vedy, ale v Biblii sa nenachádzajú žiadne pojednania o žiadnej inej vede. Odvoláva sa na iné vedy, ako sú tie, ktoré sme si všimli v 1. liste Korinťanom a v Izaiášovi; prečo sa na ne odvoláva na týchto miestach – aby uviedla nejaký vedecký fakt? — Nie; ale aby nám pomohli lepšie pochopiť vedu o spáse. Prečo je táto astronomická pravda uvedená v 1. Korinťanom 15:41? Aký je účel výroku: „hviezda od hviezdy sa líši jasom?“ Hneď na to nasleduje: „Tak je to aj so zmŕtvychvstaním … čo je zasiate potupené, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne, vstáva v moci.“ Tak ako sa jedna hviezda líši od druhej v sláve, tak je to aj so vzkriesením. Vidíte teda, že účelom uvedenia tohto vedeckého faktu je ilustrovať určitý bod vo vede o spáse, aby nám to pomohlo lepšie pochopiť pravdu vo vede o spáse.
TAM1897 D 60.5Prečo Izaiáš do svojho výkladu zaradil toto konštatovanie o skutočnosti gravitácie? Pozrime sa trochu ďalej v tejto kapitole a uvidíme. Prečítam tento verš a potom ešte jeden na konci myšlienky, ktorú rozvíja. „Kto kedy priehrštím odmeral vody mora?“ „Ku komu ma chcete prirovnať, aby som mu bol podobný? — hovorí Svätý. Pozdvihnite oči a pozrite, kto to stvoril! Ten, čo vyvádza nebeské zástupy v plnom počte, všetkých volá po mene; pre jeho veľkú silu a nesmiernu moc nebude chýbať ani jeden.“ Izaiáš 40:25, 26.
TAM1897 D 60.6Ani jeden neunikne jeho pozornosti a všetky sú vyvážené podľa potrieb každého malého kvietka, ktorý rastie na poli. Ale prečo na to upriamuje našu pozornosť a spomína to práve na tomto mieste vo svojom prejave? — Nie preto, aby uviedol vedecký fakt, ale aby upriamil pozornosť všetkých ľudí na vedu o spáse. Čo z toho vyvodzuje? Máme zvážiť toto všetko a zamyslieť sa nad tým, čo to všetko vykonalo? A potom čítam ďalej: „Prečo hovoríš Jákob, prečo vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu?“ Izaiáš 40:27.
TAM1897 D 60.7Keď sa Boh toľko stará o kvetinu, ktorá rastie pri našich nohách, nie je skrytá ani zabudnutá; ako potom môžete hovoriť, že ste skrytí pred Pánom a že váš súd pominul a že sa o vás už viac nestará? Tak vidíte, že v každom prípade je vedecká pravda uvedená výlučne preto, aby vám a mne ilustrovala vedu o spáse.
TAM1897 D 61.1Ešte jedna myšlienka: Keď títo autori pochopili toto, stalo sa tak prostredníctvom zjavenia. Samozrejme, tieto veci nezískali zo žiadneho vedeckého bádania, aké tento svet poznal. Pán zjavoval svoju hlavnú vedu, vedu o spáse; a povolal ostatné vedy, aby to ilustrovali. Ktorá zo všetkých vied je teda pre Pána najdôležitejšia? — Určite spása. Keď Pán použil ostatné vedy len na jej ilustráciu, je úplne jasné, že túto vedu považuje za dôležitejšiu než ostatné.
TAM1897 D 61.2To však nie je všetko. Jeden muž spomenutý v Biblii bol dôkladne zbehlý vo všeobecnej vede — vo všetkých prírodných vedách tohto sveta. Chcem, aby ste videli, že existoval človek, ktorý bol dôkladne zbehlý vo vedách, ktoré sa dnes vo svete toľko cenia. A chcem, aby ste videli, čo o tom všetkom hovorí. Tu je biblický text:—
TAM1897 D 61.3Boh obdaril Šalamúna múdrosťou, veľkou rozvahou a takým množstvom nápadov, ako je piesku na morskom pobreží. Šalamúnova múdrosť prevýšila múdrosť celého Východu i všetku múdrosť Egypta. Bol múdrejší než ostatní ľudia, než Ezrachovec Étan alebo Héman, Kalkól a Darda, synovia Machola, takže povesť o ňom prenikla ku všetkým okolitým národom. Zložil tritisíc prísloví a jeho piesní bolo tisícpäť. Hovoril o stromoch, a to od libanonského cédra až po yzop, čo rastie na múre. Ďalej hovoril o zvieratách, o vtákoch, o plazoch a rybách. 1. Kniha kráľov 5:9–13.
TAM1897 D 61.4Hovoril o stromoch, od cédru, ktorý je v Libanone, až po yzop, ktorý vyrastá zo steny. Ako sa to vo vede nazýva? — Botanika. Rozumel botanike lepšie ako ktokoľvek iný na svete.
TAM1897 D 61.5Hovoril aj o zvieratách. Aký by bol vedecký termín, keby sa to tam uvádzalo dnes? — Zoológia. Šalamún rozumel zoológii lepšie než ktorýkoľvek človek, ktorý dnes žije na svete. Učil ju; lebo sa píše, že hovoril o všetkých týchto veciach. Učil tieto vedy.
TAM1897 D 61.6„A o vtákoch.“ Aká je to veda? — Ornitológia. Šalamún teda vyučoval botaniku, zoológiu a ornitológiu.
TAM1897 D 61.7Čo ďalej? — „A o plaziacich sa tvoroch.“ Aká je to veda? — Entomológia.
TAM1897 D 61.8„A o rybách.“ Aká je to veda? — Ichtyológia.
TAM1897 D 61.9Ľudia, ktorí čítajú tento úryvok z Písma, zvyčajne nepovažujú Šalamúna za univerzálneho vedca. Keby sa však povedalo, že Šalamún hovoril o botanike, zoológii, ornitológii, entomológii a ichtyológii, boli by pripravení povedať: „Aký úžasný človek bol Šalamún!“ Nebolo by to však o nič úžasnejšie, než to je, lebo to všetko sa tam skutočne píše.
TAM1897 D 61.10Čítam to, aby ste videli, že Šalamún vedel niečo o vede, a nielen niečo o vede, ale o všetkých týchto vedách vedel viac, než kedykoľvek vedel ktorýkoľvek iný človek o ktorejkoľvek z nich.
TAM1897 D 61.11Napriek tomu, že tak dôkladne rozumel všetkým týmto vedám a vyučoval ich všetky, hovorí toto: „Slovo na záver všetkého, čo si počul“; zhrnutie všetkého, čo bolo povedané, znie: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé.“
TAM1897 D 61.12Čo malo podľa neho prednosť pred všetkými ostatnými vedami dohromady? — Božia spása.
TAM1897 D 61.13Anjeli chápu všetky vedy, napriek tomu považujú spásu za hodnejšiu svojho štúdia než všetky ostatné vedy dohromady. Aj proroci ju považovali za hodnejšiu a ostatné vedy využívali ako prostriedok na lepšie pochopenie spásy. A tu je človek, ktorý rozumel ostatným vedám, a hovorí, že veda o spáse prevyšuje všetky ostatné. Teraz chcem, aby ste videli, že samotný Boh zo svojej strany, nezávisle od nich všetkých, to považuje práve tak.
TAM1897 D 61.14Pozrite: Práve sme čítali, že Šalamún vyučoval všetky tieto vedy. Koľko z týchto učení máme zapísaných na štúdium? — Ani jedno. Boh nám nepriniesol žiadny záznam ani správu o Šalamúnovom učení v botanike. Nepredložil nám ani nezaznamenal ani jednu lekciu, ktorú Šalamún kedy vyučoval v zoológii alebo v akejkoľvek inej z týchto vied. Ale opakovane nám prinášal lekcie od Šalamúna, rovnako ako od všetkých ostatných, o vede o spáse. Ak teda považujeme anjelov za tých, ktorí vyjadrujú iba anjelský názor; prorokov za tých, ktorí vyjadrujú iba prorocký názor, a Šalamúna za toho, ktorý vyjadruje iba názor univerzálneho vedca; aký je potom Boží názor? — Je to ten, že spása má pre vás a pre mňa väčšiu hodnotu a je hodnejšia nášho štúdia než všetky tieto ostatné vedy, ktorých poznanie sám daroval.
TAM1897 D 61.15Táto veda, ktorú Šalamún pochopil a učil, nebola takou vedou, akú vyznávali Huxley, Darwin a ostatní vedci tejto doby. Prirodzeným rozumom sa človek môže ponoriť do prírodných vied a urobiť mnoho objavov. A hoci nie sú vždy správne, predsa môžu odhaliť niektoré body, ktoré sú pravdivé. Ale to nebola Šalamúnova cesta. Boh dal Šalamúnovi múdrosť, aby do toho všetkého nahliadol vo svetle Božom. O tom všetkom hovoril prostredníctvom Božej múdrosti. Veda, ktorú Šalamún učil, bola teda Božou vedou. Botanika, ktorú učil, bola pravá, božská botanika. Zoológia, ktorú učil, bola božská zoológia. Vo všetkých týchto veciach išlo o Božie pohľady, Božiu pravdu, Božiu vedu. Nebola to falošne nazývaná veda.
TAM1897 D 62.1No keď to bola Božia veda a bola sama osebe božská, prečo nám Pán nedal všetko toto? Prečo nedal svetu Šalamúnovu štúdiu o botanike a o všetkých týchto ostatných predmetoch? — Je na to dôvod; a tým je, že to nie je to, čo svet potrebuje v prvom rade.
TAM1897 D 62.2Človek by mohol mať všetko to, mohol by tomu všetkému rozumieť, tak ako Šalamún. Ale čo by mu to pomohlo, keby nemal v prvom rade vedu o spáse? Šalamún mal všetko; no keď odvrátil svoje srdce od Boha, od vedy o spáse a od jej štúdia celým svojím srdcom, čo mu pomohlo jeho poznanie ostatných vied? Do akej miery ho to dokázalo zadržať pred hriechom? Aká sila v tom bola, aby ho zadržalo pred jeho prirodzeným ja a pred diabolstvom a skazenosťou, ktoré v ňom boli?
TAM1897 D 62.3Viete, že keď odvrátil svoje srdce od Božej vedy, od vedy o spáse, hoci mal všetky ostatné, bol rovnako zlý, rovnako bezbožný, rovnako úplne pohltený modlárstvom a všetkým bezbožným, ako keby nepoznal ani základy ničoho.
TAM1897 D 62.4Tak môžeme vidieť, prečo Pán nezachoval pre človeka všetko, čo existuje vo vede. Predstavme si, že by mali všetko, ako mal Šalamún, a mohli by to učiť tak, ako to učil Šalamún. Ak by ich srdce nebolo odovzdané Bohu, ak by ich duša nebola spasená, na čo by im bola veda dobrá? Nedokázala by ich zadržať pred žiadnym druhom zloby a skazenosti, ktorá je v ľudskom srdci.
TAM1897 D 62.5Tieto vedy nie sú v prvom rade tým, čo svet dnes potrebuje. Srdce treba očistiť, dušu treba spasiť, celý charakter prebudovať, myseľ premeniť na samotný obraz a slávu Božiu, aby život odrážal jeho spravodlivosť a zjavoval poznanie samotného Boha celému svetu. Hoci máme všetko, čo nám vedy môžu dať, bez spásy to nebude mať žiadny úžitok; lebo to bude trvať len chvíľu, kým z toho nebudeme mať vôbec nič. Stojí za to, aby sme o tom dnes premýšľali sami pre seba, pri všetkých našich štúdiách, čítaniach a výskumoch.
TAM1897 D 62.6Je tu ešte jedna vec: Boh chce, aby ste vy a ja, všetci ľudia, správne uvažovali o každej téme, s ktorou má niečo spoločné. Dnes sú ľudia, ktorí uvažujú o všetkých týchto vedeckých témach, ale neuvažujú správne. Dospeli tak ďaleko, že pre Boha nenachádzajú vôbec žiadne miesto. A človek bez Boha, bez vedenia Božej myšlienky, Božej mysle, nie je schopný správne uvažovať o týchto ostatných témach. Myseľ však nie je správna, kým nie je obnovená na obraz Toho, kto ju stvoril. Myseľ má byť premenená, obnovená. Máme mať úplne inú myseľ. Každá myšlienka má byť privedená do poslušnosti, do podriadenia sa Kristovi.
TAM1897 D 62.7To je dielo spásy. Je to obnovenie Božieho obrazu v duši; priviesť myseľ do stavu, keď bude len odrazom, žiarivým prejavom spravodlivosti a myšlienok živého Boha. Keď sa to stane a Božie dielo v tomto svete bude dokončené – keď bude poznanie Boha oznámené všetkým ostatným ľuďom –, vtedy nám Pán otvorí vesmír a večnosť. Vtedy sa nám všetky tieto ostatné predmety otvoria na štúdium a Pán nám bude môcť povedať: „Choďte, kam chcete, môžem vám veriť. Široký vesmír je vám otvorený. Nič vám nie je odopierané. Všetko je vaše. Patrí vám to. Choďte, kam chcete, zostaňte, kde chcete, robte, čo chcete; môžem vám veriť. Zamýšľajte sa nad akoukoľvek témou, ktorá vás zaujíma, ponorte sa do nej tak hlboko, ako chcete, urobíte to správne.“
TAM1897 D 62.8Teraz však nehovorím, že ľudia majú úplne ignorovať všetky ostatné vedy, kým neprídeme do onoho sveta. Hovorím len to, že veda o spáse má byť vedúcou pri štúdiu všetkých ostatných. Nedal nám snáď Pán príklad toho, akú pozornosť by sme mali venovať týmto veciam a ako ich máme využívať? Aký je účel čítania a štúdia týchto ostatných učebníc? — Aby nám pomohli lepšie pochopiť a vyučovať veci vedy o spáse, než keby sme túto vedomosť nemali. Tak sa s nimi narába v Biblii. Posiela nás kázať to evanjelium, s ktorým mali čo do činenia aj tí ostatní, a svojím príkladom nám ukázal, ako ho používať. Tým nám Pán ukazuje, že veda o spáse musí mať prednosť pred všetkými ostatnými vedami známymi vo vesmíre.
TAM1897 D 62.9Musí mať prednosť pred všetkými ostatnými v tomto svete a keď vstúpime do toho druhého sveta, bude mať prednosť aj naďalej. Keď sa pred nami otvorí večnosť a keď pôjdeme, kamkoľvek budeme chcieť, a budeme uvažovať o akejkoľvek téme, ktorá sa nám zapáči, otočíme sa vtedy chrbtom k spáse a povieme: „V tom som už dosiahol titul?“ — Nie. Vieme, že je napísané, že „kríž Kristov bude vedou i piesňou vykúpených po nekonečné veky večnosti.“ Keď teda dokončíme náš kurz tu, keď absolvujeme a príde čas veľkej promócie a vstúpime do večnosti štúdia, budeme vtedy schopní lepšie pochopiť túto najväčšiu zo všetkých vied, než keď sme boli v tomto svete.
TAM1897 D 63.1V predchádzajúcej lekcii sme uviedli, že nie je nesprávne používať slová „veda“ a „vedecký“ v súvislosti so spásou. Spása je veda, je vedecká. Pôsobenie Božieho Ducha na myseľ, premena mysle a celého života na obraz Ježiša Krista, od hriechu k spravodlivosti – to je vedecká záležitosť. Preto keď to študujete, majte na pamäti, že nie sme ani v najmenšom nevedeckí, keď z toho robíme to hlavné a všetko vo všetkom pri každom predmete, a to neustále. Títo takzvaní vedci sú nevedeckí tým, že zanedbávajú práve túto, najdôležitejšiu zo všetkých vied.
TAM1897 D 63.2Je tu ešte jedna vec, ktorá bola preukázaná; a bola preukázaná v troch národoch, ktoré sú vzormi vo vzdelaní sveta. Záznam o biblickom národe, židovskom národe, Božom národe, ako je to v Biblii, je podľa vyznania vzorom a zdrojom štúdia pre všetkých, ktorí sa rozhodli slúžiť Bohu. Grécko a Rím so svojou filozofiou, literatúrou a zákonmi sú vzormi pre mnohých z tých, ktorí vyznávajú, že nasledujú Bibliu, a pre všetkých ostatných.
TAM1897 D 63.3Teraz sme videli, že medzi Božím ľudom bol človek, ktorý bol nielen univerzálnym tvorcom prísloví, ale aj univerzálnym básnikom a univerzálnym vedcom. Jeho piesní bolo tisíc päť a jeho prísloví tritisíc. Tu vidíte majstrovský rozum; a predsa ten, kto mal také chápanie, takú múdrosť vo všetkých týchto veciach, vo svojom živote dokázal, že všetko takéto poznanie je absolútne bezmocné, pokiaľ ide o akékoľvek dobro v človeku alebo pre človeka, ak tam nie je veda o spáse, ktorá by to riadila a udržiavala v spravodlivosti rovnováhu nad všetkým.
TAM1897 D 63.4Pred chvíľou som vás upozornil na skutočnosť, že Boh nám nepriniesol žiadne z týchto vedeckých učení. Teraz vás upozorňujem na skutočnosť, že nám priniesol záznam o živote toho človeka, keď sa odvrátil od Boha. Priniesol nám záznam o obrovskom zlyhaní, ktorého sa ten človek dopustil napriek všetkým týmto vedomostiam, keď zabudol na vedu o spáse. Prečo teda Boh považoval za dôležitejšie pre vás a pre mňa zaznamenať celý život toho človeka po tom, čo sa odvrátil od Boha, než aby nám priniesol záznam všetkých vedeckých poučiek, ktoré Šalamún podával? Čo je v mysliach ľudí pre ľudstvo cennejšie? Záznam o zlyhaní, o obrovskom zlyhaní, ktorého sa dopustil Šalamún, má pre ľudstvo väčšiu hodnotu, než by malo všetko vedecké učenie, ktoré Šalamún kedy vyslovil, keby bolo dnes zozbierané do jednej knihy pre ľudstvo; lebo práve v tomto zlyhaní sa celému svetu ukázalo, aké úplne márne a menej než nič je všetko poznanie všetkých vecí bez poznania Božej spásy.
TAM1897 D 63.5Ďalší veľký príklad vidíme u Grékov. Prirodzená myseľ nikdy nemôže dosiahnuť vyššie, presnejšie a dokonalejšie myslenie, ako to dokázala grécka myseľ. V tom sa odzrkadľuje dokonalosť ľudského myslenia bez Boha.
TAM1897 D 63.6Ale čo im to prinieslo? To je otázka. Čo im priniesla ich literatúra? Čo im priniesla ich filozofia? Čo im prinieslo ich umenie? Čo im prinieslo ich náboženstvo? Filozofia, philo sophia – láska k múdrosti. Čo bola tá múdrosť? — Bola to absolútna hlúposť. Tak to hovorí Boh. Čo bolo ich náboženstvo? — Bola to iba mytológia. Čo bolo ich umenie? — Boh hovorí, že to bolo modlárstvo. Spomínate si na ten záznam?
TAM1897 D 63.7Slovo Božie nehovorí, že keď Pavol kráčal medzi tými sochami a videl ich umenie, obdivoval ich umenie. Nie, hovorí: „v duchu sa znepokojoval, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu.“ Čo to teda bolo? — Modlárstvo.
TAM1897 D 63.8Napriek tomu aj dnes muži, ženy a deti berú pozostatky toho, čo bolo len modlárstvom, uctievajú to, nazývajú to umením a napodobňujú to. Ich mysle sa tým zaoberajú, píšu o tom knihy a učia to a študujú to v školách po celej krajine. Ale čo z toho všetkého môže vzísť? Čo z toho vzišlo medzi samotnými Grékmi? Viete, čo to pre nich znamenalo. Nemusím to opakovať — literatúra, umenie, právo, filozofia, všetky tieto veci. Rím si svoju filozofiu skôr prevzal z Grécka, než aby ju vytvoril sám, ale literatúra tam je. A čo to prinieslo Rimanom? — Prinieslo im to isté ako ostatným, lenže ak to bolo možné, urobilo ich horšími, než boli ostatní. V celom Grécku, pokiaľ som mohol pozorovať, som všade videl, že Gréci mali k žene dostatočný rešpekt na to, aby každú jej sochu, ktorú vytesali, riadne zahalili. Muž je, samozrejme, vždy nahý; ale keď prídeme do Talianska, tento rešpekt zmizol a všetci sú bez akéhokoľvek zahalenia. Vo väčšine prípadov je zahalenie úplne preč; a mimochodom, dnešná dokonalosť umenia, ktorú uctievajú tí, čo chodia do Ríma a študujú tam umenie, spočíva len v nezakrytých ženských postavách, a to v žiadnom prípade nie je umenie, keď je to takto urobené; a predsa sa to stalo dokonalosťou umenia a všade sa to kopíruje, pričom sa zakaždým kopírujú aj jeho nedokonalosti.
TAM1897 D 64.1Chcem položiť otázku. Kto z vás kedy videl ľudský pár nôh od kolien nadol? Keď tu stojím, váha môjho tela spočíva na ľavej nohe. To celkom vyvažuje váhu môjho tela. Pravá noha spočíva prstami na podlahe. Budú svaly mojej pravej nohy presne zhodné so svalmi ľavej? — Nie. Ale pozrite sa na to úžasné umelecké dielo. Práve v tom je rozdiel. Obe nohy sú úplne rovnaké a nedokážeme nájsť ani najmenší rozdiel. A tak vidíme, že to predsa len nie je umenie. Dalo by sa o tom veľa hovoriť, ale dnes večer neprednášam o umení. Hovorím o tom, aká je hodnota spásy a aký je zmysel všetkých vecí bez nej. Aký zmysel mal Rím bez nej? — Jeho neprávosti ho potopili. Aký zmysel malo Grécko bez nej? — Jeho neprávosti ho potopili.
TAM1897 D 65.1Keď je teda pred svetom takto trojnásobne preukázaná skutočnosť absolútnej bezmocnosti každého úsilia ľudského rozumu, aj vo svojej dokonalosti, dosiahnuť akékoľvek dobro, keď je srdce odvrátené od Boha, čo môže Pán urobiť pre svet, ak tieto tri lekcie dané svetu ľudí nepoučia? Čo môže urobiť pre ľudí, ak budú pokračovať touto cestou napriek týmto trom príkladom vážneho varovania? Boh zaznamenal tieto tri prípady, aby nás poučil o bezmocnosti aj toho najväčšieho úsilia rozumu vo všetkých odvetviach vedy, umenia a literatúry, ak ide o to, aby ľuďom prinieslo akékoľvek dobro, aby ich odradilo od hriechu, aby ich viedlo k akémukoľvek dobru akéhokoľvek druhu, keď zabúdajú na Božiu spásu a na vedu o spáse, ktorú vložil do sŕdc ľudí.
TAM1897 D 65.2Pýtam sa preto: Máme napodobňovať bláznovstvo Grékov a Rimanov? Máme sa nechať očariť ich modlárstvom a považovať ho za umenie? Máme sa zaujímať o ich náboženstvo, keď je to v skutočnosti ohavnosť? Nestačí povedať, že je to mytológia; je to ohavnosť.
TAM1897 D 65.3Ale niekto povie: „Nie je ich literatúra neoceniteľná?“ Pozrime sa, akú hodnotu jej pripisoval Boh. V čase, keď prostredníctvom gréckeho jazyka zavádzal vedu o spáse do celého sveta, mal Pán pred sebou celý svet gréckej literatúry a, čo sa toho týka, aj rímskej. Napriek tomu v celom tomto svete našiel len tri krátke vety, ktoré stáli za to, aby ich vybral a zaradil do tohto spisu o vede o spáse. Uvediem vám ich. Jedna z nich sa nachádza v sedemnástej kapitole Skutkov apoštolov. Je to citát z diela gréckeho spisovateľa menom Aratos a znie takto. Čítam od dvadsiateho ôsmeho verša. Hovorí Pavol:—
TAM1897 D 65.4„povedali aj niektorí vaši básnici: Veď sme jeho rodom.“ Grécky spisovateľ povedal, že človek je potomkom Boha. Pán to prevzal a povedal: „To je pravda.“
TAM1897 D 65.5Ďalšia sa nachádza v pätnástej kapitole Prvého listu Korinťanom, v tridsiatom treťom verši. Prvá časť verša znie: „Nedajte sa oklamať.“ To sú Pánove slová. Zvyšok verša je citátom z diela gréckeho spisovateľa menom Menandros: „Zlé reči kazia dobré mravy.“
TAM1897 D 65.6Posledná sa nachádza v Liste Títovi, v prvej kapitole a dvanástom verši, a pochádza od Epimenida, a znie takto: „Kréťania sú ustaviční klamári, zlé zvieratá, lenivé bruchá.“
TAM1897 D 65.7Tieto tri úryvky boli všetko, čo Pán dokázal nájsť v celej gréckej literatúre, čo stálo za to, aby to prevzal a dal tomu svoje schválenie.
TAM1897 D 65.8No, nehovorím, že toto je všetko, čo môže niekto využiť vo svoj prospech. V gréčtine existujú historické fakty, ktoré majú svoju hodnotu. Boh však učí veci, ktoré sú pre celé ľudstvo najcennejšie; učí zásady spravodlivosti a pravdy, a nie len predkladá svetu súbor faktov. A všetko, čo mohol nájsť v celej gréckej literatúre, čo by sa dalo použiť v záujme pravdy alebo spravodlivosti ako zásady, ktoré vedú človeka, boli práve tieto tri výroky: „sme jeho rodom“; „Zlé reči kazia dobré mravy“; a „Kréťania sú vždy klamári.“ Kto iný môže nájsť viac než toto, čo by mu prospelo na ceste spravodlivosti a pravdy, čistoty a čestnosti?
TAM1897 D 66.1Teraz nezabudnite. Gréci a Rimania neboli nízkopostavení, zdegenerovaní, otrhaní, nevzdelaní pohania; boli aristokratickí, kultivovaní a mimoriadne vzdelaní. Ako by to mohlo byť inak, keď veci, ktoré poznali a učili, predstavujú vrchol, ku ktorému dnes vzhliadajú učitelia? Julius Caesar bol jedným z najvyspelejších mužov, akí kedy žili – pokiaľ ide o dvornosť, etiketu, estetiku a správanie vo všeobecnosti. Ale aký bol jeho charakter? Aj ten najopatrnejší popis, ak má byť aspoň trochu úplný alebo spravodlivý, by nebol vhodný na tlač.
TAM1897 D 66.2Keď Pán ukázal, aká absolútne márna je všetka veda, všetko vzdelanie akéhokoľvek druhu bez Jeho spásy, potom znova hovorím: Čo môže urobiť pre ľudí, ak tieto veci, ktoré predložil svetu, ich nenaučia, že to nie je cesta, ktorou sa majú uberať? Ak sa ľudia nenechajú týmito vecami poučiť, aby sa vydali správnou cestou, aby uznali, že Božia veda je najdôležitejšia a že to, čo On vie, je najlepšie, ako potom môže ľudstvo dúfať, že unikne zlu, ktoré postihlo všetkých tých, ktorí tu boli pred nami?
TAM1897 D 66.3Veda o Božej spáse je to jediné, čo ľudia musia vedieť v prvom rade; a nechať, aby nás to viedlo, usmerňovalo, vyvažovalo, aby nás to všade a vo všetkom udržalo a chránilo pred všetkým zlom. A to všetko urobí. To je požehnaná pravda. Včera večer som čítal a čítam znova:—
TAM1897 D 66.4Ja, najmenší zo všetkých svätých som dostal tú milosť, aby som pohanom ohlasoval nevyspytateľné Kristovo bohatstvo a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril. Efezanom 3:8, 9.
TAM1897 D 66.5Čo je to Božie tajomstvo? — „Kristus vo vás — nádej slávy.“ Kristus, Božia moc a Božia múdrosť, evanjelium, Božia moc na spasenie — to je Božie tajomstvo; to je veda o spáse. To je vedecká pravda, okolo ktorej sa točia všetky ostatné vedy. Túto Božiu moc na spasenie musí mať každý človek, aby ho zadržala pred zlom, ktoré je v ňom. Zlo, ktoré je vrodené v každom človeku, ho dovedie do záhuby napriek všetkej vede, všetkej literatúre, všetkému umeniu, všetkému náboženstvu, všetkému, čo svet môže poskytnúť alebo čo kedy mohol poskytnúť, pokiaľ sa nechopí Božej moci na spasenie, ktorá prichádza k človeku vierou v Ježiša Krista.
TAM1897 D 66.6Bez tejto moci v srdci je aj veda, ktorú učil Boh – nehovoriac o literatúre, umení, náboženstve a všetkom, čo učili pohania – bezmocná zadržať človeka pred hriechom. Bez nej sa prejaví každý náznak zla, ktoré je v človeku, napriek všetkým týmto ostatným veciam. Preto je to Božia moc na spasenie: zachraňuje človeka pred každým zlom.
TAM1897 D 66.7Tajomstvo Božie, ktorým je Kristus vo vás, nádej slávy; Kristus, Božia moc a Božia múdrosť; Kristus, a to ukrižovaný; len to, to všetko vo všetkom, to nad všetkým, vo všetkom, skrze všetko, teraz i na veky – to je veda o spáse, najvyššia zo všetkých vied; tá, ktorá vedie všetky vedy, má prednosť pred všetkými a usmerňuje štúdium všetkých. Nech je to tak navždy u všetkých.
TAM1897 D 66.8Nech nás teda Pán svojím Duchom takto priťahuje k sebe; nech je srdce takto otvorené tej moci, spoločenstvu toho tajomstva, Duchu Božiemu, aby tam mohol vštiepiť Ježiša Krista, svoju milosť a svoju cnosť. A keď budeme mať svoje srdcia vždy otvorené pre neho a pre nikoho iného ako pre neho, ako kvetina pre slnko, získame v plnej miere jeho spravodlivosť, jeho moc, jeho spásu, jeho milosrdenstvo, jeho pravdu, jeho radosť, jeho veselie, jeho pokoj – ó, a jeho večný život!