Prvé veľké prikázanie

TAM1897 D 279.2Kázanie prednesené v utorok večer, 2. marca 1897 Uverejnené v General Conference Daily Bulletin, 5. marca 1897, roč. 1, č. 16, s. 279–285.

TAM1897 D 279.3Viete, že Pán povedal o tejto dobe a o ľuďoch, ktorí v nej žijú, že „tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV). Vy aj ja sa oprávnene hlásime za tento ľud a stojíme na mieste, kde vyznávame, že o nás môže Pán povedať pred celým vesmírom: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV). A bude to skutočnosť, nielen preto, že to povie, ale povie to preto, že je to skutočnosť.

TAM1897 D 279.4Tento text sa plne vzťahuje na vás a na mňa, ktorí sme tu v tomto dome; a Pán chce, aby sa to stalo skutočnosťou teraz a aby to zostalo skutočnosťou po celý čas, aby to mohol neustále hlásať celému svetu a celému vesmíru: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 D 279.5To je to, čo máme študovať. V týchto lekciách máme študovať, aby sme zistili, či zachovávame Božie prikázania, alebo nie; aby Pán mohol o nás povedať: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 D 279.6Pri dodržiavaní Božích prikázaní je určite na prvom mieste to prvé, a to máme určite dodržiavať. A tu je jeho slovo: „Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou!“

TAM1897 D 279.7Môže teraz Pán povedať o vás a o mne v súvislosti s týmto prikázaním: „Tu sú tí, ktorí ho dodržiavajú“?

TAM1897 D 279.8Má Pán celé vaše srdce, takže nemáte miesto v srdci pre nič iné ako pre neho a pre to, čo je jeho?

TAM1897 D 279.9Patrí Pánovi celá vaša duša v oddanej láske, takže neexistuje žiadny pocit vašej bytosti, ktorý by nepatril jemu?

TAM1897 D 279.10Patrí Pánovi celá vaša myseľ, takže vo vašej mysli nie je žiadna myšlienka, žiadna činnosť, žiadna časť, ktorá by nebola Jeho – venovaná Jeho službe? Lebo mysľou slúžime Pánovi, nášmu Bohu. Nie jej časťou, nie len časťou, ale celou. Tak, aby ste nemali žiadnu myseľ, ktorú by ste mohli venovať čomukoľvek alebo zamerať na čokoľvek, čo nie je od Boha.

TAM1897 D 279.11Je celá vaša sila Jeho, takže nemáte žiadnu silu, ktorú by ste mohli vynaložiť na niečo iné ako na to, čo je Božie, a na Jeho službu?

TAM1897 D 279.12Ak je toto všetko pravda o vás, potom sa o vás skutočne hovorí: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú prikázania“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 D 279.13„Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Keď je v našich srdciach láska k Bohu, ako to hovorí prvé prikázanie, bude dosť ľahké milovať našich blížnych ako seba samých.

TAM1897 D 279.14Ako to nedávno zdôraznil brat Kellogg vo svojom prejave o tom malom chlapcovi v Chicagu, ktorý pristúpil k nejakému mužovi, úplne neznámemu, a povedal mu: „Viete, že ste najväčší hriešnik na svete?“ A keď sa ten muž prekvapený spýtal, ako je to možné, a povedal, že nikdy nikoho nezavraždil, nikdy nespáchal žiadny veľký zločin, malý chlapec mu povedal: „Najväčšie prikázanie znie: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou! Robíte to?“ On odpovedal: „Nie, nerobím. Nemôžem povedať, že to vôbec robím.“ „No,“ povedal ten malý chlapec, „to je najväčšie zo všetkých prikázaní. Porušujete najväčšie prikázanie; potom ste najväčší hriešnik.“ Muž to priznal a bol privedený k Bohu a k plnej spáse. Je to celkom jasné: keďže toto je najväčšie prikázanie, ten, kto ho porušuje, je najväčší hriešnik. Ste to vy?

TAM1897 D 279.15Vy a ja vyznávame, že dodržiavame Božie prikázania a vieru Ježiša. Porušujeme prvé zo všetkých Božích prikázaní? Ak nedodržiavame najväčšie, prvé zo všetkých prikázaní, porušujeme ho. Ak porušujeme práve toto, nedodržiavame prikázania; to je jasné. Vy a ja sa musíme rozhodnúť teraz a musíme sa rozhodnúť navždy, či budeme slúžiť Pánovi celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou.

TAM1897 D 279.16Je napísané: „Božie kráľovstvo je vo vás.“ Ríša, ktorá je v nás, je Božia ríša; tak to bolo, keď bol človek stvorený, ale nepriateľ uzurpoval Božie miesto; a Pán opäť oslobodil človeka, aby si zvolil, či Boh bude mať svoje miesto vo svojom vlastnom kráľovstve, alebo či uzurpátor bude mať Božie miesto v Božom kráľovstve. Kráľovstvo, ktoré je vo vás, patrí Pánovi. Je na vás, či tam bude vládnuť Pán, alebo či tam bude vládnuť nepriateľ. A ak sa nerozhodnete, že tam bude vládnuť Pán, rozhodnete sa tým, že tam bude vládnuť nepriateľ. Závisí to úplne od voľby človeka, kto tam bude vládnuť.

TAM1897 D 280.1Niekto musí vládnuť. Človek nebol stvorený na to, aby vládol sám sebe, nezávisle od Boha. Bol stvorený na to, aby bol sám sebou s Bohom, a bez Boha nemôže byť sám sebou. Človek bol stvorený na to, aby stál po boku Boha. Božie kráľovstvo bolo v ňom. Boh vládol v ňom. On sa však vydal na vlastnú cestu tým, že nasledoval Satana. Človek však môže ísť svojou vlastnou cestou iba tým, že nasleduje Boha. Božie kráľovstvo je vo vás. Musíme sa rozhodnúť, že Boh zaujme svoje miesto v nás, vo svojom kráľovstve v našich srdciach. Tam zaujme svoje miesto a tam bude vládnuť, keď bude mať svoje miesto vo svojom kráľovstve.

TAM1897 D 280.2Viete, že pokiaľ ide o Božie kráľovstvo na zemi, bude sa rozprestierať od mora k moru a od rieky až po končiny zeme. Božie kráľovstvo, toto kráľovstvo, ktoré má prísť, keď príde Pán, ako viete, má pokryť každú piaď, každú časticu zeme, ktorá je na tomto svete. Teraz je Božie kráľovstvo vo vás. To kráľovstvo vo vašom vnútri, kde vládne Boh – zahŕňa jeho vláda každý kúsok priestoru, každú časticu zeme vo vašom srdci? Zahŕňa? To je otázka, a tieto otázky sú pre nás dôležité vo viacerých ohľadoch.

TAM1897 D 280.3Ja len čítam prikázanie a upriamujem vašu pozornosť na to, čo prikázanie hovorí. A to preto, aby sme vy aj ja mali svoju myseľ a srdce vždy otvorené pre otázku: Platí o nás, že „tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru Ježiša“ celým srdcom, dušou, mysľou a silou?

TAM1897 D 280.4Na čom spočíva vaša myseľ, čomu sa venuje, na čom pracuje – je v tom Boh? Je to na Božiu slávu? Výskum, ktorý robíte, štúdiá, ktorým sa venujete, celé myslenie vašej mysle – je to preto, aby sa tam vtlačil Boží obraz? Je to preto, aby ste v mysli našli Boha vo väčšej miere? Je to preto, aby ste ho viac oslavovali? Je on prvý a všetko vo všetkom vo vašich intelektuálnych snahách? Milujete ho, slúžite mu celou svojou mysľou?

TAM1897 D 280.5A celou svojou silou. Pole, ktoré oriete, oriete ho pre Boha? Hoblík, ktorým uhladzujete dosku, robíte to pre Boha, aby všetko, čo získate, patrilo Bohu a vôbec nie vám? Je vaša sila tak úplne oddaná Bohu, že pracujete pre Božiu vec, kamkoľvek položíte ruku?

TAM1897 D 280.6Prevládala predstava, že človek musí prestať pracovať vo svojom remesle alebo v akejkoľvek manuálnej práci, ktorú vykonáva, aby sa mohol stať pracovníkom v Božej veci. Mnohí hovoria: „Chcem sa dostať preč z toho, čo robím. Keby som tak videl nejaké východisko. Keby som tak mohol odísť z tejto dielne. Chcel by som byť pracovníkom v Božej veci.“ Ak nie ste pracovníkom v Božej veci tam, kde ste, nebudete ním ani vtedy, keď sa dostanete tam, kde chcete byť. Ak nie ste pracovníkom v Božej veci, keď oriete pole, neboli by ste ním ani vtedy, keby ste sa pokúšali kázať z kazateľnice. Ak ste kováč a deň čo deň stojíte pri kovadline – ak nie ste pracovníkom v Božej veci tak dôkladne, tak úprimne, tak celým srdcom, ako som ja na kazateľnici, potom by ste neboli pracovníkom v Božej veci, keby ste niekde rozdávali letáky.

TAM1897 D 280.7Máme pred sebou príklad toho, čím môže byť ľudstvo a čím má byť každý veriaci v Ježiša. Syn Boží prišiel na tento svet, aby nám ukázal, čo to znamená dodržiavať prikázania a ako sa to robí. A remeslu sa venoval asi šesťkrát dlhšie, ako kázal. Začal vo veku dvanástich rokov, keď mohol začať pracovať s Jozefom ako tesár, keď už dokázal urobiť veľa – veď dvanásťročný chlapec dokáže pri práci tesára pomôcť s mnohými vecami. Začal teda vo veku dvanástich rokov, pokrstený bol a kázať začal vo veku približne tridsiatich rokov; to je osemnásť rokov. Počas týchto rokov pracoval ako tesár. Obdobie od tridsiatich do tridsiatich troch a pol roka strávil vo verejnej službe kázaním. Vidíte teda, že pracoval ako tesár takmer šesťkrát dlhšie, ako kázal.

TAM1897 D 280.8Bol teda počas tých osemnástich rokov, čo pracoval ako tesár, rovnako Synom Božím, ako počas tých troch a pol roka, keď sa venoval kázaniu? — Viete, že bol. Bol mojím Spasiteľom a vaším Spasiteľom, keď tam pílil dosku, vyrábal lavicu a montoval jej nohy — bol vtedy rovnako mojím Spasiteľom a vaším Spasiteľom, ako keď visel na kríži? — Viete, že bol. „Lebo sme spasení jeho životom.“

TAM1897 D 281.1Nezabúdajte, že práve na konci týchto osemnástich rokov, keď prišiel, aby bol pokrstený, a bol pokrstený, na začiatku svojho pôsobenia a na konci svojho tesárstva, — práve vtedy Boh povedal: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“ Nebol teda počas tých osemnástich rokov rovnako pracovníkom v Božej veci, ako bol počas posledných troch a pol roka? — Viete, že bol. Ak ste teda tesár a vyznávate vieru Ježiša Krista, nemôžete byť jeho nasledovníkom? Nemáte byť jeho nasledovníkom a pracovníkom v Božej veci práve tam, rovnako skutočne, ako keby ste stáli na kazateľnici? Nehovorím, že ste povinní zostať navždy tesárom. On to neurobil. Nehovorím, že budete povinní navždy zostať kováčom alebo poľnohospodárom; ale hovorím a trvám na tom, že kým ste tesárom, kým ste kováčom, kým ste poľnohospodárom, máte byť pracovníkom v Božej veci rovnako skutočne, ako kedykoľvek budete, nech ste kdekoľvek.

TAM1897 D 281.2Takto Ježiš ukázal každému z nás, čo to znamená byť kresťanom a aký má byť náš život, nech už sú naše mysle, naše srdcia alebo naše ruky zamestnané čímkoľvek. Miloval Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou, keď bol tesárom. Keď pílil dosky, keď vyrábal stoly, keď vyrábal dvere a montoval ich, bolo to na slávu Boha. Boh bol pre neho všetkým. Keď k nemu prišiel človek ako k tesárovi, vnímajúc ho iba ako tesára; nevnímajúc ho ako Spasiteľa sveta ako takého, — keď k nemu prišiel človek iba ako k tesárovi, posadil sa s ním a povedal: „Chcem, aby si mi vyrobil stôl. Vyrobíš mi ho?“ a on odpovedal: „Aký stôl chceš?“ a ten človek mu ho opísal, a Ježiš povedal: „Áno, vyrobím ti ho;“ keď Ježiš ten stôl vyrobil a niesol ho na chrbte do domu toho človeka, a vniesol ho do domu toho človeka a tam ho postavil, aby ho ten človek mohol používať – v celom tomto procese bol Ježiš úplne Boží. Boh bol prítomný vo všetkých jeho činoch. V každom spoji, ktorý na tom stole urobil, neboli žiadne trhliny, žiadne miesta neboli zakryté prachom, nič nebolo zakryté, bol to poctivý stôl. Bol to v každom ohľade stôl, aký by Boh mohol schváliť.

TAM1897 D 281.3A keď uzatváral dohodu o výrobe stola, uzavrel takú dohodu, ktorá bola čestná, takú, na ktorú by sa Boh mohol pozrieť a povedať: „To je čestná dohoda.“ Nežiadal od toho muža, aby zaplatil viac, než mu spravodlivo patrilo za takúto prácu. Muž sa ho spýtal: „Vyrobíš mi taký a taký stôl?“ „Áno.“ „Koľko za to budeš chcieť? – Koľko to bude stáť?“ On si to prepočítal a povedal tomu mužovi: „Drevo bude stáť toľko a výroba mi zaberie toľko času, a moja práca má takúto hodnotu. Nemyslíš si to? Nemyslíš si, že moja práca za ten čas, ktorý to bude trvať, bude stáť toľko?“ A ten muž povedal: „Áno, myslím si to. Myslím si, že to má takú hodnotu. To je čestné. To je jasná dohoda.“ A keď si ten stôl naložil na chrbát, odniesol ho tam a postavil ho, ten muž mu zaplatil to, čo si dohoda vyžadovala, a Boh mohol pozerať na celú tú transakciu a povedať: „To je čestné. To je všetko, čo môže ktokoľvek urobiť.“

TAM1897 D 281.4Ste takým tesárom? Vyznávate, že ste kresťan. Ste takým remeselníkom, nech už robíte čokoľvek?

TAM1897 D 281.5Milujete Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou? Čokoľvek robíte alebo ste povolaní robiť; akékoľvek záležitosti vybavujete so svojím blížnym, či už je to pohan alebo kresťan; robíte to takým spôsobom, aby sa na to Boh mohol pozrieť a povedať: „To je dosť dobré pre Božie kráľovstvo,“ pretože do toho vkladáte celé svoje srdce, celú svoju dušu, celú svoju myseľ a celú svoju silu na slávu Božiu.

TAM1897 D 281.6Zachovávame prikázania, alebo nie? To je otázka. A je načase, aby sme to zistili tak dôkladne, aby Pán mohol vo svojom posolstve potvrdiť: „Tu sú tí, ktorí zachovávajú Božie prikázania“ (doslovný preklad KJV).

TAM1897 D 281.7Teraz vidíte, že toto prikázanie pokrýva celú oblasť všetkého a že sa nemôžeme dotknúť ani jednej myšlienky v celej ríši myšlienok, ktorá by nespadala do tohto textu, s ktorým sme začali. Musíme teda hľadieť na všetko vo svojom myslení, musíme hľadieť na všetko, k čomu je naša myseľ volaná, vo svetle tohto miesta Písma, prvého zo všetkých prikázaní.

TAM1897 D 281.8Všetko, k čomu sme povolaní priložiť ruku, máme posudzovať vo svetle tohto najväčšieho zo všetkých prikázaní. Je to vec, do ktorej sa môžem v bázni Božej pustiť celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou? Ak nie je, chcem sa toho vôbec dotknúť? — Nie. Ak je to niečo, do čoho sa nemôžem pustiť celým svojím srdcom, mysľou, dušou a silou a s Bohom, čo potom mám s tým spoločné? Ak Boh nemôže ísť so mnou, potom porušujem prikázania. Nevenujem mu všetko. Všetka moja sila je ničím, ak je nasadená na niečo, do čoho sa On nemôže zapojiť, čoho sa nemôže dotknúť, čo nemôže schváliť alebo prijať.

TAM1897 D 282.1Viem, že je to prísne, ale to je kresťanstvo. Je to kresťanstvo a vy ani ja sa nesmieme uspokojiť s ničím, čo by čo i len o šestnástinu zaostávalo za presne týmto. Nesmieme si dovoliť ani na okamih uspokojiť sa s ničím na tomto svete, pokiaľ to nie je tak, že všetko, do čoho vstupujeme, budeme robiť s Bohom po našom boku, a potom do toho vstúpime celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. A hovorím vám, keď sa k tomu dostaneme, všetci, ak sa všetci v tejto sále hneď teraz poddajú Bohu a budú v tom vytrvalo zotrvávať, nedokážeme si predstaviť, aká Božia moc sa prejaví vo svete.

TAM1897 D 282.2Veľkou ťažkosťou od začiatku bolo, že ľudia nechceli Bohu udeliť miesto vo svojich srdciach, ktoré mu patrí. Boh takto človeka na počiatku postavil, ale ten sa odvrátil ku všetkému inému a Boha úplne vylúčil. Boh ho oslobodil z tej tmy, dal mu slobodu voľby a povolal ho, aby sa rozhodol, či bude milovať Boha celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. Bol oslobodený, aby sa rozhodol, že Bohu opäť dá miesto, ktoré mu patrí; ale toľko ľudí sa rozhodlo, že Pán nemá mať svoje miesto, až ich potopa zmietla z povrchu zeme.

TAM1897 D 282.3Potom Pán začal ľudské pokolenie odznova. A jediné, čo od každého žiadal, bolo, aby miloval Pána Boha celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou a svojho blížneho ako seba samého. To je všetko, čo žiadal od tých ôsmich, ktorí vošli do archy a ktorí z nej vyšli. Keby prvý človek miloval Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou, žiadny hriech by sa nikdy nemohol dostať do sveta.

TAM1897 D 282.4Keby po tom, čo zhrešil a Pán ho oslobodil z toho otroctva, Adam a všetci jeho potomkovia milovali Boha celým srdcom, celou dušou, celou silou, celou mysľou a celou mocou, aký by bol stav sveta? — Dodržiavali by Božie prikázania a vieru Ježiša a spravodlivosť by pokrývala zem tak, ako vody pokrývajú more. Je nemožné, aby sa to naplnilo v človeku pod jarmom kliatby, pod jarmom hriešneho tela? Môže Boh tak oslobodiť hriešnika od moci hriechu v tele, aby mohol milovať Boha celým srdcom, dušou, silou, mysľou a mocou? — Áno. Hriech by nemohol zem prekliať tak, ako je teraz prekliata, ani keby ľudia boli v otroctve hriešneho tela, keby verili v Boha a dodržiavali Božie prikázania a vieru Ježiša. To je pravda, lebo to je kresťanstvo. Vidíte teda, že všetko, čo Pán od nás kedy chcel, všetko, čo kedy chcel od človeka odvtedy, čo Adam zhrešil, bolo a je, aby dodržiaval Božie prikázania a vieru Ježiša. A prvé zo všetkých prikázaní znie: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou!

TAM1897 D 282.5V Liste Rimanom 1:21 sa píše, že na počiatku „poznali Boha“. Pozrite sa na to: človek na začiatku svojej existencie poznal Boha. Adam spočiatku poznal Boha, ale toto poznanie si nezachoval. Keď Adam zhrešil a začal znova, poznal Boha. Keď ľudstvo po potope začínalo odznova, spočiatku poznalo Boha; takže ľudstvo sa od Boha neustále vzďaľovalo. Svet bol taký hriešny, je taký hriešny a bude taký hriešny, pretože poznal Boha a odmietol ho, a nie preto, že by Boha nepoznal. Svet teda nie je v bezbožnosti kvôli tme; svet je v tme kvôli bezbožnosti.

TAM1897 D 282.6Svet začal so svetlom; a to, že do neho vstúpila tma, je kvôli voľbe ľudí; „hoci poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha ani mu neďakovali. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami. Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov.“

TAM1897 D 282.7Teraz si všimnite: čo bolo prvé? — Poznali Boha, ale neoslavovali ho ako Boha; nedali mu v sebe miesto, ktoré mu patrí. Neoslavovali Boha — nezjavili ho ľuďom, nezjavili ho na zemi; lebo Ježiš povedal: „Oslavil som ťa na zemi,“ a on bol Boh zjavený v tele. Títo ľudia, ktorí poznali Boha, nedovolili, aby sa Boh zjavil v tele. Neboli vďační. Potom upadli do márnosti vo svojich predstavách; potom sa ich pošetilé srdcia zatemnili; potom vo svojej temnote vyhlasovali, že sú múdri. Tá múdrosť bola pošetilosťou, a potom si vyrobili modly.

TAM1897 D 282.8Tak vidíte, že obraz, ktorý je v ich modlárstve postavený pred oči ľudí, je len vonkajším prejavom modlárstva, jeho vonkajším znázornením. Modlárstvo je už hlboko v srdci a už urobilo niekoľko krokov na ceste von. Zamyslite sa nad tým. Kde sa modlárstvo začína? — V srdci. Kde v tomto procese sa modlárstvo začína? — Keď poznali Boha, neoslavovali ho ako Boha; práve tam sa to všetko začína. Kde je teda nejaká stredná cesta medzi poznaním Boha a modlárstvom?

TAM1897 D 283.1Teraz sa zamyslite. Poznali Boha a: „večný život je v tom, aby poznali teba.“ Poznanie Boha je večný život; to je isté. Oni Boha poznali; mali večný život v poznaní Boha. To je napísané. Ale upadli do modlárstva. Koľko krokov od poznania Boha urobili, aby upadli do modlárstva? — Len jeden. Tak koľko krokov od milovania Boha celým srdcom, celou mocou, celou mysľou a celou silou je potrebné urobiť, aby sa dospelo k modlárstvu? — Len jeden. Ak teda nemilujem Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou, čo som? — Modlár.

TAM1897 D 283.2Možno nemám pred sebou žiadnu vytesanú modlu. Títo ľudia ju spočiatku tiež nemali. Ale mali obraz, predstavu, ktorú si vytvorili v mysli, a keď vyrobili svoju vytesanú modlu, bola to len vizuálna podoba toho, čo už mali v mysli. Prvý človek, ktorý vyrobil sochu, mal túto predstavu v mysli ešte predtým, ako ju vyrobil. Prvý človek, ktorý vyrobil sochu, mal predstavu, že to má byť jeho boh, a tá predstava tam bola ešte skôr, než vyrobil sochu z dreva alebo kameňa. Potom tá kamenná socha, ktorú si postavil pred oči, bola len vonkajšou formou, ktorú vytvoril, aby mu v tej podobe znázornila toho boha, ktorého už mal v mysli. Nemal teda boha už predtým, ako vytvoril tú vytesanú modlu? — Áno. Kde bol? — V jeho srdci.

TAM1897 D 283.3Upadli do márnosti vo svojich predstavách. V čích predstavách? — Vo svojich vlastných. Tu je ten človek, ktorý si niečo predstavuje; vytvorí obraz svojej predstavy a umiestni ho pred svoje oči mimo seba. Predstavovanie si je jednoducho vytváranie mentálnych obrazov. A obraz v kameni nie je nič iné ako hmatateľná podoba toho, čo si predstavuje v srdci. Kde bol obraz najprv vytvorený? — V jeho mysli; v jeho vlastnej predstavivosti, v jeho vlastnom myslení. Ale kto tam bol, keď sa oddelil od Boha? — Nikto iný ako Satan a on sám. Odkiaľ teda môžu pochádzať jeho myšlienky? — Iba od neho samého a od Satana.

TAM1897 D 283.4Vidíte teda celkom jasne, že modlárstvo je v srdci; predstava, obraz, je tam už skôr, než sa obraz môže objaviť navonok. Hoci je jeho bohom slnko, mesiac alebo hviezdy, táto predstava, jeho myšlienka, jeho predstavivosť, je tam skôr, než jej dá vonkajšiu podobu v slnku, mesiaci a hviezdach.

TAM1897 D 283.5Všetko, čo sa v modlárstve prejavuje, je jednoducho odrazom toho, čo je v srdci. A Boh musí byť v srdci, celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou, inak tam vládne modlárstvo. Neexistuje žiadna stredná cesta.

TAM1897 D 283.6V skutočnosti, po potope, keď sa ľudia po prvýkrát odvrátili od pravého Boha, odišli a mali svojich vlastných bohov – dovolili týmto bohom, aby pre nich zaujali miesto Boha, čím ukázali, že keď poznali Boha, uznávali ho za svojho jediného vládcu. Keď milujem Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou, kto jediný bude mojím Bohom? – Boh. Kto bude mojou jedinou autoritou? – Boh. Kto jediný bude mať nado mnou autoritu? – Boh. Je schopný správne uplatňovať autoritu? – Áno. Je schopný udržať človeka na správnej ceste? – Áno. Keď človek miluje Boha celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou, nepotrebuje žiadny iný zákon ani autoritu, aby ho udržali na správnej ceste vo svete. Kto je jeho vládcom? — Boh. A je Boh schopný vládnuť, keď ho milujeme nadovšetko? — Áno. Ale keď sa človek odvráti od Boha a upadne do modlárstva, je schopný vládnuť sám sebe? — Nie.

TAM1897 D 283.7Po potope, keď ešte poznali Boha, uznávali ho za svojho jediného Kráľa a Vládcu. Nemali žiadneho iného vládcu. Keď sa po prvýkrát odvrátili od Boha a na jeho miesto postavili iných bohov — mám na mysli začiatok, keď sa odvrátili od Boha a na Božie miesto postavili iných bohov — dovolili týmto iným bohom zaujať miesto vládcov. Vyznávali, že títo bohovia sú ich vládcami. Nemali žiadnych kráľov; ľudia sa ešte nehlásili k tomu, že by sa sami ustanovili za vládcov. Ľudia vyznávali, že bohovia sú králi; a ľudia, ktorí mali moc, boli len zástupcami bohov, zatiaľ čo bohovia boli skutočnými kráľmi.

TAM1897 D 283.8Dôkaz o tom nájdete v knihe „Ríše Biblie“ na strane 50. Tu sú prvé záznamy, ktoré boli nájdené v Babylónii, kde sa zrodilo ľudské pokolenie a kde došlo k zmätku jazykov – kde ľudské pokolenie zabudlo na Boha. Čítam:—

TAM1897 D 284.1Ninriduovi, jeho kráľovi, za ochranu Idadu, miestokráľa Ridua, služobníka, radosti Ninridu.

TAM1897 D 284.2Tu vládca Idadu v nápise adresovanom svojmu bohu vyznával, že je iba miestokráľom svojho boha. Nehlásil sa za kráľa. Vidíte teda, že boh bol kráľom tohto muža. Boh bol považovaný za kráľa ľudu a tento muž, ktorý mal moc, bol iba bohovým miestokráľom alebo zástupcom.

TAM1897 D 284.3To svedčí o tom, že vedomie o Bohu ako o právoplatnom Vládcovi bolo ešte tak čerstvé, že nikto nemal dosť odvahy, aby sa vyhlásil za kráľa. Chápete to? Zamyslite sa nad tým. Keď bol Boh jediným vládcom, bol, samozrejme, aj ich jediným kráľom; ale keď sa od neho odvrátili a prijali iných bohov, ich poznanie pravého Boha bolo tak čerstvé, ich vzťah k nemu bol v ich vedomí taký nový, že keď na miesto Boha postavili iných bohov a ustanovili týchto falošných bohov za svojich kráľov – človek s autoritou medzi ľuďmi nemal odvahu prijať titul kráľa; radšej sa rozhodol byť známy ako miestokráľ boha, ktorý mal byť skutočným kráľom. Zopakujem to. Poznanie pravého Boha ako jediného Kráľa bolo v mysliach týchto ľudí ešte tak čerstvé, že nikto z nich nemal dosť odvahy prijať titul kráľa. Ich spomienka na Boha ako na jediného Kráľa a Vládcu bola stále taká jasná, že keby si niekto z ľudí osvojil titul kráľa, vyzeralo by to príliš ako pokus o zosadenie Boha z trónu.

TAM1897 D 284.4Prečítam ďalší nápis z tej istej krajiny, z toho istého obdobia:—

TAM1897 D 284.8Tu je muž, ktorý postavil dom na počesť svojho boha. Tento muž hovorí, že je miestokráľom tohto boha, ktorý je kráľom. Tento muž, Gudea, sa nehlási za kráľa. Má autoritu, ale nehlási sa za kráľa. Kto je kráľ? — Jeho boh. To vám opäť ukazuje, že poznanie pravého Boha ako jediného Kráľa bolo v ich mysliach ešte tak čerstvé, že sa ešte úplne nevzdialili od Boha a od predstavy o Bohu ako jedinom Kráľovi a Vládcovi natoľko, aby boli ochotní odložiť predstavu o Božej kráľovskej moci a dovoliť človeku prijať titul kráľa.

TAM1897 D 284.9A. F. Ballenger. — Človek na mieste moci sa teda hlásil za miestokráľa svojho boha a nie za kráľa?

TAM1897 D 284.10Áno. Vtedy ešte neboli žiadni králi. Nehovoríme o človeku ako o kráľovi. Medzi ľuďmi ešte neboli žiadni králi. Na miestach moci boli ľudia. Človek vládol nad ostatnými. Mal moc, ale nenazýval sa kráľom. Nebol známy ako kráľ a ešte si nedovolil prijať titul kráľa. Prečo? — Pretože sa ešte nedostal tak ďaleko od predstavy o pravom Bohu ako jedinom oprávnenom Kráľovi, aby bol dosť odvážny, aby mal dosť bezbožnej odvahy, aby odložil akúkoľvek predstavu o božstve ako o kráľovi a vyhlásil sa za kráľa.

TAM1897 D 284.11Toto sú najstaršie záznamy, ktoré sa v tej krajine našli. Vidíte, že patria medzi úplne najstaršie. Sú to záznamy z čias, keď si ľudia ešte vôbec neprisvojovali titul kráľa a keď mali predstavu o pravom Bohu ako o Kráľovi.

TAM1897 D 284.12Tu je však záznam o niečo starší, ktorý hovorí o zmätku jazykov pri veži v Babele. Na štvrtej strane knihy „Ríše Biblie“ nájdete biblický popis zmätku jazykov. Ide o popis, ktorý napísali ľudia, medzi ktorými k zmätku jazykov došlo. V Biblii nájdete Pánov záznam o tom. V tomto nápise na tehlách, ktoré boli pochované v troskách Babylona a ktoré boli objavené, nájdete ich vlastný popis tejto udalosti. Môžete ho porovnať so záznamom v Biblii, v jedenástej kapitole knihy Genezis, a uvidíte, že sa tieto dva popisy úplne zhodujú. Tu je to, čo o tom povedali:—

TAM1897 D 284.14Toto je jedno z najstarších svedectiev, aké existujú. Tieto ďalšie nasledujú hneď po ňom. Tieto ďalšie však ukazujú, že existovala doba, keď medzi ľuďmi ešte nebol žiadny kráľ; že muž s autoritou si nechcel osvojiť titul kráľa; že jeho kráľom bol jeho boh; a myšlienka, že pravý Boh je kráľom, bola taká nová, že nemal dosť odvahy povedať, že je kráľom. V tej dobe to ešte znamenalo uzurpovať si príliš veľkú autoritu voči jeho predstave o pravom Bohu.

TAM1897 D 285.1To bolo pred Nimrodom. Nimrod bol prvým človekom, ktorý mal odvahu prijať titul kráľa napriek predstave, že Boh je kráľom. Čítam teda na strane päťdesiat v knihe „Ríše Biblie“:—

TAM1897 D 285.2Nimrod bol tento smelý muž. Meno, ktoré nosí, znamená vzburu, povýšenecké pohŕdanie a podľa Geseniusa je ekvivalentom mimoriadne bezbožného vzbúrenca. A „začal byť mocným na zemi“. Alebo, ako to uvádza iný preklad, „bol prvým mocným na zemi“.

TAM1897 D 285.3Nimrod bol prvým človekom, ktorý si kedy prisvojil titul kráľa; prvým, kto disponoval kráľovskou autoritou a otvorene nosil titul kráľa. A jeho meno presne vyjadruje, čo táto vec znamenala medzi ľuďmi, nad ktorými sa postavil.

TAM1897 D 285.4Nie je to moje tvrdenie, ale tvrdenie autority v tejto oblasti, ktoré hovorí:—

TAM1897 D 285.5So zriadením Nimrodovho kráľovstva vstúpil celý staroveký svet do novej historickej fázy. Východná tradícia, ktorá z tohto bojovníka robí prvého človeka, ktorý nosil kráľovskú korunu, poukazuje na skutočnosť významnejšiu než len prijatie nového ozdobného prvku odevu či dokonca dobytie provincie. Jeho panovanie zaviedlo do sveta nový systém vzťahov medzi vládcom a ovládanými. Autorita predchádzajúcich vládcov spočívala na pocite príbuznosti a nadvláda náčelníka bola obrazom rodičovskej kontroly. Nimrod, naopak, bol panovníkom územia a ľudí len v tom zmysle, že boli jeho obyvateľmi, a to bez ohľadu na osobné väzby. Doteraz existovali kmene – rozšírené rodiny – spoločnosť; teraz vznikol národ, politické spoločenstvo – štát. Politické a spoločenské dejiny sveta sú odteraz oddelené, ak nie dokonca protichodné. – Ríše Biblie, s. 51.

TAM1897 D 285.6Aký bol teda pôvod štátu?