Odpadnutie Izraela. – Č. 2

TAM1897 Q1 40.5Kázanie prednesené v nedeľu večer, 14. marca 1897 Uverejnené v General Conference Bulletin, prvý štvrťrok 1897, roč. 2, č. 1, s. 40–45.

TAM1897 Q1 40.6Ako sme videli v predchádzajúcej lekcii, Izrael odpadol od viery a žiadal si kráľa, aby bol ako všetky národy. V tejto štúdii uvidíme, ako sa skutočne stali úplne podobnými týmto národom. Izrael však odpadol od Boha, lebo neveril Bohu celým srdcom. Slovo sa v tých, ktorí ho počuli, nezlúčilo s vierou. Upadli do formalizmu a potom na nich dopadli zlá, ktorým by sa vyhli, keby boli verní Bohu, tak ako na akýkoľvek iný pohanský národ; a potom, ako nám hovorí Duch proroctva, všetky zlá, ktoré boli výsledkom ich vlastného odpadlíctva, pripisovali Božej vláde. Považovali jeho vládu za zlyhanie; nebola pre nich dosť dobrá, nestačila im v tomto svete a museli mať vlastnú vládu – takú, ktorú by mohli riadiť a prostredníctvom ktorej by sa mohli sami spravovať a chrániť.

TAM1897 Q1 40.7Potom povedali Samuelovi: „Ustanov nám teda kráľa … ako to majú všetky národy,“ „Chceme byť ako ostatné národy“; a hoci Pán prostredníctvom Samuela slávnostne protestoval proti tomu, oni protestovali proti tomuto protestu a povedali: „Nie, nech nám vládne kráľ! Chceme byť ako ostatné národy.“ Keďže to tak chceli, Pán im to tak dopustil. Nielenže sa rozhodli a dohodli, že budú mať kráľa, ale už si aj vybrali, koho by mali mať za kráľa. Bol to Saul, syn Kíšov; a Pán im ho tiež dal, lebo si museli presadiť svoju vôľu.

TAM1897 Q1 40.8Ale všetko zlo, o ktorom im Pán povedal, že príde kvôli tomu, že si zvolili kráľa a kráľovstvo, na nich skutočne prišlo. Niektoré z týchto následkov začali pociťovať už za čias Saula. Vplyv a vláda Dávida im značne pomohli, aby sa zachránili pred svojím zlom. Hoci Boha zavrhli, On ich neopustil, naďalej zostával s nimi, aby viedol všetkých, ktorí sa dali viesť, a aby ich, ak to bolo možné, zachránil pred pohromami, ktoré určite prídu, o ktorých vedel, že prídu, a ktorým sa ako národ nemohli vyhnúť. Chcel však zachrániť všetkých, ktorí by tomu unikli ako jednotlivci. Vydali sa na cestu, ktorá ich nevyhnutne a neodvolateľne viedla ďalej, krok za krokom, až kým, ako uvidíme, nenastala skaza.

TAM1897 Q1 40.9So Šalamúnom sa v najzreteľnejšej miere začali ťažkosti, ktoré boli nevyhnutným dôsledkom cesty, na ktorú sa vydali napriek protestom Pána. A Egypt bol vždy pri tom. Egypt sa vždy objaví. Šalamún si vzal za ženu Egypťanku, proti slovu Pána. Poslal do Egypta po kone, proti slovu Pána. Slávu, ktorú mu dal Pán, zneužil na službu Egyptu a egyptskému modlárstvu, ako aj modlárstvu všetkých okolitých národov. Bremeno, ktoré bolo uvalené na ľud v súvislosti s udržiavaním Šalamúnových sedemsto manželiek a tristo konkubín zo všetkých pohanských národov a ich modlárskym uctievaním, bolo také, aké by sa nemalo znášať, ktoré by ľud nemohol znášať na svoje dobro; a pre dobro oboch národov sa Pán rozhodol oddeliť desať kmeňov od tých dvoch.

TAM1897 Q1 40.10Nemôžeme vedieť, aké dobro mal Pán v úmysle pre desať kmeňov alebo pre tie dva, pretože sa to nikdy nenaplnilo. Jeroboám bol určený ako ten, kto mal najskôr vládnuť nad desiatimi kmeňmi. Jeroboám však zabudol na skvelý príklad Dávida a namiesto toho, aby čakal na Pánov vhodný čas a nechal Pána, aby ho svojím vlastným spôsobom priviedol na trón desiatich kmeňov – ešte za života Šalamúna zdvihol ruku proti kráľovi tým, že podnikol krok, ktorým sa chystal prevziať trón desiatich kmeňov a vládnuť im, aby sa vyhlásil za kráľa proti Šalamúnovi. To bola zrada a vzbura. Šalamún ho za to chcel potrestať, a tak ušiel do Egypta a zostal tam až do Šalamúnovej smrti.

TAM1897 Q1 40.11Ak predtým nebol v srdci Egypťan, stal sa ním, keď ta prišiel. Keď Šalamún zomrel, Jeroboám sa vrátil z Egypta. Nastal čas, aby sa desať kmeňov oddelilo od tých dvoch, a Rechabeám zvolil cestu, ktorá ich oddelila. Keď k nemu prišiel ľud a požiadal ho, aby zmiernil bremená, ktoré na nich uvalil jeho otec, bola to rozumná a oprávnená žiadosť. Starší muži, ktorí boli Šalamúnovými radcami, mu poradili, aby tak urobil. Rechabeám sa však nespokojil s ich radou, lebo nechcel byť služobníkom ľudu, ako mu radili; chcel byť pánom ľudu, a preto sa poradil s mladíkmi, ktorí s ním vyrastali. Jeho matka bola Ammonitka, jedna z najpodlejších modloslužobných manželiek, aké mal Šalamún; a mladí muži, ktorí s ním vyrastali, boli synovia iných modloslužobných žien, ktoré mal Šalamún za manželky. Títo mladí muži vyrastali vo všetkých ohavnostiach pohanstva, ktoré Šalamún praktizoval so svojimi manželkami. Rechabeám sa stotožnil s ich názormi a priklonil sa k ich spôsobu života, a samozrejme odmietol radu Pána, ako aj radu mužov, ktorí mali pred očami bázeň Pánovu.

TAM1897 Q1 41.1Rechabeám dal ľudu odpoveď, ktorú všetci dobre poznáme: „Požiadali ste ma, aby som vám zmiernil bremená, ale namiesto toho ich urobím ešte ťažšími; tam, kde boli ako váš malíček, urobím ich takými, ako sú vaše bedrá.“ Oni povedali: „Do svojich stanov, Izrael! Teraz sa, Dávid, staraj o svoj dom!“ Rechabeám, keď videl, čo sa stalo, bol tým naozaj prekvapený; a predsa to u neho nie je až také podivné, lebo keď bol taký slepý, že nebol schopný vidieť, že to, čo im povedal, bolo to najmenej múdre, čo mohol povedať, nie je vôbec divné, že bol prekvapený tým, čo nasledovalo, keď to povedal. Poslal k nim svojho pokladníka, aby ich upokojil, zmiernil situáciu a ak to bude možné, priviedol ich späť. Oni však pokladníka hneď ukameňovali na smrť a Rechabeám, keď videl, aký bol výsledok, sa zľakol, rýchlo nasadol do svojho voza a ponáhľal sa späť do Jeruzalema, kde zmobilizoval vojsko, aby vytiahol proti nim, podrobil ich a prinútil, aby mu slúžili. Pánov prorok mu však povedal, že to nie je to, čo sa má urobiť, a že majú zostať doma, a oni tak urobili.

TAM1897 Q1 41.2Potom Jeroboám prevzal kráľovstvo a postavil zlaté teľatá, ktoré si priniesol z Egypta, takže desať kmeňov bolo hneď zvedených do Egypta, do egyptského modlárstva a egyptského systému vlády, keď sa oddelili od tých dvoch. Tak Jeroboám uviedol do pohybu tento prúd a dal príklad, ktorým sa riadili všetci ostatní králi desiatich kmeňov. A vždy potom sa hovorí: „Jeroboám, syn Nebatov, ktorý zhrešil a priviedol Izrael k hriechu.“ A odpad od viery postupoval stále, stále smerom nadol, až kým celé kráľovstvo nezahynulo a už sa o ňom nikdy nepočulo a ani sa o ňom nikdy nebude počuť. Odpad od viery v línii kráľov desiatich kmeňov išiel od zlého k horšiemu a ešte horšiemu. Jeroboám bol zlý; tí, ktorí ho bezprostredne nasledovali, boli tiež zlí. Potom prišiel Omri a ten bol horší ako ostatní; potom prišiel Achab a ten bol horší ako všetci pred ním. Tak to pokračovalo v celom kráľovstve, až kým celé nezaniklo a nezmizlo.

TAM1897 Q1 41.3Ale Pán sa po celý čas zo všetkých síl snažil priviesť ich k tomu, aby mu slúžili. Posielal im proroka za prorokom; znova a znova volal na kráľov, aby sa ho báli a slúžili mu. Keď sa dostaneme k posledným dňom Izraela, máme tu najmä prorokov Amosa a Ozeáša. Amos, Ozeáš a Micheáš prorokovali pre Izrael a Izraelu v posledných dňoch Izraela. Len malá časť Micheáša sa však priamo týka desiatich kmeňov. Takmer celý Amos sa týka ich a väčšina Ozeáša tiež. Amos a Ozeáš sú z veľkej časti, takmer celé, proroctvá týkajúce sa Izraela a Pánovo posledné volanie k Izraelu, aby sa ešte raz obrátil k nemu a bol zachránený pred úplným zničením.

TAM1897 Q1 41.4Všetky tieto proroctvá, ako aj dejiny Izraela, sú v Biblii uvedené ako varovanie pre ľudí, ktorí žijú v posledných dňoch dejín tohto sveta. A Božie poučenie je tam pre ľudí v posledných dňoch – aby sa obrátili k Bohu, aby mohli byť zachránení pred skutočnou skazou. Preto sú tam tieto veci uvedené. Takže Amos a Ozeáš sú dnes pre vás, pre mňa a pre každého na svete rovnako prítomnou pravdou, ako boli pre ľudí z desiatich kmeňov v čase, keď písali.

TAM1897 Q1 41.5Amos prorokoval a kňaz, ktorý bol v Bet-eli, mu povedal: „Neprorokuj tu; toto je kráľovský dom a kráľovský dvor; choď do Júdska.“ A on šiel a povedal druhému Jeroboámovi, že Amos prorokuje zlo o krajine a učí vzburu proti kráľovi a hovorí, že meč Pánov dopadne na to všetko a že krajina nedokáže zniesť všetky jeho slová.

TAM1897 Q1 41.6Poďme sa teraz pozrieť na konkrétny úryvok a prečítajme si Amos 7:10–15:—

TAM1897 Q1 41.7Vtedy bételský kňaz Amacja poslal izraelskému kráľovi Járobeámovi odkaz: Amos zosnoval proti tebe sprisahanie uprostred domu Izraela. Krajina nemôže zniesť všetky jeho reči. Amos totiž hovorí: Járobeám zahynie mečom a Izrael určite pôjde zo svojej krajiny do zajatia. Potom povedal Amacja Amosovi: Jasnovidec, choď, uteč do Judska, tam jedz chlieb a tam prorokuj! V Bételi však už viac neprorokuj, lebo je to kráľova svätyňa a kráľovský chrám. Nato odpovedal Amos Amacjovi: Ja nie som prorok ani prorocký učeník, ale pastier a pestovateľ fíg. Hospodin ma však vzal od stáda a riekol mi: Choď, prorokuj proti môjmu izraelskému ľudu.

TAM1897 Q1 41.8A on im prorokoval; ale nezabúdajte, že to boli posledné dni Izraela. Keď však nedovolili Amosovi prorokovať v tej krajine, vyhnali ho a prenasledovali ho, ako to predtým robili s mnohými prorokmi, Pán vzbudil Ozeáša v judskej krajine; a on, keď bol v judskej krajine, kam tento modloslužobný kňaz poslal Amosa, mohol prorokovať o Izraeli, a oni ho nemohli prenasledovať a robiť s ním, čo chceli.

TAM1897 Q1 42.1Teraz len pár slov, keď sa ešte raz pozrieme na celú túto oblasť: Viete, že od čias Samuela ďalej izraelskí králi prenasledovali Boží ľud, prenasledovali prorokov, zabíjali kňazov, ako sa im zachcelo. Robili to, lebo mali na to moc, ako aj ducha. Ale keby Izrael nikdy nemal kráľa, kráľovstvo ani vlastnú vládu, mohli by to urobiť? – Nie; bolo by to nemožné. Viete, že izraelskí králi sa k Božím mužom a Pánovým prorokom správali horšie ako pohanskí králi: takže kým izraelskí a judskí králi s Pánovými prorokmi surovo zaobchádzali, pohanskí králi ich rešpektovali a preukazovali im priazeň.

TAM1897 Q1 42.2Ozeáš, ako som už spomínal, prorokoval aj o tomto. Teraz prečítam niekoľko veršov z Ozeáša, aby ste videli, čo o tom hovorí. Pozrite sa najprv na deviatu kapitolu, len jedno alebo dve slová:—

TAM1897 Q1 42.3Nebudú prebývať v krajine Hospodina, Efrajim sa vráti do Egypta.

TAM1897 Q1 42.4Efraim bol jedným z desiatich kmeňov; toto meno sa tu však používa pre všetkých desať kmeňov. Desať kmeňov odišlo do Asýrie; Asýrčania ich odviedli do zajatia. Keď ich však Asýrčania odviedli do zajatia, čo má Pán na mysli, keď hovorí, že sa vrátia do Egypta? — Egypt symbolizuje najväčšie možné odpadnutie od Boha. Tma, ktorá je úplne egyptskou tmou, je tam, kde namiesto Boha vládnu ľudia a celá vláda – vláda, ľudia a všetko – je namierená proti Bohu a proti jeho ľudu, tak ako to bolo proti Izraelu, keď boli v egyptskej zemi tesne predtým, ako na Egypt dopadli rany a Izrael bol vyslobodený. A keď Pán tu hovorí, že Efraim má ísť do Egypta, hoci Asýria – asýrska vláda – ich mala odviesť do zajatia, ukazuje to, že boli odhodlaní upadnúť do absolútneho odpadlíctva, a preto nemohli, jednoducho preto, že nechceli, bývať „v Pánovej zemi“.

TAM1897 Q1 42.5Spomínate si, že sme čítali, čo Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.“ Táto zem je teda Pánovou zemou. A keď prostredníctvom Ozeáša hovorí, že Izrael nebude bývať v Pánovej zemi, nemyslí tým ten malý kúsok zeme okolo Samárie, ale krajinu, ktorú ukázal Abrahámovi a do ktorej Boh povolal svoj ľud, keď ho vyviedol z Egypta. Nebudú bývať v Pánovej zemi; potom nasleduje Egypt, úplné odpadlíctvo. Uvidíte to ďalej, keď budem čítať.

TAM1897 Q1 42.6Nebudú prebývať v krajine Hospodina, Efrajim sa vráti do Egypta a v Asýrii budú jesť nečistý pokrm. Nebudú odlievať víno pre Hospodina, svojimi obetami si nezískajú jeho priazeň — stanú sa pre nich chlebom smútku a každý, kto ho bude jesť, sa poškvrní. Áno, ich chlieb je len pre nich samých, nedostane sa do domu Hospodina. Čo chcete robiť v deň slávnosti, v deň Hospodinovho sviatku? Aj keď ujdú pred záhubou, zhromaždí ich Egypt, Memfis ich pochová. Ich vzácne striebro zarastie burinou, tŕnie ich vyženie z vlastných stanov.

TAM1897 Q1 42.7Desiata kapitola:—

TAM1897 Q1 42.8Izrael je bujný vinič a rodí primerane veľa ovocia. Čím viac ovocia však nesie, tým viac oltárov množí, o čo je jeho krajina lepšia, o to lepšie robí aj posvätné stĺpy. Ich srdce je falošné, no teraz zaplatia za svoju vinu. On zrúca ich oltáre a spustoší ich posvätné stĺpy. Teraz hovoria: Nemáme kráľa.

TAM1897 Q1 42.9V tom čase nemali kráľa. Bol zavraždený a nastalo medzivládie. Na jeho miesto ešte nenastúpil iný kráľ. Ale všimnite si, čo hovorí: „Teraz hovoria: Nemáme kráľa.“ Pán im povedal, keď si proti jeho protestu zvolili toho kráľa, že ho odmietajú. „Nie, nech nám vládne kráľ!“ Mali kráľa? — Áno; a prišiel čas, keď boli nútení povedať: „Nemáme kráľa.“ Ale čo povedal Pán práve v tomto čase?

TAM1897 Q1 42.10Teraz hovoria: Nemáme kráľa; nebojíme sa Hospodina, a kráľ — čože nám môže urobiť? Sú vyslovované slová, prisahá sa bez zmyslu, uzatvárajú sa zmluvy, rozsudok vzchádza ako jedovatá burina na brázdach oráčiny. O teľa Bét-Ávenu sa trasú obyvatelia Samárie, smúti za ním jeho ľud aj jeho kňazi; trasú sa pre jeho slávu, lebo odstúpila od neho.

TAM1897 Q1 42.11V trinástej kapitole je to, čo hovorí Pán. Deviaty verš:—

TAM1897 Q1 42.12Ó, Izrael, zničil si sa sám; ale vo mne je tvoja pomoc. Ja budem tvojím kráľom. (doslovný preklad KJV)

TAM1897 Q1 42.13Ale oni to tak nechceli. Vidíte teda, že po celý čas chcel Pán byť ich jediným kráľom; chcel, aby v ňom našli svojho kráľa a nemali nikoho iného. Potom, ako hovorí v nasledujúcom verši: „Dal som ti kráľa vo svojom hneve a beriem ho vo svojom rozhorčení.“ Prečítam teda celý ten verš:—

TAM1897 Q1 42.14Ja budem tvojím kráľom: kde je niekto iný, kto by ťa zachránil vo všetkých tvojich mestách? A tvoji sudcovia, o ktorých si povedal: Daj mi kráľa a kniežatá? (doslovný preklad KJV)

TAM1897 Q1 42.15Odvoláva sa na dobu, keď povedali: „Daj nám kráľa, aby nad nami vládol.“ Teraz hovorí: „Vtedy som protestoval, že by ste ho nemali mať, a varoval som vás, že toto zlo príde; teraz sami priznávate, že nemáte kráľa, ale sami ste sa zničili. Ja budem vaším kráľom; nechajte ma byť vaším kráľom.“ Pozrite sa teraz na jedenástu kapitolu, prvý verš:—

TAM1897 Q1 42.16Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, z Egypta som povolal svojho syna.

TAM1897 Q1 43.1Prečo to hovorí práve tu, v posledných dňoch Izraela, tisíc rokov po tom, čo ho vyviedol z Egypta? Načo to je?

TAM1897 Q1 43.2Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, z Egypta som povolal svojho syna. Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa, baálom prinášali obety a modlám pálili kadidlo. Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená, no nepoznali, že som ich uzdravoval. Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky, bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste, skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť. Nevráti sa do Egypta, no Asýria mu bude kráľom, lebo sa odmietli kajať. Meč bude krúžiť v jeho mestách, zničí jeho falošných prorokov a strávi ich pre ich zámery. Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa, Baál je ten, ku ktorému volajú, spoločne ho vyvyšujú.

TAM1897 Q1 43.3Pán teraz smúti nad Izraelom, práve keď je na pokraji záhuby. Vysiela posledné volanie: prichádza posledné proroctvo; a s týmto, práve v tomto čase, kraľuje v Júdsku Ezechiáš. Keď nastúpil na trón, pustil sa do reformy kráľovstva a do jeho obnovy po odpadlíctve Achaza. Keď očistil chrám a všetko dal do poriadku, slávili dvojtýždňovú Paschu. Ale pred touto Paschou poslal Ezechiáš poslov do všetkých desiatich kmeňov, do toho, čo z nich zostalo, aby ich pozval na Paschu do Jeruzalema, aby uctievali Pána, Boha zástupov; ale podľa záznamu sa poslom vysmievali a posmievali sa im; napriek tomu „množstvo“ ľudí z Izachára, Zabulona, Naftaliho a z rôznych častí provincií prišlo do Jeruzalema, slávilo Paschu a pripojilo sa k Pánovi. A keď títo ľudia prišli do Jeruzalema a zaujali svoje miesta medzi ľuďmi v Júdsku, práve v tom čase prišiel asýrsky kráľ a zmocnil sa celej zeme desiatich kmeňov. A tak tí, ktorí uposlúchli výzvu Ezechiáša, aby prišli do Jeruzalema a uctili si Pána, boli zachránení pred zajatím v Asýrii.

TAM1897 Q1 43.4Tesne predtým, ako Ezechiáš prednesie svoju prosbu, píše to Ozeáš a Pán smúti nad tým, čo sa ľud rozhodol urobiť. Pozrite, čo hovorí:—

TAM1897 Q1 43.5Aj Efraima som učil chodiť, berúc ich za ruky. (doslovný preklad KJV)

TAM1897 Q1 43.6Pán tak veľmi túžil, aby išli správnou cestou, že ich vzal za ruky a viedol ich; oni však stiahli ruky a nechceli sa nechať viesť ani týmto spôsobom. Napriek tomu sa ich však nemôže vzdať. Pozrite:—

TAM1897 Q1 43.7Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim, teba sa vzdať, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Adamu a naložiť s tebou ako s Cebójimom? Moja myseľ sa obracia proti mne a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú. Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu, nezničím znova Efrajim, lebo ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, neprídem vo vzrušení hnevu.

TAM1897 Q1 43.8Tak odďaľuje súdy, ktoré musia na nich dopadnúť. Pretože je Boh, ešte to nedopustí; hoci to musí prísť. Ale oni sa aj tak vzbúrili; aj tak pokračovali vo svojej ceste. A výsledok je zaznamenaný v 2. Knihe kráľov 17:5–8:—

TAM1897 Q1 43.9Potom tiahol asýrsky kráľ celou krajinou, dorazil k Samárii a tri roky ju obliehal. V deviatom roku vlády Hóšeu dobyl asýrsky kráľ Samáriu a Izraelitov presídlil do Asýrie. Usadil ich v Chalachu, v Chábore, pri rieke Gózan a v médskych mestách. Stalo sa to preto, lebo Izraeliti hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egypta, z moci egyptského kráľa faraóna. Oni však uctievali iných bohov, riadili sa zvyklosťami národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov, a zvykmi, ktoré zaviedli izraelskí králi.

TAM1897 Q1 43.10Potom sa text venuje udalostiam až do trinásteho verša:—

TAM1897 Q1 43.11Hospodin varoval Izrael i Júdu prostredníctvom všetkých svojich prorokov a všetkých vidcov: Vráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje príkazy, moje ustanovenia celého zákona, ktorý som dal vašim otcom a ktorý som vám sprostredkoval mojimi služobníkmi prorokmi. Oni však neposlúchali, ale zanevreli ako ich otcovia, ktorí neverili Hospodinovi, svojmu Bohu. Zavrhli jeho ustanovenia a zmluvu, čo uzavrel s ich otcami, i svedectvá, ktorými si ich pripútaval. Chodili za márnosťou, až sa sami stali márnosťou, a za okolitými národmi, hoci ich Hospodin zakázal napodobňovať.

TAM1897 Q1 43.12Tak sa stratilo desať kmeňov. Ozeáš, keď o nich prorokoval, povedal: „Júda ešte vládne s Bohom a je verný so svätými“ (doslovný preklad KJV). Júda ešte chvíľu vydržal. Kráľom bol Ezechiáš; po ňom nastúpil Manasses, ktorý kráľovstvo opäť uvrhol do odpadlíctva; jeho syn nasledoval jeho kroky; po ňom nastúpil Joziáš a kráľovstvo ešte raz reformoval; a keď bol Joziáš zabitý, kráľovstvo upadlo priamo do záhuby. Po Joziášovi už nebol nikto, kto by sa bál Pána. Už za čias Ezechiáša neustále volali po Egypte a upínali sa na Egypt, snažiac sa, aby ich Egypt zachránil, snažiac sa získať pomoc od Egypta, hoci ťažkosti, ktoré na nich dopadli, boli všetky spôsobené ich nevierou a odklonom od Pána.

TAM1897 Q1 43.13Pozrime sa teraz na posledné dni Júdu. Achaz poslal posolstvo k Tiglat-Pileserovi, kráľovi Asýrie, a požiadal ho, aby prišiel a zachránil ho z rúk kráľa Damasku a kráľa Samárie. Tiglat-Pileser tak urobil; zmocnil sa Damasku a tým Achaza oslobodil. Achaz mu platil tribút, vybral sa do Damasku, aby sa s ním stretol a ako poddaný mu preukázal úctu. Keď tam bol, našiel modlársky oltár, dal si vyrobiť podobný a postavil ho pri vchode do chrámu Pánovho. Tak doviedol národ k odpadlíctvu, rovnako ako ostatní v Izraeli.

TAM1897 Q1 43.14V Júdsku nastúpil na trón po Achazovi Ezechiáš. Keď sa Ezechiáš stal kráľom, chcel sa oslobodiť od asýrskej nadvlády a tribútu. V Júdsku existovala skupina, ktorá stála za Ezechiášom a bola odhodlaná oslobodiť sa od Asýrie. Táto skupina sa domnievala, že jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, je získať pomoc Egypta. V tom čase prorokoval Izaiáš a povedal im, aby sa spoliehali na Pána, pokiaľ ide o oslobodenie od Egypta aj od Asýrie. Povedal im, že sú utláčaní práve kvôli svojim hriechom proti Pánovi. Povedal im, že ich pokus získať pomoc od Egypta nebude mať úspech; lebo ich snaha získať pomoc od Egypta im prinesie ešte väčšie utláčanie, pretože Egypt ich bude len utláčať namiesto toho, aby im pomáhal; že Egypt ich nemôže oslobodiť.

TAM1897 Q1 44.1Pozrime sa teraz na ôsmu kapitolu Izaiáša. Ktorý úryvok z Písma v knihe Izaiáša tak často používame, keď hovoríme o príchode Pána a o čakaní na príchod Pána? Kde ho nájdeme? Pamätáte si, že práve ôsma kapitola Izaiáša hovorí o tých, ktorí vyhľadávajú duchov zosnulých, ktorí šepkajú a mrmlajú – čo poukazuje na spiritizmus? Tam sa píše: „Zamlč svedectvo a zapečať náuku medzi mojimi učeníkmi. Budem čakať na Hospodina, ktorý si zakryl tvár pred domom Jákoba, a budem dúfať v neho.“ Je to teda adventná kapitola? – Áno. Je to kapitola, ktorá sa týka príchodu Pána? – Áno.

TAM1897 Q1 44.2Teraz sa pozrime, čo je v tej kapitole. Pozrime sa, čo je na začiatku tejto kapitoly, počnúc piatym veršom.

TAM1897 Q1 44.3Hospodin dodal pre mňa ešte tieto slová: Pretože tento ľud zavrhol vody Šiloachu, ktoré tečú tíško, a teší sa z Recína a Remaljovho syna [to bola Asýria a Damask], preto, hľa, Pán privedie na nich dravé a veľké vody Eufratu — asýrskeho kráľa s celou jeho slávou, vystúpi nad svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy. Zabočí do Judska, rozvodní sa a preleje cez brehy, bude siahať až po krk a rozpäté ramená naplnia tvoju krajinu, Emanuel, po celej šírke.

TAM1897 Q1 44.4To sa na nich doslova naplnilo. Asýrsky kráľ prišiel a zaplavil celú krajinu. Ale prečo je to napísané v súvislosti a na mieste, kde sa očakáva príchod Pána, a týka sa to ľudu, ktorý má očakávať príchod Pána? Je to napísané na tomto mieste a zverené nám, aby sa ukázalo všetkým ľuďom v našich dňoch, že ťažkosti, útrapy a zmätky prídu na celú zem a na všetky národy, že zaplavia a prekročia, dosiahnu až po krk a zaplnia celú šírku zeme, a že ľudia nebudú vedieť, ako tomu uniknúť. Preto je tento úryvok zverený nám, ktorí očakávame Pána. Čítajme ďalej a uvidíme.

TAM1897 Q1 44.5Spolčujte sa, národy, zúrte, deste sa, počúvajte všetky diaľavy sveta, zbrojte, ale deste sa, zbrojte, ale deste sa! Pripravujte plán, ale stroskotá, navrhnite niečo, ale neuskutoční sa to, pretože Boh je s nami. Takto mi povedal Hospodin, keď ťažko doľahla na mňa jeho ruka a varoval ma, aby som nešiel cestou tohto ľudu. Nenazývajte sprisahaním všetko, čo tento ľud nazýva sprisahaním a čoho sa bojí, vy sa nebojte ani sa nestrachujte!

TAM1897 Q1 44.6Sú teraz také časy, práve keď sa očakáva príchod Pána? Spájajú sa, lebo ich ovláda strach a zmätok? Lebo na krajinu prichádzajú ťažkosti? Vidíme niekde niečo také? Videl to niekto z vás? – Ó áno, videli ste! Videli to okrem adventistov siedmeho dňa ešte aj iní? — V skutočnosti, ak by v tom mohol byť nejaký rozdiel, takmer každý to vidí jasnejšie ako adventisti. Ale vidí sa to; to je dosť jasné. A oni sa združujú, spájajú sa do skupín a zoskupení a opásajú sa. Načo sa opásajú? Čo príde? — Budú rozdrvení na kúsky. Tak načo sa teda opásajú? — Aby boli rozdrvení na kúsky. Oni si to však nemyslia; myslia si, že sa opásajú proti zlu, ktoré prichádza. A ich pokusy oslobodiť sa od zla to len zhoršujú a približujú ich o to viac k záhube a k rozdrveniu na kúsky.

TAM1897 Q1 44.7Hospodina zástupov pokladajte za svätého, jeho sa bojte a pred ním sa strachujte! On bude svätyňou a kameňom úrazu, skalou na potknutie pre obidva domy Izraela, sieťou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema. Mnohí sa oň potknú, padnú a rozbijú sa, padnú do pasce a chytia sa. Zamlč svedectvo a zapečať náuku medzi mojimi učeníkmi. Budem čakať na Hospodina, ktorý si zakryl tvár pred domom Jákoba, a budem dúfať v neho. Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Hospodin, sme v Izraeli znakmi a znameniami od Hospodina zástupov, ktorý býva na vrchu Sion.

TAM1897 Q1 44.8Je zrejmé, že sa to týka príchodu Pána. Je to výzva pre ľudí, ktorí majú stretnúť Pána. Prečo sa tu však spomínajú ťažkosti z čias, keď Asýria utláčala Júdu? Pretože to jednoducho najjasnejšie ukazuje, aké ťažkosti postihnú celú zem a budú sužovať všetkých ľudí v čase príchodu Pána. A pokusy, ktoré Júda podnikol, aby unikol týmto zlám a oslobodila sa od nich, sú presne také pokusy, aké budú podnikať tí, ktorí sa hlásia k Božiemu ľudu, aby sa oslobodili od zla, ktoré prichádza.

TAM1897 Q1 44.9Boh neustále volá: Nespoliehajte sa na Asýriu; nespoliehajte sa na Egypt; ale spoliehajte sa výlučne na Pána. Odvráťte sa od Asýrie: to je správne. Ale nechoďte do Egypta, aby ste unikli Asýrii. Hľadajte Pána. Nechoďte do Egypta; choďte k Pánovi. A keď nájdete Pána celým svojím srdcom, budete oslobodení od všetkých týchto ťažkostí a útlaku zo strany Asýrie. Len pár slov k tomu. Tridsiata kapitola Izaiáša nám prezrádza tajomstvo toho všetkého.

TAM1897 Q1 45.1Beda odbojným synom, ktorí snujú plány, ale bezo mňa — znie výrok Hospodina —, uzatvárajú spojenectvo, ale nie v mojom duchu, takže hromadia hriech na hriech. Zostupujú do Egypta bez toho, aby sa ma pýtali, hľadajú silu a útočisko u faraóna a skrývajú sa v tieni Egypta. Sila faraóna vám bude na hanbu a skrýša v tieni Egypta na potupu. Verše 1–3.

TAM1897 Q1 45.2Jeho poslovia tam prišli, aby nadviazali styky s Egyptom. A keď Júda poslal poslov do Egypta, Egypt sa za tých poslov hanbil.

TAM1897 Q1 45.3Jeho kniežatá sú v Coáne a jeho poslovia sa dostali do Chánesu, všetci sa sklamú v národe, ktorý im neosoží; nebude im na pomoc ani na prospech, ale na hanbu a potupu. Výrok o zvieratách Negevu: Cez krajinu úzkosti a strachu, kde žije lev i levica, vretenica a okrídlený drak, na chrbtoch oslov vlečú svoje bohatstvo a na hrboch tiav svoje poklady k národu, čo im neosoží. Egypt je ničota a jeho pomoc prázdnota, preto som mu dal meno Nehybný plaz. Verše 4–7.

TAM1897 Q1 45.4Aby ste videli, že to nie je nič cudzie, obrátim sa teraz k svedectvu z 5. júla 1896, ktoré znie takto:—

TAM1897 Q1 45.5Varovania uvedené v Božom slove pre synov Izraela boli určené nielen pre nich, ale pre všetkých, ktorí budú žiť na zemi. Hovorí im: „Beda vzbúreným deťom, ... ktoré sa radia, ale nie so mnou; a ktoré sa zakrývajú, ale nie mojím Duchom, aby pridávali hriech k hriechu: ktoré idú do Egypta a nepožiadali ma o radu; aby sa posilnili silou faraóna a dôverovali v tieň Egypta.“ Ak Pán v dávnych časoch pokarhal svoj ľud, pretože zanedbal hľadať u neho radu, keď boli v ťažkostiach, nebude dnes nespokojný, ak sa jeho ľud namiesto toho, aby sa spoliehal na jasné lúče Slnka spravodlivosti, ktoré osvetľujú ich cestu, v čase skúšok a utrpenia odvráti od neho a obráti sa o pomoc k ľuďom, ktorí sú rovnako omylní a neschopní ako oni sami? Kde je naša sila? Je v ľuďoch, ktorí sú rovnako bezmocní a závislí ako my sami; ktorí potrebujú Božie vedenie rovnako ako my? Kristus hovorí: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť,“ a poskytol nám Ducha Svätého ako pomoc v každej chvíli potreby.

TAM1897 Q1 45.6Ale viete, že v zmatkoch minulého roka, o ktorých sa dúfalo, že ich vyrieši politická kampaň, sa dokonca aj adventisti siedmeho dňa tak vzdialili od svojej vernosti Bohu, že sa zapojili do kampane, snažiac sa manipulovať s politickými záležitosťami, ovládať voľby a usmerňovať dianie. Načo? – Ó, aby pomohli krajine prekonať ťažkosti, o ktorých boli takí presvedčení, že na ňu dopadnú. Samozrejme, ťažkosti na túto krajinu prichádzajú. Ale budú sa adventisti siedmeho dňa zoskupovať do spoločenstiev na takúto prácu? Nech sú oslobodení od Asýrie; nech sú oslobodení od Asýrie aj od Egypta a odovzdaní Bohu. To je jediná spása. To je jediné oslobodenie, či už vtedy, teraz alebo navždy.