Misionári pre Boha

TAM1897 Q1 14.2Kázanie prednesené v stredu večer, 3. marca 1897 Uverejnené v General Conference Bulletin, prvý štvrťrok 1897, roč. 2, č. 1, s. 14–20.

TAM1897 Q1 14.3Naša včerajšia lekcia sa skončila založením prvého štátu, o ktorom máme v histórii záznamy; v skutočnosti to bol počiatok štátu. Písmo hovorí o Nimrodovom kráľovstve:

TAM1897 Q1 14.4Jeho kráľovstvo bolo od počiatku Bábel, Erek, Akkad a Kalne v krajine Šineár. Z tej krajiny vyšiel Aššúr a vystaval Ninive. (10:11: doslovný preklad KJV)

TAM1897 Q1 14.5V našom preklade sa píše: „Vyšiel Ašur a postavil Ninive.“ Skutočný význam je však taký, ako ho uvádza poznámka na okraji: „On [Ašur] odišiel do Asýrie a postavil Ninive“ a ostatné tam menované mestá. Začiatok jeho kráľovstva bol teda v krajine Šinar a jeho rozšírenie smerovalo do Asýrie.

TAM1897 Q1 14.6Nimrod nebol len mocným lovcom zvierat, ale aj prenasledovateľom ľudí. A moc, ktorú nadobudol a ktorú získal do svojich rúk založením a rozšírením svojho kráľovstva, používal na to, aby prinútil ľudí uznať jeho moc a boha, ktorému slúžil. Takže od prvého štátu, aký kedy na svete existoval, až po posledný, aký kedy na svete bude, každý z nich použil svoju moc proti Bohu.

TAM1897 Q1 14.7Zopakujem to: Každý štát, od prvého, aký kedy existoval, teda Nimrodov, až po posledný, aký kedy bude, teda tento, používal svoju moc proti Bohu, proti jeho pravde, proti jeho ľudu; aby prinútil ľudí odvrátiť sa od Boha. Od začiatku až do konca, to je záznam o každom z nich. Keď svet skončí, taká bude bilancia kráľovstiev a štátov sveta.

TAM1897 Q1 14.8Tu je citát z článku na prvej strane časopisu „Review“ z 14. apríla 1896: Najväčší podvodník „zvedol ľudí, aby sa klaňali modlám, a tak získal nadvládu nad pozemskými kráľovstvami. Domnieval sa, že byť bohom tohto sveta je druhou najlepšou vecou hneď po získaní Božieho trónu v nebi.“ V dejinách citovaných v predchádzajúcej lekcii môžete vidieť, ako fungoval tento plán, ktorý bol takto odhalený v Duchu proroctva. Najprv ľudia upadli do modlárstva, potom do monarchie. A ten prvý, kto tak urobil, založil štát a sám sa stal prenasledovateľom ľudí prostredníctvom moci, ktorú týmto spôsobom získal. Také sú dejiny. Uvidíte, že sa to odohralo aj v iných národoch, ako budeme pokračovať ďalej.

TAM1897 Q1 14.9Netrvalo dlho po Nimrodovi, kým v celej tej krajine na Boha zabudli všetci okrem samotného Abraháma. Len Abrahám hľadal a našiel Boha; a s Abrahámom Boh opäť začal ľudský rod Pánovým spôsobom. Teraz si všimnite, čo povedal Abrahámovi. Vzhľadom na to, čo sme študovali, vzhľadom na to, čo sme mali pred sebou v predchádzajúcej lekcii, a na to, na čo som práve teraz upriamil vašu pozornosť, zamyslite sa nad tým, čo Boh povedal Abrahámovi, keď s ním začal nový národ; to znamená Boží národ. Genezis 12:1 nám hovorí, čo mu Pán povedal na začiatku. „A Pán riekol Abramovi: Vyjdi z“ – čoho? – „svojej krajiny.“ Čo najprv?

TAM1897 Q1 14.10(Zbor) Svoju krajinu.

TAM1897 Q1 14.11„od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.“ Boh povedal, že Abram musí opustiť tri veci. Najprv musí opustiť čo? – Svoju krajinu. Ďalej? – Svoj rod. Ďalej? – Dom svojho otca. V dome jeho otca boli modloslužobníci. Jeho krajina nútila ľudí k modlárstvu; bola proti Bohu. Jeho krajina, jeho rod a dom jeho otca boli modloslužobníci a on musel opustiť všetko. Pán mu ukázal tú zem; ale dal mu ju do vlastníctva? – „ani na stopu nohy.“ Keď ho Boh povolal z tej krajiny, priviedol ho do inej? — Nie; ale „prisľúbil, že túto krajinu dá … jemu a po ňom jeho potomstvu.“ Keď ho teda Boh povolal z jeho krajiny a nepriviedol ho do inej, kde sa ocitol?

TAM1897 Q1 14.12(Zbor) Ako pútnik a cudzinec.

TAM1897 Q1 14.13To znamenalo, že Boží zástupca na tomto svete zostal úplne bez vlasti na tomto svete?

TAM1897 Q1 14.14Bol však skutočne úplne bez vlasti? — Ó, on hľadal „lepšiu vlasť, totiž nebeskú“.

TAM1897 Q1 14.15Obráťme sa k 11. kapitole Listu Hebrejom a pozrime sa na to. Začnime 8. veršom:

TAM1897 Q1 14.16Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide.

TAM1897 Q1 15.1Ale odkiaľ vyšiel? — Zo svojej vlasti, nevediac, kam ide. „Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia.“ Viete, že mu nedal žiadne dedičstvo, nie, ani toľko, aby naň mohol vkročiť; a predsa sľúbil, že ho dá jemu a jeho potomstvu po ňom. Vyvedol ho z jeho vlastnej krajiny; a zo žiadnej inej krajiny na zemi mu nedal ani toľko, aby na ňu mohol vkročiť. Tak zostal na zemi úplne bez vlasti. O tom sme si istí; ale pamätajte si, čo hovoril Boh. Kto bol v tom čase Abrahám? — Bol „priateľom Božím“, „otcom všetkých, ktorí veria Bohu“. Je vaším otcom? Máte na tomto svete vlasť?

TAM1897 Q1 15.2Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh. Pre vieru aj neplodná Sára dostala silu počať potomka, hoci už prešiel jej čas, lebo pokladala za verného toho, čo jej dal prisľúbenie. A tak z jedného muža, ktorého sila odumrela, sa narodilo také množstvo potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, ktorý sa nedá spočítať. Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené.

TAM1897 Q1 15.3Čo sľúbil Boh, keď ho vyviedol z jeho krajiny? Sľúbil mu krajinu? — Áno. Ale krajinu v tomto svete nezískal; „ale iba zdiaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi. Tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť.“ Môže človek hľadať vlasť, keď už jednu má? — Nie; lebo človek nemôže mať dve vlasti, rovnako ako nemôže slúžiť dvom pánom.

TAM1897 Q1 15.4No, povie niekto, Abrahám bol mimo svojej vlasti. Áno, ale mal možnosť vrátiť sa, keby chcel. Keby ju ešte považoval za svoju vlasť, takže mu ležala na srdci, a keby sa mu začalo stýskať po domove, keď sa dostal osemsto alebo tisíc míľ ďaleko, a keby v krajine bol hladomor a nebolo to také dobrodružstvo, ako si myslel, že by mohlo byť, mohol povedať: „Rád by som ešte raz videl svojich blízkych tam, tie milé staré roviny a známe stromy. Keby som to len mohol urobiť, bol by som ochotný vrátiť sa a zostať na tomto poli ešte chvíľu.“ Keby tak uvažoval, mohol mať príležitosť vrátiť sa; lebo je napísané: „Veď keby boli mali na mysli tú vlasť, z ktorej vyšli, boli by mali dosť času vrátiť sa.“

TAM1897 Q1 15.5Mať na mysli; čo to znamená – mať na mysli? – Keby mali svoje mysle plné tej krajiny, z ktorej vyšli, mohli by mať príležitosť vrátiť sa. A mali by ju aj naozaj; lebo vtedy by si ju vytvorili.

TAM1897 Q1 15.6Pravda, túžia po lepšej vlasti, po vlasti nebeskej. Preto [preto, z tohto dôvodu] sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.

TAM1897 Q1 15.7Opustili ste svoju vlasť? Otvorte si List Rimanom 4,1–12:—

TAM1897 Q1 15.8Čo teda povieme o Abrahámovi, našom praotcovi podľa tela? Čo dosiahol? Ak totiž Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám však uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť. Tomu, kto pracuje, mzda sa nezaratúva z milosti, ale z povinnosti. Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť. Tak aj Dávid vyhlasuje za blahoslaveného človeka, ktorému Boh započítava spravodlivosť bez skutkov: Blahoslavení, ktorým boli odpustené neprávosti a ktorých hriechy sú prikryté. Blahoslavený človek, ktorému Pán nezaráta hriech. Platí toto blahoslavenstvo len o obrezaných, alebo aj o neobrezaných? Veď hovoríme: Abrahámovi bola zarátaná viera za spravodlivosť. Ako mu teda bola zarátaná? Keď bol obrezaný, alebo keď bol neobrezaný? Nie keď bol obrezaný, ale keď bol neobrezaný. A znamenie obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť, a otcom obrezaných, ktorí sú nielen obrezaní, ale aj kráčajú v stopách viery, ktorú náš otec Abrahám mal ešte ako neobrezaný.

TAM1897 Q1 15.9Tá viera nášho otca Abraháma, ktorú mal ešte ako neobrezaný, bola tá viera, ktorú mal, keď ho Boh povolal z jeho krajiny, od jeho príbuzenstva, z domu jeho otca, a zostal v rukách Božích, bez vlasti na svete. A on je otcom všetkých tých, ktorí veria, hoci nie sú obrezaní; a tiež všetkých ostatných, za predpokladu, že všetci kráčame v stopách tej viery, ktorú mal, keď bol neobrezaný. „ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“

TAM1897 Q1 15.10„tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine.“ Ste jeho potomstvo? Ste potomkami Abraháma, pretože veríte v Ježiša Krista? Ste cudzincami v krajine, kde sa nachádzate? — Ak ste jeho potomstvo, tak áno. Prečo? — Pretože to nie je vaša vlasť. Už to nie je vaša vlasť.

TAM1897 Q1 15.11Toto nie je teória. Toto sa teraz týka praktického, každodenného náboženstva. Brat Dan Jones včera, ako si pamätáte, hovoril o misionároch, ktorí idú do Mexika, a chcel misionárov, ktorí by tam išli a vzali so sebou svoje srdcia. Tých, ktorí by nechali svoje srdcia v Spojených štátoch, alebo v akomkoľvek štáte, keď by tam išli robiť misijnú prácu, nechce; lebo vtedy nemôžu robiť misijnú prácu.

TAM1897 Q1 15.12Pán chcel, aby bol Abrahám misionárom pre všetkých ľudí, ktorých neskôr stretne na zemi; a on ním bol. Ale Boh vedel – a vie to aj každý, kto to vidí tak, ako to vidí Pán –, že nikto nemôže byť misionárom v tomto svete, kto má v tomto svete svoju vlasť. Vy a ja nemôžeme byť misionármi v žiadnej inej krajine, ak je našou krajinou Amerika. Nemôžeme byť misionármi v Amerike, pokiaľ je Amerika našou krajinou. Nemôžete byť misionárom ani doma, ak ste najprv neopustili svoju krajinu. Tak to je. Taká je povaha vecí.

TAM1897 Q1 16.1Otázka: Ako to chápete?

TAM1897 Q1 16.2Nemôžeme to dokázať. Nemám v úmysle to dokazovať. Pán to už stanovil a vy a ja to máme prijať a uveriť tomu.

TAM1897 Q1 16.3Načo sme vlastne misionári vo svete? Pozrime sa na to. Prečo sme poslaní, aby sme boli misionármi? Misionármi čoho? Čo je naša misijná práca? Aký je jej cieľ? Sme misionármi pre Ameriku, alebo sme misionármi pre Boha? Je Amerika Božou krajinou, nezávislou od všetkých ostatných na zemi? Nie je dosť dobrá na to, aby bola Božou krajinou; a nie je dosť dobrá pre Boží ľud, nech je akokoľvek dobrá.

TAM1897 Q1 16.4Vy a ja máme byť misionármi pre Boha, aby sme volali ľudí k Bohu; aby sme ich volali z miesta, kde sa nachádzajú, k Bohu, z hriechu k spravodlivosti, z tmy do svetla, z krajiny, v ktorej sa nachádzajú, do lepšej krajiny, ktorú Boh pripravil.

TAM1897 Q1 16.5Ak je teda Nemecko mojou vlasťou – a ak tam mám srdce, je to moja vlasť –, ako môžem volať ľudí do krajiny, do ktorej nepatrím, ktorá nie je moja? Ak je mojou vlasťou Amerika, ako môžem vykonávať misijnú prácu v mene inej krajiny? – To nie je možné. Keď Boh chcel, aby bol Abrahám misionárom pre Boha, misionárom v mene krajiny, do ktorej Boh volá všetkých ľudí, umiestnil ho tam, kde mohol byť skutočne misionárom pre všetkých ľudí. Boh ho povolal, aby bol misionárom, a tým dal príklad všetkým ľuďom, ktorí prídu po ňom, čo to znamená začať vykonávať misijnú prácu. Prvou vecou je opustiť svoju krajinu. Takže ak chcete byť misionárom v Nebraske, vyjdite zo svojej krajiny. Ak chcete byť misionárom v Mexiku, najprv vyjdite zo svojej krajiny. Lebo ak chcete byť vôbec misionárom na zemi, Pán vám hovorí: „Vyjdite zo svojej krajiny,“ a potom to dopĺňa slovami: „zo svojej krajiny a z domu svojho otca.“ Všetky tieto veci bránia misijnej práci, kým sa od nich neodtrhnete a nevystúpite z nich. Ale keď ste opustili svoju krajinu, svoj rod a dom svojho otca, potom kdekoľvek na zemi ste, ste misionárom. Nemusíte ním byť; vy ním ste. „nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ A „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“ „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.“

TAM1897 Q1 16.6Pred chvíľou som povedal a opakujem, že toto je praktické kresťanstvo v každodennom živote, tak ako to vždy bolo u tých, ktorí veria Bohu.

TAM1897 Q1 16.7(Hlas) Ako môže človek zostať v Nebraske a predsa opustiť svoju vlasť?

TAM1897 Q1 16.8Tým, že sa narodí znova. Ak sa narodil v Nebraske, musí sa narodiť znova. Ak sa narodil v Amerike, nech sa narodí znova, a bude mimo svojej krajiny. Ak sa narodil v Nemecku, nech sa narodí znova, a bude mimo svojej krajiny.

TAM1897 Q1 16.9Teraz, bratia, v tom je veľa pravdy. Na tomto svete nie je nič, čo by tak veľmi brzdilo našu misijnú prácu, ako toto opakované odchádzanie na cudzie misijné pole a príprava na takmer okamžitý návrat. Každý z misijných pracovníkov Cirkvi adventistov siedmeho dňa, ktorý bol v cudzej krajine, vie, že je to fakt. A nemusí ani opustiť Spojené štáty, aby to zistil. Dokonca sa navrhovalo, že by bolo vhodné zaobstarať druhú loď, ktorá by priviezla domov misionárov, ktorých odváža loď „Pitcairn“; keď ich „Pitcairn“ odvezie, nech ich po krátkom čase nasleduje ďalšia loď, keď sa im začne stýskať po domove, a privezie ich späť! Teraz sa táto vec musí skončiť, inak nikdy nebudeme misionármi na tejto zemi; Pán nič také nechce.

TAM1897 Q1 16.10Ak je vaše srdce v tejto krajine; alebo ak je vaše srdce tu s vašimi príbuznými; ak je vaše srdce tu v dome vášho otca – potom pre dobro vašej duše a pre Božiu vec neodchádzajte, kým sa vaše srdce neodtrhne od toho všetkého. Lebo kde je vaše srdce, tam bude aj váš poklad, a budete sa chcieť vrátiť čo najskôr.

TAM1897 Q1 16.11Ak odídete do inej krajiny, pričom vaše srdce tam nie je, nemôžete tam urobiť nič dobré; budete na obtiaž sebe aj všetkým okolo vás. Nemusíte si myslieť, že tomu tak nebude; lebo bude.

TAM1897 Q1 16.12To, čo máme robiť, je vedieť, kde je náš domov – náš skutočný domov – a že nie je nikde na tejto zemi; že je v nebi a že tam čoskoro pôjdeme. A potom, kamkoľvek vás na tejto zemi povolajú, majte na pamäti, že idete domov. Potom, či už to budú ostrovy v Južnom mori, či Mexiko, budete ako doma; a vy to viete a ste tam, aby ste zostali doma a pracovali pre Boha tam, kde ste, kým vás nezavolá na iné pole pôsobnosti; a keď sa tam dostanete, stále budete ako doma. Takýmto spôsobom nikdy nebudete na cudzom mieste a ľudia pre vás nebudú cudzí.

TAM1897 Q1 16.13Táto predstava o tom, že máte nejakú vlasť na tomto svete, funguje práve takto. Pokiaľ ide o krajiny, tá krajina, ktorá je vaša, je pre vás na prvom mieste; a ak pôjdete do inej krajiny, budete neustále porovnávať túto krajinu so svojou vlastnou. Lekcie, ktoré vyučujete, kázne, ktoré hlásate, samotný vplyv, ktorý vás sprevádza, budú týmto tak presiaknuté, bez toho, aby ste si to uvedomovali, že ľudia to budú neustále vnímať. Medzi vami a nimi tak existuje bariéra, ktorú nikdy neprekonáte, kým neopustíte svoju krajinu.

TAM1897 Q1 17.1Pokiaľ je táto vec vo vás, medzi vami a nimi existuje bariéra. Vaša práca nemôže byť účinná, kým sa táto bariéra medzi vami a ľuďmi nezruší a oni neuvidia, že ste oddelení od svojej krajiny, od svojich príbuzných a od domu svojho otca. Keď však opustíte svoju krajinu, keď sa znovuzrodíte, vaše rodisko bude v tej nebeskej krajine; tam je váš domov; a to je jediná zem, ku ktorej vás ťahá srdce. Vtedy už nebude medzi vami a nikým na tejto zemi žiadna bariéra a budete môcť zvestovať evanjelium každému človeku na tomto svete. V každom, koho stretnete na zemi, nájdete priateľa; nebudú pre vás cudzími ľuďmi.

TAM1897 Q1 17.2V skutočnosti môžete ísť medzi ľudí v iných krajinách a zistíte, že sú rovnako dobrí ako ľudia v tejto krajine. Predminulé leto som bol v niekoľkých z týchto iných krajín. Bol som v Dánsku, Nórsku, Švédsku, Nemecku, Švajčiarsku, Čechách, Rakúsku, Maďarsku, Bulharsku, Turecku, Grécku, Taliansku, Holandsku, Anglicku, Írsku, Škótsku – celkovo v šestnástich rôznych krajinách. Každá z týchto krajín, každá na svojom mieste, bola pre mňa rovnako dobrá, ako kedy bola táto krajina.

TAM1897 Q1 17.3V mnohých veciach sú úplne rovnaké. Voda tam je presne taká istá ako voda v tejto krajine. Tráva tam rastie presne tak, ako rastie v tejto krajine – vrcholky rastú nahor. Stromy tam rastú presne tak, ako rastú v tejto krajine, a sú presne také isté ako stromy v tejto krajine. Dokonca aj ľudia majú postavu a celkový vzhľad presne taký, aký majú v tejto krajine. Nuž, keď sú tam kopce, skaly, voda, stromy, tráva a ľudia presne takí, akí sú v tejto krajine, nie sú potom rovnako dobrí ako títo? Nevidím v tom žiadny rozdiel.

TAM1897 Q1 17.4Kazateľ Ballenger.—Boli by ste rovnako slobodní hovoriť o týchto veciach vo všetkých tých krajinách, ako ste tu?

TAM1897 Q1 17.5Samozrejme. Práve o týchto veciach som v tých krajinách kázal. Evanjelium môžete kázať kdekoľvek. Bratia, na každom kroku som stretával dobrých ľudí a nikoho iného ako dobrých ľudí. Nenašiel som nikoho iného. Úprimne, nenašiel som. Ľudia, ktorí boli úplne cudzí – ktorých som nikdy predtým nevidel, ktorých jazyku som nerozumel a ktorí nerozumeli môjmu – robili všetko, čo mohli, aby mi pomohli, ukázali mi cestu a pomohli mi všetkými možnými spôsobmi. Na miestach, kde som bol, peniaze, ktoré som mal vo vrecku, boli ich menou. Nevedel som ich prečítať. Keď som išiel zaplatiť cestovné v električke, kúpiť si lístok na vlak alebo čokoľvek podobného druhu – jediné, čo som mohol urobiť, bolo podať im toľko, aby som si bol istý, a nechať ich vziať si toľko, koľko som mal zaplatiť, a oni si to vzali, a nevzali si nič viac, a vydali mi správne.

TAM1897 Q1 17.6Hovorím vám, bratia, ľudia sú všade rovnakí. Jediný rozdiel je v tom, že na niektorých miestach sú o niečo lepší ako na iných. To je jediný rozdiel, ktorý vidím. A evanjelium – evanjelium je, ako vieme, všade na svete rovnaké. O tom niet pochýb. A keďže je toto evanjelium všade rovnaké, je určené pre celé ľudstvo. A keďže je celé ľudstvo práve tak všade rovnaké a práve tak všade to isté ako evanjelium, keď ponesiete evanjelium Pánovým spôsobom a pôjdete k ľuďom Pánovým spôsobom, zistíte, že to funguje presne takto vždy a všade.

TAM1897 Q1 17.7Keď som bol v Dánsku, bola to pre mňa naozaj najlepšia krajina na svete; a užíval som si to s ľuďmi všade okolo mňa! Keď som bol v Nórsku, bola to pre mňa najlepšia krajina na svete. Keď som bol v Turecku, bola to pre mňa najlepšia krajina na svete; a keby som hľadal misijné pole, išiel by som priamo do Turecka. Turci sú rovnakí ako ostatní ľudia – milí a zdvorilí, keď vás stretnú na ulici, a aj na vidieku, keď vás stretnú na ceste.

TAM1897 Q1 17.8Brat Holser a ja sme museli čakať, kým loď kotvila v Smyrne v Ázii, a vyrazili sme na výlet k zrúcaninám Efezu. On zašiel ďalej ako ja, ale spolu sme sa vydali asi šesť míľ do vnútrozemia, úplne sami. Išli sme rovnako, ako keď tu chodíte do poľa. Na ceste sme stretávali ľudí, rovnako ako tu. Necítil som sa v žiadnom nebezpečenstve a nemyslím si, že on áno. Nenašli sme nič, čoho by sme sa mali báť. Prechádzali sme sa tam rovnako, ako by sme to robili tu. Boli sme v Nikomédii, keď Arméni hovorili, že je sotva bezpečné vyjsť z domu a už vôbec nie, aby niekoho videli prechádzať sa po kopcoch; my sme však vyšli z mesta a vyšli na kopce, kým sme čakali na vlak. Na ceste sme stretli Turkov s ich vozmi a volmi; našli sme ich, ako si oddychujú pri ceste. Nemali sme strach. Nebolo tam pre nás žiadne nebezpečenstvo. Všetko bolo bezpečné.

TAM1897 Q1 17.9Hovorím vám, že v každej z týchto krajín sú ľudia dobrí, milí, láskaví a ústretoví. Odložia svoju prácu, aby vám vyhoveli, ukázali vám cestu, pomohli vám prejsť cez ulicu, alebo vás sprevádzali jeden či dva bloky, aby vám ukázali cestu, hoci vás nikdy predtým nevideli a neočakávajú, že vás ešte niekedy uvidia. Moje srdce prekypovalo láskavými pocitmi voči tým dobrým ľuďom všade okolo a želám si, aby mohli ísť s nami do tej lepšej krajiny, kde by sme mohli byť spolu a byť k sebe navzájom láskaví po celý čas. Ako som povedal pred chvíľou a ako vám včera povedal D. T. Jones, toto je základom misijnej práce. Je to práve toto. Boli takí, ktorých vyslali, ochotní a radi ísť na misiu do zahraničia. S tým začali, to boli ich zámery; za veľké náklady sa tam dostali. Len o chvíľu prišiel list, v ktorom prosili, aby sa mohli vrátiť. „Ó, len ma nechajte vrátiť sa domov! Nežiadam vás, aby ste mi zaplatili cestu domov; len ma nechajte vrátiť sa.“

TAM1897 Q1 18.1(Hlas) Dáva Zahraničná misijná rada takýmto ľuďom možnosť vrátiť sa?

TAM1897 Q1 18.2Samozrejme. Ako by mohli konať inak? Nie je to žiadny vymyslený príbeh. Je to skutočnosť, bratia. Ale to nie je misijná práca. Samozrejme, Zahraničná misijná rada by si nepriala, aby takéto osoby tam zostali. Najlepšie, čo mohli urobiť, bolo nechať ich vrátiť sa domov; lebo jediné miesto, kde mohli niečo urobiť, bolo doma. Ich srdce bolo doma v Amerike.

TAM1897 Q1 18.3V skutočnosti sa niektorí tak báli, že by tam zomreli, ak by tam zostali, že sa vrátili domov a zomreli. To je fakt. Nepoužívam tento výraz ani to takto neformulujem, aby som hral na vaše city alebo niečo podobné. Niektorí ľudia mali takú silnú túžbu po domove, že sa báli, že tam nebudú môcť žiť; a vrátili sa domov na vlastnú žiadosť a krátko nato zomreli. Keby boli zostali v zahraničí, nemohli by urobiť nič menej.

TAM1897 Q1 18.4Viem, a vy to viete tiež, že mnohí odišli na misie do zahraničia skôr s predstavou, že idú na výlet, než že idú na ťažkú misijnú prácu. A keď na konci cesty zistili, že to nebol výlet, ale utrpenie; že to znamenalo sebaobetovanie, chorobu a páliacu horúčku, a za krátky čas sa z toho všetka výletná nálada vytratila. To nebolo to, čo mali na mysli, keď odchádzali.

TAM1897 Q1 18.5Viem, a vy viete, že táto predstava o misijnej práci má na začiatku akúsi auru. Chceme sa však zamerať na konkrétne fakty, odtrhnúť zrak od tej aury a uvedomiť si, že hneď za ňou sa skrýva tvrdá realita. Je v tom istý lesk, keď nastupujeme do vlaku alebo na loď spolu s veľkým davom ľudí a za veľkej slávy, keď takto s takou poctou začíname misiu; samozrejme, to je v poriadku, ale tí, ktorí odchádzajú, si musia byť istí, že ich myseľ a srdce sú zamerané na niečo pevnejšie než to. Musia mať na pamäti, že hoci sú bratia ochotní odprevadiť ich k vlaku alebo lodi a pri rozlúčke, ak je to potrebné, roniť slzy, nad rámec toho všetkého nesmie žiadny z týchto misionárov zabúdať, že ide čeliť ťažkostiam, zmätkom, nebezpečenstvám a chorobám.

TAM1897 Q1 18.6A nech si pamätá, že sa s týmito vecami nielen stretne, ale aj nimi prejde, a nech sa nebojí, že zomrie. Nech si je každý úplne istý, že je mŕtvy ešte predtým, ako vyrazí, a nebude sa báť, že zomrie, keď sa tam dostane. Ale ak ste nezomreli ešte predtým, ako vyrazíte, potom nevyrážajte, kým nezomriete; lebo inak neprospejete ani sebe, ani Božej veci. Budete len bremenom pre tých, ktorí tam sú – ak tam pred vaším príchodom sú nejakí verní.

TAM1897 Q1 18.7To je pravda a vy to viete. Prečo by sme teda mali dovoliť, aby sa táto vec stratila z dohľadu? Niečo také bolo v našej práci potrebné celé tie roky. Ušetrili by sa veľké sumy peňazí, keby sa na niečom takom trvalo predtým, než ste vyrazili. Vyhli by ste sa veľkým chybám a nesmiernemu utrpeniu, keby sa na tom trvalo, a to ešte predtým, než pracovníci odišli.

TAM1897 Q1 18.8Ako som povedal pred chvíľou, ak ste skutočne mŕtvi ešte predtým, než odídete, a počas pobytu tam, nebude vás vyhliadka na smrť príliš znepokojovať. Z toho, že ochoriete, veľmi ochoriete – že vás bude páliť horúčka, ešte nevyplýva, že zomriete. Z toho, že ochoriete, ešte nevyplýva, že zomriete, a nemali by ste si myslieť, že sa musíte zbaliť a vyraziť domov hneď, ako sa z toho dostanete, alebo hneď, ako sa uzdravíte natoľko, aby ste mohli vyraziť.

TAM1897 Q1 18.9Poznám misionárov, možno ich poznáte aj vy, konkrétne jedného a jeho manželku, ktorých mám na mysli, ktorí odišli na misiu do zahraničia. Obaja boli mladí ľudia. Myslím, že ani jeden z nich nemal viac ako dvadsaťdva rokov; manžel mal pravdepodobne najviac dvadsaťtri. Odišli na svoje misijné pole a pustili sa do práce. Po čase ich postihla choroba. Manželka ochorela ako prvá na miestnu horúčku a bola strašne chorá – asi tak chorá, ako sa dá byť a prežiť; ale ani jedného z nich spolu s horúčkou nepochytila túžba po domove. Odvážne to zvládli; manžel sa o manželku staral počas jej choroby a práve keď sa sotva dokázala posadiť a chodiť, on sám ochorel na tú istú horúčku rovnako ťažko ako ona; a ona, v tom slabom stave, sa o neho starala. Ale prešli si tým všetkým ako statoční kresťania, vďaka Pánu. Stále sú na tom poli; sú úspešní na tom poli, kde sa nachádzajú, a sú úspešní odo dňa, keď tam pristáli. To má byť náš ideál.

TAM1897 Q1 18.10Teraz nehovorím, že nikto z tých, ktorí odišli, sa nemal nikdy vrátiť. Nehovorím, že nikto z nich sa nemal vrátiť hneď po tom, ako dorazili na misijné pole. Chcem však povedať, bratia, že mali vedieť ešte predtým, ako odišli, či sa majú vrátiť hneď, alebo nie.

TAM1897 Q1 18.11To, že si misijná rada myslí, že by ste mohli byť dobrým misionárom, nie je dostatočný dôkaz na to, aby ste na základe toho odišli na zahraničnú misiu. Musíte sami vedieť, že vás Boh volá, aby ste tam išli, a že tam idete, lebo Boh vás tam na tom mieste chce mať. Potom, keď pôjdete, pôjdete preto, že vás Boh volá, a budete vedieť, že je s vami, kým tam idete. Budete vedieť, že je s vami, keď tam dorazíte; a nenecháte sa vystrašiť žiadnymi ťažkosťami, ani odradiť žiadnymi útrapami, ani odradiť žiadnymi chorobami, ani dokonca vyhliadkou na smrť.

TAM1897 Q1 19.1Ak by došlo k doslovnej skutočnosti fyzickej smrti, nevieš, ako tým maríš Božiu vec, ak utečieš, aby si jej unikol. Vy a ja, každý kresťan a najmä každý kresťan Cirkvi adventistov siedmeho dňa, pretože ide o kresťanskú skúsenosť, musíme sa držať tohto jedného živého princípu, že sa dielo kresťana nekončí, keď zomrie fyzickou smrťou. Ak je verný svojmu dielu, kým žije, a zomrie na svojom mieste, jeho dielo pokračuje aj po jeho smrti.

TAM1897 Q1 19.2To je fakt. Ak idete na Božie volanie, ak idete s Bohom po boku a ak zomriete skôr, než odídete, ak ste takým misionárom, akého Boh volá – takým, akým bol Abrahám –, sami si musíte uvedomiť pred Bohom, pod Božou ochranou a s Bohom, že toto je Jeho vôľa vo vzťahu k vám.

TAM1897 Q1 19.3To, že dnes máte presvedčenie, že máte ísť ako misionár, nie je dôkazom toho, že máte hneď po tejto konferencii vyraziť na dané misijné pole. Ak je vaše presvedčenie správne a dobré, pretrvá. Ak nie je správneho druhu, nemalo by pretrvať. Malo by sa čo najskôr rozplynúť. A ak ho musíte ešte chvíľu udržať a ono sa rozplynie, je lepšie, aby sa rozplynulo tu, než až potom, čo budete na misii.

TAM1897 Q1 19.4Ak je vaše presvedčenie od Pána, je dobré a pretrvá. Dávid mal dvadsať rokov presvedčenie, že sa stane izraelským kráľom. Ale vôbec nedychtil po tom, aby už prišiel čas, keď sa stane izraelským kráľom. Neurýchľoval to. Keď mal všetko vo svojich rukách, ani prstom nepohol, aby sa sám posadil na trón. Mal presvedčenie, ktoré bolo dostatočne dobré na to, aby ho uchoval dvadsať rokov; a keď ho Pán vyskúšal a mohol mu dôverovať, sám ho priviedol na trón.

TAM1897 Q1 19.5Tak aj vy môžete mať presvedčenie týkajúce sa určitej oblasti. Môže pochádzať od Boha. Teraz sa však nepokúšajte realizovať svoj vlastný nápad bez ohľadu na to, či v neho verí misijná rada, alebo nie, či v neho verí konferencia, alebo nie. Proste čakajte na Boha a nechajte ho, aby ostatným ľuďom povedal, že je to tak. Keď takto čakáme na Boha a potom ideme, Pán ide s nami a my to vieme; a je s nami, kým sme tam, a my to vieme. To je naše miesto a budeme na ňom stáť, kým nás Boh nezavolá preč. A ak nás tam používal tak dlho, ako mohol, účinne, za života; a ak môže váš vplyv využiť lepšie, keď ste mŕtvi; potom je vašou úlohou ľahnúť si a zomrieť ako šťastný kresťan; s vedomím, že Boh bude pokračovať vo vašej práci aj po vašej smrti. Presvedčenie, ktoré Boh vložil do sŕdc prostredníctvom vás, keď ste boli nažive a hovorili ste k nim, sa po vašej smrti prehĺbi, posilní a oživí vaším dobrým príkladom; a vďaka nemu budú privedení k Ježišovi Kristovi.

TAM1897 Q1 19.6Ste teda ochotní, aby Boh kázal evanjelium prostredníctvom vašej smrti rovnako ako prostredníctvom vášho života? Ste ochotní, aby kázal evanjelium prostredníctvom vás, mŕtvych, fyzicky mŕtvych a v hrobe, rovnako iste, ako ste ochotní, aby kázal evanjelium s vami, živými a kráčajúcimi po zemi? Ak nie ste, nie ste pripravení vydať sa na misiu.

TAM1897 Q1 19.7Teraz vám to prečítam zo Svätého písma. Otvorte si prvú kapitolu Listu Filipským. Tam je príklad toho misionára, ktorého Boh povolal, ako vzor pre vás, ako príklad pre všetkých, ktorí neskôr uveria v Ježiša Krista, k večnému životu. Spomínate si na ťažkosti Pavla. Spomínate si na jeho zvraty osudu, jeho skúšky, prenasledovania, bičovania, nebezpečenstvá všade; a viete, že nikdy nezaváhal na žiadnom mieste, kde sa nachádzal.

TAM1897 Q1 19.8Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje so mnou, šíreniu evanjelia prospelo. V celej vládnej budove aj medzi všetkými ostatnými sa stalo známym, že ma väznia pre Krista. Verše 12, 13.

TAM1897 Q1 19.9Keď to písal, nevedel, v ktorý deň bude vykonaný cisársky dekrét a on bude popravený. Očakával to. Teraz si predstavte všetky tie veci, ktorými prešiel. Bičovanie, skúšky, prenasledovania, nebezpečenstvá, lúpeže, raz ho ukameňovali, vytiahli z mesta a nechali ho tam ležať ako mŕtveho. Teraz hovorí: „Chcel by som, aby ste pochopili, že tieto veci sa mi stali na prospech evanjelia.“ Čo robil Boh prostredníctvom každej z týchto skúšok, utrpení a nebezpečenstiev?—Používal tohto človeka, aby skrze neho kázal evanjelium, takže keď ho tí ľudia ukameňovali, vytiahli z mesta a nechali ho tam ležať ako mŕtveho, Boží Duch Svätý vtláčal do ich sŕdc pečať svojej pravdy, že ten človek bol od Boha, že posolstvo, ktoré im priniesol, bolo od Boha; a ak sa proti nemu vzbúrili, ich zatratenie bolo spečatené; a ak sa mu poddali, boli spasení.

TAM1897 Q1 19.10To je to, čo má Boh robiť prostredníctvom nás. Jediným dôvodom, prečo sme na svete, je to, aby Boh prostredníctvom nás kázal evanjelium. Nejde ani tak o to, že to robíme my, ale o to, že to robí Boh prostredníctvom nás, či už slovom, alebo vplyvom; a Boh to dokáže rovnako dobre vplyvom ako slovom. Boh vloží evanjelium do nášho vplyvu rovnako ako do našich slov. Vždy kážeme svojím vplyvom rovnako ako svojimi slovami.

TAM1897 Q1 19.11Mnohí z bratov v Pánovi, posilnení mojimi putami, v dôvere odvážnejšie a bez strachu hlásajú Slovo. Niektorí síce ohlasujú Krista zo závisti a neznášanlivosti, ale iní s dobrým úmyslom. Jedni to robia z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, iní však ohlasujú Krista z hašterivosti, nie úprimne, lebo si myslia, že mi v mojich putách spôsobia bolesť. Čo na tom! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne, zvestuje Kristus. Z toho sa teším a aj sa budem tešiť. Viem predsa, že mi to poslúži na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. Túžobne očakávam a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou, ako vždy aj teraz, bude oslávený Kristus na mojom tele; či už životom, alebo smrťou.

TAM1897 Q1 20.1Nie je teda napísané, že Boh použije mŕtveho človeka na oslavu evanjelia a slávy Ježiša Krista? Ste ochotní, aby to urobil prostredníctvom vás, keď to môže urobiť lepšie, ak ste mŕtvi, než keby ste boli nažive? Mŕtvi naozaj, ale živí pre neho. Nechápete teda, že v tomto dobrom zmysle kresťan nikdy neumiera? „lebo pre neho všetci žijú.“ „a tak či žijeme, či umierame, patríme Pánovi.“ Ste? Ak ste Pánovi, kým žijete, ste Pánovi aj vtedy, keď ste mŕtvi. A tak isto, ako vás Boh používa, kým ste nažive, na hlásanie evanjelia, použije vás aj vtedy, keď budete mŕtvi, na hlásanie evanjelia. A vaše dielo sa nezastaví, keď zomriete. Tak isto, ako je vaše dielo Kristovým, kým žijete, bude pokračovať aj po vašej smrti. Váš vplyv bude pôsobiť a Boh bude prostredníctvom vás konať aj po vašej smrti veci, ktoré nedokáže tak dobre vykonať, kým ste nažive.

TAM1897 Q1 20.2Predstavme si, že by Pavol zomrel. On to očakával. Pozrite sa na sedemnásty verš nasledujúcej kapitoly. Ale mimochodom, čo vzhľadom na to robil po celý čas? „Z toho sa teším a aj sa budem tešiť.“

TAM1897 Q1 20.3„Ale aj keby som mal vyliať svoju krv na obetu a bohoslužbu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými.“ Na čo narážal, keď povedal: „keby som mal vyliať svoju krv na obetu a bohoslužbu vašej viery“? Každý deň očakával, že bude obetovaný ako obeť viery Ježiša Krista. Čo s tým robil? — „radujem sa a radujem sa s vami všetkými.“ Čo mali robiť oni? — „Aj vy sa radujte a radujte sa so mnou!“

TAM1897 Q1 20.4Čakal snáď, že sa Filipania budú s ním tešiť, keď mu odseknú hlavu? — Áno; sám to hovorí. Bratia, keď si uvedomíme, že dielo kresťana sa nekončí jeho smrťou, nebudeme toľko prijímať uznesenia a posielať ľuďom sústrastné rezolúcie len preto, že niekto zomrel. Vďaka Pánu, že hoci je mŕtvy, jeho dielo pokračuje. Radujte sa z toho – nie z toho, že zomrel, ale z toho, že jeho dielo pokračuje; že ho Boh takto využíva lepšie, ako keby bol nažive.

TAM1897 Q1 20.5Preto nech Boh vstúpi a zaujme celé miesto, aby sme milovali Boha celým srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. To znamená byť misionárom.

TAM1897 Q1 20.6A prvá vec zo všetkých, aby ste boli takýmto misionárom, je: „Vyjdi zo svojej krajiny.“