Kapitola 9 — Čas čakania

GSAM 148.1„VTEDY sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Pochabé si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Rozumné si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali.“¹

GSAM 148.2Kristus je ženích z tohto podobenstva.² Vydanie sa v ústrety ženíchovi musí preto predstavovať snahu Pánovho ľudu stretnúť sa s Kristom pri jeho príchode, lebo témou rozprávania v Matúšovi, kapitolách 24 a 25, je príchod Pána. Slovo Pána je lampou.³ Všetky panny si vzali svoje lampy. Pošetilosť časti panien spočívala v tom, že prijali iba teoretické chápanie pravdy bez tej úprimnej oddanosti Pánovi, ktorá by v srdci veriaceho rozvíjala milosti Ducha. Toto dielo je v podobenstve znázornené tým, že mali „v nádobkách aj olej.“ Omeškanie ženícha musí predstavovať určité sklamanie zo strany tých, ktorí vyšli s očakávaním, že stretnú svojho Pána.

GSAM 148Čas, na ktorý sa podobenstvo vzťahuje

GSAM 148.3Slovo „vtedy“, ktorým sa podobenstvo začína, nám dáva vodítko k času jeho uplatnenia. Nadväzuje bezprostredne na to, čo bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole – nie po druhom príchode Pána, ale po tom, čo bolo zvestované podobenstvo o figovníku, oznamujúce, že Kristov príchod je „pred dverami“ a že nastala generácia, ktorá nepominie, kým sa sám Kristus nezjaví v oblakoch neba. Vzťahuje sa to aj na čas, keď by si niektorý zo sluhov, ktorí zvestovali posolstvo, povedal v srdci: „Môj pán mešká, a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami.“

GSAM 149Bitie svojich spolusluhov

GSAM 149.1Títo boli „spolusluhovia“, ktorí v súlade hlásali to isté posolstvo; teraz sa však časť z nich odvracia od toho, čo učili, a „bije“ svojich spolusluhov, ktorí podávajú potravu v pravý čas – hlásajú potrebnú prípravu na stretnutie s Pánom, ktorý čoskoro príde. „Bijú“ rovnakým spôsobom, akým sa navrhovalo biť Jeremiáša. Ľudia povedali: „Poďte, porazíme ho jazykom.“⁴ Tak aj títo sluhovia začali učiť spôsobom, ktorý bránil dielu „verných“ sluhov. Práve k tejto skupine sa teda obracia toto slovo: „Rozpamätaj sa teda na to, čo si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie! Ak však nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani sa nenazdáš, v ktorú hodinu k tebe prídem.“⁵

GSAM 149.2Podobenstvo o pannách sa vzťahuje na čas, keď sa „spolusluhovia“ odvracajú od posolstva o blížiacom sa príchode Pána a začínajú biť. Začnú tiež robiť niečo iné – „jesť a piť s opilcami“. Pridávajú sa k hodovaniu s tými, ktorí si chcú uspokojiť svoje chúťky. Šalamún o takýchto povedal: „Nezdržuj sa medzi pijanmi vína ani medzi tými, čo hltajú mäso. Veď pijan a pažravec vyjdú na mizinu.“⁶

GSAM 149Prvé sklamanie

GSAM 149.3Teraz vznikne otázka: „Čo bolo v adventnom zážitku, čo zodpovedá týmto výrokom?“ Boli tu hnutia, ktoré plne súhlasili s proroctvom. Tí, ktorí zvestovali posolstvo až do apríla 1844, pracovali medzi cirkvami a kazatelia rôznych cirkví sa pripojili k ich úsiliu. Tak boli „spolusluhami“.

GSAM 150.1Tí, ktorí zvestovali posolstvo, učili, že dvetisíctristo prorockých dní z Danielovej knihy 8:14 sa skončí židovským rokom 1843, čo by bolo v našom roku 1844. Vyhlasovali, že hodina Božieho súdu príde na konci tohto obdobia. Každá denominácia v krajine v tom čase zastávala názor, že deň súdu sa začne druhým príchodom nášho Pána. Je teda zrejmé, že adventisti predpokladali, že Pán príde na konci tohto prorockého obdobia. Hovorili: „Toto obdobie sa môže skončiť 21. marca 1844, čo je posledný deň prirodzeného židovského roka 1843.“ Preto očakávali koniec marca alebo začiatok apríla 1844 ako čas, kedy by mohol prísť Spasiteľ.

GSAM 150Objavili sa zlí sluhovia

GSAM 150.2Keď prišiel a prešiel koniec marca a Pán neprišiel, tí, ktorí predtým spolupracovali s Pánovými posolmi, ale zo srdca úplne nezasvätili svoj život tomuto posolstvu, sa proti nemu obrátili, začali sa stavať proti dielu a robiť všetko, čo bolo v ich silách, aby zatarasili cestu tým, ktorí naďalej učili doktrínu o blížiacom sa príchode Pána a posolstvo o hodine súdu. Vo svojich srdciach hovorili: „Môj pán mešká,“ zatiaľ čo svojimi ústami teraz učili, že celý svet sa musí obrátiť, než Pán príde; že všetci Židia sa musia vrátiť do Palestíny a obnoviť chrámovú službu v Jeruzaleme, než príde Mesiáš. Niektorí dokonca učili, že Kristov príchod je „duchovný príchod“, ktorý sa odohráva pri obrátení a tiež pri smrti jeho ľudu.

GSAM 151Podávanie potravy v pravý čas

GSAM 151.1Zatiaľ čo sa títo takto obrátili proti svojim spolusluhom, tí, ktorí sa stále pevne držali viery, zvolávali veriacich do sál a hájov a podávali im potravu v pravý čas – ukazovali im, že znamenia čias a naplnené proroctvá hlásali, rovnako ako pred ich sklamaním, že Kristov príchod je „blízko, predo dvermi.“

GSAM 151Cirkevné hostiny

GSAM 151.2Zatiaľ čo to robili, začalo sa niečo, čo bolo v protestantských cirkvách dovtedy neznáme – zvolávanie ľudí do kostola na hostinu a „zábavu“. Všetci, ktorí prišli, boli pozvaní, aby sa s nimi podelili o ich lahôdky.

GSAM 151.3Prvýkrát sme o niečom podobnom v Amerike počuli v máji 1844, hneď po sklamaní. Bolo to takto: Kým William Miller v sále v Rochesteri v štáte New York poučoval a napomínal niekoľko stoviek adventistov, hovoriac im: „Nachádzame sa v čase čakania z Matúša 25; pevne sa držte svojej viery; čoskoro budeme mať viac svetla v tejto veci,“ v suteréne jednej z najväčších modlitební v Rochesteri bola naplánovaná „slávnosť“. Zišlo sa tam množstvo ľudí, členov cirkvi aj neveriacich, a kým rektor teologickej fakulty zabával dav tým, že sa vysmieval Williamovi Millerovi, predávali im ustrice, zmrzlinu, sladkosti a za dvadsaťpäť centov malú brožúru, ktorú tento muž pripravil. Kniha sa volala „An Exposé of Millerism“.

GSAM 151.4Menej ako za dva týždne od tej doby usporiadala iná cirkevná denominácia v tom istom meste „slávnosť“ vo verejnej sále, za vstupné dvadsaťpäť centov, a pozvala všetkých, ktorí chceli, aby prišli a spolu s nimi si pochutili na ustriciach, zmrzline, koláčoch a sladkostiach. Vtedy a tam sa začalo toto moderné hodovanie v kostoloch, ktoré sa vyvinulo do podoby „bláznivých spoločenských podujatí“, „vreciek s prekvapením“, „rybárskych hier“, „bozkávacích súťaží“ a tak ďalej. Tento rys hodovania v kostoloch narástol do takej miery, že dnes moderná kostolná budova nespĺňa štandard, ak nemá vlastnú kuchyňu, komoru a jedáleň. Tento stav vecí je tým, čo sa začalo v „čase čakania“, presne tak, ako je to uvedené v podobenstve.

GSAM 152.1Sám Wm. Miller hovorí o udalosti, ktorá sa odohrala v Rochesteri, nasledujúcimi slovami:

GSAM 152.1„Jeden z doktorov teológie v Rochesteri, pán _____ z cirkvi _____, napísal brožúru proti millerizmu, pozval svojich pánov a dámy do domu Pánovho, usporiadal veľkú hostinu s ustricami a inými ‚piknikmi‘, ako Bélšaccar, popíjali kávu a čaj, jedli svoje drahé lahôdky a predávali zmrzlinu a sladkosti, ako aj svoju brožúru proti druhému príchodu nášho milovaného Spasiteľa.

GSAM 152.2„V noci pred mojím odchodom usporiadal ďalší z týchto ctihodných pánov piknikovú hostinu v hostinci alebo sále a predával, rovnako ako vyššie, svoje lístky, zmrzlinu a sladkosti. Potešilo ma, keď som počul, že niektoré cirkvi rôznych siekt takýchto babylonských hostín neschvaľovali; a z celého srdca dúfam, že nie všetky tieto sektárske cirkvi budú pri príchode Krista ‚jesť a piť s opilcami‘. Som prekvapený, že títo ctihodní páni sa nevidia v zrkadle Slova Božieho; a odporúčal by som im prečítať si Lukáša 14:12–14; Matúša 24:48–51; Lukáša 13:25–28; 2. Petrov list 2:13; Júdu 10–21. Toto sú určite posledné časy.“

GSAM 152.3Keby pastor Miller mal možnosť vidieť, do čoho sa cirkvi odvtedy pustili na svojich benefičných večierkoch s „koláčikmi s hádaním, kde je prsteň, desaťcentovými bozkávacími súťažami, oslími predstaveniami, bláznivými spoločenskými podujatiami, svätými lotériami“ a inými hazardnými hrami atď., s posvätným zdesením by sa od toho odvrátil.

GSAM 152Čas čakania

GSAM 152.4Adventisti nachádzali útechu v biblickom fakte, že keď bol oznámený blížiaci sa príchod Pána, bude s tým spojený „čas čakania“. Videli to v slovách nášho Spasiteľa v Matúšovi 25:5, 6 a v Habakukovi 2:1–3.

GSAM 153.1Pokiaľ ide o ich postoj na jar roku 1844, citujeme z časopisu Midnight Cry z 9. mája 1844:—

GSAM 153.2„Keďže sme prekročili bod zdanlivého ukončenia prorockých období, ocitli sme sa v situácii, v akej Boh predvídal, že sa jeho deti ocitnú na konci videnia; a pre ktorú urobil opatrenia prostredníctvom proroka Habakuka, keď hovorí: ‚Zaujmem svoje stanovište, postavím sa na stráž a budem hliadkovať, aby som videl, čo mi povie, a čo odpoviem, keď budem karhaný (doslovný preklad KJV),‘ alebo ako sa píše v poznámke na okraji: ‚keď sa so mnou bude hádať.‘ ‚Potom mi Hospodin odpovedal a riekol: Zreteľne zapíš videnie na tieto tabule, aby ten, kto ho číta, mohol bežať. Lebo videnie je ešte na určený čas, ale na konci [prorockých období] prehovorí a nebude klamať: hoci sa oneskorí [za ich zdanlivým ukončením], čakaj naň; lebo určite príde, [v plnosti prorockých čias, po ktorých] sa už oneskoriť nebude (doslovný preklad KJV).‘⁷

GSAM 153.3„Že sa toto napomenutie týka súčasnosti, je zrejmé z Pavlovho citátu v Liste Hebrejom 10,36–39: ‚Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli prisľúbenie. Veď už len celkom krátky čas a príde ten, čo má prísť, nebude meškať. Avšak môj spravodlivý bude žiť z viery, ale kto odpadne, v tom nebude mať moja duša zaľúbenie. My však nie sme z tých, čo odpadajú na záhubu, ale z tých, čo veria, aby si zachránili dušu.‘

GSAM 153.4„Veríme, že prežívame práve to obdobie, o ktorom hovoril Spasiteľ, keď ženích mešká (Matúš 25:5) – ku ktorému by malo byť prirovnané kráľovstvo nebeské –, keď ten ‚zlý sluha‘ [keďže sa zdalo, že určený čas zlyhal] povie ‚v duchu: Môj pán mešká‘ a začne ‚biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami‘, a Pán by mal prísť ‚v deň, keď to nečaká‘.

GSAM 154.1„Veríme, že sa teraz nachádzame v tom období, o ktorom hovoril Peter, keď ich ‚súd je pripravený a ich zatratenie, ktoré im hrozí, nespí‘; keď ‚rozšíria skazonosné náuky‘.⁸ Títo, hovorí Peter, sa mali objaviť, rovnako ako boli falošní proroci v čase, keď boli Písma spísané. Keďže teda ľudia z domu Izraela hovorili: ‚dni plynú a zo všetkých videní nie je nič,‘⁹ musel nastať čas, keď by sa zdalo, že určený čas už uplynul, aby sa posmievači z 2. Petrovho listu 3:4 mohli pýtať: ‚Čo sa stalo so sľubom o jeho príchode?‘ a lichotili si, že ‚všetko ostáva tak, ako bolo na začiatku stvorenia.‘

GSAM 154.2„Veríme, že práve s ohľadom na takéto oneskorenie videnia povedal apoštol Jakub: ‚Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána;‘ ‚aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil.‘ A: ‚Hľa, sudca stojí predo dvermi.‘

GSAM 154.3„A veríme, že v očakávaní uplynutia očakávaného času nás náš Spasiteľ napomínal v dvanástej kapitole Lukášovho evanjelia: ‚Majte bedrá opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí čakajú na svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.‘¹⁰ Čakanie predpokladá uplynutie času, lebo dovtedy nečakáme. Preto náš Pán dodáva: ‚Blahoslavení sú sluhovia, ktorých pán nájde bedliť.‘

GSAM 154.4„Budeme, ak Boh dá, naďalej hlásať: ‚Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety!‘ a: ‚Prišla hodina jeho súdu.‘ A veríme, že neprestaneme hlasno volať na svet a cirkev, aby sa prebudili zo svojich piesní o ‚mieri‘ a načúvali Božím výzvam milosrdenstva. Máme v úmysle naďalej čakať na príchod Pána a bdieť, veriac, že je už na dosah.“

GSAM 155Obhajoba ich práce

GSAM 155.1Dobrú predstavu o tom, ako adventisti vnímali svoju prácu pred 21. marcom 1844 a bezprostredne po tomto dátume, si môžeme urobiť prečítaním nasledujúceho citátu, prevzatého z článku pod nadpisom „Obhajoba“ v časopise Advent Herald z 13. novembra 1844, ktorý vydali J. V. Himes, S. Bliss a A. Hale:—

GSAM 155.2„Neunáhlili sme sa pri prijímaní našich názorov. Veríme, že sme boli čestnými a úprimnými hľadačmi pravdy. Poslúchali sme príkaz nášho Spasiteľa, aby sme skúmali Písmo. Nespoliehali sme sa na vlastnú múdrosť, ale hľadali sme u Boha vedenie a usmernenie a snažili sme sa obetovať sa na jeho oltári, dôverujúc, že On správne nasmeruje naše kroky. Preskúmali sme všetky argumenty, ktoré boli predložené proti nám, s úprimnou túžbou poznať pravdu a vyhnúť sa omylu; musíme však priznať, že rôznorodé a mnohotvárne postoje našich oponentov nás len utvrdili v našich názoroch. Videli sme, že bez ohľadu na to, či sme mali pravdu alebo nie, naši oponenti nemohli mať pravdu; a medzi sebou sa nezhodovali. Argumenty každého z nich boli také slabé a detinské, že boli nútení neustále popierať to, čo sami predtým tvrdili; a svojimi protichodnými a protirečivými názormi dokázali, že bez ohľadu na to, ako vnímali naše názory, nemali dôveru ani v názory jeden druhého. A navyše neexistoval žiadny kľúčový bod v celom našom postoji, v ktorom by nás nepodporil aspoň jeden z tých, ktorí sa usilovali vyvrátiť bezprostredný príchod Pána. Kým my sme mali na svoju podporu doslovný výklad Písma, naši oponenti sa márne snažili dokázať, že Písmo sa nemá chápať doslovne, hoci každé proroctvo, ktoré sa naplnilo, sa naplnilo v tých najdrobnejších podrobnostiach doslovne.

GSAM 156Vysvetlenie sklamania

GSAM 156.1„Ale ten čas – rok 1843, židovský rok – uplynul a my sme boli sklamaní, že sme nevideli Kráľa v jeho kráse. A všetci, ktorí sa nám postavili na odpor, úprimne predpokladali, že sa preukázalo, že každý charakteristický rys našej viery je falošný, a že by sme ako čestní ľudia mali opustiť celé naše stanovisko. A preto s prekvapením videli, že sa stále držíme našej nádeje a stále očakávame nášho Kráľa.

GSAM 156.2„My sme však vo svojom sklamaní nevideli žiadny dôvod na znechutenie. Videli sme, že Písmo naznačuje, že musí nastať čas čakania, a že kým sa videnie oneskoruje, musíme naň čakať. Videli sme tiež, že s koncom roka sa toto obdobie nemohlo úplne skončiť, ani za predpokladu, že naša chronológia bola správna; a že sa to mohlo naplniť až niekedy v tomto roku; a predsa sme svetu úprimne a otvorene priznali, že sme sa mýlili v tom konkrétnom bode, na ktorý sme hľadeli s takou veľkou istotou; ale hoci sme sa takto mýlili, vidíme v tejto veci Božiu ruku. Vidíme, že toto vyhlásenie použil ako varovanie pre svet a skúšku pre cirkev. Uviedlo to jeho ľud do postoja očakávania. Vyvolalo to tých, ktorí boli ochotní trpieť pre jeho meno. Ukázalo to, pre koho bol výkrik o Pánovom príchode zvesťou veľkej radosti a pre koho to bol v ušiach nepríjemný zvuk. Ukázalo to celému vesmíru, kto by privítal Pánov návrat a kto by ho pri jeho druhom príchode odmietol, tak ako to urobili Židia pri jeho prvom príchode. A považujeme to za krok k naplneniu Božieho zámeru v tomto dni jeho prípravy, aby mohol vyviesť ľud, ktorý by hľadal iba Pánovu vôľu, aby bol pripravený na jeho príchod.“

GSAM 157HISTÓRIA HNUTIA PO MARCI 1844

GSAM 157.1Stručná história adventného hnutia po 21. marci 1844 je uvedená v nasledujúcom texte, prevzatom z časopisu Signs of the Times z 31. októbra 1844:—

GSAM 157.2„Po uplynutí roku 1843 – židovského roku – sa veľká časť adventistov zmierila s presvedčením, že odteraz nemôžeme s istotou počítať s konkrétnymi termínmi. Verili, že sme tam, kam ukazuje naša chronológia, na konci všetkých prorockých období, na konci ktorých sa očakáva príchod; a hoci sme mali čakať len krátku chvíľu, o ktorú sa naša chronológia mohla líšiť od Božieho času, verili, že už nemôžeme mať žiadnu stopu k presnému času. Všetci si vzali svoje lampy a vyšli v ústrety Ženíchovi; ale Ženích sa oneskoril oproti času (1843), v ktorom sa očakával. Počas tohto odkladu videnia sa zdalo, že všetci sú odhodlaní naň čakať, veriac, že sa nemôže oneskoriť a že ho možno očakávať každú chvíľu. Čoskoro však bolo zrejmé, že mnohí si robili plány do budúcnosti, ktoré by si nerobili, keby verili, že Pán príde tento rok; a že zaspali, pokiaľ ide o uvedomenie si bezprostredného príchodu Pána. Inými slovami, mysleli si, že by mohol prísť ktorýkoľvek deň, alebo že by sa to mohlo o niečo zdržať, počas čoho by si mohli užiť osviežujúci odpočinok. Nuž, bolo to tak, ako to povedal náš Spasiteľ: ‚Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali.‘

GSAM 157Pozornosť upriamená na jeseň roku 1844

GSAM 157.3„Už v máji 1843 brat Miller upriamil našu pozornosť na siedmy mesiac židovského posvätného roka ako na čas dodržiavania tých predobrazov, ktoré poukazujú na druhý príchod; a minulú jeseň sme tento čas sledovali s veľkým záujmom. Keď tento čas uplynul, brat S. S. Snow plne prijal názor, že podľa predobrazov musí príchod Pána, keď k nemu dôjde, nastať desiateho dňa siedmeho mesiaca; nebol si však istý, v ktorom roku. Neskôr zistil, že prorocké obdobia v skutočnosti vypršia až v tomto roku, 1844; a tak sa oprel o názor, že okolo 22. októbra – desiateho dňa siedmeho mesiaca tohto roku – budeme svedkami príchodu Pána slávy. Toto kázal v New Yorku, vo Filadelfii a na ďalších miestach počas uplynulej jari a leta; a hoci mnohí prijali jeho názory, žiadne konkrétne prejavy ich účinkov neboli viditeľné až približne do júla.

GSAM 158Úroda ponechaná na poliach

GSAM 158.1„Na začiatku sezóny boli niektorí z našich bratov na severe New Hampshire tak presvedčení, že Pán príde ešte pred ďalšou zimou, že neobrábali svoje polia. Približne v polovici júla – čo bol večer o polnoci židovského dňa-roka (večer-ráno, počítané od novu v apríli, začiatku tohto židovského roka) – boli aj iní, ktorí zasiali a zasadili svoje polia, natoľko presvedčení o bezprostrednom príchode Pána, že v súlade so svojou vierou nemohli zožať svoju úrodu. Niektorí, keď išli na svoje polia kosiť trávu, zistili, že sú úplne neschopní pokračovať, a v súlade so svojím pocitom povinnosti nechali svoju úrodu stáť na poli, aby svojou činnosťou preukázali svoju vieru a tým odsúdili svet. Toto sa rýchlo rozšírilo po severnej časti Nového Anglicka.

GSAM 158Súd, ktorý predchádza príchodu

GSAM 158.2„V tom istom čase naši bratia v Maine prijali názor, že súd musí predchádzať príchodu; že sa zhoduje so žatvou a že sa nekoná len na konci sveta, ale zaberá obdobie bezprostredne predchádzajúce koncu. V súlade s týmto názorom si mysleli, že sme uprostred súdu, že sa kreslí deliaca čiara a že Boží služobníci sú označovaní pečaťou na čele, pričom dokončenie tohto procesu bude signálom pre štyroch anjelov, ktorí zadržiavajú štyri vetry zeme (Zjavenie 7:1), aby uvoľnili svoj stisk.

GSAM 159Prebudenie o polnoci

GSAM 159.1„Približne v polovici júla sa k hlásaniu tohto času začalo pridávať Božie požehnanie pri navracaní odpadlíkov a tí, ktorí prijali niektorý z uvedených názorov, prejavili výraznú zmenu vo svojom správaní a náhle prebudenie zo spánku, ako bolo predpovedané. ‚O polnoci sa rozľahol krik: Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety! Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy.‘ Od júla sa tieto hnutia objavovali v rôznych častiach Nového Anglicka a odlišovali sa od seba navzájom; všetky však sprevádzalo Božie požehnanie pri navracaní mnohých, ktorých lampy už takmer zhasli, a pri posvätení jeho svätých. Na táborovom zhromaždení v Exetere sa všetky tieto vplyvy stretli, spojili do jedného veľkého hnutia a rýchlo sa rozšírili medzi všetkými adventistickými skupinami v krajine.“