Kapitola 13 — Znamenia Božieho vedenia

GSAM 198.1„Pokúsil sa už nejaký boh prísť a vyviesť ľud spomedzi iného národa skúškami a znameniami, zázrakmi a bojom, mocnou rukou a vystretým ramenom, veľkými, hroznými skutkami, ako to všetko urobil s vami v Egypte Hospodin, váš Boh, pred vašimi očami? Smel si to vidieť, aby si poznal, že Hospodin je Boh a okrem neho iného niet.“¹

GSAM 198.2Takto konal Pán, keď si vybral ľud spomedzi pohanského národa, aby ho vyviedol na miesto, kde by im mohol zvestovať svoj zákon a kde by im ho mohol odovzdať vyrytý na kamenných tabuľkách. Tieto zázraky neboli vykonané na uspokojenie ich zvedavosti, ale aby s istotou vedeli, že ten, kto „v Egypte robil veľké veci, zázraky v Chámovej krajine, úžasné skutky pri Červenom mori“² a kto k nim prehovoril uprostred ohňa a dymu z horiaceho vrcholu Sinaja, nebol nik iný ako živý a pravý Boh, Stvoriteľ všetkých vecí.

GSAM 198Mojžišovo povolanie z horiaceho kra

GSAM 198.3Sám Mojžiš by nedokázal presvedčiť Izraelitov, aby opustili Egypt, keby im jednoducho povedal: „Keď som pasol stáda v púšti, napadli ma myšlienky súcitu s vami vo vašom otroctve a teraz som prišiel, aby som vás vyviedol z Egypta, ako som sa o to pokúsil, keď som zabil Egypťana tesne predtým, ako som ušiel do zeme Madiánskej.“

GSAM 199.1Bol potrebný horiaci ker, ktorý nezhorel, a počuteľný hlas vychádzajúci zo stredu plameňov, aby presvedčili aj samotného Mojžiša, že práve on je ten, kto má „ísť a vyviesť ľud z Egypta“. Práve týmto úžasným spôsobom prijal svoje poverenie, svoje vznešené a sväté povolanie, ktorého zjavenie okamžite upútalo pozornosť jeho bratov, pripravilo ich mysle na to, čo malo nasledovať, a tak ich viedlo k tomu, aby prijali Mojžiša pod Božím vedením za svojho vodcu.

GSAM 199.2Ak niekedy od Spasiteľovho vzkriesenia nastal čas, keď jeho zarmútení a sklamaní nasledovníci potrebovali útechu z jeho prítomnosti a povzbudivých slov, bolo to práve v tom čase, keď sa niektorí zo smutných a prenasledovaných veriacich držali pevnej viery po „polnočnom kriku“ z roku 1844; a ak sa Boh vo svojej milosti niekedy priamo obrátil na zarmútené duše, zdá sa, že by to určite bolo práve v takomto čase a k takémuto ľudu.

GSAM 199Sľúbená prítomnosť Pána

GSAM 199.3Ten, kto nie je obmedzený spôsobmi ani prostriedkami pôsobenia a kto vložil dary Ducha do svojej cirkvi, „keď vystúpil na výšiny“³, sľúbil, že bude so svojimi nasledovníkmi pri hlásaní evanjelia až do „konca sveta“.

GSAM 199.4Po celú dobu bol Pán pripravený preukázať svoju moc a svoje dary tým, ktorí ho plne hľadali. Nehovoril snáď pri udeľovaní evanjelizačného poverenia: „Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hadov a keď vypijú aj niečo smrtonosné, neuškodí im. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú“?⁴

GSAM 199Dary Ducha počas reformácie

GSAM 199.5Počas reformácie v šestnástom storočí a v nasledujúcich obdobiach došlo k niekoľkým úžasným prejavom Pánovej moci a prejavom daru proroctva. D’Aubigné hovorí o proroctvách Jána Husa. Charles Buck vo svojich dielach Religious Anecdotes rozpráva o prorokovaní Georgea Wisharta v roku 1546. Ján Wesley vo svojich dielach spomína proroctvá Jonathana Pyraha a ich naplnenie. Kazateľ J. B. Finley vo svojej autobiografii opisuje pozoruhodné videnie a uzdravenie, ktoré zažil na vlastnej koži v lete roku 1842. Časopis The Christian Advocate (metodistický) uverejnil zaujímavú správu o pozoruhodnom videní a jeho následkoch, ktoré počas svojho pôsobenia dostal doktor Bond z tejto cirkvi. Boli to znamenia pre tých, ktorí pokorne hľadali Pána, že sa nezmenil a že naďalej bude hovoriť k svojmu ľudu prostredníctvom prorockého daru.

GSAM 200Cirkev ostatkov bude mať ducha proroctva

GSAM 200.1V Písme sa nachádzajú jasné a konkrétne výroky, že Pán osobitne prejaví dary svojho Ducha, a najmä dar proroctva, medzi ľuďmi, ktorí budú čakať na jeho príchod. Prvý text, na ktorý upozorňujeme, sa nachádza v liste Korinťanom a znie: „Neprestajne ďakujem svojmu Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorá vám bola daná v Ježišovi Kristovi, za to, že ste v ňom boli obohatení všetkým: každým slovom i každým poznaním. Keďže sa medzi vami utvrdilo svedectvo o Kristovi, nechýba vám nijaký dar milosti, kým čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista. On vás bude upevňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista.“⁵

GSAM 200.2V Zjavení čítame o „ostatku“ – poslednej cirkvi evanjelia: „Drak sa na ženu [cirkev] nahneval a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a držia sa Ježišovho svedectva.“⁶ Pýtame sa, čo je to „svedectvo Ježiša“, ktoré má mať posledná cirkev a ktoré vo svojom potvrdení pripravuje cestu pre zjavenie všetkých darov Ducha? Odpoveď na túto otázku nachádzame vo svedectve anjela Jánovi na ostrove Patmos: „I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: Stráň sa toho! Som iba služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! Ježišovo svedectvo je totiž duch proroctva.“⁷

GSAM 201.1Táto definícia, ktorú podal anjel, ukazuje, že práve „duch proroctva“, prejavujúci sa v cirkvi, ktorá čaká na Krista, pripravuje cestu pre všetky dary, a že proti cirkvi „ostatkov“ sa vedie vojna práve preto, že má tento dar vo svojich radoch.

GSAM 201Pavlovo svedectvo o daroch

GSAM 201.2Pavlov list Tesaloničanom ukazuje, že deň Pánov – posledný deň konečného súdu – príde na masy „ako zlodej v noci“; verných detí Pánových však takto neprekvapí, lebo sú „synmi svetla a synmi dňa“. Medzi svojimi napomenutiami tomuto bdelému ľudu hovorí: „Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte, ale všetko skúmajte; dobrého sa držte!“⁸

GSAM 201.3O gréckom slove propheteias, tu preloženom ako proroctvá, Greenfield vo svojom diele Greek Lexicon hovorí: „Uplatňovanie daru proroctva v tomto zmysle, 1. Tesaloničanom 5:20.“ S týmto sa zhodujú aj slovníky Parkhursta, Robinsona a Liddella a Scotta. Toto je teda jasné svedectvo, že skutočný dar proroctva bude prítomný v cirkvi, ktorá čaká na Kristov druhý príchod. Napomenutie znie, aby sme týmto darom nepohŕdali, ale aby sme ho skúmali; a keď nájdeme dobrý prejav, aby sme sa ho „pevne držali“.⁹

GSAM 201Naplnenie sľubu

GSAM 201.4Doposiaľ sme si všimli, ako Pán začal prejavovať dar proroctva počas hlásania posolstiev prvého a druhého anjela. Tento dar sa od skončenia dvetisíctristo dní rozvinul ešte plnšie. Pán si na tento účel vyvolil svoj vlastný nástroj a za svoju zástupkyňu si vybral osobu, ktorá sa nielenže pre neho vzdala všetkého, ale ktorej život visel na vlásku – „najslabšiu zo slabých“.¹⁰ Do dvoch mesiacov po uplynutí tohto času začala slečna Ellen G. Harmonová z Portlandu v štáte Maine, ktorá mala vtedy len asi sedemnásť rokov, prijímať zjavenia od Pána.

GSAM 202.1Keďže som mal príležitosť rozprávať sa s tými, ktorí v čase prvého videnia žili v Portlande, a poznal som aj pani Hainesovú, v ktorej dome slečna Harmonová mala svoje prvé videnie, opíšem fakty tak, ako mi ich tieto osoby podali.

GSAM 202.2Slečna Harmonová bola v tom čase vo veľmi kritickom zdravotnom stave. Už niekoľko týždňov bola schopná hovoriť sotva hlasnejšie než šepotom. Jeden lekár usúdil, že jej problémom je vodnatieľková tuberkulóza. Povedal, že jej pravé pľúca sú zničené a ľavé značne postihnuté a že je postihnuté aj jej srdce. Povedal, že si nemyslí, že by mohla žiť viac ako veľmi krátku dobu, a že môže kedykoľvek zomrieť. Keď ležala, dýchala len s veľkými ťažkosťami. V noci si mohla oddýchnuť len tak, že ju v posteli podložili tak, aby sedela takmer vo vzpriamenej polohe. Časté záchvaty kašľa a krvácania z pľúc výrazne oslabili jej fyzické sily.

GSAM 202Prvé videnie slečny Harmonovej

GSAM 202.3V čase, keď mala svoje prvé videnie, pobývala v dome pani Hainesovej. Bolo ráno a venovali sa rodinnému modlitebnému zhromaždeniu. Prítomných bolo päť osôb, všetky sestry vo viere. Ostatní sa modlili a slečna Harmonová sa modlila šepotom, keď na nich najúžasnejším spôsobom zostúpila Božia moc, ktorá zreteľne pôsobila na všetkých prítomných, a v okamihu stratila vnímanie všetkého, čo sa dialo okolo nej – bola vo videní.

GSAM 202.4Na nasledujúcom stretnutí rozprávala veriacim v Portlande, čo jej bolo zjavované. Mali plnú istotu, že to pochádzalo od Pána. V tom čase bolo v Portlande asi šesťdesiat ľudí, ktorí to uznali za dielo Pána. Videnie, ako aj jeho rozprávanie, sprevádzala sila, ktorá mohla pochádzať iba od Božstva. Neustále ju sprevádzal slávnostný pocit večných záujmov a zdalo sa, že je naplnená nevýslovnou úctou z toho, že práve ona, taká mladá a krehká, bola vyvolená za nástroj, prostredníctvom ktorého Pán zvestuje svetlo svojmu ľudu. Uviedla, že počas videnia sa jej zdalo, akoby bola obklopená žiarivými anjelmi v slávnych nebeských sálach, kde vládne radosť a pokoj, a že pre ňu bolo smutnou zmenou prebudiť sa do neuspokojivej reality tohto smrteľného života.

GSAM 203Súhrn prvého videnia

GSAM 203.1Nasledujúci stručný prehľad jej prvého videnia, ako ho opísala veriacim v Portlande, poskytne určitú predstavu o charaktere všetkých jej videní:—

GSAM 203.2„Keď som sa modlila, prišla na mňa moc Božia, akú som doteraz nikdy nepociťovala. Bola som obklopená svetlom a stúpala som čoraz vyššie a vyššie od zeme. Obrátila som sa, aby som hľadala adventistov vo svete, ale nemohla som ich nájsť, keď mi hlas povedal: ‚Pozri sa znova a pozri sa trochu vyššie.‘ Na to som zdvihla oči a uvidela som rovnú a úzku cestu, vyvýšenú vysoko nad svetom. Po tejto ceste putovali adventisti do mesta, ktoré sa nachádzalo na jej vzdialenejšom konci. Za sebou, na prvom konci cesty, mali zapálené jasné svetlo, o ktorom mi anjel povedal, že je to ‚polnočný krik‘. To svietilo po celej dĺžke cesty a osvetľovalo im nohy, aby nezakopli. A ak mali oči upreté na Ježiša, ktorý bol priamo pred nimi a viedol ich do mesta, boli v bezpečí. Čoskoro sa však niektorí unavili; hovorili, že mesto je ešte veľmi ďaleko a očakávali, že v ňom už dávno budú. Vtedy ich Ježiš povzbudzoval tým, že zdvihol svoju slávnu pravú ruku, a z jeho ruky vyžarovalo jasné svetlo, ktoré sa vznášalo nad adventistami, a oni volali: Aleluja! Iní unáhlene popierali svetlo za sebou a tvrdili, že to nebol Boh, kto ich doviedol až tak ďaleko. Svetlo za nimi zhaslo, zanechajúc ich nohy v úplnej tme, a oni zakopli, odvrátili zrak od cieľa, stratili Ježiša z dohľadu a spadli z cesty do temného a zlého sveta pod nimi. Čoskoro sme počuli hlas Boží ako hukot mnohých vôd, ktorý nám oznámil deň a hodinu Ježišovho príchodu. Žijúci svätí ten hlas poznali a pochopili, zatiaľ čo bezbožní si mysleli, že to bol hrom a zemetrasenie. Keď Boh oznámil ten čas, vylial na nás Ducha Svätého a naše tváre sa začali rozžiariť a žiariť Božou slávou, tak ako tvár Mojžiša, keď zostúpil z hory Sinaj.“¹¹

GSAM 204Popis stavu pani Whiteovej počas videnia

GSAM 204.1Než budeme ďalej sledovať napínavé rozprávanie o tomto úžasnom prejave Božieho Ducha, uvediem niekoľko faktov týkajúcich sa videní. Prvýkrát som videl pani E. G. Whiteovú (predtým slečnu Harmonovú) v októbri 1852. V ten deň som ju videl vo videní, ktoré trvalo vyše jednej hodiny. Od tej doby som mal výsadu vidieť ju vo videní asi päťdesiatkrát. Bol som prítomný, keď ju lekári vyšetrovali v tomto stave, a považujem za potešenie svedčiť o tom, čo som videl a čo viem. Verím, že rozprávanie o skutočnostiach v tomto prípade nebude ľahkomyseľne odsunuté stranou kvôli náhodným domnienkam tých, ktorí ju v tomto stave nikdy nevideli.

GSAM 204.2Keď prechádza do videnia, vydá tri uchvacujúce výkriky „Sláva!“, ktoré sa ozývajú a opakujú; druhý a najmä tretí sú slabšie, ale vzrušujúcejšie než prvý, pričom hlas pripomína hlas niekoho, kto je od vás dosť ďaleko a práve mizne z dosahu sluchu. Približne štyri alebo päť sekúnd sa zdá, akoby klesala k zemi ako človek v mdlobách alebo ako niekto, kto stratil silu; potom sa zdá, akoby ju zrazu naplnila nadľudská sila, pričom sa niekedy hneď postaví na nohy a prechádza sa po miestnosti. Často pohybuje rukami a ramenami, ukazujúc doprava alebo doľava, keď otáča hlavu. Všetky tieto pohyby sú vykonávané mimoriadne ladne. Nech je ruka alebo rameno v akejkoľvek polohe, nikto nimi nedokáže pohnúť. Oči má vždy otvorené, ale nemrká; hlavu má zdvihnutú a hľadí nahor, nie prázdnym pohľadom, ale s príjemným výrazom, ktorý sa od normálu líši len tým, že sa zdá, akoby sa sústredene dívala na nejaký vzdialený objekt. Nedýcha, no jej pulz bije pravidelne. Jej výraz je príjemný a farba jej tváre je rovnako ružová ako v prirodzenom stave.

GSAM 205Porovnanie s Danielovým videním

GSAM 205.1Jej stav, pokiaľ ide o dýchanie, stratu síl a posilnenie v okamihu, keď sa jej dotkne Boží anjel, všetko dokonale zodpovedá opisu, ktorý podal prorok Daniel o svojej vlastnej skúsenosti vo videní, keď hovorí: „Zostal som teda sám a sledoval som to veľké videnie. Neostala však vo mne sila. Môj dôstojný výzor sa zmenil na nepoznanie a sila ma celkom opustila.“ „Ako by mohol služobník môjho pána hovoriť teraz s mojím pánom? Od toho času ma opustila sila, ba ani dych vo mne nezostal. Opäť sa ma dotkol ten, čo vyzeral ako človek, a dodal mi silu. Povedal: Neboj sa, vzácny človeče! Pokoj s tebou! Vzchop sa! Buď pevný! Keď takto ku mne hovoril, vzchopil som sa a povedal som: Hovor, pán môj, lebo si ma posilnil.“¹²

GSAM 205SVEDECTVÁ OČITÝCH SVEDKOV

GSAM 205M. G. Kellogg, M.D.

GSAM 205.2Pokiaľ ide o stav pani Whiteovej počas videnia, je vhodné uviesť niekoľko výpovedí očitých svedkov. Prvá je od M. G. Kellogga, M.D., ktorý sa odvoláva na prvé videnie, ku ktorému došlo v Michigane 29. mája 1853 na zhromaždení v Tyrone v okrese Livingston. Hovorí:—

GSAM 206.1„Sestra Whiteová bola vo videní asi dvadsať minút alebo pol hodiny. Keď vstúpila do videnia, zdalo sa, že každý prítomný pocítil Božiu moc a prítomnosť, a niektorí z nás skutočne cítili, ako na nás mocne spočíva Boží Duch. V sobotu ráno okolo deviatej hodiny sme sa venovali modlitbe a spoločenskému stretnutiu. Brat White, môj otec a sestra Whiteová sa už pomodlili a ja som sa v tom čase modlil. Nedošlo k žiadnemu vzrušeniu ani prejavom nadšenia. Úprimne sme však prosili Boha, aby požehnal toto stretnutie svojou prítomnosťou a aby požehnal dielo v Michigane. Keď sestra Whiteová vydala ten triumfálny výkrik ‚Sláva! s-l-á-v-a-! s-l-á-v-a-!‘, ktorý ste ju tak často počuli vydávať, keď upadá do videnia, brat White vstal a oznámil prítomným, že jeho manželka je vo videní. Potom, čo opísal, ako jej videnia prebiehajú, a že počas nich nedýcha, vyzval každého, kto má záujem, aby prišiel dopredu a preskúmal ju. Dr. Drummond, lekár, ktorý bol zároveň kazateľom Cirkvi adventistov prvého dňa a ktorý (ešte predtým, ako ju videl vo videní) vyhlásil, že jej videnia majú mesmerický pôvod a že jej vie vyvolať videnie, vystúpil dopredu a po dôkladnom vyšetrení veľmi zbledol a poznamenal: ‚Ona nedýcha!‘

GSAM 206.2„Som si celkom istý, že v tom čase, keď bola vo videní, nedýchala, ani v žiadnom z viacerých ďalších videní, ktoré mala, keď som bol prítomný. Vystúpenie z videnia bolo rovnako zreteľné ako jej vstup do neho. Prvým náznakom, ktorý sme mali, že videnie skončilo, bolo to, že opäť začala dýchať. Prvý nádych urobila hlboko, dlho a naplno, spôsobom, ktorý naznačoval, že jej pľúca boli úplne prázdne od vzduchu. Po prvom nádychu uplynulo niekoľko minút, kým sa nadýchla druhýkrát, čím sa jej pľúca naplnili presne tak ako pri prvom; potom nasledovala dvojminútová pauza a tretí nádych, po ktorom sa dýchanie vrátilo do normálu.“ Podpísaný: „M. G. Kellogg, M.D., Battle Creek, Mich., 28. decembra 1890.“

GSAM 207F. C. Castle

GSAM 207.1Uvádzame nasledujúce vyhlásenie osoby, ktorá bola svedkom lekárskeho vyšetrenia pani Whiteovej počas jej videnia v Stowe vo Vermonte v lete roku 1853. Hovorí:—

GSAM 207.2„Bol prítomný lekár, ktorý ju vyšetril tak, ako mu to kázala jeho múdrosť a vedomosti, aby zistil príčinu tohto prejavu. K jej široko otvoreným očiam priložili zapálenú sviečku; ani jeden sval v oku sa nepohol. Potom jej skontroloval pulz a dýchanie, pričom zistil, že nedýcha. Výsledkom bolo, že sa presvedčil, že tento jav nie je možné vysvetliť na základe prírodných ani vedeckých princípov.“ Podpísaný: „F. C. Castle.“

GSAM 207D. H. Lamson

GSAM 207.3Nasledujúce svedectvá sa týkajú vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo, keď bola pani Whiteová vo videní, na stretnutí v dome kazateľa Jamesa Whitea na Monroe Street v Rochesteri v štáte New York 26. júna 1854:—

GSAM 207.4„Mal som vtedy sedemnásť rokov. Zdá sa mi, že takmer počujem tie vzrušujúce výkriky ‚S-l-á-v-a!‘, ktoré vydávala. Potom sa zosunula späť na podlahu, nepadla, ale jemne sa zosunula, a bola podopretá v náručí jedného z prítomných. Vošli dvaja lekári, starší muž a mladý muž. Brat White naliehal, aby sestru Whiteovú dôkladne vyšetrili, čo aj urobili. Priniesli zrkadlo a jeden z nich jej ho držal nad ústami, kým hovorila; veľmi skoro to však vzdali a povedali: ‚Nedýcha.‘ Potom jej počas reči dôkladne prehliadli boky, aby našli nejaký náznak hlbokého dýchania, ale nenašli ho. Keď ukončili túto časť vyšetrenia, postavila sa na nohy, stále vo videní, s Bibliou zdvihnutou vysoko, listovala z pasáže do pasáže a správne citovala, hoci jej oči hľadeli nahor a preč od knihy.

GSAM 208.1„Mala videnie o siedmich posledných ranách. Potom videla triumf svätých a jej víťazné výkriky akoby som počul ešte aj teraz. O týchto skutočnostiach slobodne svedčím.“ Podpísaný: „Kazateľ D. H. Lamson, Hillsdale, Michigan, 8. februára 1893.“

GSAM 208Pani Drusilla Lamsonová

GSAM 208.2Ďalšie svedectvo týkajúce sa toho istého lekárskeho vyšetrenia poskytla pani Drusilla Lamsonová, vdova po bratrancovi kazateľa Lamsona a riaditeľka sanatória v Clifton Springs v štáte New York. Hovoriac o stretnutí z 26. júna 1854, hovorí:—

GSAM 208.3„Spomínam si na stretnutie, keď sa uskutočnil tento pokus, a to s cieľom overiť to, čo brat White často hovoril, že sestra Whiteová počas videnia nedýchala, ale nemôžem si spomenúť na meno lekára, ktorý bol prítomný... Musel to byť doktor Fleming, keďže to bol lekár, ktorého občas volali na konzultáciu. Ten je však už mŕtvy. Môžem povedať len toľko, že test sa uskutočnil a na zrkadle nebolo vidieť žiadne známky dýchania.“ Podpísané: „Drusilla Lamsonová, Clifton Springs, New York, 9. marca 1893.“

GSAM 208.4Ešte jedno svedectvo od osoby, ktorá bola prítomná pri vyššie spomenutej udalosti:—

GSAM 208Dávid Seeley

GSAM 208.5„Týmto potvrdzujem, že som si prečítal vyššie uvedené svedectvá Dávida Lamsona a pani Drusilly Lamsonovej týkajúce sa vyhlásenia lekára pri vyšetrovaní pani E. G. Whiteovej, keď bola vo videní, 26. júna 1854. Bol som prítomný na tom stretnutí a bol som svedkom vyšetrenia. Súhlasím s tým, čo uvádzajú brat a sestra Lamsonovci, a dodal by som, že vyšetrenie vykonali doktor Fleming a ďalší mladší lekár. Potom, čo sa pani Whiteová postavila na nohy, ako uviedli, a citovala texty z Písma, doktor Fleming požiadal o zapálenú sviečku. Držal túto sviečku čo najbližšie k jej perám, aby ich nepopálil, a v priamej línii s jej dychom pre prípad, že by dýchala. Plamienok sa ani v najmenšom nezachvel. Lekár potom s dôrazom povedal: ‚Tým je to navždy rozhodnuté, v jej tele nie je žiadny dych.‘“ Podpísaný: „Dávid Seeley, Fayette, Iowa, 20. augusta 1897.“

GSAM 209Pán a pani A. F. Fowlerovci

GSAM 209.1Nasledujúce vyhlásenia sa týkajú vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo, keď pani Whiteová mala videnie vo Waldronovej sále v Hillsdale v Michigane vo februári 1857. Doktor Lord, lekár z Hillsdale s päťdesiatročnou praxou, vykonal veľmi dôkladné vyšetrenie, o ktorom predkladám nasledujúce svedectvá:—

GSAM 209.2„Boli sme prítomní, keď (vo februári 1857) sestra E. G. Whiteová mala videnie vo Waldronovej sále v Hillsdale. Dr. Lord vykonal vyšetrenie a povedal: ‚Jej srdce bije, ale nedýcha. Je tu život, ale pľúca nefungujú; nedokážem si tento stav vysvetliť.‘“ Podpísané: „A. F. Fowler, pani A. F. Fowlerová, Hillsdale, Michigan, 1. januára 1891.“

GSAM 209C. S. Glover

GSAM 209.3Tu je uvedené ďalšie vyhlásenie týkajúce sa toho istého videnia:—

GSAM 209.4„Bol som prítomný, keď sestra Whiteová mala vyššie spomenuté videnie vo Waldronovej sále v Hillsdale. Okrem vyššie uvedeného vyhlásenia som počul lekára povedať, že stav sestry Whiteovej vo videní bol ‚mimo jeho chápania‘. Tiež povedal: ‚Je na tom niečo nadprirodzené.‘“ Podpísané: „C. S. Glover, Battle Creek, Michigan, 19. januára 1891.“

GSAM 209Pán a pani Carpenterovci

GSAM 209.5Tu je tretie vyhlásenie k tomu istému prípadu:—

GSAM 209.6„Týmto potvrdzujeme, že sme boli prítomní vo Waldronovej sále v Hillsdale v Michigane vo februári 1857, keď pani E. G. Whiteová mala videnie, a kým bola v tomto stave, vyšetroval ju Dr. Lord, a počuli sme jeho verejné vyhlásenie týkajúce sa tohto prípadu, ako ho uviedli vyššie brat a sestra Fowlerovci.“ Podpísaní: „W. R. Carpenter, Eliza Carpenter, Noblesville, Indiana, 30. augusta 1891.“

GSAM 210D. T. Bourdeau

GSAM 210.1Vašu pozornosť teraz upriamujeme na test, ktorý bol vykonaný, keď pani Whiteová mala videnie v Buck’s Bridge v okrese St. Lawrence v štáte New York:—

GSAM 210.2„28. júna 1857 som prvýkrát videl sestru Ellen G. Whiteovú vo videní. Nebol som veriaci v tieto videnia; ale jedna okolnosť spomedzi mnohých, ktoré by som mohol spomenúť, ma presvedčila, že jej videnia pochádzali od Boha. Aby som sa uistil, či dýcha alebo nie, najprv som jej položil ruku na hruď na dostatočne dlhú dobu, aby som zistil, že jej pľúca sa nepohybujú viac, ako by sa pohybovali, keby bola mŕtvolou. Potom som ruku presunul na jej ústa a palcom a ukazovákom som jej stlačil nosné dierky, takže nemohla vydýchnuť ani nadýchnuť vzduch, aj keby to chcela. Držal som ju takto rukou asi desať minút, čo je za bežných okolností dostatočne dlho na to, aby sa udusila; táto skúška ju však ani v najmenšom neovplyvnila. Odkedy som bol svedkom tohto úžasného javu, ani raz som nemal sklon pochybovať o božskom pôvode jej videní.“ Podpísaný: „D. T. Bourdeau, Battle Creek, Michigan, 4. februára 1891.“

GSAM 210Lekár, ktorý je duchovným médiom, overuje videnie

GSAM 210.3Spomeniem ešte jedno lekárske vyšetrenie, ktorého som bol svedkom v Parkville v okrese St. Joseph v Michigane 12. januára 1861.

GSAM 210.4Na záver kázne, ktorú pani Whiteová predniesla pred početným zhromaždením v adventistickom kostole, na ňu v mimoriadnej miere spočinulo Božie požehnanie a ona bola unesená do videnia, zatiaľ čo sedela na stoličke. Prítomný bol doktor Brown, fyzicky zdravý a silný muž, ktorý bol duchovným médiom. Tvrdil, že jej videnia sú rovnaké ako prejavy duchovných médií a že ak by mala videnie tam, kde sa nachádza on, dokázal by ju z neho vyviesť za jednu minútu. Všetci, ktorí mali záujem, boli vyzvaní, aby vystúpili dopredu a na základe vyšetrenia sa sami presvedčili o jej stave počas videnia. Doktor vystúpil dopredu, ale skôr než stihol dokončiť ani polovicu svojho vyšetrenia, zbledol ako stena a triasol sa ako osikový list. Kazateľ White povedal: „Môže doktor opísať jej stav?“ On odpovedal: „Ona nedýcha,“ a rýchlo sa vydal k dverám. Tí pri dverách, ktorí vedeli o jeho chvastaní, povedali: „Vráť sa a urob to, čo si sľúbil; vyveď tú ženu z videnia.“ Veľmi rozrušený uchopil kľučku dverí, ale nedovolili mu ich otvoriť, kým sa ho ľudia pri dverách neopýtali: „Pán doktor, čo sa deje?“ Odpovedal: „To vie len Boh; pusťte ma von z tohto domu,“ a vyšiel von.

GSAM 211.1Bolo zrejmé, že duch, ktorý na neho pôsobil ako na médium, nemal v prítomnosti sily, ktorá ovládala pani Whiteovú vo videní, o nič väčší pokoj ako posadnutí v časoch Spasiteľa, ktorí sa pýtali: „Prišiel si nás sem trápiť pred určeným časom?“¹³

GSAM 211.2V tejto okolnosti vidíme podobnosť so zážitkom proroka Daniela. Keď vstúpil do videnia skrze Ducha Pánovho, prítomní Chaldejci – pohania, ktorí toho Ducha nepoznali – boli veľmi vystrašení a „dali sa na útek do úkrytu“.¹⁴

GSAM 211Slečna Harmonová bola vyzvaná, aby opísala svoje videnia

GSAM 211.3Približne týždeň po svojom prvom videní, na stretnutí, ktoré sa konalo v dome jej otca, mala slečna Harmonová druhé videnie, v ktorom dostala pokyn, aby zverejnila ostatným to, čo jej bolo zjavené. Bola veľmi zmätená a nevedela, ako má splniť Pánov príkaz. Jej zdravotný stav bol taký zlý, že trpela fyzickými bolesťami a podľa všetkého jej zostávalo len málo času nažive. Mala len sedemnásť rokov, bola drobná a krehká, nezvyknutá na spoločnosť a od prírody taká plachá a zdržanlivá, že stretnutia s cudzími ľuďmi pre ňu boli bolestivé. Niekoľko dní sa horlivo modlila, až hlboko do noci, aby sa toto bremeno odstránilo a bolo zverené niekomu inému, kto by ho dokázal lepšie uniesť. Svetlo povinnosti sa však nezmenilo a slová anjela neustále znievali: „Zverejni ostatným to, čo som ti zjavil.“

GSAM 212.1V tomto zmätenom duševnom stave sa slečna Harmonová zúčastnila ďalšieho stretnutia, ktoré sa konalo v dome jej otca. Na tomto stretnutí sa všetci prítomní zjednotili v úprimnej modlitbe za ňu a ona sa ešte raz zasvätila Pánovi a cítila ochotu nechať sa použiť na Jeho slávu. Počas modlitby sa hustá tma, ktorá ju obklopovala, rozptýlila; a ako neskôr povedala, prišlo k nej jasné svetlo, podobné ohnivej guli, a keď na ňu dopadlo, jej sily ju opustili a zdalo sa jej, že je v prítomnosti Ježiša a anjelov. Znovu sa zopakovalo: „Oznám ostatným, čo som ti zjavil.“ Povedala, že úprimne prosila, aby ak musí ísť a rozprávať o tom, čo jej Pán ukázal, bola uchránená pred pýchou. Potom jej anjel povedal, že jej modlitba bola vyslyšaná a že ak by jej hrozila pýcha, postihne ju choroba. Anjel jej povedal: „Ak verne odovzdáš posolstvo a vytrváš až do konca, budeš jesť z ovocia Stromu života a piť z rieky vody života.“

GSAM 212Návšteva slečny Harmonovej v meste Poland v štáte Maine

GSAM 212.2Slečne Harmonovej bolo zjavené, že musí ísť do mesta Poland v štáte Maine a porozprávať o svojom videní. Deň po tomto treťom videní, pre všetkých nečakane, jej švagor prišiel povozom k dverám domu jej otca a navrhol, že ju zavezie do mesta Poland. Počas pobytu tam usporiadala zhromaždenie, na ktorom porozprávala o svojom videní. Hazen Foss¹⁵, ktorý bol v zúfalstve, sa nedal presvedčiť, aby sa zúčastnil na zhromaždení, ale keď priložil ucho k dverám zvonku, počul, ako rozpráva o svojom videní, a povedal: „Videnie, o ktorom rozprávala, sa tak veľmi podobá tomu, čo bolo zjavené mne, ako keby dve osoby opisovali tú istú vec.“ Nasledujúce ráno nečakane stretol slečnu Harmonovú a povedal jej, aby bola „verná v niesení tohto bremena a v rozprávaní svedectiev, ktoré jej Pán dá, a že ju Boh neopustí.“ Ostatným povedal: „To je ten nástroj, na ktorého Pán vložil toto bremeno.“ Určite to musel vedieť, keďže videl tú osobu vo videní, v ktorom mu bolo povedané, že bremeno mu bolo „odňaté“.

GSAM 213.1Práca slečny Harmonovej spočívala od tej doby v tom, že putovala z miesta na miesto v štátoch Nového Anglicka a rozprávala o tom, čo jej bolo zjavované. V niektorých prípadoch jej bolo vo videní povedané, kam má ísť, a tiež jej bolo povedané, s akými ťažkosťami sa stretne. Jej posolstvá boli najmä napomenutia pre tých, ktorí sa nechali unášať doktrínou o duchovnom príchode Krista, a povzbudzovali všetkých, aby sa držali doterajších skúseností.

GSAM 213.2O svojej skúsenosti hovorí: „Niektorí sa úplne zdržali práce a vylúčili zo spoločenstva všetkých, ktorí neakceptovali ich názory v tejto veci... Boh mi tieto omyly zjavil vo videní a poslal ma k svojim zblúdeným deťom, aby som ich oznámila; mnohí z nich však toto posolstvo úplne odmietli a obvinili ma, že sa prispôsobujem svetu. Na druhej strane ma nominálni adventisti obviňovali z fanatizmu a bola som falošne, a niektorými dokonca zlomyseľne, vykresľovaná ako vodkyňa toho fanatizmu, ktorý som sa v skutočnosti snažila odstrániť.“¹⁶ O tom sa dozvieme podrobnejšie v nasledujúcej kapitole.