Kapitola 11 — Posolstvo druhého anjela

GSAM 171.1„ZA ním nasledoval iný, druhý anjel, ktorý volal: Padol, padol Babylon, to veľké mesto, lebo opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva“.¹

GSAM 171.2„Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých.“²

GSAM 171.3Pán prostredníctvom svojich kazateľov rozburcoval svet posolstvom: „prišla hodina jeho súdu“ – posolstvom, na ktorom by sa všetci jeho vyznávajúci ľudia mohli zjednotiť, keby chceli. Toto bolo prvé pozvanie na svadobnú „večeru“. Bolo oznámené „pozvaným“.³ Keďže toto pozvanie bolo odmietnuté s rôznymi výhovorkami, bolo vydané druhé pozvanie, ktoré zodpovedalo posolstvu druhého anjela.⁴ Týmto pozvaním Pán oddelil ľud, aby kráčal až do konca času s postupujúcim svetlom jeho pravdy.

GSAM 171Druhé pozvanie na svadobnú hostinu

GSAM 171.4Druhé posolstvo – to, ktoré nasleduje po výkriku o hodine súdu – znie: „Padol, padol Babylon, to veľké mesto, lebo opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva.“ A druhé pozvanie na večeru znie: „Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých.“ V každom z týchto veršov je ľud, ktorý sa hlási k Pánovi, nazývaný „mestom“. So svojimi protichodnými, zmätenými vierovyznaniami sú nazývaní „Babylonom“. V inom verši, ktorý sa týka posledných čias, vidíme, že tesne pred Pánovým príchodom je jeho ľud volaný von z „Babylonu“: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov, skrýšou všetkých nečistých vtákov... Vyjdi z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán.“⁵

GSAM 172„Spomeň si, ako si počul“

GSAM 172.1V oslovení cirkvi v Sardách čítame: „Rozpamätaj sa teda na to, čo si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie! Ak však nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani sa nenazdáš, v ktorú hodinu k tebe prídem.“⁶ Zdá sa, že cirkev v Sardách bola vyvedená reformáciou po temnom období pôsobenia „Jezábel“ – odpadlíckej cirkvi. Cirkvi v Sardách bolo povedané, že bola živou cirkvou; ale keď počula a odmietla učenie o Pánovom príchode, dostala sa do situácie, v ktorej ju táto udalosť mohla prekvapiť ako „zlodej v noci“. Tak, ako to uvádza apoštol Pavol v 1. Tesaloničanom 5:1–5, bude to stav tých, ktorí volajú: Mier a bezpečnosť, keď sa priblíži Pánov príchod. Tí, ktorí nasledujú svetlo pravdy, sa nazývajú deti dňa a Pán na nich nepríde ako zlodej.

GSAM 172.2V tomto prorockom opise siedmich cirkví vidíme, že po páde cirkvi v Sardách bezprostredne nasleduje cirkev vo Filadelfii, alebo (ako naznačuje samotné slovo) cirkev bratskej lásky. Takých bolo skutočne tých 50 000 veriacich, ktorí boli prostredníctvom posolstva druhého anjela vyvedení zo všetkých rôznorodých cirkví a zjednotení v jednom pute bratskej lásky na základe veľkej základnej pravdy o bezprostrednom príchode Krista.

GSAM 173Ako bolo zvestované druhé posolstvo

GSAM 173.1Vydanie Midnight Cry z 12. septembra 1844 obsahuje vyhlásenie pastora J. V. Himesa týkajúce sa posolstva druhého anjela a okolností, ktoré viedli k jeho zvestovaniu. Jeho list je datovaný v McConnelsville v Ohiu 29. augusta 1844 a znie takto:—

GSAM 173.2„Keď sme v roku 1840 začali pracovať s bratom Millerom, on už deväť rokov prednášal. Počas tej doby stál takmer osamotený. Jeho práca však bola neúnavná a účinná pri prebúdzaní vyznávačov náboženstva k pravej nádeji Božieho ľudu a k potrebnej príprave na príchod Pána; rovnako aj pri prebúdzaní všetkých vrstiev neobrátených k uvedomeniu si svojho strateného stavu a povinnosti okamžitého pokánia a obrátenia sa k Bohu ako prípravy na to, aby v pokoji privítali Ženícha pri jeho príchode. To boli hlavné ciele jeho úsilia. Nepokúšal sa obrátiť ľudí k nejakej náboženskej sekte alebo strane.

GSAM 173.3„Keď sme sa presvedčili o pravde blížiaceho sa príchodu a verejne sme prijali túto doktrínu, zastávali sme rovnaké názory a postupovali sme rovnako medzi rôznymi sektami, kam nás Boh vo svojej prozreteľnosti povolal pracovať. Povedali sme kazateľom a cirkvám, že nie je našou úlohou rozbíjať ich, rozdeľovať ich alebo rozptyľovať: Mali sme jeden jasný cieľ, a tým bolo vydávať ‚výkrik‘, varovanie pred súdom ‚pred dverami‘, a presvedčiť našich blížnych, aby sa na túto udalosť pripravili... Kazatelia a veriaci, ktorí využívali výsledky našej práce, ale túto doktrínu úprimne neprijali, si uvedomili, že buď musia prijať túto doktrínu, kázať ju a obhajovať, alebo v kríze, ktorá bola priamo pred nimi, budú mať ťažkosti s rozhodnými a odhodlanými veriacimi. Preto sa rozhodli proti tejto doktríne a niektorí jedným spôsobom, iní iným, sa rozhodli túto tému potlačiť. To postavilo našich bratov a sestry medzi nimi do mimoriadne ťažkej situácie. Väčšina z nich milovala svoje cirkvi a nedokázala si predstaviť, že by ich opustila. Keď však boli vysmievaní, utláčaní a rôznymi spôsobmi zbavení svojich predchádzajúcich výsad a radostí, a keď im bola odopieraná ‚potrava v pravý čas‘ a od soboty k sobote im v ušiach znelo sirénové volanie ‚pokoj a istota‘, čoskoro sa odtrhli od svojich straníckych preferencií, povstali v majestáte svojej sily, zhodili jarmo a zvolali: ‚Vyjdi z neho, ľud môj,‘.

GSAM 174V ťažkej situácii

GSAM 174.1„Tento stav vecí nás postavil do ťažkej situácie, (1) pretože sme sa nachádzali priamo na konci nášho prorockého času, v ktorom sme očakávali, že Pán zjednotí celý svoj ľud do jedného celku; a (2) vždy sme kázali odlišnú doktrínu; a teraz, keď sa okolnosti zmenili, bolo by to považované za nečestnosť z našej strany, keby sme sa pripojili k volaniu po oddelení a rozpadnutí cirkví, ktoré prijali nás a naše posolstvo. Preto sme váhali a naďalej sme konali podľa nášho pôvodného stanoviska, až kým cirkev a kazatelia nezaviedli vec tak ďaleko, že sme boli v bázni Božej nútení zaujať obranné stanovisko v prospech pravdy a utláčaných Božích detí.

GSAM 174Apoštolský príklad pre náš postup

GSAM 174.2„‚Pavol vstúpil do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve. Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť a pred zástupom potupovali učenie, opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole.‘⁷ Až keď sa ‚niektorí zatvrdzovali‘ a ‚pred zástupom potupovali učenie‘ [o Pánovom príchode], naši bratia sa rozhodli vystúpiť a oddelili sa od cirkví. Nemohli zniesť toto ‚zlé hovorenie‘ ‚zlých služobníkov‘ a cirkvi, ktoré mohli pokračovať v útlaku a ‚zlom hovorení‘ voči tým, ktorí očakávali ‚blahoslavenú nádej‘, boli pre nich ničím iným ako dcérami mystického Babylona. Tak ich vyhlásili a vstúpili do slobody evanjelia. A hoci sa možno všetci nezhodneme na tom, čo tvorí Babylon, zhodujeme sa na okamžitom a definitívnom oddelení sa od všetkých, ktorí sa stavajú proti učeniu o príchode a blízkom Božom kráľovstve. Veríme, že ide o otázku života a smrti. Zostať spojený s tými spoločenstvami, ktoré ľahkovážne hovoria o príchode Pána alebo sa mu protivia, znamená smrť. Vyjsť zo všetkých ľudských tradícií, stáť na Slove Božiem a každý deň očakávať zjavenie Pána znamená život. Preto teraz hovoríme všetkým, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom zapletení do jarma otroctva: ‚vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán, nečistého sa nedotýkajte a ja vás prijmem a budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.‘“⁸

GSAM 175Nevysvetliteľný odpor

GSAM 175.1Wm. Miller takto hovorí o konflikte, ktorý v tom čase existoval medzi cirkvami a adventistami:—

GSAM 175.2„Je mimoriadne neprirodzené a nevysvetliteľné, že kresťanské cirkvi by mali vylúčiť túto doktrínu a svojich členov pre túto požehnanú nádej. Viem, že niektoré baptistické cirkvi tvrdia, že ich nevylúčili pre ich vieru, ale pre ich účasť na Večeri Pánovej s adventistami. Ak to teda nie je pre ich vieru v prichádzajúceho Spasiteľa, prečo som vylúčený z ich kazateľníc ja, ktorý som sa nikdy nezúčastnil Večere Pánovej inde než v baptistickej cirkvi? Je to falošná výhovorka. Ale toto nemôže byť výhovorka metodistov a presbyteriánov; lebo oni veria v spoločnú účasť kresťanov rôznych cirkví na Večeri Pánovej. Prečo ich teda vylučujú? Počul som o niektorých, ktorí boli vylúčení za to, že spievali piesne o druhom príchode; iní za šialenstvo, hoci jediné šialenstvo, ktoré sa im dokázalo, bolo to, že čakali na Krista. Ó Bože, ‚odpusť im, lebo nevedia, čo robia‘.“

GSAM 176Storrs o postoji cirkví

GSAM 176.1George Storrs hovoril o postoji cirkví voči adventistom takto:—

GSAM 176.2„Ktorá z nich v tejto chvíli nehovorí: ‚Sedím ako kráľovná‘? A ktorá z nich sa neteší z predstavy, že jedného dňa dosiahne dobytie sveta a že ten bude podrobený jej viere? Ktorá z nich dovolí, aby v nej v pokoji zostala duša, ktorá otvorene a nebojácne vyznáva svoju vieru v príchod, ktorý je už na prahu? Nie sú podmienkami na to, aby ste medzi nimi mohli zostať nerušene, že sa ‚úplne zdržíte‘ verejného vyznania viery v príchod Pána v tomto roku, akékoľvek sú vaše presvedčenia v tejto veci a akokoľvek dôležité sa vám môže zdať volať: ‚Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu‘?“

GSAM 176Mansfieldovo svedectvo

GSAM 176.3L. D. Mansfield vo svojom liste z Oneidy v štáte New York z 21. marca 1844 svedčí takto:—

GSAM 176.4„Boh pôsobí na mysle svojich milovaných detí, ktoré čakajú na Pána z neba, a vedie ich nielen k tomu, aby počúvali anjela, ktorý má zvestovať ‚večné evanjelium‘ a hovorí: ‚prišla hodina jeho súdu‘, ale aj k tomu, aby poslúchli nasledujúci príkaz: ‚Vyjdi z neho, ľud môj,‘. Som viac než kedykoľvek predtým presvedčený, že súčasné náboženské organizácie tvoria nemalú časť toho Babylona, ktorý má byť násilne zvrhnutý a už nikdy viac nenájdený... Zdá sa mi však, že v niektorých z týchto organizácií je podobnosť s malým rohom najvýraznejšia. Niekoľko príkladov túto skutočnosť ilustruje.

GSAM 176Prejav ducha davu

GSAM 176.5„Brat, ktorý v tejto oblasti veľmi úspešne pracoval na hlásaní príchodu Pána, si dohodol prednášku na určitom mieste v stanovenom čase. Pán to tak zariadil, že sa nachádzal šestnásť míľ od miesta stretnutia, ale na mieste bol prítomný _____ kazateľ na čele davu, vybavený dechtom a perím, s úmyslom použiť ich na tohto služobníka Najvyššieho Boha. Ten istý kazateľ čoskoro nato začal sériu evanjelizačných zhromaždení, ale všetko bolo také chladné a ľadové ako severný ľadovec – žiadne duše sa neprebudili ani neobrátili. Nakoniec kazateľ povedal, že verí, že bude musieť ‚sadnúť si na lavicu kajúcnikov‘.

GSAM 177.1„Vedúci skupiny v tejto dedine povedal svojej skupine, odkedy tu organizujeme stretnutia, že ak by niekto prišiel do jeho domu a povedal, že verí, že Kristus príde tento rok, vyhodil by ho von.“

GSAM 177Povinnosť voči cirkvám

GSAM 177.2Na tomto mieste uvedieme svedectvo z prejavu na adventnej konferencii veriacich, ktorí sa zišli v Bostone v štáte Massachusetts, datovaného 31. mája 1844 a podpísaného Wm. Millerom, Elonom Galushom, N. N. Whitingom, Apollosom Halem a J. V. Himesom. Hovoria:—

GSAM 177.3„Môžeme povedať aj pár slov o našej povinnosti voči cirkvám. Nebezpečenstvo tu, rovnako ako vo väčšine ostatných prípadov, spočíva podľa nás v extrémoch. Prvou formou nebezpečenstva je to, že dovolíme, aby nám autorita cirkvi, s ktorou sme možno spojení, v takejto otázke povinnosti nariadila mlčanie. Nepochybujeme, že tisíce ľudí sa vystavili odsúdeniu pred Bohom tým, že v tejto veci podľahli nebiblickým požiadavkám svojich cirkví, pričom keby boli rozhodní a verní, boli by teraz v oveľa bezpečnejšom postavení a užitočnejší, hoci by boli možno tiež povolaní trpieť.

GSAM 177.4„Druhou formou nebezpečenstva je podľahnúť duchu pomsty voči cirkvám kvôli ich nespravodlivosti voči nám a viesť nevyberavú vojnu proti všetkým takýmto organizáciám. Pokiaľ ide o povinnosť adventistov vo vzťahu k cirkvám, s ktorými sú prípadne spojení, keby sme boli vyzvaní, aby sme to urobili, nemohli by sme dať žiadne pokyny, ktoré by mali všeobecnú platnosť. Musia konať v bázni Božej, ako to vyžadujú okolnosti daného prípadu.

GSAM 178.1„Mali by sme však byť odhodlaní plniť si svoju povinnosť a svedčiť o pravde pri všetkých vhodných a primeraných príležitostiach. A ak týmto postupom urazíme cirkvi a ony nám budú hroziť vylúčením, pokiaľ nezmlkneme (hoci ak uznáme za vhodné priateľsky ukončiť náš vzťah s cirkvou, môže to byť lepšia cesta), plňme svoju povinnosť a keď nás vylúčia, buďme trpezliví v znášaní krivdy a buďme ochotní spolu s naším Pánom ‚vyjsť za bránu a niesť jeho potupu‘.“

GSAM 178.2Z týchto citátov týkajúcich sa konania cirkví voči tým, ktorí zvestujú posolstvo druhého anjela, možno ľahko vidieť, prečo sa tí, ktorí boli ako prvý výsledok tohto druhého pozvania na „večeru“ zhromaždení do jednej duchovnej ovčej ohrady, označujú za „mrzákov“, „chromých“ a „slepých“, čo jasne naznačuje zlé zaobchádzanie, ktoré utrpeli v dôsledku „úderov“ svojich „spolusluhov“, od ktorých boli oddelení.

GSAM 178Osobitný ľud vyvolený na prijatie nových právd

GSAM 178.3Účel Pána možno jasne rozoznať v tom, že pod hlásaním posolstva druhého anjela – druhého pozvania na „večeru“ – a „polnočného kriku“ vyviedol osobitný ľud. Cenné pravdy pre posledné dni mali byť vyhľadávané a hlásané – dielo, ktoré sa nemohlo vykonávať v cirkvách „viazaných na vyznania viery“, rovnako ako zvestovanie evanjelia svetu nemohla uskutočniť apoštolská cirkev, pokiaľ si zachovávala spojenie so židovskými sektami. Boh tam vyzval k oddeleniu,⁹ a vyzval tiež k oddeleniu adventistov od tých, ktorí by sa ich snažili udržať v kruhu svojich vyznaní viery.

GSAM 179Storrsove „Six Sermons“

GSAM 179.1Čoskoro po tomto vystúpení z cirkví si všimneme, že adventistickým skupinám prišlo svetlo ohľadom budúceho trestu, ako je to uvedené v brožúre „Six Sermons“ od Georgea Storrsa, ktorá zastávala stanovisko, že človek je od prírody smrteľný; že mŕtvi sú medzi smrťou a vzkriesením v bezvedomí; že konečným trestom bezbožných bude úplné zničenie; a že nesmrteľnosť je Boží dar, ktorý možno prijať iba vierou v nášho Pána Ježiša Krista.

GSAM 179.2Tisíce adventistov prijali túto doktrínu o ľudskej prirodzenosti, ale nie všetci. Jej odmietnutie medzi nimi nespôsobilo žiadny zmätok, keďže sa to považovalo jednoducho za otázku viery a nie za skúšku morálnej integrity; preto spoločné úsilie varovať svet pred blížiacim sa príchodom Krista zostalo neporušené. Malo to však za následok, že to vyvolalo hnev cirkví proti nim.

GSAM 179Neschopnosť vyvrátiť „Six Sermons“

GSAM 179.3Metodistický kazateľ v meste, kde som žil, a ktorý sa predtým v roku 1843 zapojil do kázania adventnej doktríny, dostal „Six Sermons“, prečítal si ich a priznal členom svojej cirkvi, že nie je schopný túto doktrínu vyvrátiť; keď však zistil, že mnohí z členov jeho cirkvi ju prijímajú, poradil ostatným, aby si tú knihu nečítali, lebo „ak si ju prečítajú, uveria tej doktríne“. V septembri 1844, po tom, čo sa tento kazateľ vrátil z výročnej konferencie, vystúpil na kazateľnicu a verejne sa zriekol adventistickej doktríny a pokorne požiadal zbor o odpustenie za to, že vôbec pozval prednášateľov, aby v kostole hovorili.

GSAM 179Súd za kacírstvo

GSAM 179.4Na tento krok zo strany kazateľa čoskoro nadviazala snaha postihnúť veriacich v advent za kacírstvo; keďže im však bolo dovolené obhajovať svoje stanovisko na základe Biblie, cirkev nedosiahla žiadne víťazstvo. Niekoľkí boli z tejto cirkvi vylúčení, pretože ich správanie nebolo v súlade s cirkevnou disciplínou, a mnohí ďalší odišli kvôli tomuto vylúčeniu členov, u ktorých sa nedalo preukázať, že ich viera je v rozpore s Písmom. Tak bola doktrína o druhom príchode navždy vylúčená z cirkvi, kde stovky ľudí našli Spasiteľa a našli šťastie v Bohu.

GSAM 180.1To, čo sa udialo v mojom rodnom meste, sa odohralo aj v stovkách iných cirkví po celej krajine. Tí, s ktorými takto zaobchádzali ich bývalí bratia, našli veľkú útechu v slovách proroka Izaiáša: „Počujte slovo Hospodina, vy, čo sa chvejete pred jeho slovom. Vaši bratia, ktorí vás nenávidia, čo vás odstrkujú pre moje meno, hovoria: Nech Hospodin ukáže svoju slávu, nech vidíme vašu radosť! Oni však budú zahanbení.“¹⁰

GSAM 180Prejav hnevu bezbožných

GSAM 180.2Ako sa blížil deň, v ktorý sa očakával Pán, veriaci sa vo svojej práci stávali ešte usilovnejšími a bezbožní zúrili a posmievali sa ešte divokejšie, ako je zrejmé z nasledujúceho vyhlásenia redaktora časopisu Midnight Cry z 31. októbra 1844:—

GSAM 180.3„Účinok, ktorý toto hnutie malo na bezbožných, tiež vo veľkej miere prispel k upevneniu našej viery, že v ňom bol Boh. Keď sa Božie deti zišli, aby sa pred Ním poklonili a pokorili a pripravili sa na Jeho príchod, ako sa to patrí spoločenstvu hriešnikov, ktorí môžu byť spasení iba milosťou, bezbožní prejavili najväčšiu zlobu. Hoci sme o našich stretnutiach neinformovali nikde inde ako v našom vlastnom časopise a ani sme na ne nepozvali verejnosť, synovia Beliala sa na nich nahrnuli a spôsobili veľký rozruch. V sobotu večer, 12. tohto mesiaca [12. októbra 1844], sme v modlitebni neusporiadali žiadne stretnutie, aby mal kostolník [správca budovy] príležitosť vyčistiť budovu na deň odpočinku [nedeľu]. Dav však vtrhol do budovy a odmietol nám aj túto možnosť. Starosta však bez vyzvania okamžite zasiahol a vyhnal ich.

GSAM 181.1„Na našich zhromaždeniach nasledujúcu nedeľu, keď sa modlitebňa naplnila, hustý dav zaplnil ulicu pred budovou, pričom mnohí z nich boli rozzúrení, že niekto môže veriť v príchod Pána. Večer sa kvôli rozrušeniu obyvateľstva žiadne stretnutie nekonalo; ulica však bola už od skorých hodín zaplnená davom; vďaka rýchlemu zásahu starostu a jeho efektívnej polície sa však ulica vyprázdnila, pričom niekoľkých z nich poslali na policajnú stanicu. Správanie davu sme mohli prirovnať len k tomu, ktoré obklopovalo Lotove dvere večer pred zničením Sodomy... Tento ich pohyb bol taký náhly, súčasný a rozsiahly, že jeho prejav v prvý deň židovského siedmeho mesiaca nás utvrdil v našom presvedčení, že toto musí byť ten mesiac.“

GSAM 181Posmievači si obliekli rúcha na nanebovstúpenie

GSAM 181.222. októbra 1844, v deň, keď uplynulo dvetisíctristo dní, sa v meste Paris v štáte Maine, kým sa veriaci zhromaždili v dome modlitby a slávnostne sa modlili k Bohu v očakávaní, že Pán príde práve v ten deň, zhromaždili okolo domu posmievači a spievali paródie piesní. Dvaja z týchto výtržníkov si obliekli dlhé biele rúcha, vyliezli na strechu domu, spievali piesne a vysmievali sa tým, ktorí boli vo vnútri a modlili sa a čakali na príchod Pána.

GSAM 181.3Je pravdepodobné, že práve z tejto okolnosti vznikli nepravdivé tvrdenia o tom, že adventisti si obliekali rúcha na nanebovstúpenie; lebo hoci adventistické noviny ponúkali odmenu až 500 dolárov za jediný overený prípad, keď si adventista v roku 1844 obliekol rúcho na nanebovstúpenie a takto čakal na príchod Pána, doteraz nebol predložený ani jeden takýto prípad.

GSAM 182Videnie Hazena Fossa, 1844

GSAM 182.1V tom čase žil v meste Poland v štáte Maine mladý muž menom Hazen Foss, ktorý pevne veril, že Pán príde desiateho dňa siedmeho mesiaca. Bol to muž príjemného vzhľadu, milého vystupovania a pomerne dobre vzdelaný. Niekoľko týždňov predtým, ako sa skončil „polnočný krik“, Pán sa k nemu priblížil a dal mu videnie, v ktorom mu bola ukázaná cesta adventistov do Božieho mesta spolu s nebezpečenstvami, ktoré ich čakali. Boli mu zverené niektoré varovné posolstvá, ktoré mal odovzdať, a mal tiež pohľad na skúšky a prenasledovanie, ktoré by následne nasledovali, ak by verne sprostredkoval to, čo mu bolo ukázané. Jemu, podobne ako pánovi Foyovi, boli ukázané tri schody, ktorými sa Boží ľud mal plne vydať na cestu do svätého mesta. Keďže pevne veril v Pánov príchod „o pár dní“ (ako vtedy spievali), časť videnia týkajúca sa troch schodov vedúcich na cestu bola pre neho nevysvetliteľná; a keďže bol od prírody pyšného ducha, vyhýbal sa krížu a odmietol o tom hovoriť. Videnie sa zopakovalo druhýkrát a navyše mu bolo povedané, že ak sa aj naďalej odmietne podeliť o to, čo mu bolo ukázané, bremeno z neho bude odňaté a bude zverené jednému z najslabších Pánových detí, tomu, kto verne sprostredkuje to, čo Boh zjaví. Opäť odmietol. Potom mu bolo dané tretie videnie a bolo mu povedané, že je oslobodený a bremeno bolo zverené jednému z najslabších zo slabých, ktorý splní Pánovu vôľu.

GSAM 182Foss nedokázal vyrozprávať svoje videnie

GSAM 182.2To mladého muža prekvapilo a rozhodol sa opísať to, čo mu bolo ukázané, a podľa toho oznámil svoje vystúpenie. Ľudia sa zhromaždili, aby videli a počuli. Starostlivo opísal svoj zážitok, ako odmietol opísať to, čo mu Pán ukázal, a aké budú dôsledky jeho odmietnutia. „Teraz,“ povedal, „opíšem to videnie.“ Ale, žiaľ! Bolo už príliš neskoro: stál pred ľuďmi nemý ako socha a nakoniec v najhlbšej agónii povedal: „Nespomínam si ani na jedno slovo z toho videnia.“ V úzkosti si zúfalo zalamoval ruky a hovoril: „Boh splnil svoje slovo. Odňal mi to videnie,“ a vo veľkej duševnej úzkosti povedal: „Som stratený človek.“ Od tej chvíle stratil nádej v Krista a upadol do zúfalstva. Nikdy viac sa nezúčastnil na adventistickom zhromaždení a nemal žiadny osobný záujem o náboženstvo. Jeho správanie bolo v mnohých ohľadoch, mierne povedané, správaním človeka zbaveného jemného vplyvu Ducha Pána, človeka „ponechaného na vlastné cesty, aby bol naplnený svojimi vlastnými skutkami“. V tomto duševnom stave zomrel v roku 1893.

GSAM 183Fossovo videnie opísané iným

GSAM 183.1Približne tri mesiace od chvíle, keď si nedokázal spomenúť na svoje videnie, počul zo susednej miestnosti, ako niekto iný rozpráva o videní. Stretnutie sa konalo v obytnom dome, kde sa nachádzal. Naliehali na neho, aby prišiel na stretnutie, ale odmietol to urobiť. Povedal, že to videnie bolo takmer rovnaké ako to, ktoré sa mu zjavilo, ako keby dve osoby rozprávali o tej istej veci. A tak sa zistilo, čo videl, ale na čo si nedokázal spomenúť, keď sa to pokúšal opísať. Keď neskôr uvidel tú osobu, povedal: „To je ten nástroj, na ktorý Pán vložil toto bremeno.“

GSAM 183Smutné sklamanie

GSAM 183.2Konečne nastal desiaty deň siedmeho mesiaca podľa židovského kalendára (22. október 1844). V ten deň tisíce a tisíce ľudí upierali zrak k tomuto bodu ako k naplneniu svojich nádejí. Na nič pozemské po tomto dátume sa nepripravili. Ani len nepomysleli na to, „čo ak to nepríde“, ale naplánovali si svoje svetské záležitosti tak, ako by to urobili, keby očakávali, že tento deň ukončí obdobie ich prirodzeného života. Varovali a napomínali bezbožných, aby utiekli pred hnevom, ktorý má prísť, a mnohí z nich sa obávali, že sa toto posolstvo môže ukázať ako pravdivé. Radili sa a modlili sa so svojimi príbuznými a rozlúčili sa s tými z nich, ktorí svoje srdcia neodovzdali Bohu. Stručne povedané, rozlúčili sa so všetkými pozemskými vecami so všetkou vážnosťou človeka, ktorý sa považuje za toho, kto sa čoskoro postaví tvárou v tvár Sudcovi celej zeme. Tak sa v úzkosti, takmer so zatajeným dychom zhromaždili vo svojich modlitebniach, očakávajúc, že každú chvíľu počujú, ako zaznie „hlas archanjela a Božia poľnica“, a uvidia nebesia žiariť slávou ich prichádzajúceho Kráľa.

GSAM 184.1Hodiny pomaly ubiehali a keď sa napokon slnko ponorilo za západný obzor, židovský desiaty deň siedmeho mesiaca sa skončil. Tiene noci opäť rozprestreli svoj pochmúrny závoj nad svetom; ale s touto tmou prišla do sŕdc veriacich v druhý príchod bolesť smútku, akú možno prirovnať len k smútku učeníkov nášho Pána, keď sa v noci po ukrižovaní a pochovaní toho, koho ešte pred chvíľou triumfálne sprevádzali do Jeruzalema ako svojho Kráľa, slávnostne vracali do svojich domovov.