Kapitola 28 — Dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť
GSAM 462.1„OTVORIL SOM pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť. Lebo hoci máš málo síl, zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno.“1
GSAM 462.2Takéto slová sú adresované tým, ktorí v cirkvi evanjelia patria do stavu Filadelfie. Táto cirkev bola tá, ktorá sa vyvinula vďaka hlásaniu blížiaceho sa príchodu Krista, alebo cirkev tých, ktorí sa pevne držali toho, čo počuli na túto tému; lebo o cirkvi v Sardách (tej, ktorá bezprostredne predchádzala Filadelfii) hovorí: „Rozpamätaj sa teda na to, čo si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie! Ak však nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani sa nenazdáš, v ktorú hodinu k tebe prídem.“2
GSAM 462.3Cirkev v Sardách teda počula učenie o blízkom príchode Pána. Tí, ktorí sa pevne držali toho, čo počuli, pokračovali v pravde aj po tom, čo bol „svietnik“ odstránený, a vytvorili cirkev vo Filadelfii, ktorej povedal: „Pretože ty si zachoval moje slovo o vytrvalosti, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet preveriť obyvateľov zeme. Čoskoro prídem! Pridŕžaj sa pevne toho, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec!“3 Práve tejto cirkvi vo Filadelfii teda hovorí: „otvoril som pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť.“
GSAM 462.4Tu je teda dôrazné vyhlásenie Svätého Písma, že tí, ktorí sú v Božej prozreteľnosti povolaní varovať svet pred Pánovým príchodom a vyzývať ľudí, aby sa pripravili na stretnutie s Bohom, majú vo svojej práci osobitnú Božiu priazeň. Ľudia sa môžu pokúšať brániť, mariť ich úsilie, zatvoriť „dvere pre slovo“, ale napriek tomu hlas Boží znie nad všetkým krikom: „otvoril som pred tebou dvere.“
GSAM 463Sedemdesiatštyri rokov pokroku
GSAM 463.1Na predchádzajúcich stranách tejto knihy sme stručne prešli obdobím sedemdesiatich štyroch rokov, od roku 1831 do roku 1905, a sledovali sme vznik a pokrok adventných posolstiev, a najmä posolstva tretieho anjela. Ukázali sme, ako sa toto posolstvo z neznáma a chudoby rok od roku šírilo s čoraz väčšou silou a mocou, až kým nezaložilo misie po celom svete. Určite to nie je preto, že by toto posolstvo lahodilo telesným srdciam, že sa mu tak darilo; lebo v popredí nesie Pánovu sobotu, ktorej dodržiavanie so sebou prináša ťažký kríž a vyžaduje oddelenie sa od svetských záležitostí práve v najrušnejší svetský deň týždňa. Ani sa nerozšírilo preto, že by nemalo žiadny odpor; lebo s tým sa stretávalo od samého začiatku, a to v najkrutejšej podobe zvonku, ako aj s ťažkosťami spôsobenými neposvätenými osobami, ktoré sa na určitý čas dostali do našich radov. Pokiaľ ide o situáciu spôsobenú zámermi a snahami vonkajších nepriateľov, môžeme pokojne povedať slovami žalmistu Dávida: „Keby Hospodin nebol s nami, nech povie Izrael — keby Hospodin nebol s nami, keď proti nám povstali ľudia, boli by nás zaživa pohltili, keď vzbĺkol ich hnev proti nám. Voda by nás bola zatopila, jej príval by sa bol cez nás prevalil. Vzduté vody by sa boli cez nás prevalili. Nech je velebený Hospodin, že nás nevydal za korisť ich zubom! Naša duša je ako vtáča, ktoré uniklo z osídla vtáčnika. Osídlo sa roztrhlo a my sme unikli. Naša pomoc je v mene Hospodina, stvoriteľa neba i zeme.“4
GSAM 464Pomoc v Pánovi
GSAM 464.1Pán vyhlasuje, že pred svojím ľudom postavil otvorené „dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť“. Niet divu teda, že toto posolstvo sa neustále šíri. Je to Božie posolstvo pre ľudí a musí uspieť. V Zjavení 7:2 je práca prípravy ľudu na to, aby obstál, keď príde veľký deň Božieho hnevu, symbolizovaná anjelom, ktorý vystupuje „od východu slnka“, alebo, ako to niektorí prekladajú, „ako vychádzajúce slnko“. Hľa, svitá deň – najprv sa na východe objavujú lúče svetla; tie sa zlievajú do väčšej jasnosti, až kým nie je vidieť široký, zreteľný disk slnka. Ako „Kráľ dňa“ stúpa k zenitu, jeho svetlo, teplo a sila sa stávajú čoraz živšími.
GSAM 464.2Takýto bol skutočne vývoj posolstva tretieho anjela od roku 1848, keď boli jeho základné pravdy vyjadrené v jasnej podobe, a od tohto bodu sme zaznamenali výrazný a stabilný rast, ktorý je úžasný. To nemôžeme vysvetliť inak, ako tým, že Pán potvrdzuje svoje slovo tým, ktorí v tomto čase, keď sa blíži jeho spása, žijú ako ten, kto „zachováva sobotu, neznesväcuje ju,“5 a odvracajú svoju nohu od konania podľa vlastnej vôle v Boží svätý deň, a tak prostredníctvom viery „v Ježiša“, ako je to vyhlásené v posolstve tretieho anjela v Zjavení 14, zachovávajú všetky „Božie prikázania“. O takýchto ľuďoch Pán povedal prostredníctvom proroka Izaiáša: „Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť [‚Hospodin je naša spravodlivosť.‘ Jeremiáš 23:6] a za tebou sláva Hospodina.“6 S takými zárukami, ako by sme mohli očakávať niečo iné, než že toto dielo bude úspešné? „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“
GSAM 464Ako môžu títo prosperovať?
GSAM 464.3Keď sa pozrieme na situáciu v roku 1846, keď kazateľ Jozef Bates začal písať tú prvú knihu – vôbec prvú, ktorú adventisti siedmeho dňa vydali na tému soboty – s dvanástimi a pol centmi ako jedinými prostriedkami, ktoré mal na svete, a bol vyzvaný, aby ich minul ešte predtým, ako uplynie jeho prvý deň písania; a keď sa znovu pozrieme na kazateľa Jamesa Whitea, ktorý vytlačil svoj prvý malý leták Present Truth za peniaze zarobené kosením na sennej lúke a rozosielal ho zadarmo všetkým, ktorí ho chceli čítať, a hovoril o ňom ako o posolstve, ktoré malo dosiahnuť až na kraj sveta – keď sa pozrieme na tieto skromné začiatky, mohli by sme sa, jazykom ľudí v časoch Amosa, opýtať: „Ako obstojí Jákob, veď je primalý?“7 Ak to porovnáme so situáciou v roku 1905, keď sa zverejňovanie právd tohto posolstva uskutočňuje v dvadsiatich vydavateľstvách, nachádzajúcich sa v rôznych častiach sveta, ktoré sú často vyťažené na maximum, aby uspokojili dopyt po čitateľskom materiáli, môžeme skutočne povedať: Hľa, otvorené dvere, ktoré doteraz nikto nezavrel.
GSAM 465.1O tých, ktorí v skorších časoch predpokladali, že dielo nikdy nemôže uspieť, môžeme povedať slovami, ktorými prorok Zachariáš pokarhal tých, ktorí si mysleli, že zabránia Božiemu dielu pri obnove Jeruzalema: „Kto pohŕda dňom malých začiatkov?“8 O veciach, ktoré sa im javili ako hory ťažkostí na ich ceste, Pán povedal prostredníctvom proroka:—
GSAM 465Hora sa stala rovinou
GSAM 465.2„Kto si ty, veľký vrch? Pred Zerubbábelom budeš rovinou! On vynesie hlavný kameň za pokriku: Milosť, milosť pre neho!“9 Tak to bolo v diele posolstva tretieho anjela a tak to bude, kým nebude prinesený „hlavný kameň“, alebo inými slovami, kým nebude dielo dokončené.
GSAM 465.3Pozrite sa na tých niekoľkých v roku 1846, chudobných na prostriedky, chudobných v každom zmysle okrem viery v Boha a pokladu pravdy, a uvidíte, do akých rozmerov ich dielo narástlo. Pomyslite na prostriedky, ktoré máme teraz k dispozícii: knihy sú všetky pripravené, preložené a vytlačené v rôznych jazykoch sveta, a stovky kolportérov roznášajú tieto knihy do domácností ľudí v hodnote 400 000 dolárov ročne. Ak bude Boh naďalej požehnávať toto dielo, môžeme sa tešiť na úspech. S týmito prostriedkami a agentúrami, ktorých počet sa z mesiaca na mesiac zvyšuje, a s dôverou v Krista nemôžeme očakávať nič iné, ako to, o čom spieval Šalamún o Božej cirkvi, keď vystúpila zo svojho púštneho stavu, „opierajúc sa o rameno svojho Milovaného“, keď ju opisuje ako tú, ktorá hľadí dopredu, „krásna ako luna, jasná ako slnko, hrozná ako vojsko so vztýčenými zástavami“.10
GSAM 466S pomocou daru proroctva
GSAM 466.1Nielenže sme videli, že Pánova prozreteľnosť otvorila cestu pre šírenie pravdy a že jeho výnimočné požehnanie sprevádzalo úsilie vynaložené na to, aby sme kráčali po cestách jeho prozreteľnosti, ale aj pri vzostupe a pokroku posolstva tretieho anjela komunikoval so svojím ľudom prostredníctvom daru proroctva. Nebolo to vo forme nového zjavenia, ktoré by nahradilo Bibliu, ani spôsobom, ktorý by skresľoval učenie Písma, ale s cieľom ukázať, kde v tejto dobe existuje nebezpečenstvo odklonu od jednoduchosti Kristovho evanjelia, kde ľuďom hrozí, že podľahnú tendencii tejto doby a uspokoja sa s formou zbožnosti bez moci.
GSAM 466.2Keď sa na túto tému pozrieme na príklade11 starovekých prorokov, ktorý nám Pán dal ako jedno z pravidiel, podľa ktorých sa majú takéto zjavenia skúšať, nájdeme tie isté dôvody, prečo sú takéto zjavenia potrebné teraz rovnako ako vtedy; a to konkrétne náchylnosť v každej dobe k tomu, aby nás prevládajúce a špecifické doktríny a praktiky tej doby zviedli z cesty pravdy. Apoštol Pavol, keď hovorí o prejavoch darov, ktoré Pán vložil do cirkvi, hovorí, že sú, „aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista. Aby sme už neboli nedospelí, sem-tam hádzaní a zmietaní závanom hocijakého učenia — ľudskou úskočnosťou, chytráctvom a ľstivým zvádzaním na blud. Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.“12
GSAM 467.1Tie isté námietky, ktoré sa v súčasnosti vznášajú proti prejavom daru proroctva, mohli byť s rovnakou silou predkladané aj v staroveku; t. j., máme Písmo, a preto nepotrebujeme takéto dary. Tieto isté Písma nám však hovoria, že Kristus vložil tieto dary do cirkvi, aby plnili svoju úlohu, až do času, keď „príde plnosť [dokonalý stav]“, a že pre cirkev platí: „nechýba vám nijaký dar milosti, kým čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista.“13
GSAM 467Načo potrebujeme prorokov?
GSAM 467.2Ľudia v dávnych časoch mohli uvažovať, že majú Boží mravný zákon, ktorý napísal vlastným prstom na kamenné tabule; že majú ustanovenia, súdy a pokyny, ktoré boli z Božích úst povedané Mojžišovi a ktoré boli starostlivo zapísané; a čo viac bolo potrebné? Napriek všetkým tým vynikajúcim pravdám, ktoré mali k dispozícii, sa však Boh rozhodol hovoriť k nim „Mnoho ráz a rozličným spôsobom“ prostredníctvom svojich svätých prorokov.
GSAM 467.3Zistili sme, že svedectvá, ktoré vydávali rôzni proroci, ako Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel, Daniel, Ozeáš a iní, v každom prípade učili ten istý veľký princíp týkajúci sa poslušnosti voči Bohu; napriek tomu mal každý prorok svoje osobitné výčitky pre ľudí svojej doby, pre ich sklon odkláňať sa od posvätných a svätých princípov správnosti pod vplyvom prevládajúcich zvykov doby, v ktorej bolo proroctvo dané.
GSAM 468Potreba darov
GSAM 468.1Hoci by sa dalo namietať, že máme nielen vynikajúce poučenie zo Starého zákona, ale navyše aj slová samotného nášho Spasiteľa a apoštolov, načo potrebujeme ďalšie svetlo? Skutočnosťou však zostáva, že práve títo svätí apoštoli poukazovali na posledné dni, keď „nastanú ťažké časy“ a keď ľudia budú „mať výzor nábožnosti, ale jej moc budú popierať“, pričom nám tiež hovoria, že „niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk démonov“.
GSAM 468.2Vzhľadom na toto všetko sú ľudia, o ktorých Pavol hovorí vo svojom liste Tesaloničanom – ktorí nebudú v tme, aby ich deň Kristov neprekvapil ako zlodej, ale ktorí budú deťmi svetla –, nabádaní v otázke proroctiev slovami „všetko skúmajte“ a „dobrého sa držte!“14 To je rovnaké, ako keby im povedal, že ľudia, ktorí budú očakávať príchod Pána Ježiša Krista a ktorí budú nakoniec pripravení na ten deň, budú mať medzi sebou „dobré“, pravé prejavy daru proroctva.
GSAM 468Známky konca
GSAM 468.3Žijeme v čase, keď sú na každej strane hojné znamenia, že deň Pána je blízko. Nachádzame sa práve v tom období, keď mal vzniknúť ľud, ktorý bude dodržiavať všetky prikázania a ktorý bude mať aj „svedectvo Ježiša“15, ktorým je „duch proroctva“.16 Čo zistíme? Že počas posledných šesťdesiatich rokov sa takýto ľud skutočne vynoril, nesúci práve takéto posolstvo, medzi ktorým sa prejavil dar proroctva. Keď sme tento dar, prejavujúci sa prostredníctvom pani E. G. Whiteovej, overili podľa biblických pravidiel, zistili sme, že obstojí v každom ohľade. Vo všetkých spisoch pani Whiteovej, od prvého až po posledný, sa nenašiel ani jediný riadok, ktorý by poskytoval čo i len najmenšiu voľnosť k hriechu alebo ktorý by v najmenšej miere toleroval akékoľvek odchýlenie sa od Slova Božieho. Tieto spisy sa nikdy nepostavili nad Bibliu, ale neustále nabádajú k čo najdôkladnejšiemu štúdiu Slova Božieho a poukazujú naň ako na veľký štandard, podľa ktorého budú naše prípady posudzované pri konečnom súde. V jej spisoch je Kristus pred nami vyzdvihovaný ako jediný vzor, ktorým sa máme riadiť. Najživším spôsobom je v nich vyhlásený za našu jedinú nádej na víťazstvo tu na zemi, naše jediné útočisko pred hnevom, ktorý príde, a jediné meno a prostriedok, prostredníctvom ktorého môžeme byť spasení.
GSAM 469Osobná pocta
GSAM 469.1Pokiaľ ide o pani Whiteovú a povahu jej diela, uvádzame nasledujúci text, ktorý v roku 1877 napísal človek, ktorý ju poznal a ktorý sa jej dielom zaoberal mnoho rokov; a po približne päťdesiatich troch rokoch skúšok, rokoch starostlivého pozorovania, bezvýhradne súhlasím s každým názorom, ktorý je v ňom vyjadrený:—
GSAM 469.2„Pokiaľ ide o kresťanský charakter sestry Whiteovej, dovoľujem si povedať, že si myslím, že o ňom niečo viem. Poznám ju už osemnásť rokov – viac ako polovicu histórie nášho ľudu. Bol som v ich rodine mnohokrát, niekedy aj celé týždne. Oni boli mnohokrát v našom dome a v našej rodine. Cestoval som s nimi takmer všade; bol som s nimi v súkromí aj na verejnosti, na zhromaždeniach aj mimo nich, a mal som tie najlepšie príležitosti spoznať niečo o živote, charaktere a duchu brata a sestry Whiteových. Ako kazateľ som mal do činenia so všetkými druhmi ľudí a všetkými druhmi charakterov, až si myslím, že dokážem posúdiť, aký človek je, aspoň po rokoch dôverného poznania.
GSAM 470.1„Viem, že sestra Whiteová je skromná, nenápadná, dobrosrdečná a ušľachtilá žena. Tieto črty jej charakteru nie sú len predstierané a kultivované, ale prirodzene a s ľahkosťou vyvstávajú z jej prirodzenej povahy. Nie je namyslená, samospravodlivá ani domýšľavá, ako to u fanatikov býva. Často som prichádzal do kontaktu s fanatickými ľuďmi a vždy som zistil, že sú plní pretvárky, plní pýchy, pripravení vyjadriť svoj názor, chváliaci sa svojou svätosťou atď., ale u sestry Whiteovej som vždy zistil pravý opak toho všetkého.
GSAM 470Priateľka chudobných
GSAM 470.2„Ktokoľvek, aj ten najchudobnejší a najpokornejší, sa k nej môže slobodne obrátiť o radu a útechu bez toho, aby bol odmietnutý. Neustále sa stará o potrebných, strádajúcich a trpiacich, zabezpečuje ich a zasadzuje sa za ich vec.
GSAM 470.3„Nikdy som nepoznal nikoho, kto by mal tak neustále pred očami bázeň Božiu. Nič sa nepodniká bez úprimnej modlitby k Bohu. Starostlivo a neustále študuje Slovo Božie. Počul som sestru Whiteovú hovoriť stovky ráz, prečítal som všetky jej svedectvá od začiatku do konca, väčšinu z nich mnohokrát, a nikdy som v nich nenašiel ani jednu nemorálnu vetu, ani nič, čo by nebolo prísne čisté a kresťanské; nič, čo by odvádzalo od Biblie a od Krista; ale nachádzam tam tie najúprimnejšie výzvy, aby sme poslúchali Boha, milovali Ježiša, verili Písmu a neustále ho skúmali. Z týchto svedectiev som nespočetnekrát čerpal veľký duchovný úžitok. Naozaj, nikdy som ich nečítal bez toho, aby som sa necítil pokarhaný za svoj nedostatok viery v Boha, nedostatok oddanosti a nedostatok horlivosti pri záchrane duší. Ak mám nejaký úsudok, nejaké duchovné rozlišovanie, vyhlasujem, že tieto svedectvá sú toho istého ducha a toho istého zmyslu ako Písmo.
GSAM 470.4„Už tridsať rokov [dnes môžeme povedať šesťdesiat rokov] naši ľudia týmto svedectvám veria a čítajú ich. Aký vplyv to na nich malo? Odviedlo ich to od zákona Božieho? Viedlo ich to k tomu, aby sa vzdali viery v Krista? Viedlo ich to k tomu, aby odhodili Bibliu? Viedlo ich to k tomu, aby sa stali skazeným, nemorálnym ľudom? Viem, že v porovnaní s akoukoľvek inou kresťanskou denomináciou obstoja.
GSAM 471.1„Jednu vec som si všimol, a to, že aj najhorší odporcovia videní sestry Whiteovej pripúšťajú, že je kresťankou. Ako môžu takéto priznanie vysloviť, to mi nie je jasné. Snažia sa to ospravedlniť tvrdením, že je oklamaná. Nie sú však schopní nájsť ani jedinú škvrnu v celom jej živote, ani nemorálnu vetu vo všetkých jej spisoch. Musia priznať, že veľká časť jej spisov je vynikajúca a že kto by žil podľa všetkého, čo hovorí, bol by dobrým kresťanom, istým si nebesami. To je naozaj podivné, ak je nástrojom diabla, inšpirovaná Satanom, alebo ak sú jej spisy nemorálne či výplody jej vlastnej mysle.“
GSAM 471Cudzinci svedčia o spisoch
GSAM 471.2Keď sa rozosielajú naše periodiká obsahujúce spisy pani Whiteovej, vyhľadávajú ich tí najpokornejší, najbohabojnejší a najoddanejší. Keď hovoria o tom, čo čítali, vravia: „Zaujímajú nás najmä spisy pani Whiteovej. Sú také praktické, také plné poučení, ktoré majú človeka priviesť bližšie k Pánovi a urobiť ho pokornejším, bohabojnejším a oddanejším. Tieto spisy sú natoľko v duchu Písma, že pri ich čítaní máme dojem, že pani Whiteová musí byť inšpirovaná, aby písala takým spôsobom, akým píše.“ Takéto svedectvá sa objavujú v desiatkach prípadov u tých, ktorí si dopisujú s našimi misijnými pracovníkmi, a to aj u tých, ktorí nemajú ani najmenšie tušenie, že myšlienky pani Whiteovej sú prijímané vo svätých videniach.
GSAM 471Zdroj odporu
GSAM 471.3Keď máme pred sebou dojem, aký tento dar zanechal, vynára sa otázka: Odkiaľ a prečo vznikol odpor voči prejavom tohto daru? A ako dopadli tí, ktorí sa mu postavili na odpor? Keďže túto záležitosť pozorne sledujem od roku 1852, zistil som, že odpor voči týmto prejavom vo väčšine prípadov vychádzal od tých, ktorí boli pokarhaní za charakterové nedostatky, zlé návyky alebo za nejaký nesprávny smer vo svojom spôsobe života. Mnohí z tých, čo boli pokarhaní, protestovali, že nie sú takí zlí, ako ich vykresľovalo svedectvo, a chceli dokázať, že dokážu zotrvať v pravde, aj keby mali konať v rozpore s pokarhaním, ktoré im bolo adresované. Čas ukázal, že veľká väčšina z nich sa zriekla svojej viery a úplne opustila rady veriacich. Niektorí si uvedomili svoju chybu a pevnejšie sa pridržali pravdy. Vynára sa otázka: Ak sú tí, ktorí sa stavajú proti tomuto daru, vedení Pánom, prečo by mali stratiť svoju duchovnosť a odpadnúť od Boha? Pravidlo nášho Spasiteľa znie, že strom sa pozná podľa svojich plodov. On veľmi dôrazne tvrdí, že „zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie“.
GSAM 472Neúspech opozície
GSAM 472.1Spomíname si na prípady, keď sa zdvihla organizovaná opozícia proti svedectvám pani Whiteovej s vyhlásením, že ich dielo bude sprevádzať veľký úspech, len čo sa týchto svedectiev zbavia. Ich nádeje sa však úplne nenaplnili. Po rokoch boja nepreukázali o nič väčšie šírenie pravdy o sobote pred svetom, ako to urobili ich predchodcovia pred štyridsiatimi deviatimi rokmi. Ak bolo ich dielo osobitným dielom Pána, prečo ich posolstvo neprinieslo väčší úspech?
GSAM 472Kde je ten úspech?
GSAM 472.2Na druhej strane, keď sa pozrieme na to posolstvo, ktorým sa svetu zvestujú Božie prikázania a viera v Ježiša – posolstvo, s ktorým súvisí toto prejavenie daru proroctva s jeho radami, pokynmi a napomenutiami –, vidíme, že od samého začiatku až po súčasnosť dosiahlo istý a stabilný pokrok. Poslúchnuc Pánove rady prostredníctvom tohto daru a postupujúc vpred v Pánovej sile sa toto posolstvo, ako sme ukázali, rozšírilo po celej zemi a rýchlo si razí cestu ku „každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“.
GSAM 473.1O jeho pokroku v minulosti môžeme povedať, že Slovo Božie sa naplnilo, keď povedal: „Nijaká zbraň vyrobená proti tebe sa nevydarí.“ Naozaj, Božia ruka sa prejavila v úspechu, ktorý sprevádzal vznik a rozvoj tohto veľkého adventného hnutia až doteraz, a do budúcnosti sa spoliehame na isté naplnenie Jeho slova: „otvoril som pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť.“ V tejto istote môžeme s plnou istotou spievať:—