Kapitola 6 — Posolstvo a poslovia

GSAM 108.1„Zreteľne zapíš videnie na tieto tabule, aby ten, kto ho číta, mohol bežať. Lebo videnie je ešte na určený čas, ale na konci prehovorí a nebude klamať (doslovný preklad KJV). Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň, lebo sa určite splní a nebude meškať.“¹

GSAM 108.2„Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: Mal večné evanjelium, aby ho ohlasoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“²

GSAM 108.3Tí, ktorí hlásali posolstvo o príchode, tvrdili, že toto „videnie“ s jeho „určeným“ časom, o ktorom hovorí prorok Habakuk, zahŕňalo aj videnia z proroctiev Daniela a Zjavenia. Vo svojich prorockých tabuľkách to znázornili tak jasne, že ten, kto si prečítal výklad, mohol skutočne „bežať“ a odovzdať túto informáciu ostatným.

GSAM 108Jednoznačné posolstvo

GSAM 108.4Oznámenie adventistov nebolo len vyhlásením, ktoré predniesol Pavol pred Félixom, keď hovoril „o spravodlivosti, zdržanlivosti a budúcom súde“, ani vyhlásením Martina Luthera po dokončení prekladu Biblie, keď krátko pred svojou smrťou údajne povedal: „Som presvedčený, že súd nie je ďaleko; áno, že sám Pán nebude chýbať viac ako tristo rokov.“ Nebolo to ani vyhlásenie Jána Wesleya, keď povedal, že „si myslí, že tisícročné kráľovstvo by mohlo začať asi o sto rokov“. Adventisti tvrdili, že zvestujú posolstvo symbolizované v Zjavení 14:6, 7: „prišla hodina jeho súdu,“ a výkrik zo Zjavenia 10:6: „Času viac už nebude.“ Takéto proroctvo sa nemohlo naplniť oznámením udalosti, ktorá mala „prísť“, a to „o tristo rokov“ alebo „o sto rokov“, ale v presnom čase, keď už prišla. Práve takéto posolstvo, s presnosťou, akú vyžadovali vyššie uvedené proroctvá, zvestovali adventisti celému svetu.

GSAM 109Súd pri Kristovom príchode

GSAM 109.1V čase, keď bolo toto posolstvo po prvýkrát zvestované, každé kresťanské vyznanie zastávalo názor, že súd sa uskutoční pri druhom príchode Krista. Takže ľudia v týchto okolnostiach, ktorí zvestovali posolstvo o príchode hodiny súdu, pričom zastávali tento názor, nutne hlásali druhý príchod Krista. V skutočnosti to, čo dodalo posolstvu silu a čo najsilnejšie pohnulo ľudí, bolo vyhlásenie konkrétneho času. Najprv tvrdili, že koniec sveta príde niekedy počas „židovského roka“ 1843 a že tento čas sa pohybuje v období medzi 21. marcom 1843 a 21. marcom 1844. Keď tento čas uplynul, z publikácie Midnight Cry z roku 1844 sa dozvedáme, že bol stanovený konkrétny deň ukončenia prorockých čias. Bol to desiaty deň siedmeho židovského mesiaca, čo zodpovedá 22. októbru 1844.

GSAM 109Výpočet 2300 dní

GSAM 109.2Základom tohto dátumu – roku 1843 – bolo dvetisíctristo prorockých dní z 8. kapitoly knihy Daniel. Tvrdilo sa, že keďže tieto „dni“ súviseli s proroctvami, v ktorých boli šelmy zvolené na znázornenie kráľovstiev, „dni“ musia byť použité symbolicky na znázornenie rokov, podľa Pánovho výkladu symbolického času, ako je uvedené v knihe Numeri 14:34 a v knihe Ezechiel 4:5, 6; že sedemdesiat týždňov – 490 dní – z 9. kapitoly knihy Daniel malo byť prvou časťou dvetisíctristo prorockých dní a že tieto dve obdobia sa začali súčasne. Udalosť uvedená v knihe Daniel 9, ktorá znamenala začiatok sedemdesiatich týždňov, bola tá, keď „zaznelo slovo o návrate a vybudovaní Jeruzalema“. Toto slovo zaznelo v siedmom roku vlády Artaxerxa Longimana, v roku 457 pred n. l., ako je zaznamenané v knihe Ezdráš 7.

GSAM 110.1To, že toto bol skutočný dátum začiatku sedemdesiatich týždňov, dokazuje skutočnosť, že presne po šesťdesiatich deviatich týždňoch – 483 rokoch – od roku 457 pred n. l., teda v roku 27 n. l., bol Kristus pokrstený Jánom a začal svoje pôsobenie slovami: „Naplnil sa čas“³ (atď.). Začiatok služby Krista v roku 27 n. l., jeho ukrižovanie tri a pol roka od tohto dátumu, „uprostred [v strede] [sedemdesiateho] týždňa“, ukončenie osobitného diela medzi Židmi v roku 34 n. l. a rýchle obrátenie Saula, apoštola pohanov, dokázali, že sedemdesiat týždňov sa naozaj skončilo v tom dátume, a preto sa začalo v roku 457 pred n. l. Vypočítali to takto: Od 2300 odpočítajte 457 a zostane 1843. A keďže tých 457 rokov bolo pred Kristom, koniec 2300 dní pripadá na koniec roku 1843.

GSAM 110Priznania odporcov

GSAM 110.2Pravdivo sa hovorí, že „priznania v prospech pravdy z radov jej odporcov poskytujú najsilnejší druh dôkazu.“ Žiaden z odporcov adventného posolstva nikdy nenaznačil, že vyšetrujúci súd nad Pánovým ľudom je udalosťou, ktorá sa má odohrať pred Kristovým príchodom; v tomto bode však uvažovali v súlade s adventistami. Ako dôkaz tohto tvrdenia citujeme dvoch prominentných odporcov.

GSAM 110.3Pán N. Colver, ktorý v roku 1842 kázal v kaplnke na Marlboro Street v Bostone proti adventistom, povedal:—

GSAM 111.1„Ak sú tieto dni rokmi, svet skončí v roku 1843; to pochopí každý školák; lebo ak sa 490 dní skončilo smrťou Krista, 2300 dní by sa skončilo v roku 1843; a svet musí skončiť, pokiaľ sa nedá preukázať, že sa má odohrať nejaká iná udalosť, a ja neviem, ako by to bolo možné.“

GSAM 111.2Profesor Stuart približne v tom istom čase povedal:

GSAM 111.2„Je pozoruhodné, že veľká väčšina vykladačov v anglickom a americkom svete už mnoho rokov zvykne chápať dni uvedené v knihe Daniel a v Zjavení ako znázornenie alebo symboly rokov. Bolo pre mňa ťažké vystopovať pôvod tohto všeobecného, dalo by sa povedať takmer univerzálneho zvyku.“

GSAM 111Svedectvo profesora Busha

GSAM 111.3Profesor Bush povedal: „Ktokoľvek útočí na pána Millera v otázke času, útočí na jeho najsilnejšiu stránku. Jeho čas je správny; mýli sa však v udalosti, ktorá sa má stať.“ Bush veril v obrátenie celého sveta pred príchodom Krista. Jeho teória bola, že tisícročná ríša začne v roku 1844.

GSAM 111.4Kazatelia adventistickej viery vo svojich verejných prejavoch učili, že svetové dejiny ukazujú, že rôzne národy sa nachádzajú práve v stave, ktorý symbolizuje socha z 2. kapitoly knihy Daniel, keď mal kameň udrieť sochu do nôh a Boh nebies zriadiť svoje kráľovstvo; a v 7. kapitole, keď „kráľovstvo, moc a vznešenosť kráľovstiev pod šírym nebom bude zverené ľudu svätých Najvyššieho.“ Upozornili tiež na skutočnosť, že znamenia – fyzické, politické a morálne – boli presne také, aké Písmo predpovedalo, že sa objavia, keď sa Pán chystá zjaviť.

GSAM 111Zázraky na nebesiach

GSAM 111.5Pán prostredníctvom proroka Joela hovorí: „Dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a stĺpy dymu. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv skôr, než príde veľký a hrozný deň Hospodina.“⁴ Adventisti verili a učili, že polárna žiara posledných storočí (bežne nazývaná severné svetlá) bola tým ohňom a stĺpmi dymu, ktoré zodpovedajú prorokovmu opisu; a podľa najlepších informácií, ktoré možno získať z histórie (ako svedectvo uvádzame Edinburg Encyclopedia), bola pred týmto obdobím pozorovaná len zriedka.

GSAM 112.1Tak, zatiaľ čo sa posolstvo o rýchlom príchode Pána šírilo do najodľahlejších kútov zeme, na nebesiach sa objavovali znamenia, ktoré dodávali pravde na sile a upútali pozornosť ľudí.

GSAM 112.225. januára 1837 došlo k mimoriadne veľkolepému prejavu ohnivej polárnej žiary, ktorá akoby v mysliach mnohých priamo odkazovala na proroctvo proroka Joela o tom, čo má predchádzať veľkému dňu Pánovmu. Nasledujúci popis tejto udalosti pochádza z denníka New York Commercial Advertiser z 22. októbra 1839. Presne zodpovedá scéne, ktorú autor videl na vlastné oči vo Victore v okrese Ontario v štáte New York.

GSAM 112Ohnivá polárna žiara z roku 1837

GSAM 112.3„Večer 25. januára 1837 došlo v rôznych častiach krajiny k pozoruhodnému prejavu toho istého javu [t. j. polárnej žiary], ako si naši čitatelia nepochybne spomínajú. Tam, kde bola zem pokrytá snehom, bol pohľad veľkolepý a ‚desivý‘ spôsobom, aký nemal obdoby. Na jednom mieste, nachádzajúcom sa v blízkosti hory, nám ľudia, ktorí boli svedkami tejto scény, povedali, že to pripomínalo ‚vlny ohňa valiace sa z hory‘, a vo všeobecnosti, pokiaľ vieme, sneh pokrývajúci zem vyzeral ako oheň zmiešaný s krvou, zatiaľ čo hore (ako hovorí apoštol) ‚nebesia horeli‘, čo tak veľmi pripomínalo prorocký opis posledného dňa, že mnohí boli ohromení; deti, ktoré to videli, sa zľakli a pýtali sa, či to nie je príchod súdu; a dokonca aj zvieratá sa triasli od zjavného strachu.“

GSAM 113.1Toto znamenie proroka Joela sa neprejavilo len v Amerike, ale keďže učenie o Pánovom príchode získavalo na popularite vo Veľkej Británii, to isté znamenie sa objavilo na nebi aj v tejto krajine. New York Commercial Advertiser z 22. októbra 1839 cituje z londýnskych novín nasledujúci text týkajúci sa pozoruhodného javu, ktorý bol v tejto krajine zaznamenaný v noci 3. septembra:—

GSAM 113Polárna žiara z roku 1839

GSAM 113.2„LONDÝN, 5. SEPTEMBRA — Medzi desiatou hodinou vo štvrtok večer a treťou hodinou včera ráno bol na oblohe pozorovaný jeden z najveľkolepejších prejavov týchto mimoriadnych javov, padajúcich hviezd a polárnej žiary, aké boli zaznamenané za posledných mnoho rokov. Prvý náznak tohto jedinečného javu sa objavil desať minút pred desiatou, keď sa zo severnej časti oblohy vynorilo svetlo purpurovej farby, zdanlivo v podobe pary, ktoré sa postupne rozšírilo až do stredu oblohy, a o desiatej alebo o štvrť na jedenásť bola celá obloha od východu na západ jedným obrovským pláštom svetla. Vyzeralo to mimoriadne znepokojujúco a pripomínalo to presne situáciu spôsobenú strašným požiarom. Svetlo sa značne menilo; v jednej chvíli sa zdalo, že slabne, a hneď nato opäť vzplanulo s intenzívnym jasom. V ňom bolo vidieť zmiešané množstvá dymu, ktoré sa valili sem a tam, a každý divák sa zdal byť presvedčený, že ide o ‚obrovský požiar‘.

GSAM 113.3„Zmätok v metropole bol veľmi veľký; tisíce ľudí bežali smerom k údajnej strašnej katastrofe. Hasičské vozidlá patriace staniciam na Baker Street, Farringdon Street, Watling Street, Waterloo Road, ako aj tie zo staníc na západe Londýna – v skutočnosti každé hasičské vozidlo v Londýne – mali zapriahnuté kone a cválali smerom k predpokladanému ‚miestu zničenia‘ s nadmernou energiou, nasledované kočmi, jazdcami na koňoch a obrovskými davmi. Niektoré z vozidiel sa dostali až k High Gate a Halloway [asi štyri míle], kým sa omyl nezistil. Tieto udalosti trvali vyše dvoch hodín a smerom k ránu sa z toho stala veľkolepá podívaná.

GSAM 114.1„O druhej hodine ráno ponúkol tento jav najnádhernejšiu scénu, ktorú je veľmi ťažké opísať. Celý Londýn bol osvetlený tak jasne ako v poludnie a atmosféra bola mimoriadne čistá. Južná polovica oblohy bola v spomínanom čase síce bez mrakov, ale veľmi tmavá; hviezdy, ktorých bolo nespočetne veľa, však krásne žiarili. Opačná strana oblohy ponúkala zvláštny, ale veľkolepý kontrast; bola mimoriadne jasná a svetlo bolo veľmi živé; neustále sa striedali meteory, ktoré sa líšili v nádhere – zdalo sa, že vznikajú v strede oblohy a rozširujú sa, až kým nevybuchli. Účinok bol elektrizujúci. Myriady malých hviezd vystreľovali ponad obzor a leteli smerom k Zemi takou rýchlosťou, že oko sotva stíhalo sledovať ich dráhu; zdalo sa, že tiež vybuchujú a vrhajú tmavočervenú hmlu na celú pologuľu. Farby boli naozaj nádherné.

GSAM 114.2„O pol tretej sa táto podívaná zmenila na tmu, ktorá pri rozptyľovaní odhalila žiarivú dúhu v zenite oblohy a okolo okraja tmy, ktorá visela nad južnou časťou krajiny. Čoskoro nato z nej vyžarovali stĺpy strieborného svetla. Úžasne sa zväčšovali, prelínali sa s purpurovou parou, ktorá sa zároveň tvorila, a keď dosiahli plnú výšku, táto podívaná bola nad všetky predstavy. Hviezdy sa mihali na všetky strany a pokračovalo to až do štvrtej hodiny, kedy všetko utíchlo.“

GSAM 114Podivné javy na Slnku

GSAM 114.3Zatiaľ čo živí kazatelia hlásali pravdu o Pánovom príchode, v rôznych častiach sveta bolo možné pozorovať mnohé a rozmanité zázraky na oblohe. Z nich nám náš priestor dovoľuje opísať len jav na Slnku v Norwichi v Anglicku v decembri 1843. Podobný jav sa vyskytol v New Havene v štáte Connecticut 9. septembra 1844, dve hodiny pred poludním a po ňom, a boli mu svedkami tisíce ľudí.

GSAM 115Podivný vzhľad Slnka

GSAM 115.1Malý vnútorný kruh predstavuje slnko. Mal svetlooranžový odtieň. Vonkajšia časť oboch kruhov, ktoré boli v rôznych vzdialenostiach od slnka a obklopovali ho, mala rovnaký odtieň; vnútorná časť týchto kruhov však bola tmavožltá, obloha vnútri týchto kruhov mala tmavohnedú farbu a tri veľké kruhy prechádzajúce cez slnko a pod ním sa javili, akoby boli z výrazného jasného svetla.

GSAM 115.2O udalosti v Anglicku čítame v liste od E. Lloyda z Londýna z 3. januára 1844 nasledovné:—

GSAM 115.3„Vyskytlo sa pozoruhodné ‚znamenie na slnku‘, ktoré videli poprední občania Norwicha a okolitého vidieka, aké sa v Anglicku doteraz nikdy nevyskytlo. Bolo viditeľné minulý december, približne o 12. hodine na poludnie, a trvalo dve hodiny. Obyvateľov to veľmi znepokojilo. Stalo sa to tesne predtým, ako bratia Winter, Burgess a Routon otvorili svoju misiu v tomto meste. Zdalo sa, že to pripravilo cestu pre pravdu, takže tam dosiahli veľký úspech.“

GSAM 116.1Správa o tomto jave, ktorý sa vyskytol v New Havene v štáte Connecticut, je uvedená v časopise Midnight Cry z 10. októbra 1844 a bola prevzatá z denníka New Haven Palladium z 10. septembra 1844. V správe v časopise Cry redaktor uvádza: „Žiaden filozof nebol schopný poskytnúť vysvetlenie príčiny tohto javu, ktoré by ho samotného uspokojilo.“

GSAM 116.2Správa o tomto jave, ktorý sa objavil v súvislosti so Slnkom v New Havene v štáte Connecticut 9. septembra 1844, bola uverejnená aj v denníku Hartford Courant z 12. septembra 1844 a znie takto:—

GSAM 116.3„Kruhy okolo Slnka v pondelok 9. septembra 1844, ktoré boli viditeľné dve hodiny pred poludním a po ňom, zrejme naši občania s veľkým záujmom pozorovali a vzbudili v nich inteligentnú zvedavosť dozvedieť sa viac o javoch tohto druhu a ich príčine.

GSAM 116.4„Súčasné halo bolo pozoruhodné svojou dĺžkou trvania a poskytovalo priaznivé podmienky na pozorovanie. Okolo poludnia pozostávalo hlavne z dvoch úplných prstencov, z ktorých jeden mal šírku približne štyridsaťpäť stupňov a obklopoval Slnko v jeho strede, a druhý mal šírku približne sedemdesiatdva stupňov, pričom jeho stred sa nachádzal v zenite a jeho obvod prechádzal cez Slnko. Menší kruh sprevádzala elipsa s veľkou osou a malou excentricitou. Priamo naproti Slnku a tridsaťšesť stupňov severne od zenitu sa veľký kruh pretínal s dvoma ďalšími kruhmi s takmer alebo úplne rovnakým priemerom, ktoré v bode priesečníka tvorili jasnú škvrnu, aká by prirodzene vznikla kombináciou svetla troch žiarivých prstencov. Prstenec obklopujúci Slnko vykazoval farby dúhy, často s veľkou živosťou a krásou. Ostatné prstence boli biele a slabšie, keďže boli vzdialenejšie od Slnka. Malé časti kruhov s prizmatickými [dúhovými] odtieňmi sa však objavovali v rôznych časoch, a to tak na východe, ako aj na západe... Takáto jednotnosť štruktúry musí závisieť od nejakého zákona, ktorý reguluje vznik hál; povaha tohto zákona však nie je úplne objasnená... Vysvetlenie vzniku prstena, ktorý obklopuje Slnko, nepredstavovalo veľké ťažkosti, keďže jeho príčina je do istej miery podobná tej, ktorá spôsobuje vznik dúhy, avšak vysvetlenie pôvodu prstena, ktorého obvod leží v strede Slnka, sa ukázalo ako náročnejšie.“

GSAM 117Zázraky napĺňajúce proroctvá Písma

GSAM 117.1O tom, ako sa v Anglicku aj v Amerike využívali tieto zázraky pozorované na oblohe, sa môžeme dozvedieť z diela Exposition of the Twenty-fourth of Matthew od Sylvestra Blissa, ktoré vyšlo v Bostone v roku 1843. Po citovaní niektorých z vyššie uvedených správ autor hovorí:—

GSAM 117.2„Zdá sa teda, že ‚veľké znamenia‘ a ‚desivé zjavenia‘, ktoré sú predpovedané v Písme pravdy, sa všetky naplnili, rovnako ako tie, o ktorých Spasiteľ vyhlásil, že budú predchádzať jeho príchodu.

GSAM 117.3„Tak isto, ako rašenie listov na stromoch je znamením leta, tak isto aj kresťania majú na základe naplnenia týchto znamení vedieť, že príchod Krista je blízko, ba dokonca už klope na dvere. Nie je to len povolenie to vedieť, ale náš Spasiteľ im prikazuje, aby to vedeli.“⁵

GSAM 117POSLOVIA

GSAM 117.4Keď sme upriamili pozornosť na niektoré hlavné črty posolstva o druhom príchode, ako bolo pôvodne hlásané, môže byť zaujímavé spomenúť niekoľkých z tých, ktorí zohrali významnú úlohu v tomto veľkom hlásaní. Už sme uviedli mená mnohých, ktorí patrili medzi najtalentovanejších kazateľov tej doby v cudzích krajinách a ktorí šírili toto posolstvo. Keď upriamime pozornosť na niektorých z tých, ktorí stáli na čele hnutia v Amerike a na ktorých Pán vložil bremeno tejto práce, bude to slúžiť na ďalšie ilustrovanie toho, že Pánova ruka bola skutočne v tomto hnutí.

GSAM 118William Miller

GSAM 118.1Najprv si všimneme prípad Williama Millera, ktorý bol v adventnom hnutí v Spojených štátoch taký významný, že mnohí toto hnutie poznajú len pod názvom „millerizmus“.

GSAM 118.2William Miller sa narodil v Pittsfielde v štáte Massachusetts vo februári 1782. Už v ranom detstve sa u neho prejavovali známky nadpriemernej intelektuálnej sily a aktivity. Po niekoľkých rokoch sa tieto znaky stali čoraz zreteľnejšími pre všetkých, ktorí sa s ním stýkali. Mal silnú fyzickú konštitúciu, aktívny a prirodzene dobre rozvinutý intelekt a bezúhonný morálny charakter. Využíval obmedzené výhody miestnej školy len niekoľko rokov, než sa všeobecne uznalo, že jeho vedomosti prevyšovali vedomosti učiteľov, ktorí tam zvyčajne pôsobili.

GSAM 118.3Pán Miller sa oženil v roku 1802 a usadil sa v Poultney vo Vermonte. Muži, s ktorými sa stýkal od svojho presťahovania do Poultney a ktorým vďačil za mnohé svetské výhody, boli hlboko ovplyvnení skeptickými zásadami a deistickými teóriami. Neboli to nemorálni ľudia, ale ako skupina boli dobrými občanmi a vo všeobecnosti sa vyznačovali serióznym správaním, ľudskosťou a dobrosrdečnosťou. Odmietali však Bibliu ako meradlo náboženskej pravdy a snažili sa toto odmietnutie zdôvodniť s pomocou spisov Voltaira, Huma, Volneya, Painea, Ethana Allena a ďalších. Pán Miller tieto diela dôkladne študoval a nakoniec sa priznal k deizmu. Sám uviedol, že jeho deistické obdobie trvalo dvanásť rokov, počnúc približne rokom 1804.

GSAM 118.4Po získaní kapitánskej hodnosti vstúpil v roku 1810 do armády. Po návrate z armády sa s rodinou presťahoval do Low Hamptonu v štáte New York, kde sa v roku 1812 začal venovať poľnohospodárstvu. Ako farmár mal viac voľného času na čítanie. Zistil, že jeho deistické názory mu neposkytovali žiadnu istotu šťastia za hranicami súčasného života. Za hrobom bolo všetko temné a pochmúrne. Použijúc jeho vlastné slová:

GSAM 118.4„Zánik bol chladnou a mrazivou myšlienkou a zodpovednosť znamenala istú skazu pre všetkých. Nebo nad mojou hlavou sa mi javilo akoby bolo z bronzu a zem pod nohami mi pripadala ako zo železa. Čo je to večnosť? Prečo existuje smrť? Čím viac som uvažoval, tým ďalej som bol od dôkazu. Čím viac som na to myslel, dochádzal som k čoraz zmätenejším záverom. Snažil som sa nemyslieť na to, ale nevedel som svoje myšlienky ovládnuť. Bol som naozaj zúfalý, no nenachádzal som nijaký dôvod, prečo to tak je... Čoskoro nato sa mi náhle v mysli jasne vryla povaha Spasiteľa. Uvedomoval som si, že by naozaj mohla existovať bytosť dobrá a súcitná, ktorá by sa obetovala za naše hriechy, a tým nás zachránila pred trestom za hriech. Zrazu som pocítil, aká láskavá by taká bytosť musela byť a predstavoval som si, s akou dôverou v milosrdenstvo by som sa uchýlil do jej náručia.“

GSAM 119Obrátenie Williama Millera

GSAM 119.1Ďalej povedal:

GSAM 119.1„Poznal som, že takého Spasiteľa, akého som potreboval, predstavuje práve Biblia. Nechápal som, že by v obyčajnej knihe mohli byť zásady tak dokonale prispôsobené potrebám hriešneho sveta. Musel som uznať, že Písmo je Božím zjavením. Obľúbil som si ho a v Ježišovi som našiel priateľa.... Písmo sväté sa mi stalo prvoradým študijným záujmom a môžem úprimne povedať, že som ho študoval s veľkým potešením. Uvedomil som si, že dosiaľ som z neho nepoznal ani polovicu. Divil som sa, prečo som predtým nevidel jeho krásu a vznešenosť a žasol som, ako som ho mohol zavrhovať.“

GSAM 119.2Spôsob, akým William Miller študoval Bibliu, sám opisuje takto:

GSAM 119.2„Rozhodol som sa odložiť všetky svoje predsudky, dôkladne porovnávať jeden biblický text s druhým a venovať sa jej štúdiu pravidelným, metodickým spôsobom... Kedykoľvek som narazil na niečo nejasné, mal som vo zvyku porovnať to so všetkými súvisiacimi pasážami; a s pomocou Crudena som preskúmal všetky texty Písma, v ktorých sa vyskytovali akékoľvek významné slová obsiahnuté v akejkoľvek nejasnej časti... Týmto spôsobom som pokračoval v štúdiu Biblie pri mojom prvom prečítaní asi dva roky a bol som plne presvedčený, že si Biblia interpretuje sama seba.

GSAM 120.1„Počas tohto štúdia som dospel k presvedčeniu, že ak sú proroctvá, ktoré sa naplnili v minulosti, akýmkoľvek kritériom, podľa ktorého možno posudzovať spôsob naplnenia tých, ktoré ešte len prídu, potom populárne názory na duchovné kráľovstvo Krista – pozemské tisícročie pred koncom sveta a návrat Židov – nie sú podložené Slovom Božím ... Zistil som, že Písmo jasne učí, že Ježiš Kristus opäť zostúpi na túto zem, prichádzajúc v oblakoch nebeských, vo všetkej sláve svojho Otca.

GSAM 120.2„Cítil som radosť zo štúdia Písma, o ktorej som predtým netušil, že by mohla plynúť z jeho učení. Začal som ho študovať bez očakávania, že zistím čas príchodu Spasiteľa, a spočiatku som sotva mohol uveriť výsledku, ku ktorému som dospel; ale dôkazy na mňa zapôsobili s takou silou, že som nemohol odolať svojim presvedčeniam. Takmer som sa utvrdil vo svojich záveroch a začal som čakať, bdieť a modliť sa za príchod Spasiteľa.“

GSAM 120.3Ďalej hovorí:

GSAM 120.3„Uveril som; a hneď sa mi v mysli vryla povinnosť zverejniť túto doktrínu, aby svet uveril a pripravil sa na stretnutie so Sudcom a Ženíchom pri jeho príchode. Nemusím tu podrobne rozprávať o svojich dlhých a bolestných skúškach. Stačí povedať, že po mnohých rokoch ma Boží Duch, sila pravdy a láska k dušiam prinútili vziať na seba svoj kríž a zvestovať tieto veci umierajúcemu a hynúcemu svetu.“

GSAM 120.4Pán Miller, podobne ako tí, ktorých toto posolstvo oslovilo v iných krajinách, sa spočiatku rozhodol splniť svoje poslanie tým, že bude písať a publikovať vo verejných časopisoch a v brožúrach. Svoje názory po prvýkrát uverejnil v baptistických novinách Vermont Telegraph, ktoré vychádzali v meste Brandon vo Vermonte. Bolo to v roku 1831. Po prvýkrát na túto tému verejne vystúpil v roku 1832. O tomto stretnutí povedal: „Pán vylial svoju milosť na zhromaždenie a mnohí uverili na spasenie svojich duší.“

GSAM 121.1V roku 1836 boli jeho prednášky uverejnené v niektorých vtedajších verejných periodikách. V zime rokov 1837–1838 boli jeho prednášky vydané v brožúre. V roku 1838 bola vytlačená druhá brožúra s 204 stranami, v ktorej pán Miller uviedol, že Osmanská ríša by mohla padnúť v roku 1839 alebo 1840. Svoje prvé prednášky vo veľkých mestách mal v roku 1836. Následne vystúpil v mestách Randolph, Lowell, Groton a Lynn v štáte Massachusetts.

GSAM 121.2Až do roku 1840 bol pán Miller takmer jediným verejným rečníkom na tému blížiaceho sa príchodu Krista. V tom roku sa k nemu náhle pridali stovky ľudí, ktorí spolu s ním hlásali toto posolstvo. Čo spôsobilo túto veľkú zmenu, bude uvedené v nasledujúcej kapitole. V zime rokov 1839–1840 pán Miller predniesol sériu prednášok v Exetere v štáte New Hampshire. Tam sa po prvýkrát stretol s pastorom J. V. Himesom, ktorý v tom čase prijal vieru a od toho dňa stál bok po boku s pastorom Millerom ako vydavateľ a horlivý kazateľ veľkého posolstva o druhom príchode.

GSAM 121Jozue V. Himes

GSAM 121.3O tomto horlivom pracovníkovi v tomto veľkom hnutí nemôžeme povedať nič lepšie, ako citovať jeho životopisca, ktorý hovorí:—

GSAM 121.4„Jozue V. Himes sa narodil 19. mája 1805 vo Wickforde v štáte Rhode Island. Jeho otec bol známy ako obchodník s tovarom zo Západnej Indie a vynikal ako člen episkopálnej cirkvi sv. Pavla vo Wickforde. Jeho matka mala príjemnú povahu a lásku k Spasiteľovi, ktorú vlievala do ochotných uší svojho syna.

GSAM 121.5„Otcovým zámerom bolo vychovať svojho syna Jozueho na kazateľa v cirkvi, ku ktorej sám patril, ale okolnosti tomu zabránili. Boh mal pre tohto syna pripravené iné poslanie a riadil veci tak, aby to viedlo k želanému výsledku. V roku 1817 poslal otec cenný náklad pod vedením kapitána Cartera, s Alexandrom Stewartom ako superkargom. Títo muži sa ukázali ako neverní a keď dorazili do prístavu v Západnej Indii, predali loď aj náklad a ušli. Táto udalosť zmenila všetky plány, ktoré boli pripravené pre budúcnosť mladého Jozueho, ktorý mal byť poslaný na Brownovu univerzitu v Providence v štáte Rhode Island. Namiesto toho ho v apríli 1821 odviezli do New Bedfordu v štáte Massachusetts a zverili ho Williamovi Knightsovi, aby sa naučil remeslu nábytkárstva.

GSAM 122.1„Keď dorazil do svojho nového domova, s veľkým nasadením sa pustil do práce, ktorá mu bola zverená, odhodlaný stať sa majstrom vo svojom remesle. Čoskoro však zistil, že náboženské prostredie, v ktorom sa ocitol, mu celkom nevyhovovalo. Hovorí: ‚Môj majster bol unitár a brával ma do svojho kostola. Kazateľom bol reverend Orville Dewey. Bol to človek, ktorý sa nedávno odvrátil od ortodoxie. Moje vzdelávanie pod vedením biskupa Griswolda a reverenda Williama Burgea, rektora kostola sv. Pavla vo Wickforde, a časté počúvanie výrečného Dr. Crockera z kostola sv. Jána v Providence v štáte Rhode Island ma úplne pripravili na to, aby som neprijal výrečné popieranie pána Deweyho učenia Krista a jeho apoštolov.‘

GSAM 122.2„Keďže v tom čase v New Bedforde neexistoval žiadny episkopálny kostol, rozhodol sa navštevovať Prvý kresťanský kostol [nie Disciple] a následne sa pripojil k tejto cirkvi. ‚Tu,‘ hovorí, ‚som našiel otvorenú Bibliu a slobodu myslenia a oboje som dobre využil.‘ Tento kostol bol pod duchovnou starostlivosťou reverenda Mosesa Howea. Reverend Clough pokrstil Jozueho V. Himesa 2. februára 1823. So srdcom horúcim horlivosťou pre svojho Pána začal hneď, vo veku osemnástich rokov, rozprávať príbeh o kríži a nabádať ľudí k pokániu. O sebe hovorí:—

GSAM 122.3„‚Čoskoro som sa stal napomínateľom a dostal som povolenie rozvíjať svoj dar... Svoju učňovskú prax som absolvoval s uspokojením a získal som pochvalu. Avšak päť alebo šesť rokov som mal vo zvyku vykonávať prácu nad rámec povinností, a tak som získal jeden alebo dva dni v týždni na štúdium a misijnú prácu v chudobných štvrtiach, pričom plody tejto práce som odovzdával svojmu kazateľovi.‘

GSAM 123.1„V roku 1825 bol poverený ako misionár konferencie kresťanských cirkví v južnom Massachusetts. ‚Neexistoval žiadny plán ani prostriedky na podporu misionárov,‘ hovorí pastor Himes, ‚a ja som sa rozhodol, že sa budem živiť podnikaním a kázať, ako budem môcť.‘

GSAM 123.2„V roku 1828 opustil New Bedford, nie s obavami či nedostatkom energie, ale s odhodlaním, ktoré muselo zvíťaziť, a odišiel do Plymouthu, kde kázal Slovo Božie v školských budovách, v provizórnych miestnostiach a kdekoľvek, kde našiel poslucháčov. V roku 1829 pokračoval v rovnakej činnosti vo Fall River až do roku 1830, kedy sa presťahoval do Bostonu ako kazateľ Prvej a Druhej kresťanskej cirkvi; a tu zostal tridsaťtri rokov. V roku 1839 sa stal stúpencom adventistického hnutia, ako ho vysvetľoval slávny pastor William Miller. Do nového hnutia sa zapojil s celým svojím nadšením a jeho kázanie bolo plné ohňa a sily. V roku 1840 začal vydávať časopis Signs of the Times, v ktorom propagoval hnutie, do ktorého vložil celé svoje srdce. Všetky svoje peniaze, všetku svoju prácu, všetku svoju energiu venoval tomuto hnutiu a získal tisíce nových veriacich.“

GSAM 123Spoločná práca Millera a Himesa

GSAM 123.3Od roku 1840 do jesene roku 1844 sa činnosť pastorov Millera a Himesa do veľkej miery spojila, keď putovali z mesta do mesta, v lete so svojím obrovským stanom, v zime v kostoloch a verejných sálach. Veľká fyzická sila pastora Himesa mu umožnila prežiť až do začiatku deväťdesiateho druhého roku života. Jeho duševné schopnosti boli živé až do konca. 28. septembra 1894 predniesol mimoriadne strhujúci prejav pred zhromaždením viac ako troch tisíc adventistov siedmeho dňa na táborisku v Lansingu v Michigane. Zdalo sa, že hovorí s rovnakou vážnosťou a energiou ako za starých čias. To bolo naozaj úžasné pre muža, ktorý mal za sebou tri mesiace svojho deväťdesiateho prvého roku a ktorý trpel nevyliečiteľnou chorobou, na ktorú nasledujúci rok zomrel.

GSAM 124.1Pastori Miller a Himes stáli, ako by sa dalo povedať, v „prvej línii boja“ hnutia druhého príchodu v Amerike a boli len dvaja z mnohých, ktorí s nimi spolupracovali pri hlásaní doktríny o príchode Krista, pričom ich hlavnými charakteristikami boli pevnosť odhodlania a neochvejná čestnosť. Títo muži patrili z veľkej časti do tej skupiny, ktorú svet nazýva „ľudia, ktorí sa vypracovali sami“ – muži, ktorí sa formovali v kontakte s krutou realitou života a ktorí sa naučili posudzovať opodstatnenosť veci na základe zásad, a nie na základe vypočítavosti. Mali charakter tých, o ktorých pastor Miller povedal, že spomedzi členov cirkví zvyčajne prijímali posolstvo – „najzbožnejší, najoddanejší a najaktívnejší členovia“. Túto skutočnosť potvrdili kazatelia z rôznych cirkví, ktorí po konečnom odtrhnutí adventistov od nich povedali: „Táto [doktrína] nám vzala to najlepšie z nášho stáda.“

GSAM 124Ďalší významní adventistickí kazatelia

GSAM 124.2Môže byť zaujímavé spomenúť mená niektorých mužov, ktorí spolu s pastormi Millerom a Himesom zohrávali významnú úlohu v hnutí tých raných čias. Na čele zoznamu je Charles Fitch z Clevelandu v Ohiu, ktorý v roku 1842 navrhol myšlienku vytvoriť prorocké tabuľky na ilustráciu Danielových videní a Zjavenia. Tento nápad vychádzal z Habakuka 2:2, 3. Charles Fitch zomrel 10. októbra 1844.

GSAM 124.3Dr. Josiah Litch z Filadelfie, ktorého, ako uvidíme v nasledujúcej kapitole, Pán inšpiroval, aby hlásal pravdu, ktorej naplnenie vyvolalo náhly a rýchly nárast záujmu o adventné posolstvo.

GSAM 124.4Elon Galusha z Lockportu v štáte New York, známy baptistický kazateľ, ktorého spisy a služba na tému blížiaceho sa príchodu Pána vyvolali v tejto denominácii veľký rozruch.

GSAM 125.1E. R. Pinney zo Seneca Falls v štáte New York, ďalší oddaný kazateľ baptistickej cirkvi, ktorého služba a spisy boli hnacou silou tohto diela. Mohol by sa pokojne nazvať soľou zeme.

GSAM 125.2Geo. Storrs z New Yorku, ktorý pred svojím obrátením k adventistickej doktríne bol významným kazateľom duchovného prebudenia. Jeho spisy mali mocný vplyv na to, aby sa ľudia viac zasvätili tejto práci svojím životom i majetkom; to platilo najmä v záverečných týždňoch obdobia dvetisíctristo prorockých dní. Bol to práve on, kto po sklamaní predložil adventistom a svetu na zváženie svojich šesť kázní o povahe človeka, stave mŕtvych a budúcom treste.

GSAM 125.3Pastor Stockman z Portlandu v štáte Maine bol ďalším horlivým pracovníkom v rámci duchovných prebudení Williama Millera v tomto meste. Zomrel niekoľko týždňov pred koncom židovského roka 1843, kým adventisti dúfali a očakávali, že Pán v tom čase príde.⁶

GSAM 125.4Boli tu aj ďalší významní muži, ktorých z dôvodu nedostatku miesta len spomenieme, ako napríklad N. N. Whiting, ktorý vyhotovil preklad Nového zákona do angličtiny, známy ako Whiting’s Translation; S. S. Snow, F. G. Brown, Apollos Hale, L. D. Mansfield, Geo. Needham, O. R. Fassett; George, Wesley a Edwin Burnham (traja bratia), všetci usilovní pracovníci v službe posolstva.