Kapitola 1 – Úvod

GSAM 21.1Keď hovoríme o druhom príchode Krista, dotýkame sa témy, ktorá je v skutočnosti nádejou Božieho ľudu už od vyhnania našich prvých rodičov z raja. Slová adresované hadovi, že potomok ženy mu rozdrví hlavu, boli uistením, že nakoniec príde obnoviteľ, ktorý porazí Satanove uzurpácie a naplní Boží zámer na zemi. Predpokladá sa, že Adam a Eva si mysleli, že toto dielo sa uskutoční veľmi čoskoro a že víťazom bude ich bezprostredný potomok. V Božom pláne však sľub Spasiteľa, ktorý zachráni zo zdanlivej skazy, zahŕňal všetko, čo sa odvtedy vyvinulo pri uskutočňovaní jeho „vlastného rozhodnutia a milosti, ktorú nám dal v Ježišovi Kristovi pred vekmi“.¹

GSAM 21.2Keby Adamovi a Eve bol hneď daný pohľad na utrpenie a biedu, ktoré zaplnia svet počas dlhých vekov medzi jeho zničením a obnovením, ich smútok by bol neúnosný. Boh nebies vo svojej nežnej milosti a súcite im tento pohľad skryl a nechal ich živiť milú nádej, že čoskoro budú oslobodení do slávnej slobody Božích detí. Myšlienka, že vykúpenie je blízko, ich prirodzene podnecovala k väčšej usilovnosti pri príprave na túto udalosť.

GSAM 22.1Podobne to bolo s Božím ľudom vo všetkých generáciách od čias Adama. Boli si istí, že v budúcnosti sa stane veľká a dôležitá udalosť – že Kristus nakoniec príde a zriadi svoje kráľovstvo. Aj oni, podobne ako Adam a Eva, verili, že táto udalosť je na dosah ruky, a podobne ako oni si neboli vedomí toho, čo sa odohrá medzi ich vlastnou dobou a touto udalosťou; inak by sa mohli znechutiť v úsilí o dosiahnutie cieľa.

GSAM 22.2Túto myšlienku možno ilustrovať na príklade udalostí, ktoré sa odohrali v súvislosti s veľkými objavmi. Ľudia, ktorí ich iniciovali, hoci si to neuvedomovali, v skutočnosti napĺňali Boží zámer; napriek tomu boli inšpirovaní myšlienkami, ktoré sa v niektorých ohľadoch neukázali ako úplne v súlade s ich vlastnými teóriami, ktoré ich podnietili k činu.

GSAM 22Ďalekosiahle dôsledky Kolumbových objavov

GSAM 22.3Montgomery vo svojej knihe American History,² vydanie z roku 1902, strany 8, 9, hovorí o teórii, ktorá podnietila Kolumba k tomu, aby sa vydal na svoju plavbu, a o realizácii jeho plánu dosiahnuť Východnú Indiu plavbou na západ, a hovorí:—

GSAM 22.4„Kolumbus si myslel, že môže vylepšiť projekt portugalského kráľa. Bol presvedčený, že existuje kratšia a lepšia cesta k Indiám než trasa, ktorú vytyčil Diaz. Plán janovského moreplavca [Kolumba] bol rovnako odvážny, ako originálny. Namiesto plavby na východ alebo na juh a na východ navrhol plaviť sa priamo na západ. Mal, ako veril, tri dobré a pádne dôvody na takýto podnik: Po prvé, v zhode s najlepšími geografickými dielami svojej doby, bol Kolumbus presvedčený, že Zem nie je plochá, ako si väčšina ľudí myslela, ale že je to guľa. Po druhé, predpokladal, že táto guľa je oveľa menšia, než v skutočnosti je, a že väčšiu časť tvorí pevnina namiesto vody. Po tretie, keďže nevedel nič a ani netušil o existencii amerického kontinentu či Tichého oceánu, predstavoval si, že pobrežie Ázie alebo Indie leží priamo naproti Španielsku a západnému pobrežiu Európy. Celú vzdialenosť až do Cipanga, čiže Japonska, odhadoval na pravdepodobne nie viac ako štyritisíc míľ.

GSAM 23.1„Jeho plán bol takýto: Vyrazil by z Európy; nasmeroval by svoju loď na západ smerom k Japonsku a sledoval by zakrivenie zemegule, kým by ho to nedoviedlo k tomu, čo hľadal. V jeho predstavách sa to zdalo rovnako isté a jednoduché, ako keby mucha obchádzala jablko.

GSAM 23.2„Ak by expedícia bola úspešná, mal by túto obrovskú výhodu: do Indie by vstúpil priamo hlavným vchodom, namiesto toho, aby sa k nej dostal okľukou a akýmsi bočným vchodom, ako to musia robiť Portugalci.

GSAM 23.3„Vidíme, že tento muž, ktorý rozumel praktickej matematike, geografii a navigácii rovnako dobre ako ktokoľvek iný v jeho dobe, mal pravdu v prvom bode – v tvare Zeme –, ale v ostatných dvoch sa úplne mýlil.

GSAM 23Šťastná chyba

GSAM 23.4„Napriek tomu, čo je zvláštne, mu jeho chyby v jednom ohľade pomohli. Chyba, ktorú urobil, pokiaľ ide o vzdialenosť, bola mimoriadne šťastná. Keby Kolumbus správne vypočítal veľkosť zemegule a skutočnú dĺžku takejto plavby, pravdepodobne by sa na plavbu nevydal, keďže hneď by zistil, že navrhovaná portugalská trasa je oveľa kratšia aj lacnejšia. A keby si dokázal predstaviť alebo akýmkoľvek spôsobom predvídať, že americký kontinent leží priamo na jeho ceste, ani to by ho vtedy samo osebe nemuselo podnietiť k tomu, aby sa vydal na objaviteľskú plavbu, lebo jeho cieľom nebolo nájsť novú krajinu, ale novú cestu do starej.“

GSAM 23Veľká nádej vekov

GSAM 23.5Tak aj Boží ľud, prechádzajúci vekmi, mal nádej na Kristov príchod pred sebou „ako istú a pevnú kotvu duše“.³ Hoci často uprostred smútkov a utrpení volajú v úzkosti: „Ako dlho ešte, Pane, kým príde vyslobodenie?“, predsa napredovali a podobne ako Pavol hovorili a stále hovoria: „kto je naša nádej alebo radosť, alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri jeho príchode, nie práve vy?“⁴

GSAM 24Pavol posilnený nádejou

GSAM 24.1V tejto súvislosti stačí uviesť niekoľko príkladov posilňujúcej sily tejto nádeje. Keď bol Pavol postavený pred Félixa a dostal povolenie hovoriť v svoj prospech, povedal: „slúžim Bohu svojich otcov podľa zásad učenia, ktoré nazývajú sektou, a že verím všetkému, čo je napísané v zákone a u prorokov. Mám nádej v Boha, že bude vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých, ktoré očakávajú aj oni.“⁵

GSAM 24.2Vo svojej presvedčivej obhajobe pred Agrippom Pavol povedal: „teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha. Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú. Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?“⁶ Keď sa napokon ocitol v Ríme, aby sa postavil pred cisára, povedal Židom: „Veď túto reťaz nosím pre nádej Izraela.“⁷

GSAM 24.3Pavol otvorene hovoril o tejto nádeji vo svojom liste Titovi: „Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne, spravodlivo a nábožne, a očakávali blažené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“⁸

GSAM 24Peter sa teší z nádeje

GSAM 24.4Peter hovorí o tej istej nádeji takto: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre nehynúce, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo pripravené v nebesiach pre vás, ktorých Božia moc prostredníctvom viery chráni pre spásu, pripravenú zjaviť sa v poslednom čase. Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, aby vám vaša vyskúšaná viera oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“⁹

GSAM 25Boží zámer pri stvorení

GSAM 25.1Písmo odhaľuje Boží zámer pri stvorení sveta; a z prorockého slova sa dozvedáme aj o jeho pláne týkajúcom sa budúcnosti: „takto hovorí Hospodin, stvoriteľ nebies: On je Boh, ktorý utvoril zem, urobil ju, on ju upevnil. Nestvoril ju pustú, ale na bývanie ju utvoril.“¹⁰ Keď ju utvoril, dal ju človeku. Žalmista hovorí: „Nebesia patria Hospodinovi, zem dal ľuďom.“¹¹ Keď ju však dal človeku, človek bol bezúhonný, ako to vyjadril múdry muž: „Iba k tomuto som dospel: Boh urobil ľudí priamymi, oni však hľadajú samé úskoky.“¹²

GSAM 25.2Čítame o tom, ako Pán koná s ľudským rodom, že „kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom podľa počtu synov Izraela (doslovný preklad KJV),“¹³ to znamená podľa počtu pravého Izraela, ktorý sa nakoniec zhromaždí na zemi ako poddaní jeho budúceho kráľovstva. Pavol to vyjadruje týmito slovami: „On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“¹⁴ Keď sa tento pôvodný zámer týkajúci sa zeme naplní, „tvoj ľud, všetci budú spravodliví.“¹⁵ Opäť sa o nich v tomto stave hovorí: „Nikto z obyvateľov nepovie: Som chorý. Ľudu, čo tam býva, odpustí sa vina.“¹⁶ To bude čas, keď „pokorní však budú vlastniť zem a budú sa radovať z hojnosti pokoja.“¹⁷

GSAM 26Druhý príchod Krista nie je bájka

GSAM 26.1V druhom Petrovom liste sa uvádza: „Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista, nepridŕžali sme sa nejakých vymyslených bájí, lebo sami sme boli očitými svedkami jeho velebnosti. Veď prijal česť a slávu od Boha Otca, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu. Máme aj istejšie prorocké slovo. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička.“ (doslovný preklad KJV).¹⁸

GSAM 26.2V tomto úryvku sa apoštol odvoláva na premenenie na vrchu ako na dôkaz druhého príchodu Krista. Pred touto udalosťou náš Spasiteľ povedal svojim apoštolom: „niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve“¹⁹ — ako to zaznamenal Lukáš: „Niektorí z vás, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“²⁰

GSAM 26.3Tento sľub sa doslovne naplnil práve pri premenení. V tomto „videní“ na vrchu videli Ježiša osláveného, tak, ako sa zjaví, keď príde vo svojom kráľovstve. Videli Eliáša, ktorý bol vzatý do neba bez toho, aby okúsil smrť, a ktorý predstavoval tých, ktorí budú premenení – premenení zo smrteľných na nesmrteľných – „naraz, v tom okamihu“, keď Pán príde.²¹ Bol tam aj Mojžiš, ten, kto zomrel, a ktorý predstavoval tých, ktorí budú vzkriesení z mŕtvych, aby sa stretli s Pánom. V tomto „videní“ teda mali pohľad na Krista prichádzajúceho vo svojom kráľovstve, tak ako im to sľúbil.

GSAM 27Proroctvo je istejšie slovo

GSAM 27.1Hoci apoštoli videli tento slávny výjav na vrchu premenenia a počuli hlas Božieho schválenia, apoštol Peter potvrdzuje: „Máme istejšie prorocké slovo“. Týmto výrokom nezľahčuje to, čo videli a počuli pri tej pamätnej príležitosti. Vtedy počuli hlas Boží raz, ale vo veľkých líniách proroctva, siahajúcich až k druhému príchodu Krista, máme hlas Boží často opakovaný. V skutočnosti je každé konkrétne prorocké predpovedanie, ktoré sa naplnilo alebo je zaznamenané v histórii, hlasom Božím pre nás. Práve v tomto zmysle musí byť prorocké slovo „istejšie“. Revidovaná verzia to prekladá ako „potvrdené“. Proroctvo je potvrdené každým naplneným detailom. Každá predpovedaná udalosť, keď sa naplní, je zárukou, že aj zvyšné predpovedané udalosti sa určite naplnia.

GSAM 27Povaha proroctva

GSAM 27.2Nasledujúce svedectvá významných biblistov o povahe proroctva sú presvedčivé:—

GSAM 27.3Thomas Newton tvrdí, že „proroctvo je predvídaná a skrátená história; história je naplnené a rozvinuté proroctvo. Na svete existovali klamlivé veštby; avšak všetka múdrosť a zlomyseľnosť ľudí a diablov nedokáže vytvoriť také proroctvá, aké sú zaznamenané v Písme.“

GSAM 27.4Sir Isaac Newton svedčí, že „naslúchanie prorokom je základným znakom pravej cirkvi.“

GSAM 27.5Dr. A. Keith hovorí, že „proroctvo je rovnocenné akémukoľvek zázraku a je samo osebe zázračné... Len hlas Všemohúceho mohol vyvolať mŕtvych z hrobu — len hlas Vševedúceho mohol prezradiť všetko, čo bolo skryté v temnej budúcnosti, ktorá je pre človeka tak nepreniknuteľná ako príbytky mŕtvych — a obidva sú rovnako hlasom Božím.“

GSAM 28.1Matthew Henry povedal, že „v Božom čase, ktorý je tým najlepším časom, a Božím spôsobom, ktorý je tým najlepším spôsobom, sa proroctvo určite naplní. Každé Kristovo slovo je veľmi čisté, a preto veľmi isté.“

GSAM 28Účel proroctva

GSAM 28.2Z Kristových slov adresovaných jeho apoštolom sa môžeme dozvedieť o jednom z cieľov Pána pri udeľovaní proroctiev. Keď prorocky hovoril o udalostiach, ktoré sa odohrajú v živote Judáša, povedal: „Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste uverili potom, keď sa to stane, že Ja som.“²²

GSAM 28.3Pán hovorí aj prostredníctvom proroka Izaiáša: „ja som Boh a iného Boha niet a nikto nie je ako ja. Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Hovorím: Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím.“²³

GSAM 28.4Znovu: „Predchádzajúce veci som oznámil už dávno, vyšli z mojich úst, dal som ich vedieť. Konal som náhle a splnili sa. ... Oznámil som ti to už dávno. Skôr než sa tak stalo, dal som ti to vedieť, aby si nepovedal: Urobila to moja modla a tak to prikázali obraz a socha, ktoré som utvoril. Počul si to, všimni si všetko! Či práve vy to nemáte oznamovať? Odteraz ti zvestujem nové a skryté veci, o ktorých nevieš. Teraz sa tvoria, nie oddávna, predtým si o nich nepočul, aby si nepovedal: Hľa, vedel som o nich.“²⁴

GSAM 28.5Z týchto slov je zrejmá sila naplnenia proroctiev ako dôkazu božského pôvodu proroctva, ako aj to, že sú prejavom moci Pána nad všetkými bohmi pohanov. Z týchto slov je tiež zrejmé, že proroctvo zaujíma veľmi dôležité miesto v Písmach pravdy. Keďže tieto skutočnosti sú pravdivé, je prekvapivo zvláštne, že toľko ľudí venuje štúdiu prorockých častí Svätého Písma len málo alebo žiadnu pozornosť.

GSAM 29Proroctvo nie je zapečatené

GSAM 29.1Neinformovaní ľudia hovoria, že sú nevzdelaní, a preto nemôžu proroctvám porozumieť. Na druhej strane mnohí vzdelaní ľudia, a niektorí z nich aj medzi kazateľmi, hovoria: „Proroctvá sú zapečatené a nedajú sa pochopiť. Všetci vieme, že Kniha Zjavenia je zapečatená kniha.“

GSAM 29.2V Zjavení dostal milovaný Ján osobitný príkaz, aby túto knihu nezapečatil.²⁵ Takisto v tejto knihe je vyslovené požehnanie na tých, ktorí „počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v ňom napísané“.²⁶ Ako by sa mohli zachovávať veci obsiahnuté v zapečatenej knihe, keby neboli a nemohli byť pochopené? Pán povedal prostredníctvom Mojžiša: „Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!“²⁷

GSAM 29.3To, že Pán zamýšľal, aby boli Danielove proroctvá pochopené, je zrejmé z jeho slov adresovaných učeníkom, ktoré sa ich týkajú. Čítame: „Keď teda uvidíte stáť na svätom mieste ohavnosť spustošenia, o ktorej bolo povedané ústami proroka Daniela — kto číta, nech pochopí —,“²⁸ čo v podstate znamená: Pochopte proroka Daniela.

GSAM 29.4Pán odhaľuje mylnosť tvrdenia, že proroctvo nemožno pochopiť, týmito slovami: „Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, a povedia mu: Prečítaj to! — povie: Nemôžem, veď je zapečatená. Keď dajú knihu tomu, čo nevie čítať, a povedia mu: Prečítaj to! — povie: Neviem čítať. Pán povedal: Pretože sa mi tento ľud chce stať blízkym iba svojimi ústami a ctí si ma iba svojimi perami, no jeho srdce je ďaleko odo mňa a jeho bázeň voči mne je naučeným ľudským príkazom, opäť budem konať divy pre tento ľud, div za divom, a múdrosť jeho mudrcov sa stratí, rozumnosť jeho rozumných sa skryje.“²⁹ Keby ľud, na ktorý sa tu prorok odvoláva, nasledoval isté slovo proroctva, nemusel by sa vzdialiť od Božieho zákona a nahradiť jeho prikázania prikázaniami ľudí.

GSAM 30Proroctvo nie je predmetom súkromného výkladu

GSAM 30.1Nie je to tak, že by proroctvo malo nejaký hlboký, skrytý, tajomný význam, ktorý mnohí nedokážu pochopiť. Apoštol Peter o ňom povedal: „Predovšetkým buďte si vedomí toho, že ani jedno proroctvo v Písme nevzniklo na základe vlastného výkladu skutočnosti. Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.“³⁰ Z týchto slov jasne vyplýva, že pre pochopenie proroctva je podstatné prijať toho Ducha, ktorý hovoril prostredníctvom prorokov. O tomto Duchu, sľúbenom všetkým, ktorí ho hľadajú, je napísané: „uvedie vás do celej pravdy.“³¹

GSAM 30Naplnené proroctvo

GSAM 30.2Pri štúdiu proroctiev je potrebné mať vždy na pamäti určité skutočnosti: Boh, ktorý je neomylný, je autorom proroctiev, a keď príde čas na naplnenie predpovede, predpovedaná udalosť sa skutočne stane. A keďže Pán, ktorý má moc predvídať, čo presne ľudia urobia, určí čas, kedy sa niečo stane, keď ten čas príde, dochádza k skutočnému naplneniu proroctva. Inými slovami, falošné naplnenie proroctva v čase určenom pre skutočné naplnenie je nemožné. V súlade s touto zásadou môžeme povedať, že keď príde Pánov čas, aby bolo jeho posolstvo pravdy zverené svetu, toto posolstvo sa vždy skutočne zjaví.

GSAM 30.3Kedysi, keď autor predniesol prednášku o naplnení proroctva, vystúpil jeden prítomný neveriaci a povedal: „Musím vám, vy vykladači proroctiev, zablahoželať, že máte veľké šťastie. Pri štúdiu histórie zrejme tak ľahko nachádzate to, čo presne zodpovedá proroctvu.“ „Áno,“ znela naša odpoveď, „zhoduje sa to, lebo to bolo stvorené tak, aby sa to zhodovalo. Ak by ste išli do obchodu s rukavicami kúpiť si pár rukavíc, nečakali by ste, že nájdete také, ktoré vám budú sedieť na ruku?“ On odpovedal: „Samozrejme, že áno, lebo boli vyrobené tak, aby sedeli.“ „Tak,“ povedal autor, „ten Boh, ktorý presne vedel, čo ľudia urobia, urobil predpovede, ktoré sa ich týkali, a keď títo ľudia vstúpia na javisko dejín a urobia presne to, čo predpovedal, skutočný historik zaznamená ich činy, ktoré v porovnaní s predpoveďou presne zapadajú.“

GSAM 31Proroctvo – svetlo v tme

GSAM 31.1Apoštol Peter hovorí, že by sme mali venovať pozornosť proroctvu ako svetlu, ktoré svieti na temnom mieste. Bez lampy proroctva by budúcnosť bola úplnou tmou. Účelom svetla je rozptýliť tmu – pri cestovaní na temnom mieste ukázať cestu a ukázať ju jasne, aby cestujúci mohol krok za krokom vidieť a vybrať si cestu. „Sviecou mojej nohe je tvoje slovo,“ hovorí žalmista, „svetlom môjmu chodníku.“³² Múdry človek hovorí: „Chodník spravodlivých je ako svetlo brieždenia, ktorého jas prechádza do plného dňa.“³³ Tak vidíme, že ako postupujeme po toku času, Slovo Božie, najmä vo svojich prorockých naplneniach, sa bude otvárať čoraz viac, čím sa študentovi Biblie stane čoraz jasnejšie, že sa určite nachádza na ceste vedúcej k večnému svetlu a večnému dňu.

GSAM 31Tri významné udalosti od Edenu až po koniec

GSAM 31.2Keď vo svetle Písma uvažujeme o ceste Pánovho ľudu od Edenu až po koniec, vynikajú tri udalosti, ktoré majú osobitný význam. Prvou je prvý príchod Krista, vtelenie, príchod Emanuela, Boha zjaveného v tele; druhou je veľká reformácia po temných storočiach – tisícdvestošesťdesiat rokov útlaku, počas ktorých bolo Pánovo slovo takmer úplne odňaté bežným ľuďom – vystúpenie cirkvi z jej púštneho stavu a umiestnenie Písma tam, kde ho všetci mohli čítať a poznať Jeho vôľu; tretia udalosť je druhý príchod nášho Pána, ktorý má priniesť časy obnovenia všetkého, o čom hovorili ústa všetkých jeho svätých prorokov od počiatku sveta; toto má uzavrieť „odveký boj“, boj medzi hriechom a spravodlivosťou, a uviesť vek slávy, ku ktorému smerovali všetky veky.

GSAM 32Proroctvo udáva smer k záveru

GSAM 32.1Keď venujeme pozornosť istému slovu proroctva ako svetlu, ktoré má viesť naše kroky a odhaľovať nám správnu cestu cez tmu, nemôže to byť inak, než že v prorockom slove nájdeme cestu jasne vyznačenú po celú dobu až po druhý príchod Krista. Keďže je to tak, tí, ktorí pozorne nasledujú svetlo proroctva, nielenže spoznajú znamenia a náznaky, že veľký deň sa blíži, ale spoznajú aj dielo Pána, ktoré sa neustále posúva v posolstvách pravdy, ktoré majú pripraviť ľud, aby sa s ním v pokoji stretol pri jeho príchode.

GSAM 32.2Zatiaľ čo Písmo vyhlasuje, že deň Pána príde na masy ako „zlodej v noci“³⁴, hovorí tiež o tých, ktorí stoja v rade Pánovej: „vy, bratia, nežijete v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď všetci ste synmi svetla a synmi dňa.“³⁵

GSAM 32Pamätajte na Pánovo vedenie

GSAM 32.3Keď si pripomíname Pánovo vedenie v adventnom hnutí, je dobré si uvedomiť, že Božím zámerom vždy bolo, aby si jeho ľud pamätal prejavy jeho prozreteľnosti a moci v ich prospech. Pri vysvetľovaní dôvodov, prečo sa Izrael odvrátil od Boha, žalmista hovorí: „Zabudli na Boha, ktorý ich zachránil a v Egypte robil veľké veci, zázraky v Chámovej krajine, úžasné skutky pri Červenom mori.“³⁶ Ak bolo pre Izrael dobré spomínať si na Pánovo vedenie, ktoré zakúsil, nie je to dobré aj pre nás? V nadšení žalmista opäť hovorí: „Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!“³⁷

GSAM 33.1Vo všetkých vekoch mal Pán dôležité pravdy, určené svojou milosťou na to, aby vyviedol ľud z otroctva hriechu a pripravil ho na vstup do nebeského Kanaánu; a je užitočné zamyslieť sa nad Pánovým konaním voči tým, ktorí tieto pravdy hlásali.

GSAM 33Veľké výsledky z najmenších prostriedkov – svedectvo D’Aubigného

GSAM 33.2D’Aubigné vo svojej knihe History of the Reformation hovorí: „Boh, ktorý si svoje dielo pripravuje cez veky, ho uskutočňuje prostredníctvom najslabších nástrojov, keď príde jeho čas. Dosiahnuť veľké výsledky najmenšími prostriedkami, taký je Boží zákon. Tento zákon, ktorý prevláda všade v prírode, sa nachádza aj v dejinách.“³⁸

GSAM 33.3Keď Boh v dávnych časoch začal vyberať osobitný ľud, aby z neho vytvoril pre seba výnimočný národ, urobil tak tým, že povolal jedného muža – Abraháma –, ktorý býval medzi pohanmi v Ure Chaldejskom. Z neho vzišlo početné potomstvo; ale o nich, keď boli povýšení na úroveň národa, povedal Boh nebies: „Hospodin si vás zamiloval a vyvolil nie preto, že by ste boli početnejší než ostatné národy; veď medzi všetkými národmi vás bolo najmenej.“³⁹

GSAM 33.4A keď chcel oslobodiť svoj ľud z otroctva v Egypte, zvolil za ich vodcu toho, kto bol v detstve tri mesiace ukrytý v dome svojej matky a potom uložený do jednoduchého, hrubého košíka z trstiny, natretého dechtom, a zverený do opatery rieky Níl. Ten istý Mojžiš však bol tým, kto, keď dospel do veku rozumu, zvolil si skromnú cestu utrpenia s Božím ľudom namiesto radosti, ktorú ponúka „dočasný pôžitok z hriechu“.⁴⁰

GSAM 34Gideónovo víťazstvo

GSAM 34.1Neskôr, keď sa Pán chystal oslobodiť Izrael od Midjáncov a Amalekitov, ktorí vtrhli do ich zeme – „bolo ich ako kobyliek“ – a zničili úrodu zeme, pričom nezanechali „v Izraeli ani potraviny, ani ovce, ani voly, ani osly“, poslal Pán anjela k Gideónovi. Tento syn Joáša sa dostal do tak zúfalej situácie, že musel vymlátiť len trochu pšenice a schovávať ju pred svojimi nepriateľmi. Keď mu anjel oznámil, že má oslobodiť Izrael, Gideón sa s údivom opýtal: „ako mám vyslobodiť Izraelitov? Veď môj rod je najchatrnejší z kmeňa Menašše a ja som v dome svojho otca celkom bezvýznamný.“⁴¹ Ten istý pokorný, chudobný muž vyrazil so svojimi tromi stovkami mužov, s ich jednoduchými lampami a džbánmi (čo by sa podľa ľudského úsudku mohlo zdať ako bláznovstvo), a keď si vzali Boha za svoju silu, dosiahli veľkolepé víťazstvo. Predtým ako došlo k oslobodeniu, Gideón mohol vysloviť nárek podobný tomu, aký vyslovil prorok Amos, keď sa pýtal: „Ako obstojí Jákob, veď je primalý?“⁴²

GSAM 34Dieťa v jasličkách

GSAM 34.2V čase, ktorý určil Pán, sa narodil Spasiteľ ľudstva a pastieri ho našli ležať v jasličkách. Jeho pozemskí príbuzní sa venovali skromným, hoci čestným zamestnaniam. O svojej pozemskej chudobe Spasiteľ povedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť.“⁴³ Svojich apoštolov si vybral „spomedzi nižších vrstiev, ktoré síce nepatria medzi najchudobnejšie, ale nedosahujú úroveň strednej triedy. Všetko bolo teda zamerané na to, aby sa svetu ukázalo, že toto dielo nie je dielom človeka, ale Boha.“

GSAM 35Nie je veľa múdrych povolaných

GSAM 35.1Pavol povedal o diele v dňoch ranej cirkvi: „Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nik pred Bohom nevystatoval.“⁴⁴

GSAM 35Pokorní muži v reformácii

GSAM 35.2Ten istý princíp nachádzame ilustrovaný v životoch veľkých reformátorov šestnásteho storočia. Historik hovorí: „Reformátor Zwingli pochádzal z alpskej pastierskej chaty; Melanchton, teológ reformácie, z dielne zbrojára; a Luther z chatrče chudobného baníka.“ Luther o sebe povedal: „Moji rodičia boli veľmi chudobní. Môj otec bol chudobný drevorubač (neskôr sa stal baníkom) a moja matka často nosila drevo na chrbte, aby mohla zabezpečiť prostriedky na výchovu svojich detí. Pre nás znášali najťažšiu prácu.“

GSAM 35.3Apoštol Jakub, keď hovorí o povolaní ľudí do Pánovej služby, vraví: „Bratia moji milovaní, počúvajte: Azda Boh nevyvolil tých, čo sú podľa sveta chudobní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľovstva, prisľúbeného tým, čo ho milujú?“⁴⁵

GSAM 35Raní metodisti

GSAM 35.4Keď sa pozrieme na postupujúcu líniu reformátorov až do počiatkov metodizmu, keď sa usilovne hlásala doktrína o slobodnej milosti, zistíme, že ju sprevádzala Božia moc. Keď bola verne predkladaná ľuďom s nežnou Kristovou láskou a bola prijatá živou vierou, veriaci nielenže našli odpustenie minulých hriechov, ale aj posväcujúcu moc, ktorá im umožnila viesť svätý život. Metodizmus mal skromné začiatky a bol požehnaný podľa viery a jednoduchej dôvery kazateľov i laikov.

GSAM 36.1Pri sledovaní udalostí a skúseností spojených s adventným hnutím zistíme, že tak ako pri každom diele Pána, na ktorého uskutočnení sa podieľa človek, jeho počiatky boli medzi chudobnými a neznámymi; nech sa však nikto na základe toho nerozhodne proti nemu, skôr než starostlivo preskúma dôkazy, na ktorých toto veľké dielo stojí, aby sa neocitol v postavení tých, na ktorých sa Pán opýtal: „Kto pohŕda dňom malých začiatkov?“⁴⁶

GSAM 36Eckova odpoveď Lutherovi

GSAM 36.2Pre tých, ktorí majú sklon rozhodovať o tom, či je nejaký doktrinálny bod správny alebo nesprávny na základe toho, či ho prijíma málo alebo veľa ľudí, citujeme časť sporu medzi Lutherom a Eckom. Keďže Luther zaujal stanovisko opierajúce sa o Písmo a dovolil si spochybniť právo ľudí klásť svoje názory nad Slovo Božie, Eck mu odpovedal týmito ironickými slovami: „Som prekvapený pokorou a skromnosťou, s akou sa ctihodný doktor odváži sám postaviť proti toľkým slávnym otcom a predstiera, že vie viac ako pápeži, koncily, doktori a univerzity! ... Bolo by nepochybne prekvapujúce, keby Boh skryl pravdu pred toľkými svätými a mučeníkmi až do príchodu ctihodného otca.“

GSAM 36.3Na túto odpoveď by sa dalo reagovať slovami Zwingliho adresovanými Jánovi Faberovi v Zürichu, keď ten vyjadril svoj „úžas nad tým, kam sa veci dostali, keď boli opustené starobylé zvyky, ktoré pretrvávali dvanásť storočí, a bolo jasne vyvodené, že kresťanstvo bolo v omyle štrnásťsto rokov.“ Zwingli rýchlo odpovedal, že „omyl nebol o nič menším omylom len preto, že v neho verili štrnásťsto rokov, a že v uctievaní Boha nemá starobylosť zvykov žiadnu hodnotu, pokiaľ sa pre ňu nedá nájsť opora alebo oprávnenie v posvätných Písmach.“⁴⁷

GSAM 37Slovo Pánovo verzus ľudská múdrosť

GSAM 37.1Nebezpečenstvo spoliehania sa na názory ľudí namiesto toho, aby sa otázka „Čo je pravda?“ vyriešila Slovom Pánovým, ostro definuje prorok Ozeáš, keď hovorí: „Zaorávali ste podlosť, neprávosť ste zožínali, jedli ste ovocie lži, lebo si sa spoliehal na svoju jazdu, na množstvo svojich udatných bojovníkov.“⁴⁸ Ľudské srdce má odjakživa sklon spoliehať sa na človeka; ale keďže sa blíži čas, keď Pán „povstane a strašne zatrasie zemou“, prorok Izaiáš napomína: „Nemajte už nič s človekom, ktorý žije. Veď za čo sa pokladá?“⁴⁹

GSAM 37.2Keďže nás Písmo takto varuje pred nebezpečenstvom v tomto smere, nech nikto unáhlene neodsudzuje adventné hnutie, ako keby nebolo hodné zreteľa kvôli svojmu skromnému začiatku alebo preto, že tí, ktorých svet považuje za veľkých, sa k tejto veci neprihlásili. Skôr nech všetci starostlivo zvážia jeho tvrdenia. Pravda má neoceniteľnú hodnotu, v porovnaní s ktorou sú obyčajné ľudské názory len bezcennou plevou.