Kapitola 3 — Príchod sľúbeného Potomka

GSAM 57.1„KEĎ prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, ... narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, a aby sme dostali synovstvo.“¹

GSAM 57.2„Sláva tomu, ktorý vás môže utvrdiť podľa môjho evanjelia a podľa posolstva o Ježišovi Kristovi, podľa zjavenia tajomstva, ktoré nebolo od večných čias vyslovené, ale teraz sa stalo skrze prorocké Písma zjavným a známym podľa príkazu večného Boha, aby všetci pohania poslušne prijali vieru, jemu jedinému múdremu Bohu, skrze Ježiša Krista naveky.“²

GSAM 57.3„ako som v zjavení spoznal tajomstvo, o ktorom som už krátko napísal. ... V iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom, ... Ja, najmenší zo všetkých svätých som dostal tú milosť, aby som pohanom ohlasoval nevyspytateľné Kristovo bohatstvo a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril.“³

GSAM 57.4Hovorí sa, že v Starom zákone je evanjelium skryté; v Novom zákone je zjavené. Ako to vyjadril niekto iný: „Keď Židia opustili Boha, zo zreteľa sa im veľkou mierou stratilo aj učenie o obradnej službe. Túto službu ustanovil vlastne sám Kristus. Symbolizovali ho všetky jej zložky plné života a duchovnej krásy. Židom sa však z ich obradov vytratil duchovný život a zostali len pri bezduchých formách. Spoliehali sa na samotnú účinnosť obetí a nariadení, namiesto aby hľadeli na toho, koho tieto obete predstavovali.

GSAM 58Hľadanie svetskej vlády

GSAM 58.1„Aj keď Židia po príchode Mesiáša túžili, o jeho poslaní nemali správnu predstavu. Nešlo im o vyslobodenie z hriechu, chceli sa len vymaniť z područia Rimanov. V Mesiášovi čakali dobyvateľa, ktorý zlomí moc utláčateľov a z Izraela urobí svetovú veľmoc. To všetko viedlo k zavrhnutiu Spasiteľa.

GSAM 58.2„Ľud žijúci v temnote a útlaku i vládcovia dychtiaci po moci očakávali príchod toho, ktorý premôže ich nepriateľa a Izraelovi vráti kráľovstvo. Skúmali síce proroctvá, ale bez duchovného chápania. Tak prehliadli výroky Písma, ktoré hovorili o poníženosti Kristovho prvého adventu, a nesprávne pochopili tie, čo predvídali slávu jeho druhého príchodu. Pýcha im zatemňovala výhľad. Proroctvo si vykladali podľa svojich sebeckých túžob.

GSAM 58.3„Židia očakávali príchod Spasiteľa vyše tisíc rokov. K tejto udalosti upierali svoje najväčšie nádeje. V piesňach a proroctvách, v chrámových obradoch i v domácej bohoslužbe uchovávali jeho meno. Keď potom prišiel, nepoznali ho. Ten milovaný z neba bol im ‚ako koreň z vyprahlej zeme; nemal postavy ani dôstojnosti‘. Nevideli v ňom nijakú krásu, pre ktorú by mali po ňom túžiť. ‚Do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní ho neprijali.‘“⁴

GSAM 58Z Dávidovho rodu

GSAM 58.4Keď sa blížil čas predpovedaný Danielom, kedy sa mal zjaviť Mesiáš, Knieža – Pomazaný –, židovský národ mohol uvažovať, a nepochybne tak aj urobil, takto: Mesiáš podľa tela má pochádzať z domu a rodu Dávida, preto sa musí narodiť v tomto rode; a podľa predpisov židovského zákona a zvykov musí byť pomazaný na verejnú službu vo veku tridsiatich rokov; a ak sa má objaviť ako pomazaný v tomto veku, potom sa musí narodiť tridsať rokov pred skončením šesťdesiatich deviatich týždňov rokov, ktoré majú trvať až do príchodu Mesiáša.

GSAM 59Proroctvá Simeona a Anny

GSAM 59.1V tom čase bol celý Izrael v očakávaní. Vážni a oddaní študenti Písma očakávali narodenie toho, kto mal byť ich Vládcom a Správcom. Starému a zbožnému Simeonovi Duch Svätý zjavil, „že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša“.⁵

GSAM 59.2Keď priniesli malého Spasiteľa do chrámu, Simeon vedel, že toto dieťa je práve ten, o ktorom sa hovorilo – Kristus. „Aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael...

GSAM 59.3„Simeon ich [Jozefa a Máriu] požehnal a jeho matke Márii povedal: Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.

GSAM 59.4„Vtedy žila aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova z Ašérovho kmeňa.... Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati.“⁶

GSAM 59Anjeli navštívili pastierov

GSAM 59.5Predtým už anjeli zvestovali pastierom na poliach v Betleheme radostnú zvesť o narodení Spasiteľa. Do uší pastierov, ktorí načúvali, anjeli spievali tieto melódie:—

GSAM 60Mudrci navštívili Betlehem

GSAM 60.2Potom prišli mudrci z Východu, ktorí videli „vychádzať hviezdu“, ako to predpovedal Bileám. Podľa jej vedenia dorazili do Jeruzalema, kde sa museli opýtať na novonarodeného Kráľa. Keď sa dozvedeli, že Betlehem má byť miestom narodenia Vytúženého, pokračovali v ceste; a vedení hviezdou, ktorá sa opäť objavila, boli zavedení na skromné miesto, kde ležal Spasiteľ. Tu uctili sväté Dieťa, obdarovali ho darmi – zlatom, kadidlom a myrhou – a potom sa vydali na dlhú cestu domov.

GSAM 60Spasiteľ vo veku dvanástich rokov

GSAM 60.3O Kristovi Spasiteľovi sa od detstva až do dvanástich rokov zachovalo len málo záznamov, okrem toho, že rástol v múdrosti a výške a že sa poslušne podriaďoval svojim rodičom. Keď však vo veku dvanástich rokov sprevádzal Jozefa a Máriu do Jeruzalema na každoročný sviatok, ohromil tam kňazov svojimi znalosťami, ktoré preukázal vo svojich otázkach a v odpovediach na ich zložité problémy. Od tej doby až do začiatku svojho verejného pôsobenia si vážil skromné remeslo tesára, keď pracoval spolu s Jozefom, manželom Márie.

GSAM 60Poslanie Jána Krstiteľa

GSAM 60.4Šesť mesiacov pred začiatkom svojho verejného pôsobenia bolo Kristovo poslanie ohlasované Jánom Krstiteľom. Ľudia prichádzali v obrovských davoch, aby počuli Jána a aby sa od neho dali pokrstiť. „Ľud žil v očakávaní [očakával príchod Mesiáša] a všetci vo svojom srdci uvažovali [„rozmýšľali alebo diskutovali“, pozn. na okraji] o Jánovi, že azda on je Mesiáš. Ale Ján všetkým odpovedal: Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky. Plevy však spáli v neuhasiteľnom ohni.“⁷

GSAM 61Ježišovo pokrstenie

GSAM 61.1Keď Ján vykonával obrad krstu, videl, ako k nemu prichádza Ježiš, aby sa dal pokrstiť, a povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.... A Ján svedčil: Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočíval na ňom. Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočívať na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým. A ja som videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“⁸

GSAM 61Hlas z neba

GSAM 61.2Kristovo mesiášstvo bolo potvrdené nielen viditeľným zostúpením Ducha Svätého v telesnej podobe holubice, ale aj hlasom z neba. V Matúšovom evanjeliu čítame: „Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý sťa holubica zostupoval naňho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“⁹

GSAM 61.3Hoci „Ján síce neurobil nijaké znamenie“, ľudia, keď videli mocnú silu, ktorá sprevádzala Kristovo pôsobenie, boli nútení povedať: „všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.“¹⁰

GSAM 61Kristus pomazaný podľa zákona

GSAM 61.4V súvislosti s Lukášovým záznamom o krste a tom istom pomazaní Duchom Svätým v podobe holubice čítame: „Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov.“¹¹

GSAM 62.1Po dlhom štyridsaťdňovom pôste nášho Pána a po prudkých pokušeniach diabla na púšti, ktoré bezprostredne nasledovali po jeho krste, „prešiel do Nazareta, kde vyrastal a podľa zvyku v sobotu vošiel do synagógy. Keď vstal, aby čítal.... Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium.... On pokračoval: Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli.“¹²

GSAM 62Čas sa naplnil

GSAM 62.2Marek, keď zaznamenáva tú istú udalosť, hovorí: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!“¹³ Nastal čas, ktorý bol predpovedaný pre príchod Pomazaného. Pomazanie Duchom Svätým sa udialo pri jeho krste a on teraz vstupoval do svojej služby, presne v čase a spôsobom, aký predpovedali svätí proroci z dávnych čias.

GSAM 62Viditeľný dôkaz Kristovho mesiášstva

GSAM 62.3Kristovo pôsobenie sprevádzalo neustále konanie zázrakov, ktoré pre ľudí, aj keď nedokázali plne pochopiť jeho podobenstvá a slová, boli viditeľným dôkazom, že je Emanuel, alebo že „Boh bol s ním“.¹⁴ Týmito zázrakmi Kristus dával svetu nielen dôkaz o Božej moci v ňom samom, ale aj praktickú ukážku Božieho charakteru a jeho milujúcej dobroty. Keď Filip po troch rokoch nepretržitého spoločného pobytu s Kristom, počas ktorého bol svedkom jeho mocných zázrakov, povedal: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“ Ježiš mu odpovedal: „Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca? ... Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne! Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!“¹⁵

GSAM 63Ján v rozpakoch

GSAM 63.1Hoci bol Ján pri Kristovom krste svedkom viditeľného zostúpenia Ducha Svätého, počul hlas z neba, ktorý ho vyhlásil za Božieho Syna, a sám vyhlásil, že je „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“, udalosti sa vyvíjali tak odlišne od jeho očakávaní, že vo svojej pochmúrnej väznici bol znepokojený a zmätený.

GSAM 63.2„Podobne ako Spasiteľovi učeníci ani Ján Krstiteľ nepochopil podstatu Kristovho kráľovstva. Očakával, že Ježiš zasadne na Dávidov trón, no keď sa ani po odstupe času neuchádzal o kráľovskú moc, Ján bol v rozpakoch.“¹⁶ Ján [on] poslal k Pánovi dvoch svojich učeníkov s otázkou: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ „Práve v tú hodinu [Ježiš] mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli.“¹⁷

GSAM 63.3Židom, ba dokonca aj učeníkom, bolo ťažké jasne pochopiť mnohé pravdy, ktoré Spasiteľ vyslovil, lebo boli tak pevne presvedčení, že keď príde Mesiáš, zlomí rímske jarmo, ktoré im bolo tak trpké, a okamžite obnoví Dávidovo kráľovstvo a bude vládnuť ako svetský kráľ.

GSAM 63.4Ježiš začal svoje kázanie slovami: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“¹⁸ Keď boli vyslaní jeho dvanásti apoštoli, niesli to isté posolstvo: Priblížilo sa „nebeské kráľovstvo“.¹⁹ Ešte neskôr počas svojho pôsobenia, keď boli vyslaní sedemdesiati, bolo to so slovami: Priblížilo sa k vám „Božie kráľovstvo“.²⁰

GSAM 64Ľudia žasli nad Kristovým dielom

GSAM 64.1Úžasné slová a Kristovo učenie viedli ľudí k tomu, aby povedali: „Človek takto nikdy nehovoril.“²¹ A keď uzdravil slepého a nemého muža, „Zástupy boli celé bez seba a hovorili: Či to nie je Dávidov syn?“²² alebo inými slovami: Či nie je to potomok Dávida, sľúbený Spasiteľ? „Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy? Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?“²³

GSAM 64.2Približne v treťom roku Kristovho pôsobenia, keď bol v chráme a zúčastňoval sa sviatku posvätenia, Židia sa k nemu zhromaždili a povedali mu: „Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“²⁴ V predchádzajúcom roku, keď vykonal mocný zázrak nasýtenia piatich tisíc ľudí, hoci mal len „päť jačmenných chlebov a dve ryby“, „spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, [preto] odišiel znova na vrch.“²⁵

GSAM 64Kristus poučuje učeníkov o svojej smrti

GSAM 64.3Pri poučovaní svojich učeníkov kládol Kristus veľký dôraz na to, aby rozptýlil predstavu o bezprostrednom začiatku pozemského panovania a aby im ukázal, že musí zomrieť a vstať z mŕtvych, odísť a vrátiť sa. Preto sa ich opýtal: „A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?“²⁶ Potom, čo im prikázal, „aby nikomu nehovorili, že on je Kristus“, čítame: „Odvtedy začal Ježiš poukazovať svojim učeníkom na to, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený. Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať!“²⁷

GSAM 65.1Zároveň im povedal, že tam stoja niektorí, ktorí nezomrú, kým neuvidia Syna človeka prichádzať vo svojom kráľovstve.²⁸ Asi o osem dní neskôr sa toto proroctvo naplnilo; a apoštol Peter sa odvoláva na toto „videnie“ Krista prichádzajúceho vo svojom kráľovstve ako na dôkaz skutočného druhého príchodu Krista, ktorý nás ešte čaká v budúcnosti.²⁹

GSAM 65.2Keď bol Kristus so svojimi učeníkmi v Galilei, Ježiš im povedal: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, zabijú ho, ale tretieho dňa bude vzkriesený. A oni sa veľmi zarmútili.“³⁰ A napriek tomu nedokázali pochopiť, čo tým chcel povedať, lebo aj keď sa snažil vtlačiť do ich myslí vážnu pravdu o svojej smrti a vzkriesení, oni medzi sebou diskutovali o tom, kto by mal byť najväčší v kráľovstve nebeskom.³¹

GSAM 65.3Pri inej príležitosti povedal Peter Ježišovi: „my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa. Čo za to budeme mať? Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“³² Stále však v ich mysliach prevládala myšlienka na kráľovstvo, ktoré malo byť čoskoro zriadené, a oni, ako to je u ľudí bežné, začali hľadať najvyššie miesto v kráľovstve.

GSAM 65.4Potom prichádza ctižiadostivá matka Jakuba a Jána, synov Zebedejových, a prosí Krista, aby jej synovia boli obdarení vysokými postami – jeden po jeho pravici a druhý po ľavici jeho trónu; alebo snáď jeden ako premiér vlády a druhý ako minister zahraničných vecí. Kristus však jasne povedal: „Neviete, čo si želáte!“³³

GSAM 66Triumfálny vstup do Jeruzalema

GSAM 66.1Nedlho po tomto sa udiala veľká a prekvapujúca udalosť. Bolo to vzkriesenie Lazára z hrobu, toho, ktorý bol mŕtvy už štyri dni. Takýto mocný zázrak tak rozrušil a ohromil ľudí, že sa farizeji znepokojili a spolu s kňazmi ihneď zvolali radu; a počas svojich rokovaní sa pýtali: „Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“³⁴ Kým sa takto satanská sila z hlbín zmocňovala tých, ktorí sa snažili zničiť Krista, sila z výšok poháňala davy, aby ho oslavovali a naplnili to, čo bolo o ňom predpovedané.

GSAM 66.2Pri príležitosti spomenutej vyššie sa ľudia zhromaždili v hojnom počte, nielen aby videli Ježiša, ale aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Teraz sa im zdalo isté, že Ježiš je ich dlho očakávaný kráľ, a keď ho stretli, ako prichádza do Jeruzalema, sediac na oslíkovi, silno im prišli na myseľ slová Písma: „Neboj sa, dcéra Sion, hľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku!“³⁵ Z toho obrovského davu sa ozval mohutný víťazný výkrik, čo veľmi znepokojilo chladnokrvných, vypočítavých farizejov. Medzi sebou si hovorili: „Vidíte, že nič nezmôžete. Hľa, svet odišiel za ním!“³⁶ Na ich žiadosť, aby Kristus zastavil ten krik, odpovedal: „Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“³⁷ Pán povedal o tejto príležitosti: „Jasajte,“ a keby ľudia nesplnili jeho slovo, vložil by hlas do kameňov na ulici a tie by zvolali; lebo jeho slovo sa musí naplniť.

GSAM 66Kristus odíde a opäť sa vráti

GSAM 66.3Náš Spasiteľ sa nielen snažil nasmerovať mysle učeníkov na skutočnosť, že má zomrieť a vstať z mŕtvych, ale chcel ich tiež naučiť, že kráľovstvo nepríde, kým neodíde a nevráti sa. S odkazom na svoje ukrižovanie povedal: „ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe. To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť. Zástup mu odvrával: My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš zostane naveky! Ako to, že ty hovoríš, že Syn človeka musí byť vyzdvihnutý? Kto je to ten Syn človeka?“³⁸

GSAM 67.1Aby ešte hlbšie vtlačil do myslí učeníkov skutočnosť, že musí odísť a vrátiť sa, skôr než bude jeho kráľovstvo na zemi ustanovené, povedal: „Deti, už len krátko budem s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy nemôžete ísť.... Šimon Peter sa ho opýtal: Pane, kam ideš? Ježiš mu odpovedal: Kam ja idem, tam teraz so mnou ísť nemôžeš. No pôjdeš za mnou neskôr!“³⁹ Potom povzbudil ich ustarosené a zarmútené srdcia týmito slovami: „Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“⁴⁰

GSAM 67Príbeh o šľachticovi

GSAM 67.2Spasiteľ sa opäť snažil vyvrátiť mylnú predstavu, že kráľovstvo sa má objaviť okamžite, a to prostredníctvom nasledujúceho podobenstva, keď on a učeníci išli do Jeruzalema: „Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Obchodujte s nimi, kým neprídem.... Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko ktorý obchodovaním získal.“⁴¹ V tomto podobenstve Pán stvárňuje seba samého ako šľachtica. Mal odísť do vzdialenej krajiny – k svojmu Otcovi – a tam prevziať kráľovstvo, než sa vráti, aby vládol.

GSAM 68.1V odpovedi na otázku učeníkov: „čo bude znamením tvojho príchodu a konca sveta?“⁴² Spasiteľ im uviedol zoznam udalostí, ktoré sa mali postupne odohrať až do konca veľkého súženia, ktoré malo postihnúť cirkev, a konkrétne znamenia, ktoré sa majú objaviť. Keď sa tieto znaky objavia, budú vedieť, že jeho príchod je blízko, ba dokonca už klope na dvere, a že generácia, ktorá ich uvidí, nezmizne zo scény, kým on nepríde.⁴³

GSAM 68Opustený všetkými učeníkmi

GSAM 68.2Napriek všetkým pokynom, ktoré Kristus dal apoštolom ohľadom svojej smrti a poníženia, úplne zlyhali v pochopení pravdy, ktorú ich naučil o svojom súde a ukrižovaní. Mali tak slabú predstavu o tejto pravde, že keď prišiel súd, ich nádej zomrela a všetci „ho opustili a⁴⁴ utiekli.“ Dokonca aj Peter, ten vždy horlivý Peter, ktorý tak sebavedome tvrdil, že ak ho všetci opustia, on nikdy nie, o niekoľko hodín neskôr zaprel svojho Pána a pod prísahou vyhlásil, že toho človeka nepozná. Boli takí pomalí v pochopení Pánovho vyhlásenia, že tretí deň po svojom ukrižovaní vstane z mŕtvych, že medzi sebou diskutovali a uvažovali, „čo to znamená vstať z mŕtvych“.⁴⁵ Naozaj, boli takí bez viery, že keď zomrel a jeho telo bolo uložené do Jozefovej novej hrobky, pripravovali sa na jeho balzamovanie. Keď nádej zmizla – pochovaná spolu s Kristom v hrobe – aký to musel byť deň soboty pre učeníkov! So srdcami zaťaženými smútkom a sklamaním a bez milosrdného, súcitného Spasiteľa, ktorého život bol naplnený prejavmi nežnosti a milosrdenstva, ktorý by ich utešil a posilnil – aký zúfalý bol ich stav!

GSAM 69Vzrušujúce udalosti rána vzkriesenia

GSAM 69.1Nastáva ráno prvého dňa týždňa! Aký rozruch v nebi i na zemi! Mocný anjel zostupuje z ríše slávy k Jozefovej hrobke so správou, ktorá prikazuje Synovi Božiemu, aby vstal. „A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním triasli od strachu. Ostali ako mŕtvi.“⁴⁶ „mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.“⁴⁷ Predstavte si takýchto poslov v Jeruzaleme, ako stoja pred dverami svojich priateľov so správou, že ukrižovaný Kristus vstal z mŕtvych a že aj oni boli jeho mocou vzkriesení, aby svedčili o jeho vzkriesení. Aká aktivita medzi učeníkmi a svätými ženami – behali sem a tam, aby zvestovali radostnú zvesť: „Vstal z mŕtvych, lebo sme ho videli a rozprávali sme sa s ním!“

GSAM 69Ježiš kráča na vidiek

GSAM 69.2„V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií [sedem a pol míle]. A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.

GSAM 70.1„Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? A počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“⁴⁸ Keď sa chystal s nimi stolovať, lámal chlieb a vzdával vďaku, „vtom sa im otvorili oči a spoznali ho.... Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“⁴⁹

GSAM 70.2Teraz, keď im bola táto skutočnosť úplne objasnená, učeníci konečne pochopili, že s poslaním Spasiteľa súvisela smrť aj vzkriesenie. Ako však budú vnímať otázku jeho kráľovstva?

GSAM 70.2„Po svojom utrpení sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve, aby tak mnohými spôsobmi dokázal, že žije. Raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli: Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.

GSAM 71Obnovíš teraz kráľovstvo?

GSAM 71.1„Keď sa zišli, spýtali sa ho: Pane, chceš azda teraz obnoviť Izraelské kráľovstvo? [čo je ako keby povedali: Dozvedeli sme sa, že bolo potrebné, aby si bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych podľa Písem, ale či teraz neobnovíš kráľovstvo?] On im odpovedal: Nie je vašou vecou poznať časy alebo chvíle, ktoré určil svojou mocou Otec. Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme. Po týchto slovách sa pred ich očami vzniesol hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zrazu pri nich zastali dvaja muži v bielom rúchu a povedali: Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“⁵⁰

GSAM 71Ježiš zostane v nebi až do obnovenia

GSAM 71.2Teraz, keď ich Spasiteľ opustil a oni ho skutočne videli vystúpiť tam, „kde bol predtým“, mali istotu, že Duch Svätý ich poučí o čase, kedy príde kráľovstvo. Preto Peter vo svojom poučení ľudu po prijatí Ducha povedal: „vám pošle predurčeného Mesiáša, ktorým je Ježiš. Jeho nebo musí prichyľovať až do chvíle, keď sa všetko obnoví, o čom odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov.“⁵¹

GSAM 71.3Apoštolovi Petrovi boli prostredníctvom Ducha Svätého zverené aj skutočnosti týkajúce sa troch svetov: Po prvé, svet pred potopou, ktorý bol zničený vodou; po druhé, súčasný svet určený na oheň – oheň, ktorým je zem naplnená, ako sa píše v revidovanej verzii – ten oheň, ktorý bude znamenať záhubu, skazu a zničenie bezbožných ľudí; po tretie, nová zem, v ktorej „prebýva spravodlivosť“; alebo, ako to niektorí prekladajú, „v ktorej budú prebývať spravodliví“.⁵²

GSAM 72.1Apoštol Pavol opísal vzkriesenie Božieho ľudu a premenu všetkých jeho svätých zo smrteľných na nesmrteľných „v tom okamihu, keď sa naposledy ozve poľnica.“ Korinťanom vyhlásil, že Kristus je teraz na tróne svojho Otca a zostane tam, kým mu nebudú podrobení všetci jeho nepriatelia. To znamená, kým mu Otec neodovzdá kráľovstvo – jeho kráľovstvo – do rúk, ako to prorokoval Daniel 7:13, 14; Žalm 2:8, 9. Cirkvi v Solúne predstavil Kristov príchod a vzkriesenie ako ich jedinú nádej a ako zdroj skutočnej útechy, keď ich milovaní boli od nich oddelení rukou smrti.⁵³

GSAM 72Návrat Pána je neurčitý

GSAM 72.2Cirkev zatiaľ nemala žiadne presné vedomie o čase, kedy sa Pán vráti. Keď apoštol vo svojom prvom liste Tesaloničanom povedal: „my, ktorí budeme nažive, spolu s nimi budeme uchvátení,“ bratia to pochopili tak, že Kristus príde, kým niektorí z nich budú ešte nažive. Vo svojom druhom liste opravuje ich nesprávne chápanie svojho listu a hovorí im, že ten deň nepríde, kým sa nesplní toto: „najprv musí nastať odpadnutie od Boha a zjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo nesie Božie meno alebo je predmetom úcty“.⁵⁴

GSAM 72Odpadnutie

GSAM 72.3A napriek tomu cirkev stále tápala v tme, pokiaľ ide o čas Kristovho druhého príchodu. Bratia sa dozvedeli, že má nastať odpadnutie; otázkou však bolo, ako dlho bude trvať. Odpoveď bola neskôr daná Jánovi vo videní na ostrove Patmos prostredníctvom symbolov uvedených v dvanástej a trinástej kapitole Zjavenia – „čas, časy a pol“, „štyridsaťdva mesiacov“, „tisícdvestošesťdesiat dní“ (rokov); avšak udalosť, ktorá by znamenala začiatok tohto dlhého obdobia, sa zatiaľ nestala. Cirkev teda stále dúfala a čakala na Kristov príchod, bez toho, aby presne vedela, kedy sa zjaví; lebo keď ten čas súženia pominie, pre cirkev „ostatkov“ ešte zostane krátke obdobie boja a víťazstva.⁵⁵

GSAM 73.1S ukončením novozákonných záznamov máme pred sebou jasne stanovenú tému druhého príchodu Krista. Približne jeden verš z každých tridsiatich nejakým spôsobom spomína druhý príchod nášho Pána Ježiša Krista. O tom a o postavení cirkvi vo vzťahu k tejto nádeji v priebehu vekov až do súčasnosti hovorí Robert Patterson, D.D., v časopise Interior pod nadpisom „The Blessed Hope“ takto:—

GSAM 73Pozemské tisícročie – Patterson

GSAM 73.2„Keď náš Pán opustil svoju cirkev na zemi, aby odišiel k Otcovi, zanechal ju v žalostnom stave. Jeho päťsto učeníkov bolo obklopených celým svetom jeho nepriateľov, zorganizovaných do protikresťanských náboženstiev a vlád jednou z najinteligentnejších bytostí, poháňanou najjedovatejšou zlobou a vyškolenou skúsenosťami stáročí v najúčinnejších spôsoboch ničenia. Pán si bol vedomý nášho nebezpečenstva; ani vo svojich posledných kázňach ho nezľahčoval, ani nesľúbil žiadne zmiernenie nepriateľstva sveta a súženia cirkvi. Sľúbil však, že sa sám vráti, aby porazil svojich nepriateľov, a že nás bude podporovať až do toho požehnaného dňa. ‚vás svet nenávidí.‘ ‚Na svete máte súženie‘, ‚vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať. Vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť.‘... ‚Aj vy máte teraz zármutok, ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme.‘ Ak odídem, ‚zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.‘

GSAM 74.1„Taká bola požehnaná nádej na jeho osobný návrat, ktorou utešoval svoju cirkev pri svojom odchode. Povedal, že počas celého obdobia jeho neprítomnosti budeme musieť znášať súženie; a tak sa aj stalo. Ak sa máme počas jeho neprítomnosti tešiť z akéhokoľvek obdobia vonkajšieho pokoja, ak má byť jeho cirkev oslobodená od útokov sveta, ak má nastať nejaká éra čistoty, keď kúkoľ nebude rásť medzi pšenicou, alebo ak ho pri jeho príchode privíta obyvateľstvo zeme naplnenej slávou Pána, či dokonca ak bude na zemi vôbec možné nájsť vieru, bude to pre neho najnečakanejšie prekvapenie. Ježiš o tomto tisícročí nevedel. Hovoríme, že o ňom nevedel, lebo nám o ňom nehovoril; a on hovorí: ‚Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.‘ Avšak vo všetkých jeho rečiach a podobenstvách nie je ani najmenší náznak, že máme dúfať v akékoľvek obdobie pokoja alebo slávy pred jeho príchodom. Apoštoli rovnako nevedeli o tisícročí bez Krista. Počas tristo rokov po odchode nášho Pána bola požehnanou nádejou cirkvi nádej na jeho návrat.

GSAM 74.2„Keď však v priebehu svojho predpovedaného odpadlíctva začala Kristova nevesta v jeho neprítomnosti hľadať útechu v priateľstve s kráľmi zeme, celkom prirodzene odvrátila zrak od východnej oblohy a od návratu svojho Pána, ktorý by ukončil jej svetskú veľkoleposť. Keď reformátori priložili k ústam trúbu evanjelia... sny o tisícročnej ríši bez Krista boli okamžite zmietnuté... a cirkev opäť začala očakávať príchod Pána, ktorý zničí antikrista.... Vo svojich listoch, kázňach a vyznaniach viery reformátori hlásali svoje predmilenárne nádeje.

GSAM 74.3„Westminsterské zhromaždenie uzatvára svoje vyznanie vyhlásením viery v druhý príchod Pána slovami, ktoré plne vyjadrujú vieru premilenialistov. V týchto závažných slovách vyhlasujú: ‚Keďže Kristus chce, aby sme boli pevne presvedčení, že príde deň súdu, jednak aby odradil všetkých ľudí od hriechu, a jednak pre väčšiu útechu zbožných v ich utrpení, tak chce, aby tento deň zostal ľuďom neznámy, aby sa zbavili akejkoľvek telesnej istoty a boli vždy bdelí, lebo nevedia, v ktorú hodinu Pán príde: a aby boli vždy pripravení povedať: Príď, Pane Ježišu, a príď rýchlo!‘⁵⁶

GSAM 75.1„Naši reformátorskí predkovia posilňovali svoje srdcia očakávaním Pánovho príchodu a povzbudzovali sa navzájom výkrikom: ‚Držte pozície! Lebo prichádza s légiami pomoci,‘ čo je myšlienka nedávno stelesnená v populárnej obrodovej piesni, ale známa už starým škótskym zmluvárom.

GSAM 75.2„Netrvalo však dlho a medzi reformovanými cirkvami sa začala šíriť druhá odpadlícka vlna od viery. V Škótsku bola známa ako moderatizmus; v Anglicku ako arianizmus a v nedávnej dobe ako širokocirkevné hnutie; v Amerike sa nazývala unitarizmus a v Nemecku racionalizmus. Tým, že za sudcu postavila ľudský rozum a za dôkaz naše veľmi obmedzené moderné pozorovanie a popierala, že by sa mohla stať akákoľvek udalosť inak ako v súlade s pozorovanými prírodnými zákonmi, zredukovala Ježiša na úroveň židovského rabína, ktorý síce predbehol svoju dobu, ale bol úplne neznalý modernej vedy. Predstava, že by sa takáto osoba vrátila z neviditeľného sveta, aby vládla na zemi, bola samozrejme odsunutá do sféry hebrejskej mytológie.

GSAM 75Daniel Whitby o tisícročí

GSAM 75.3„Sľuby o jeho druhom príchode a panovaní na zemi boli interpretované tak, že znamenajú jednoducho šírenie jeho evanjelia a podriadenie veľkej časti sveta kresťanstvu na obdobie tisíc, alebo, ako si niektorí mysleli, 360 000 rokov; počas ktorého malo ľudstvo napredovať v umení civilizácie a tešiť sa z bezprecedentného mieru a prosperity. A na konci tohto dlhého cyklu, príliš rozsiahleho na to, aby ho bežný človek dokázal obsiahnuť pohľadom, by možno došlo k nejakému veľkému prírodnému otrasu a dalo by sa povedať, že Pán príde a zničí svet a povolá ľudský rod na súd. Túto teóriu rozpracoval a popularizoval anglický komentátor menom Whitby [Daniel Whitby zomrel v roku 1726], o ktorom sa na základe jeho uverejnenej korešpondencie preukázalo, že bol arián, ale ktorého komentáre boli obľúbené v jeho vlastných kruhoch a ktorého mýtické tisícročie prijali s priaznivým ohlasom mnohí ortodoxní poberatelia cirkevných rent a priatelia štátnych cirkví v Európe, ktorým sľubovalo dlhodobé poberanie desiatkov a pocty. Vďaka ich vplyvu sa táto teória dostala do Ameriky, kde bola okamžite využitá ako materiál pre frázy z rečníckych tribún a záverečné reči.“

GSAM 76.1Takéto boli teórie v rôznych častiach zeme, keď sme sa blížili k času, keď Pán vyslal slávnostné varovanie o svojom príchode, ktorý bol už „pred dverami“.