Kapitola 21 — Vedúca ruka v diele

GSAM 322.1„Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať.“¹

GSAM 322.2Tomu, kto vkladá svoju dôveru v Pána, sa Jeho starostlivosť neustále prejavuje. Sú však chvíle, keď si túto starostlivosť uvedomujeme obzvlášť jasne, napríklad pri zvláštnych vyslobodeniach zo zla a nebezpečenstiev, viditeľných i neviditeľných, a pri priamych prozreteľných príležitostiach na šírenie Jeho pravdy. Práve týmito témami sa zaoberá táto kapitola.

GSAM 322Prvé videnie v Michigane

GSAM 322.3V máji roku 1853 navštívili kazateľ White a jeho manželka Michigan. Bolo to prvýkrát, čo sa dostali na západ od Buffala v štáte New York. Poslednú sobotu v máji boli v Tyrone a práve tam boli pani Whiteovej vo videní ukázané rôzne spoločenstvá zachovávateľov soboty v tomto štáte, spolu s varovaniami ohľadom vplyvov, ktoré by mohli pôsobiť proti nim. 2. júna v Jacksone napísala osem strán formátu foolscap, v ktorých opísala niektoré veci, ktoré jej boli ukázané. Dala mi kópiu videnia napísanú ceruzkou pod podmienkou, že jej poskytnem čitateľnú kópiu napísanú perom a atramentom.

GSAM 322Žena, ktorá sa hlásila k svätosti

GSAM 322.4Medzi inými vecami, ktoré jej boli ukázané, bol opísaný prípad ženy, ktorá sa snažila vtlačiť medzi našich ľudí. Povedala, že táto žena vyznávala veľkú svätosť. Pani Whiteová sa s ňou nikdy nestretla a nemala o nej žiadne vedomosti okrem tých, ktoré jej boli zverené v tomto videní. Opísala nielen spôsob, akým táto žena konala, ale aj to, že keď ju niekto napomenie, nasadí svätuškársky výraz a povie: „Pán... pozná... moje... srdce.“ Povedala, že táto žena cestovala po krajine s mladým mužom, zatiaľ čo jej manžel, starý muž, zostal doma a pracoval, aby ich uživil v ich zlom správaní. Pani Whiteová povedala, že Pán jej ukázal, že „napriek tomu, že sa táto žena vydávala za svätú, ona aj ten mladý muž sa dopustili porušenia siedmeho prikázania.“ S písomným popisom tohto prípadu vo vrecku som s určitou úzkosťou čakal, ako sa veci vyvinú.

GSAM 323Stretnutie vo Vergennes v Michigane

GSAM 323.1Mali sme stretnutia v Jacksone, Battle Creeku, Bedforde a Hastingse, a potom sme prišli do Vergennes v okrese Kent, čo sa ukázalo byť miestom, kde tá žena bývala. 11. júna, krátko pred sobotou, sme dorazili na miesto, kde sme mali stráviť noc. Naším ubytovaním bol dom istého kazateľa Whitea, ktorý bol kedysi pastorom denominácie Christian Connection. Keďže išlo o novo osídlenú oblasť, prípravy na naše stretnutia prebiehali vo veľkej, novo postavenej stodole, tri míle ďalej, a žena, ktorú pani Whiteová videla vo videní, ako sa ukázalo, bývala ešte dve míle za miestom stretnutia.

GSAM 323Svedectvo fanatičke

GSAM 323.212. júna o 10:30 dopoludnia sme sa zišli v stodole na stretnutie. Pani Whiteová sedela na ľavom konci pódia, ja som sedel vedľa nej, kazateľ Cornell vedľa mňa a kazateľ White bol na pravej strane pódia a hovoril. Potom, čo hovoril asi pätnásť minút, vošli spolu starý muž a mladý muž a posadili sa na predné sedadlá vedľa pódia. Sprevádzala ich vysoká, štíhla žena s tmavou pleťou, ktorá si sadla blízko dverí. Po krátkom prejave kazateľa Whitea sa pani Whiteová postavila a na úvod svojho vystúpenia hovorila o tom, akú starostlivosť by mali kazatelia preukazovať, aby nepoškodili dielo, ktoré im bolo zverené, pričom použila text: „očistite sa, vy, ktorí nosíte Hospodinove nádoby.“ Povedala, že nie je Božím príkazom volať ženu, aby cestovala po krajine s iným mužom ako so svojím manželom. Nakoniec jasne povedala:

GSAM 323.2„Tá žena, ktorá si pred chvíľou sadla pri dverách, tvrdí, že ju Boh povolal kázať. Cestuje s týmto mladým mužom, ktorý si práve sadol pred stôl, zatiaľ čo tento starý muž, jej manžel – nech sa nad ním Boh zľutuje! – sa doma namáha, aby zarobil peniaze, ktoré oni používajú na pokračovanie vo svojej neprávosti. Vyhlasuje, že je veľmi svätá – že je posvätená –, ale napriek všetkej jej predstieranej svätosti mi Boh ukázal, že ona a tento mladý muž sú vinní z porušenia siedmeho prikázania.“

GSAM 324.1Všetci prítomní vedeli, že pani Whiteová týchto ľudí nikdy nevidela, kým nevošli do stodoly. To, že ich takto identifikovala a opísala ich charakter, malo vplyv na mysle prítomných, posilnilo ich dôveru a utvrdilo ich vieru vo videnia.

GSAM 324Slová vyslovené tak, ako bolo predpovedané

GSAM 324.2Keď pani Whiteová vydávala svoje svedectvo, všetci s napätím hľadeli na pani Alcottovú, ženu, ktorá bola pokarhaná, aby videli, ako prijme to, čo bolo povedané, a čo urobí a povie. Keby bola nevinná voči obvineniu vznesenému proti nej, prirodzene by sa od nej očakávalo, že vstane a celé to poprie. Ak by bola vinná a hrubo skazená, možno by nemala zábrany všetko poprieť, hoci by vedela, že je to pravda. Namiesto toho však urobila presne to, čo svedectvo predpovedalo, že urobí, keď bude pokarhaná. Pomaly vstala, zatiaľ čo všetky oči boli upreté na ňu, a s pokryteckým výrazom pomaly povedala: „Pán... pozná... moje... srdce,“ a bez ďalšieho slova si sadla. Povedala presne to, čo svedectvo predpovedalo, že povie, a povedala to rovnakým spôsobom.

GSAM 325Priznanie viny

GSAM 325.1Je pravda, že Boh poznal ich srdcia a oni sami vedeli, že sú vinní z toho, z čoho boli obvinení; lebo neskôr ten mladý muž povedal pánovi Gardnerovi, obyvateľovi toho istého miesta, ktorý ho podrobne vypočúval ohľadom tejto záležitosti: „Pán Gardner, to, čo pani Whiteová povedala o nás, bola príliš veľká pravda;“ a žena, potom čo v roku 1862 v Greenville povedala pani Wilsonovej, že „by sa neodvážila povedať ani slovo proti sestre Whiteovej, aby sa nestalo, že by bojovala proti Bohu“, pripustila, že to, čo bolo odhalené o nej a o tom mladíkovi, bola pravda.

GSAM 325Skupina Messenger

GSAM 325.2Na jeseň roku 1853 sa v Michigane spojilo niekoľko nespokojencov a začalo vydávať list s názvom Messenger of Truth. Zdalo sa, že poslaním tohto listu a jeho vedúcich bolo skôr ničiť a ohovárať, ako budovať. Na jeho stránkach sa objavilo mnoho nepravdivých tvrdení, čo nám prekážalo v našej práci s posolstvom; a keďže to bola naša prvá skúsenosť s takýmto otvoreným útokom, považovali sme za svoju povinnosť vyvrátiť ich ohováračné tvrdenia. Táto činnosť nám zabrala čas, ktorý sme mali venovať šíreniu pravdy zverenej do našej starostlivosti, a to dobre vyhovovalo zámerom Satana, ktorý bol nepochybne podnecovateľom tohto odporu. A takýto stav vecí pretrvával až do večera 20. júna 1855, keď kazateľ White a jeho manželka, kazateľ Cottrell a ja sme práve ukončili zhromaždenie v Oswego v štáte New York. Na našom zhromaždení nás rušil istý Lillis, ktorý vošiel dovnútra a medzi ľuďmi roznášal tie ohováračské dokumenty. Znovu sa vynorila otázka, aká je naša povinnosť v tejto veci. Všetky predchádzajúce snahy o vyvrátenie ich lží viedli len k tomu, že si vymysleli ďalšie.

GSAM 325Rada a predpoveď

GSAM 325.3Na modlitebnom stretnutí, ktoré sa toho večera konalo v dome Jána Placea v meste Oswego, dostala pani Whiteová videnie, v ktorom jej bolo ukázané, že ak budeme pokračovať v našej práci a kázať pravdu bez ohľadu na ľudí, ako je „skupina Messenger“, oni sa medzi sebou pohádajú a ich noviny zaniknú, a keď sa to stane, zistíme, že naše rady sa zdvojnásobili. Veriac, že toto svedectvo pochádza od Pána, začali sme hneď konať v súlade s ním.

GSAM 326Zrútenie skupiny Messenger a jej novín

GSAM 326.1Vec pravdy rýchlo napredovala, zatiaľ čo „skupina Messenger“ sa dostala do vnútorných problémov. Za krátku dobu sa skupina rozpadla, pričom mnohí z jej vodcov sa vzdali soboty. Ich noviny čoskoro prestali vychádzať pre nedostatok podpory a ten, kto istý čas pôsobil ako redaktor, sa začal venovať učiteľskému povolaniu; keďže sa však najprv nenaučil ovládať sám seba, úplne zlyhal pri vedení svojich žiakov. Pri pokuse napomenúť jedného z chlapcov vo svojej škole vytiahol revolver, ktorý cvakol, ale nevystrelil. Aby unikol lynčovaniu, bol nútený v noci utiecť do Kanady.

GSAM 326Vplyv na adventistickú vec

GSAM 326.2V tom čase panovala medzi našimi ľuďmi väčšia zhoda a jednota ako kedykoľvek predtým; a keďže sa vynakladalo úsilie na šírenie posolstva, cesta sa otvárala vo všetkých smeroch.

GSAM 326.3V čísle 10, zväzku 11 časopisu Review z 14. januára 1858 redaktor pri hovorení o výsledkoch práce časopisu Messenger povedal: „V čase rozkolu, keď sa vynakladalo úsilie na zničenie časopisu Review, bol majetok cirkvi vo vydavateľstve ocenený len na 700 dolárov. Odvtedy sa jeho hodnota zvýšila na 5 000 dolárov. Vtedy bolo asi tisíc platiacich predplatiteľov, teraz ich je dvetisíc, okrem toho je tu ešte pomerne rozsiahly zoznam ‚bezplatných‘ predplatiteľov.“

GSAM 326.4Keďže sme sa teraz dostali do obdobia (1858), keď sa „skupina časopisu Messenger“ rozdelila a rozptýlila a časopis Messenger prestal vychádzať, uvedené čísla sú významné. Tak ako sa počet platiacich predplatiteľov časopisu Review presne zdvojnásobil, tak aj počet veriacich sa viac než zdvojnásobil. Tým sa naplnilo proroctvo, ktoré prostredníctvom pani Whiteovej zaznelo v júni 1855.

GSAM 327Prvý návrh na stretnutia v stanoch

GSAM 327.1V počiatkoch posolstva sme mali vo zvyku organizovať stretnutia v školských budovách, keď nebolo k dispozícii žiadne lepšie miesto. V budove tohto druhu sa raz zišlo toľko ľudí, že ani dve školské budovy tej veľkosti by ich nepojali. Aby ho všetci počuli, rečník stál v otvorenom okne a hovoril k tým, ktorí boli vo vnútri, aj k väčšiemu publiku sediacemu v kočiaroch a na tráve. Práve pohľad na toto veľké zhromaždenie viedol k úvahám o organizovaní stretnutí v stanoch.

GSAM 327Prvé stretnutie v stane v Battle Creeku v Michigane

GSAM 327.2Preto 22. mája 1854 kazateľ James White a ďalší členovia rady rozhodli, že použitie stanov na zhromaždenia by bolo realizovateľným plánom. V tej dobe sa veľké stany veľmi zriedka používali na iné účely ako cirkusy, zverince a rôzne druhy predstavení. Michigan bol prvým štátom, v ktorom adventisti siedmeho dňa podnikli tento krok v tejto oblasti činnosti. Prvé stretnutie v stane sa začalo v Battle Creeku 10. júna 1854. V súčasnosti sa tento spôsob organizovania stretnutí v letnom období rozšíril do veľkých rozmerov.

GSAM 327Návrh na táborové zhromaždenia

GSAM 327.3V roku 1868 bol podniknutý ďalší odvážny krok. Dôkladne sa zvážila vhodnosť organizovania táborových zhromaždení a dospelo sa k rozhodnutiu, že to bude vynikajúci spôsob, ako pojmúť veľké zhromaždenia našich veriacich na všeobecných zhromaždeniach. Vďaka veľkému stanu na verejné bohoslužby a menším rodinným stanom by sa ľudia cítili pohodlne a tak by sa mohlo stráviť niekoľko dní užitočne v porade a uctievaní.

GSAM 328Prvé táborové zhromaždenie v meste Wright v Michigane

GSAM 328.1Prvé táborové zhromaždenie sa konalo v meste Wright v Michigane v dňoch 1. – 7. septembra 1868. Tieto dôležité všeobecné zhromaždenia našich veriacich narástli do takej miery, že sa každý rok koná vyše päťdesiat táborových zhromaždení v rôznych častiach nášho pôsobiska. Tieto táborové zhromaždenia sa nekonajú len v Amerike, ale aj v Európe, Austrálii, na Novom Zélande a v Južnej Afrike.

GSAM 328.2Najväčšie zhromaždenie tohto druhu, aké kedy náš ľud usporiadal, sa konalo v roku 1893 v Lansingu v Michigane. Na tomto veľkom zhromaždení sa zúčastnilo 3 400 ľudí, ktorí bývali vo viac ako 500 rodinných stanoch. Na výstavbu rôznych stanov v tábore sa spotrebovalo viac ako 150 000 yardov plátna.

GSAM 328Záchrana pred železničnou katastrofou

GSAM 328.3Deň po tom, čo bolo prijaté rozhodnutie o kúpe nášho prvého 60-stopového stanu (23. mája 1854), mali kazateľ White a jeho manželka, ktorí sa vtedy nachádzali v Jacksone v Michigane, vyraziť na cestu do Wisconsinu, kde mali na určitý čas pôsobiť. Popoludnie sme strávili v dome D. R. Palmera, ktorý sa nachádzal len kúsok od stanice. Kazateľ White počas popoludnia niekoľkokrát povedal: „Mám zvláštny pocit, čo sa týka odchodu na túto cestu; ale, Ellen, máme tam povinnosť a musíme ísť. Keby som nemal túto povinnosť, dnes večer by som nešiel.“

GSAM 328.4Keď sa zotmelo, tesne pred príchodom vlaku, mali sme čas na modlitbu. Zdalo sa, že všetci boli vedení k tomu, aby sa modlili za bezpečnosť kazateľa Whitea a jeho manželky na tejto ceste. Keď sme vstali, kazateľ White vyjadril svoju vieru, že Pán sa o nich postará a bude ich chrániť.

GSAM 328.5O ôsmej som s nimi išiel k vlaku, aby som im pomohol zabezpečiť miesta a usporiadať batožinu. Vošli sme do jedného vozňa s vysokými operadlami, ktorý sa v tých časoch nazýval „spací vozeň“. Pani Whiteová povedala: „James, nemôžem zostať v tomto vozni, musím odtiaľto odísť.“ Pomohol som im získať sedadlo uprostred ďalšieho vozňa. Pani Whiteová si sadla so svojimi batožinami na kolenách, ale povedala: „V tomto vlaku sa necítim ako doma.“ Zazvonil zvonček a po rýchlom „zbohom“ som čoskoro odišiel k Cyreniusovi Smithovi, kde som mal stráviť noc.

GSAM 329.1Okolo desiatej hodiny sme boli všetci veľmi prekvapení, keď sme počuli, ako kazateľ White, o ktorom sme predpokladali, že je už na ceste do Chicaga, klope na dvere. Povedal, že vlak sa vykoľajil tri míle západne od Jacksonu; že väčšina vlaku vrátane lokomotívy bola úplne zničená; avšak hoci mnohí zahynuli, on a pani Whiteová vyviazli bez zranení. Čoskoro si zaobstaral koňa a koč a spolu s Abramom Dodgem išiel po pani Whiteovú, ktorú kazateľ niesol určitú vzdialenosť v náručí cez vlhký, močaristý terén a cez malý potok na bezpečné miesto, ďaleko od miesta nešťastia.

GSAM 329.2Ráno nasledujúceho dňa som sa vybral s pánom Dodgem pozrieť si trosky. Na mieste, kde cesta šikmo kríži koľajnice, si vôl ľahol na odpočinok priamo na koľajniciach. Lokomotíva nemala nárazník na dobytok, a tak pri náraze do zvieraťa bola odhodená z koľajníc doľava. Pri prvom náraze lokomotívy o zem sa batožinový vagón, v ktorom bol kufor s knihami kazateľa Whitea, úplne odtrhol od koľajníc a zostal nepoškodený; zároveň sa osobný vagón v zadnej časti vlaku bez ľudskej pomoci odpojil od zvyšku vlaku a pokojne zastavil na koľajniciach. Lokomotíva a tender sa po zemi mimo koľajnice pohybovali asi šesť až osem prútov, kým lokomotíva narazila do dubového pňa s priemerom asi tri stopy. Sila vlaku bola taká veľká, že sa lokomotíva prevrátila na strechu a zadná časť tendra sa otočila cez koľajnice. Hlavná časť vlaku, ktorá sa pohybovala plnou rýchlosťou, narazila do týchto trosiek lokomotívy, čím došlo k druhému nárazu. Prvým vagónom, ktorý narazil do lokomotívy, bol expresný vagón, ktorý bol rozdrvený na triesky. Spolu so svojím obsahom tvoril hromadu trosiek nahromadenú na tendri a okolo neho. Ďalším bol vagón druhej triedy, v ktorom sa nachádzalo osemnásť cestujúcich, z ktorých jeden zahynul a všetci ostatní utrpeli viac či menej vážne zranenia. Tento vagón bol rozštiepený na dve časti spálňovým vagónom, ktorý ním prešiel. Predná časť spálňového vagóna bola rozbitá na kúsky a sedadlo, na ktorom sa pani Whiteová necítila bezpečne, bolo úplne rozdrvené.

GSAM 330Dôkaz božského vyslobodenia

GSAM 330.1Keď sme sa pozerali na trosky a potom na vagón, v ktorom v čase nehody cestovali kazateľ White a jeho manželka a ktorý stál pokojne osamotený asi pätnásť prútov od trosiek, v srdciach sme cítili, že Boh vypočul modlitbu, a kto vie, či neposlal svojho anjela, aby ten vagón odpojil, aby jeho služobníci mohli uniknúť bez úhony? Táto myšlienka na nás zapôsobila o to viac, keď brzdár povedal, že on ho neodpojil, a navyše, že v čase nehody nikto nebol na plošine a že pre neho aj pre všetkých železničiarov bolo záhadou, ako sa to stalo; a čo bolo pre nich ešte záhadnejšie, spojka aj skrutka boli nepoškodené a skrutka spolu s reťazou ležala na plošine havarovaného vagóna, akoby ju tam položila starostlivá ruka.

GSAM 330.2Do večera 24. bola trať natoľko vyčistená od trosiek, že vlaky už jazdili ako zvyčajne, a kazateľ a pani Whiteová opäť nastúpili do vagónov a bezpečne dorazili na svoje stretnutie vo Wisconsine.

GSAM 330Pokarhaní protivníci

GSAM 330.3V starovekom Izraeli nebolo všetko „hladké“. Mali nepriateľov zvonku, ktorí sa snažili brániť ich pokroku na každom kroku. „Zmiešaný zástup“ a neposvätení ľudia v tábore boli pohotovými nástrojmi, prostredníctvom ktorých sa Satan snažil vyvolávať nespokojnosť, sváry, reptanie a vzburu. Skutočnosť, že Božia ruka, ktorá prinášala úspech, bola s tými, ktorí mu dôverovali, a že ich úsilie sprevádzalo víťazstvo, bola dôkazom, že tento ľud našiel milosť v jeho očiach – že ich viedla ruka Pánova.

GSAM 331.1Tak aj pri vzostupe a šírení posolstva tretieho anjela; jeho pokrok nebol spôsobený tým, že predkladané pravdy boli niečím príjemným pre prirodzené srdce človeka. Naopak, samotná ústredná pravda tohto posolstva – Pánova sobota – je v rozpore so sebeckými, svetskými záujmami, keďže tých, ktorí ju dodržiavajú, oddeľuje od svetských záležitostí dva dni v týždni. Prítomná pravda mala svojich vonkajších nepriateľov, odhodlaných a vytrvalých vo svojom úsilí zničiť toto dielo. O nich možno povedať slovami žalmistu: „Keby Hospodin nebol s nami, nech povie Izrael — keby Hospodin nebol s nami, keď proti nám povstali ľudia, boli by nás zaživa pohltili, keď vzbĺkol ich hnev proti nám.“²

GSAM 331.2V našich radoch sa čas od času objavovali sebecké a nespokojné osoby, ktoré hovorili, aké veľké veci by sa udiali, keby sa naplnili ich zámery; ale ako bludičky, ich svetlo už dávno zhaslo. Medzitým si prítomná pravda istým a vytrvalým spôsobom razila cestu po svete a s každým krokom vpred získavala na stabilite a sile.

GSAM 331Kazatelia Stephenson a Hall

GSAM 331.3Počas leta roku 1855 sa kazatelia Stephenson a Hall pokúsili vyvolať vzburu v štáte Wisconsin. Vedúci bratia dobre vedeli, že chceli posudzovať všetky ostatné body našej viery podľa svojej doktríny o „budúcom veku“ a veľmi im záležalo na tom, aby sa adventisti siedmeho dňa učili doktríne o čase milosti po Kristovom druhom príchode.

GSAM 331Predpoveď týkajúca sa ich

GSAM 331.420. novembra 1855 bolo pani Whiteovej zverené videnie o ich konaní spolu s predpoveďou týkajúcou sa jeho konečného výsledku v týchto slovách: „Myslíš si, slabý človek, že môžeš zastaviť dielo Božie? Slabý človek, jediný dotyk Jeho prsta ťa môže zraziť na kolená. Bude ťa trpieť len krátku chvíľu.“

GSAM 332.1Naši odporcovia tvrdili, že toto bolo videnie, ktoré hlásalo, že títo muži čoskoro zomrú, a keďže žili ešte niekoľko rokov, videnie sa nenaplnilo. Vo videní sa však o ich smrti nehovorí. Boli ukázaní ako ľudia, ktorí sa snažia zastaviť dielo posolstva tretieho anjela. Hoci im bolo oznámené, aké ľahké by bolo pre Boha ich zastaviť, je tu dodané: „Bude ťa trpieť len krátku chvíľu.“ Čo urobili? — Namiesto toho, aby uspeli vo svojom boji, ako očakávali, zdalo sa, že sú ponechaní na pospas tme a tápu. Za niekoľko týždňov sa úplne vzdali soboty a obrátili sa proti nej. Dúfali, že vytvoria stranu „budúceho veku“, so sebou samými ako vodcami. Namiesto toho, aby v tom uspeli, tým, že sa vzdali soboty, úplne stratili vplyv na náš ľud. Tak svojím vlastným konaním úplne zmarili to, čo si pôvodne zamýšľali urobiť. Náš ľud povedal: „Naozaj, Boh ich ‚trpel len krátku chvíľu‘.“

GSAM 332Smutný koniec života

GSAM 332.2Pokiaľ ide o osud týchto dvoch mužov, je vhodné uviesť niektoré vyhlásenia týkajúce sa ich smutného osudu, ktoré vyslovili ich vlastní bratia, veriaci v „budúci vek“, s ktorými sa stýkali po tom, čo opustili sobotu. Pred tridsiatimi siedmimi rokmi pán Hall začal trpieť určitou formou demencie (spôsobenou zmäknutím mozgu), pričom príčinou tohto stavu bola strata značnej časti majetku v dôsledku podvodu zo strany iných. Trpel bludom, že ak by vyšiel von, tak by sa rozplácol alebo spadol na zem. Je neškodný, ale samozrejme počas týchto dlhých rokov bol úplne neschopný vykonávať akúkoľvek duchovnú službu.³

GSAM 332.3Kazateľ Stephenson zomrel pred približne šestnástimi rokmi. Niekoľko rokov pred smrťou trpel duševnou poruchou (bol duševne chorý), hoci nebol nebezpečný pre ostatných. Než sa do tohto stavu dostal, využil slobodu, o ktorej sa domnieval, že ju má vďaka teórii bez zákona, ktorú vyznával, opustil svoju vlastnú manželku – ženu, o ktorej sa netvrdilo, že by bola morálne poškvrnená (rozvod mohol získať len prostredníctvom nečestného právnika) – a oženil sa s inou ženou, ktorá bola oveľa mladšia ako jeho bývalá manželka. Tento čin bol takým flagrantným porušením morálky, že aj jeho vlastní bratia z hnutia „budúceho veku“ odsúdili jeho konanie a nedovolili mu, aby pre nich ďalej kázal.

GSAM 333.1Vyhlásenia ich vlastných bratov týkajúce sa posledných dní týchto mužov vyjadrujú najhlbší súcit; sú to však nefalšované fakty, ktoré sú podané bez zlomyseľnosti či predsudkov. Na základe toho nechávame na našich čitateľoch, aby si sami vyvodili závery, pokiaľ ide o uplatnenie tohto svedectva na ich telesný stav.

GSAM 333Kazateľ J. H. Waggoner prijíma posolstvo

GSAM 333.2V roku 1852 kazateľ J. H. Waggoner, ktorý viedol okresné noviny vo Wisconsine, prijal prítomnú pravdu a v nasledujúcom roku sa plne venoval službe. V roku 1857 napísal dve veľmi dôležité brožúry, každú v rozsahu približne dvesto strán. Prvá z nich niesla názov The Nature and Tendency of Modern Spiritualism a druhá A Refutation of the Age-to-Come. Prvá z nich nielenže pomohla zachrániť mnohých pred pádom do tejto satanskej pasce, ale s Božím požehnaním otvorila oči mnohým, ktorí nevedeli, čo si majú myslieť o týchto moderných prejavoch.

GSAM 333.3Jeho dielo Refutation of the Age-to-Come je najúplnejším odhalením falošných teórií o čase milosti pre hriešnikov po druhom príchode nášho Pána. Je to tak úplné vyvrátenie tejto doktríny, že nielenže na ňu nebola daná žiadna odpoveď, ale doteraz sme nezaznamenali ani jediný pokus o odpoveď. Kniha veľmi jasne a stručne vysvetľuje postavenie Krista ako kňaza na tróne svojho Otca (jeho Melchisedechovo kňazstvo) počas súčasného dispensačného obdobia a postavenie, ktoré bude zaujímať na svojom vlastnom tróne vo svojom budúcom večnom kráľovstve – na tróne, s ktorým nebude spojené žiadne sprostredkovateľské kňazstvo.

GSAM 334.1Ešte neskôr kazateľ Waggoner napísal tretiu brožúru približne rovnakého rozsahu s názvom The Atonement in the Light of Reason and Revelation. Okolo roku 1884 bola táto brožúra revidovaná a rozšírená na zväzok s približne 400 stranami. Je to jasná a stručná štúdia o téme, ktorú naznačuje jej názov.

GSAM 334.2Od tej doby bol úzko spätý s vydavateľskou činnosťou, a to ako autor, tak aj ako redaktor. Pokračoval tiež vo svojej duchovnej službe a posledné roky svojho života strávil v Európe.

GSAM 334.317. apríla 1889 náhle zomrel v Bazileji vo Švajčiarsku, hneď po tom, čo dokončil svoju poslednú knihu From Eden to Eden. 16. apríla celý deň venoval písaniu a do svojho denníka si zapísal: „Mal som ťažký pracovný deň.“ Zo správy o jeho prípade, ktorú vypracovali európski bratia, vyplývajú nasledujúce podrobnosti:—

GSAM 334.4„Ráno 17. apríla, okolo pol šiestej, zomrel vo svojej kuchyni bez akéhokoľvek varovania na srdcovú mŕtvicu. Veľmi tvrdo pracoval na dokončení anglického vydania svojej novej knihy a očakával, že nasledujúcu nedeľu odíde do Londýna, aby tam pracoval v tamojšom diele, predtým než sa v nadchádzajúcom lete vráti do Ameriky.“

GSAM 334.5Od roku 1854 bol kazateľ Waggoner neustále a výrazne prítomný na verejnosti v obrane pravdy, a to tak z kazateľnice, ako aj v tlači. V čase svojej smrti mal takmer šesťdesiatdeväť rokov. Bol pochovaný v Bazileji 20. apríla. Takto padol na svojom poste ďalší z prvých pracovníkov v tejto veci.

GSAM 334Uzdravovanie vierou

GSAM 334.6Na začiatku jari roku 1858 pani Whiteová už niekoľko dní veľmi trpela a bola pripútaná na lôžko v takmer bezmocnom stave. Jedného večera, tesne pred polnocou, omdlela; rodina vyskúšala všetky prostriedky, ktoré poznala, aby ju priviedla k vedomiu, ale ich snaha bola márna. V tomto stave zostala viac ako pol hodiny, keď kazateľ White narýchlo povolal kazateľa Andrewsa a mňa, aby sme sa pripojili k modlitbe. V odpovedi na úprimné prosby vyslovené pri jej lôžku jej Pán milosrdne vrátil vedomie a priviedol ju späť do bežného zdravotného stavu. Kým chválila Boha, bola unesená do videnia, pričom stále ležala v posteli. Niektoré veci, ktoré jej boli v tomto videní ukázané, možno nájsť v diele „Testimony for the Church“, č. 5.

GSAM 335Pozoruhodný fyzický prejav

GSAM 335.1S týmto videním súvisel zvláštny fyzický prejav, na ktorý by sme chceli upriamiť osobitnú pozornosť. Kazateľ White a ja sme sedeli na jednej strane postele a kazateľ Andrews na druhej strane. Jej ruky boli striedavo zložené na prsiach alebo sa spolu s ramenami pohybovali jej obvyklým voľným a ladným spôsobom smerom k rôznym scénam, ktoré videla. Horná časť jej tela bola zdvihnutá z postele, takže medzi jej plecami a vankúšom bol priestor asi osem alebo deväť palcov. Inými slovami, telo od bokov nahor bolo ohnuté v uhle približne tridsať stupňov. A v tejto polohe zostala počas trvania videnia, ktoré trvalo tridsať minút. Nikto by prirodzene nemohol zaujať takúto polohu bez opory rúk a ramien, nieto ešte vydržať v nej tak dlho. Tu bol opäť dôkaz, že s týmto videním súvisela nejaká sila, nad ktorou nemala žiadnu kontrolu.

GSAM 335Ďalšie proroctvo

GSAM 335.2Prvého októbra 1858 sa v Rochesteri v štáte New York konalo všeobecné stretnutie, ktoré usporiadali kazateľ White, pani Whiteová a autor týchto riadkov. Po tomto stretnutí ich autor sprevádzal na ceste po štáte New York a štátoch Nového Anglicka. Jednej soboty mala pani Whiteová videnie, v ktorom jej bolo okrem iného ukázané, že na nejakom mieste počas našej plánovanej cesty na ňu Satan zaútočí s veľkou silou a že kazateľ White a ja ju musíme vo viere podržať a Pán ju vyslobodí.

GSAM 336Utrpenie pani Whiteovej

GSAM 336.1Tu opäť išlo o proroctvo o tom, čo sa stane. Ďalší priebeh udalostí ukáže, ako presne sa to naplnilo. Prvú sobotu po stretnutí v Rochesteri sme boli v Roosevelte a nasledujúcu sobotu v Brookfielde v okrese Madison. Nasledujúci týždeň sme mali stretnutia v priestrannej kuchyni pána Balloua v Mannsville v okrese Jefferson. Počas cesty vlakom z Brookfieldu do Mannsville sa pani Whiteovej zapálila tvár tesne pod očami. Bolo to tak bolestivé, že keď sme dorazili do Mannsville, musela si ľahnúť do postele. Zápal sa dva dni zhoršoval, čo jej znemožňovalo spánok a bránilo jej v akejkoľvek účasti na stretnutiach. Mala tak opuchnutú hlavu, že mala zavreté obe oči, a tvár bola natoľko zdeformovaná, že už nevyzerala ako tvár človeka. Uprostred tejto mučivej bolesti a extrémnej nervozity spôsobenej nedostatkom spánku sa nepriateľ usilovne snažil, aby sa sťažovala na Boha. Tak to pokračovalo až do konca naplánovaných stretnutí.

GSAM 336.2Po skončení zhromaždení mi kazateľ White povedal:

GSAM 336.2„Brat Ján, toto je práve ten útok Satana na moju manželku, pred ktorým nás varovali v Rochesteri. Spomínaš si na sľub, ktorý tam bol daný, že ak sa spoločne chytíme a budeme ju podporovať vierou, ani na okamih ju nepustíme, keď príde boj, moc nepriateľa bude zlomená a ona bude oslobodená. Poďme hneď dnu a venujme sa modlitbe.“

GSAM 336Oslobodenie podľa predpovede

GSAM 336.3Okamžite sme vošli do izby, kde bola pani Whiteová pripútaná na lôžko, a začali sme sa za ňu úprimne modliť, zatiaľ čo bratia v miestnosti, kde sme mali zhromaždenia, zostali v tichej modlitbe. Približne desať minút po tom, čo sme sa začali modliť, zostúpila Pánova moc a naplnila miestnosť. Pani Whiteová bola okamžite oslobodená od akejkoľvek bolesti a hneď si vyžiadala jedlo. Bolo to okolo piatej hodiny popoludní. O siedmej hodine opuch na jej tvári úplne zmizol a ona sa toho večera zúčastnila zhromaždenia, podľa všetkého v rovnako dobrej kondícii ako vždy.

GSAM 337.1Na žiadosť občanov sa večer konala prednáška na tému „Dedičstvo svätých“, na konci ktorej pani Whiteová predniesla napomenutie. Kým kazateľ White bol vonku so svojím malým synom W. C., bola pred tým veľkým zhromaždením unesená do videnia. Niektoré veci, ktoré jej boli v tom čase ukázané, možno nájsť v záverečnom článku Testimony Number 5, datovanom v Mannsville, N.Y., 21. októbra 1858.

GSAM 337.2Úľava, ktorú pani Whiteová získala pri vyššie spomenutej príležitosti, bola rovnako účinná, ako bolo predpovedané vo videní v Rochesteri. Na tej ceste sa už žiadne podobné ťažkosti nevyskytli a na každom mieste sme dosiahli slávne víťazstvo pre pravdu.

GSAM 337Predpoveď americkej občianskej vojny

GSAM 337.3V sobotu 12. januára 1861, presne tri mesiace predtým, ako zaznel prvý výstrel na Fort Sumter (čo bolo v skutočnosti začiatkom vojny, ktorá viedla k oslobodeniu 4 000 000 afrických otrokov v Amerike), bol vysvätený kostol Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Parkville v Michigane. Na bohoslužbe sa zúčastnili kazateľ White a jeho manželka, kazatelia Waggoner, Smith a autor tohto textu. Na záver kázne kazateľa Whitea predniesla pani Whiteová povzbudzujúce napomenutie, po ktorom si sadla na stoličku. V tejto polohe bola unesená do videnia. Kostol bol preplnený ľuďmi a panovala tam skutočne slávnostná atmosféra. Keď sa prebrala z videnia, vstala, rozhliadla sa po kostole a povedala:—

GSAM 338.1„V tomto dome nie je ani jeden človek, ktorý by si aspoň vo sne predstavil ťažkosti, ktoré na túto krajinu čakajú. Ľudia si robia posmech z nariadenia Južnej Karolíny o odtrhnutí, ale práve mi bolo ukázané, že sa k tomuto štátu pripojí veľký počet štátov a vypukne najstrašnejšia vojna. V tomto videní som videla veľké armády oboch strán zhromaždené na bojisku. Počula som dunenie diel a videla som mŕtvych a umierajúcich na každom kroku. Potom som videla, ako sa vrhajú do boja zblízka [bodajú sa bajonetmi]. Potom som videla bojisko po bitke, celé pokryté mŕtvymi a umierajúcimi. Potom ma zaviedli do väzníc a videla som utrpenie tých, ktorí trpeli núdzou a chradli. Potom ma zaviedli do domovov tých, ktorí vo vojne stratili manželov, synov alebo bratov. Videla som ich zúfalstvo a utrpenie.“

GSAM 338.2Potom sa pomaly rozhliadla po dome a povedala: „V tomto dome sú ľudia, ktorí v tej vojne prídu o synov.“

GSAM 338Svedectvo pani Ensignovej o videniach

GSAM 338.3Ako potvrdenie vyššie uvedenej skutočnosti, ako dôkaz, že predpoveď bola vyslovená v uvedený deň, a ako ilustrácia toho, ako ju zbor pochopil a šíril, je uvedené nasledujúce svedectvo:—

GSAM 338.4„Týmto potvrdzujem, že v januári 1861 som bývala v okrese St. Joseph v Michigane, asi šesť míľ od Parkville. Nebola som adventistka. Dvanásteho dňa toho mesiaca sa viacerí moji susedia vybrali do Parkville, aby sa zúčastnili zhromaždení. Keď sa vrátili domov, povedali mi, že na zhromaždení bola žena, ktorá bola v tranze a ktorá povedala, že na Spojené štáty sa blíži strašná vojna; že na oboch stranách, na juhu aj na severe, budú zmobilizované veľké armády a mnohí budú trpieť vo väzniciach; a že v mnohých rodinách bude cítiť krutú núdzu v dôsledku straty manželov, synov a bratov vo vojne; a že v dome sú muži, ktorí v tej vojne prídu o synov.“ Podpísané: „Martha V. Ensign, Wild Flower, okres Fresno, Kalifornia, 30. januára 1891.“

GSAM 339.1V súvislosti s predpoveďou tejto strašnej vojny pani Whiteová ďalej uviedla, že adventisti siedmeho dňa „sa v dôsledku vojny ocitnú v ťažkej situácii a že je povinnosťou všetkých úprimne sa modliť, aby im bola daná múdrosť, aby vedeli, čo majú robiť v ťažkých časoch, ktoré ich čakajú.“

GSAM 339Rozsah občianskej vojny

GSAM 339.2V čase, keď bolo toto videnie udelené, ľudia na severe vo všeobecnosti nemali takmer žiadnu, ak vôbec nejakú, predstavu o blížiacej sa vojne. Dokonca aj prezident Lincoln tri mesiace neskôr (12. apríla 1861), keď sa niekoľko štátov pripojilo k Južnej Karolíne v jej vyhlásení o odtrhnutí a na pevnosť Fort Sumter bol vypálený prvý výstrel, povolal len 75 000 mužov, a to na krátke obdobie troch mesiacov.

GSAM 339.3Celkový počet vojakov zaradených na strane Únie počas vojny bol 2 859 132. Encyclopedia Britannica uvádza, že „armáda Konfederácie mala na začiatku roku 1863 asi 700 000 mužov“, avšak je ťažké presne zistiť, koľko vojakov bolo celkovo zaradených. Odhaduje počet ich obetí na „asi 300 000 mužov“. Niektoré novšie encyklopédie uvádzajú straty na strane Únie (počet tých, ktorí zahynuli v boji alebo zomreli na následky zranení či chorôb, ktoré si privodili na bojisku alebo vo väzniciach) na 359 528. O dlhu na strane Únie Encyclopedia Britannica uvádza:—

GSAM 339.4„Dlh dosiahol svoje maximum 31. augusta 1865, keď dosiahol výšku 2 845 907 626,56 dolárov. Okrem toho bolo vynaložených približne 800 000 000 dolárov z príjmov, hlavne na vojnu; štáty, mestá, okresy a obce minuli svoje vlastné daňové príjmy a nahromadili si vlastné dlhy na vojnové účely; platby na dôchodky sa nakoniec pravdepodobne vyšplhajú na 1 500 000 000 dolárov. Náklady Konfederácie sa nikdy nedajú zistiť, majetok zničený federálnymi a konfederačnými armádami sa dá len ťažko odhadnúť; a peňažná hodnota (2 000 000 000 dolárov) otrokov na Juhu bola vojnou zničená. Celkovo, hoci náklady na vojnu nie je možné presne vypočítať, suma 8 000 000 000 dolárov je umierneným odhadom.“⁴

GSAM 340Ďalšie potvrdenie videnia

GSAM 340.1Pokiaľ ide o predpoveď týkajúcu sa mužov v modlitebni v Parkville, ktorí prišli vo vojne o synov, jednoducho konštatujem, že na jeseň roku 1883 som sa stretol so starším z cirkvi v Parkville, ktorý bol starším aj v januári 1861, keď bolo toto videnie zverené; a spýtal som sa ho, či si pamätá slová, ktoré povedala pani Whiteová pri rozprávaní o videní týkajúcom sa vojny. „Áno,“ odpovedal, „pamätám si.“ „Poviete mi, koľkých ľudí, ktorí boli v ten deň v dome, poznáte a ktorí prišli o synov vo vojne?“ Okamžite si spomenul na mená piatich a povedal: „Viem, že títo tam boli a že prišli o synov vo vojne; a keby som bol doma, kde by som mohol hovoriť so svojimi ľuďmi, mohol by som vám uviesť viac mien. Myslím si,“ pokračoval, „že okrem tých, ktorých som spomenul, bolo ešte päť ďalších.“

GSAM 340.2Viac ako štyri roky vytrvalého boja zo strany Juhu, počas ktorých takmer polovica všetkých zmobilizovaných síl zahynula v boji alebo na choroby, svedčia o pozoruhodnom naplnení vyššie uvedenej predpovede.

GSAM 340Otroctvo a vojna

GSAM 340.3Pani Whiteová pri opise videnia, ktoré dostala 4. januára 1862, povedala:—

GSAM 340.4„Tisíce ľudí boli presvedčené, aby narukovali s tým, že táto vojna má za cieľ vyhubiť otroctvo; ale teraz, keď sú už v armáde, zistili, že boli oklamaní, že cieľom tejto vojny nie je zrušiť otroctvo, ale zachovať ho tak, ako je.“

GSAM 341.1Vyššie uvedené bolo zverené v čase, keď sa od vojakov vyžadovalo, aby pomáhali pri vrátení všetkých otrokov, ktorí ušli do línií Únie, späť k ich pánom, a vojaci sú tu vykreslení tak, že hovoria: „Ak sa nám podarí potlačiť toto povstanie, čo sme tým získali?“ Odpovedajú skľučujúco: „Nič. To, čo spôsobilo povstanie, nebolo odstránené. Systém otroctva, ktorý zničil náš národ, zostáva nažive a podnecuje ďalšie povstanie.“ Tieto slová, prevzaté z diela Testimony No. 7, kde je pod nadpisom „Otroctvo a vojna“ uvedený napínavý popis vojny v plnom znení, nehovoria, že otroctvo nebude nikdy zrušené, ale opisujú situáciu tak, ako ju vtedy vnímali vojaci. O niečo ďalej v tom istom svedectve sa nachádza nasledujúca predpoveď:—

GSAM 341Predpoveď úspechu Severu

GSAM 341.2„A predsa je vyhlásený národný pôst! Hovorí Pán: ‚Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo‘. Keď náš národ dodrží pôst, ktorý si Boh vyvolil, vtedy prijme ich modlitby, pokiaľ ide o vojnu; ale teraz sa nedostávajú k jeho ušiam.“

GSAM 341.3Tí, ktorí poznajú históriu vojny, si uvedomujú porážky, katastrofy, zdržania atď., spojené so snahami Severu poraziť južné sily až do času, keď bolo vydané vyhlásenie o oslobodení – 1. januára 1863. Ako rýchle potom boli víťazstvá od tej doby až do konca vojny! Ako zrejmé bolo pre tých, ktorí sledovali priebeh diela, naplnenie toho proroctva zo 4. januára 1862. Potom, čo boli bremená odstránené, bolo otroctvo uvoľnené a jarmo sňaté z otroka! Ako zrejmé je, že Boh vypočul modlitby svojho ľudu a podporil snahu ukončiť vojnu, keď si zvolili pôst, ktorý sa mu páčil!

GSAM 342Svedectvo bývalého guvernéra St. Johna

GSAM 342.1V prejave bývalého guvernéra Johna P. St. Johna z Kansasu v Ottawe v štáte Illinois, ktorý som počúval popoludní 29. júna 1891, uviedol nasledujúce vyhlásenie:—

GSAM 342.2„Nikdy som nebol tak sklamaný, ako keď nás [Konfederáti] porazili pri Bull Rune. Ale všetko to bolo súčasťou Božieho plánu. Keby sme porazili [Konfederátov], politici by vymysleli mier a Únia by pokračovala s otroctvom, a mali by sme ho dodnes. Dva roky mali [Konfederáti] prevahu; ale potom, čo Lincoln vydal slávne vyhlásenie o oslobodení otrokov, prešli sme na stranu Božiu a nemohli sme prehrať.“