Kapitola 16 — Posolstvo tretieho anjela

GSAM 247.1„Po nich nasledoval iný, tretí anjel, ktorý mohutným hlasom volal: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do kalicha jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. Dym ich múk vystupuje na veky vekov a nemajú odpočinku vo dne ani v noci tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijme znak jej mena. V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša.“¹

GSAM 247Najvážnejšie varovanie v Biblii

GSAM 247.2Toto je najvážnejšie varovanie, aké Biblia obsahuje, a je isté, že záznamy o dejinách nášho sveta neposkytujú žiadne svedectvo o tom, že by toto posolstvo bolo v minulosti vypočuté. Skutočnosť, že sa preukázalo, že prvý a druhý anjel z tejto série patria súčasnej generácii, najjasnejšie potvrdzuje, že toto posolstvo nepatrí do minulých vekov.

GSAM 247.3Kazateľ J. V. Himes v roku 1847 povedal:—

GSAM 247.4„Štrnásta kapitola [Zjavenia] prináša ohromujúci výkrik, ktorý ešte len zaznie, ako varovanie pre ľudstvo v tej hodine silného pokušenia. Verše 9–11. Okrem tohto sa v Božej knihe nenachádza žiadne iné tak strašné oznámenie o hneve. Neznamená to snáď silné pokušenie, keď je potrebné takéto desivé napomenutie?“²

GSAM 248Otvorenie chrámu – zjavila sa truhla

GSAM 248.1J. N. Andrews o tomto posolstve povedal: „Otvorenie najsvätejšej časti nebeského chrámu, vďaka ktorému je vidieť archu, je udalosťou, ktorá sa odohráva pri trúbení siedmeho anjela. A keďže služba nášho veľkňaza sa na konci dvetisíctristo dní presúva do tejto miestnosti, chápeme, že otvorenie chrámu je označené ukončením tohto obdobia, ako to znázorňuje vyhlásenie prvého anjela. Vstup nášho veľkňaza do svätyne svätých, aby slúžil pred Božou archou, upriamuje pozornosť cirkvi na Božie prikázania obsiahnuté v tej arche. Božie prikázania žiaria z nebeského svätostánku už od tej doby.

GSAM 248Zmena soboty

GSAM 248.2„Je nesporným faktom, že štvrté prikázanie bolo pred niekoľkými vekmi zmenené z Pánovho dňa odpočinku na pohanský sviatok nedele. Táto zmena bola vykonaná v priamom rozpore so Svätým písmom, ktoré všade uznáva siedmy deň za jedinú týždennú sobotu Pánovu. Uskutočnil ju veľký odpadlík, o ktorom Daniel prorokoval, že sa bude ‚pokúšať zmeniť posvätné obdobia a predpisy‘. Táto moc je v podstate tá istá ako šelma, ktorú mal uctievať celý svet. A je veľmi zaujímavé, že toto prikázanie, ktoré bolo tak dlho pošliapavané, je teraz obhajované a Boží ľud ho začína dodržiavať spolu s ostatnými deviatimi. Vďaka Bohu, že pripravuje ostatok na ich záverečný boj s drakom a na vstup bránami do svätého mesta. Zjavenie 12:17; 22:14. Obhajovanie štvrtého prikázania v protiklade k sobote odpadlíctva a kázanie všetkých Božích prikázaní je pôsobivým svedectvom o tom, že súčasnosť je obdobím trpezlivosti svätých a varovania tretieho anjela.“³

GSAM 249.1V predchádzajúcich kapitolách bola upriamená pozornosť na prvé a druhé z týchto posolstiev, ktoré sa naplnili vo veľkom hlásaní druhého príchodu až do 22. októbra 1844. Verš na začiatku tejto kapitoly znie: „Po nich nasledoval iný, tretí anjel,“ to znamená, že nasledoval prvého a druhého anjela. V tejto súvislosti bude snáď zaujímavé upriamiť pozornosť na vznik tretieho posolstva.

GSAM 249Prví adventistickí zachovávatelia soboty

GSAM 249.2Počas „polnočného kriku“ v roku 1844 začal Pán viesť mysle svojho ľudu k dodržiavaniu soboty siedmeho dňa. Táto doktrína vznikla medzi adventistami takto: Rachel Prestonová, baptistka siedmeho dňa, sa presťahovala do Washingtonu v štáte New Hampshire, kde sa nachádzala adventistická cirkev. Prijala adventistickú doktrínu a táto cirkev, pozostávajúca z približne štyridsiatich členov, vďaka jej misijnej činnosti prijala sobotu podľa štvrtého prikázania.⁴ To viedlo k skúmaniu tejto témy. V časopise The Cry z 5. septembra 1844 čítame: „Mnohí ľudia sa hlboko zamýšľajú nad údajnou povinnosťou dodržiavať siedmy deň.“ Toto vyhlásenie bolo uvedené v úvodníku, v ktorom sa podnikol slabý pokus o zdôvodnenie nárokov na dodržiavanie nedele. Táto téma pokračovala v čísle z 12. septembra, kde nachádzame nasledujúce významné vyhlásenie, ktoré viedlo mnohých k vážnemu a dôkladnému štúdiu:—

GSAM 249Siedmy deň je jediný deň určený zákonom

GSAM 249.3„Minulý týždeň sme dospeli k tomuto záveru: Neexistuje žiadny konkrétny časový úsek, ktorý by kresťania boli podľa zákona povinní vyhradiť ako svätý čas. Ak je tento záver nesprávny, potom si myslíme, že siedmy deň je jediným dňom, na ktorého dodržiavanie existuje nejaký zákon.“

GSAM 250Esej T. M. Preblea

GSAM 250.1Pozornosť adventistov ako celku upútala na otázku soboty esej na túto tému od T. M. Preblea, datovaná 13. februára 1845 a uverejnená v časopise Hope of Israel, Portland, Maine, 28. februára 1845. Potom, čo poukázal na požiadavky biblickej soboty a na skutočnosť, že bola veľkou apostáziou zmenená na nedeľu, poznamenáva: „Vidíme teda naplnenie Daniel 7:25, kde malý roh mení ‚posvätné obdobia a predpisy‘. Preto sa mi zdá, že všetci, ktorí dodržiavajú prvý deň ako sobotu, sú pápežovými nedeľníkmi a Božími porušovateľmi soboty.“⁵

GSAM 250J. B. Cook o otázke soboty

GSAM 250.2Čoskoro nato vyšiel v tlači článok od J. B. Cooka, v ktorom ukázal, že neexistuje žiadny biblický dôkaz na dodržiavanie nedele ako soboty, a použil tento stručný výraz: „Takto sa ľahko vyfúka vietor z plachiet tých, ktorí plávajú, možno nevedome, pod pápežovou sobotnou vlajkou.“

GSAM 250.3Hoci dodržiavanie soboty týmito dvoma mužmi netrvalo dlho, dali do pohybu proces, ktorý sa nedal ľahko zastaviť. Slogany ako „pápežovi nedeľníci“, „porušovatelia Božích prikázaní“ a „plavba pod pápežovou sobotnou vlajkou“ boli na perách stoviek ľudí, ktorí túžili poznať pravdu v tejto veci. Pozornosť kazateľa Jozefa Batesa z Fairhavenu v štáte Massachusetts bola takto upútaná a on v roku 1845 prijal sobotu.

GSAM 250Jozef Bates prijíma sobotu

GSAM 250.4Jeho skúsenosť bola takáto: Keď sa dozvedel o spoločenstve vo Washingtone v štáte New Hampshire, ktoré dodržiavalo sobotu, rozhodol sa navštíviť túto cirkev a zistiť, o čo ide. Tak aj urobil a keď s nimi túto tému preštudoval, zistil, že majú pravdu, a hneď prijal svetlo v otázke soboty. Po návrate do New Bedfordu v štáte Massachusetts stretol na moste medzi New Bedfordom a Fairhavenom významného brata, ktorý ho oslovil takto: „Kapitán Bates, aké sú novinky?“ Kazateľ Bates odpovedal: „Novinkou je, že siedmy deň je sobota Pána, nášho Boha.“ „No,“ povedal ten muž, „pôjdem domov, prečítam si Bibliu a pozriem sa na to.“ Tak aj urobil a keď sa nabudúce stretli, tento brat prijal pravdu o sobote a dodržiaval ju.

GSAM 251Prvá kniha o sobote

GSAM 251.2Kazateľ Bates hneď začal kázať túto pravdu od štátu k štátu. Čoskoro si uvedomil, že kniha alebo aspoň leták o otázke soboty by mu bol veľkou pomocou v jeho práci, a Boží Duch ho inšpiroval, aby na túto tému niečo napísal a vydal. Otázkou však bolo, ako to urobiť bez peňazí, keďže všetko, čo mal, bol yorský šiling (dvanásť a pol centa). Pre čitateľa môže byť zaujímavé vyrozprávať jeho skúsenosť v tejto veci presne tak, ako mi ju opísal v roku 1855.

GSAM 251Štyri libry múky

GSAM 251.3Povedal, že keď sa modlil pred Bohom, rozhodol sa napísať tú knihu a bol presvedčený, že sa nájde spôsob, ako ju vydať. Preto si sadol za písací stôl s Bibliou a konkordanciou, aby začal pracovať. Po hodine vošla do izby pani Batesová a povedala: „Jozef, nemám dosť múky na pečenie,“ a zároveň spomenula aj niektoré ďalšie drobnosti, ktoré potrebovala. „Koľko múky ti chýba?“ spýtal sa kapitán Bates. „Asi štyri libry,“ znela jej odpoveď. „Veľmi dobre,“ odpovedal on. Potom, čo opustila izbu, išiel do neďalekého obchodu, kúpil štyri libry múky a ostatné veci, priniesol ich domov a opäť si sadol k svojmu písaciemu stolu. O chvíľu vošla pani Batesová, uvidela veci na stole a zvolala: „Odkiaľ sa tu vzala táto múka?“ „No,“ povedal kapitán, „veď je toho dosť. Povedala si, že chceš štyri libry.“ „Áno,“ povedala, „ale kde si ju zohnal?“ „Kúpil som ju,“ odpovedal; „nie je to množstvo, ktoré si chcela na dokončenie pečenia?“ „Áno,“ pokračovala pani Batesová, „ale vy, kapitán Bates, muž, ktorý plával na lodiach z New Bedfordu do všetkých kútov sveta, ste išli von a kúpili štyri libry múky?“ „Áno, nebolo to množstvo, ktoré ste potrebovali na dokončenie pečenia?“ „Áno,“ povedala pani Batesová, „ale kúpili ste štyri libry (!) múky?“

GSAM 252Jedenásťtisíc dolárov vynaložených na pravdu

GSAM 252.1Čoskoro nasledovala ďalšia skúška. Keď kapitán Bates opustil more, predal svoj podiel na lodi za 11 000 dolárov, ale teraz minul všetko, čo mal, na podporu veci pravdy. Až do tohto dňa pani Batesová nepoznala jeho skutočnú finančnú situáciu, ale on cítil, že ju s ňou teraz musí oboznámiť, a tak pokojne povedal: „Žena, na tie veci som minul posledné peniaze, ktoré som na svete mal.“ Pani Batesová sa s horkým vzlykaním spýtala: „Čo budeme robiť?“ Kapitán vstal a so všetkou dôstojnosťou kapitána, ktorý riadi svoju loď, povedal: „Napíšem knihu; budem ju šíriť a zvestovať túto pravdu o sobote pred celým svetom.“ „No,“ povedala pani Batesová cez slzy, ktoré jej zalievali zrak, „z čoho budeme žiť?“ „Pán nám otvorí cestu,“ znela usmievavá odpoveď kapitána Batesa. „Áno,“ povedala pani Batesová, „Pán nám otvorí cestu! To vždy hovoríš,“ a s výbuchom plaču opustila izbu.

GSAM 252Neočakávaná pomoc

GSAM 252.2Potom, čo kapitán Bates pol hodiny pokračoval vo svojej práci, napadlo ho, že by mal zájsť na poštu, lebo tam na neho čaká list. Išiel tam a naozaj, list tam bol. V tých časoch bolo poštovné za listy päť centov a predplatenie bolo dobrovoľné. Autor tohto listu z nejakého dôvodu nezaplatil poštovné. A tu sa kapitán Bates opäť cítil pokorený, keď musel povedať poštmajstrovi, pánovi Drewovi, s ktorým sa dobre poznal, že nemôže zaplatiť poštovné, lebo nemá peniaze; ale povedal: „Môžem sa pozrieť, odkiaľ to je?“ „Vezmite si to so sebou,“ povedal poštmajster, „a zaplaťte niekedy neskôr.“ „Nie,“ povedal kapitán, „neodnesiem ten list z pošty, kým nebude zaplatené poštovné.“ Keď držal list v ruke, povedal: „Mám dojem, že v tomto liste sú peniaze,“ a obrátil sa na poštového úradníka so žiadosťou: „Mohli by ste ho, prosím, otvoriť? Ak v ňom budú peniaze, môžete z nich zaplatiť poštovné; ak nie, nebudem ho čítať.“ Poštmajster vyhovel jeho žiadosti a hľa! Obsahoval desaťdolárovú bankovku. Po prečítaní zistil, že list bol od osoby, ktorá uvádzala, že Pán tak silno pôsobil na jej myseľ, že kazateľ Bates potrebuje peniaze, že mu ich poslala v náhlom zhone; a v tom zhone pravdepodobne zabudla zaplatiť poštovné.

GSAM 253.1Po zaplatení poštovného šiel do obchodu s potravinami, kde si za 4 doláre kúpil sud múky, okrem toho zemiaky, cukor a ďalšie potrebné veci. Keď dával pokyny, kam majú byť doručené, povedal: „Pravdepodobne tá žena povie, že tam nepatria, ale nevenujte pozornosť tomu, čo hovorí; vyložte tovar na prednú verandu.“

GSAM 253.2Potom sa vybral do tlačiarne a dohodol sa na vydaní tisíc kusov brožúry s približne sto stranami, pričom sa dohodli, že hneď ako bude k dispozícii rukopis, tlačiari ho čo najrýchlejšie vysadia a budú mu posielať korektúry. Mal za prácu zaplatiť hneď, ako dostane peniaze, a knihy sa z tlačiarne nemali odniesť, kým nebudú všetky faktúry uhradené.

GSAM 253.3Kapitán Bates si dobre uvedomoval, že mu nikto žiadne peniaze nedlhuje, ale považoval za svoju povinnosť napísať túto knihu, pretože veril, že Pán pohne srdcami ľudí, aby poslali peniaze, keď budú potrebné. Po tom, čo si kúpil papier, perá a podobne, čím dal čas na to, aby mu domáce potreby dorazili skôr ako on, vybral sa na začiatok ulice vedúcej k jeho domu. Keď videl, že veci tam už sú, vošiel do domu zadným vchodom a opäť si sadol za písací stôl. Vošla pani Batesová a vzrušene povedala: „Jozef, len sa pozri na prednú verandu! Odkiaľ sa to všetko vzalo? Prišiel sem vozník a chcel to vyložiť. Povedala som mu, že to sem nepatrí, ale on to aj tak vyložil.“ „No,“ povedal kapitán Bates, „myslím, že je to v poriadku.“ „Ale,“ povedala pani Batesová, „odkiaľ to prišlo?“ „No,“ povedal kapitán, „poslal to Pán.“ „Áno,“ povedala pani Batesová, „Pán to poslal; to vždy hovoríš.“ Potom podal list svojej žene so slovami: „Prečítaj si to a zistíš, odkiaľ to prišlo.“ Prečítala si to a opäť sa stiahla, aby si ešte raz poplakala, ale tentoraz to bolo iné ako predtým; a keď sa vrátila, pokorne ho požiadala o odpustenie za svoju nedôveru.

GSAM 254Peniaze na knihu

GSAM 254.1Ako postupovali práce na písaní a tlači, kapitán Bates čas od času dostával peniaze poštou alebo iným spôsobom, niekedy od ľudí, ktorých nikdy nestretol. Akonáhle peniaze dostal, odovzdal ich tlačiarom a tie boli pripísané na účet knihy. Nakoniec prišiel deň, keď boli všetky knihy vytlačené, a z neočakávaného zdroja pre brata Batesa bol vyrovnaný zostatok na účte; vďaka tomu sa distribúcia kníh nezmeškala ani o jediný deň.

GSAM 254Posledná zaplatená faktúra

GSAM 254.2H. S. Gurney z Memphisu v Michigane mi povedal v marci 1884, že práve v to ráno, keď bola kniha kazateľa Batesa dokončená, dostal 100 dolárov za premlčanú zmenku od muža, ktorý vyhlásil, že mu ich nikdy nezaplatí. Keď tieto peniaze dostal, považoval za potešenie minúť ich časť na zaplatenie posledného účtu za leták kazateľa Batesa o sobote. „Ale,“ povedal pán Gurney, „brat Bates až do dňa svojej smrti nevedel, kto zaplatil zostatok za knihu.“ Táto skúsenosť kazateľa Batesa s tlačou pravdy o sobote akoby od samého začiatku zverejňovania pravdy o otázke soboty hovorila našim ľuďom: „Pokračujte v tejto práci a očakávajte, že Božia prozreteľnosť vám otvorí cestu, ako budete postupovať.“

GSAM 255Kazateľ Bates bol skeptický voči videniam

GSAM 255.1Nasledujúce vyhlásenie, skrátené z diela Life Sketches, ukáže, ako sa dar proroctva a reforma soboty spojili:—

GSAM 255.2Počas návštevy v New Bedforde v štáte Massachusetts v roku 1846 sa slečna Harmonová zoznámila s kazateľom Jozefom Batesom. On už dávno prijal adventistickú vieru a bol aktívnym pracovníkom v tejto veci. Bol skutočným kresťanským džentlmenom, zdvorilým a láskavým. So slečnou Harmonovou zaobchádzal tak nežne, ako keby bola jeho vlastným dieťaťom. Keď ju počul hovoriť po prvýkrát, prejavil hlboký záujem a keď dohovorila, vstal a povedal: „Som pochybujúci Tomáš. Neverím vo videnia. Ale keby som mohol uveriť, že svedectvo, ktoré nám táto sestra dnes večer podala, bolo skutočne hlasom Božím pre nás, bol by som najšťastnejším človekom na svete. Moje srdce je hlboko dojaté. Verím, že rečníčka je úprimná, ale nedokážem si vysvetliť, ako sa jej zjavili tie úžasné veci, o ktorých nám rozprávala.“

GSAM 255Slečna Harmonová prijíma sobotu

GSAM 255.3Kazateľ Bates dodržiaval sobotu a zdôrazňoval jej dôležitosť. Slečna Harmonová v tom čase nepociťovala jej dôležitosť a myslela si, že kazateľ Bates sa mýli, keď sa viac zameriava na štvrté prikázanie ako na ostatných deväť. Ale Pán jej dal pohľad na nebeský svätostánok. Boží chrám sa v nebi otvoril a bola jej ukázaná Božia truhla so zľutovnicou, ktorá ju zakrývala. Na oboch koncoch truhly stáli dvaja anjeli, s krídlami roztiahnutými nad zľutovnicou a tvárami otočenými k nej. Jej sprievodný anjel jej vysvetlil, že toto symbolizuje celé nebeské vojsko, ktoré s úctivým obdivom hľadí na Boží zákon, ktorý bol napísaný Božím prstom. Ježiš zdvihol pokrývku truhly a ona uzrela kamenné tabule, na ktorých bolo napísané Desatoro. Bola ohromená, keď videla štvrté prikázanie presne uprostred Desatora, obklopené jemnou svätožiarou. Anjel povedal: „Je to jediné z desiatich, ktoré definuje živého Boha, ktorý stvoril nebesia a zem a všetko, čo je v nich. Keď boli položené základy zeme, bol položený aj základ soboty.“ Bolo jej ukázané, že keby sa dodržiavala pravá sobota, nikdy by neexistoval žiadny neveriaci ani ateista. Dodržiavanie soboty by uchránilo svet pred modlárstvom.

GSAM 256.1Štvrté prikázanie bolo pošliapané, a preto sme povolaní napraviť porušenie zákona a zasadzovať sa za utláčanú sobotu. Človek neprávosti, ktorý sa povýšil nad Boha a myslel si, že môže zmeniť časy a zákony, spôsobil zmenu soboty zo siedmeho dňa na prvý deň týždňa. Týmto činom porušil Boží zákon.

GSAM 256.2Tesne pred veľkým dňom Božím je vyslané posolstvo, aby varovalo ľudí, aby sa vrátili k vernosti Božiemu zákonu, ktorý antikrist porušil. Na porušenie zákona je potrebné upozorniť prostredníctvom výučby a príkladu. Bola jej tiež ukázaná skutočnosť, že tretí anjel zo Zjavenia 14, ktorý hlása Božie prikázania a vieru Ježiša, predstavuje ľudí, ktorí prijímajú toto posolstvo a pozdvihujú varovný hlas k svetu, aby zachovávali Božie prikázania a jeho zákon ako zrenicu oka, a že v reakcii na toto varovanie mnohí prijmú Pánovu sobotu.⁶

GSAM 256.3Tento zážitok slečny Harmonovej a kazateľa Batesa bol v súlade s Pánovým spôsobom pôsobenia. Pozornosť slečny Harmonovej aj kazateľa Whitea na otázku soboty upriamil kazateľ Bates, ktorý im na základe Písma predložil požiadavky nezmeniteľného Božieho zákona. Hoci bola slečna Harmonová požehnaná osobitnými zjaveniami od Pána približne osemnásť mesiacov, v tejto veci jej predtým nebolo nič zjavené. Teraz nastal Pánov čas, keď povstávali veriaci, ktorí zachovávali jeho zákon, aby im bolo udelené svetlo prostredníctvom daru proroctva, a tak, jeho vlastným spôsobom pôsobenia, sa spojilo posolstvo tretieho anjela, ktoré zdôrazňuje „Božie prikázania“, s darom „svedectva Ježiša Krista“.

GSAM 257Začiatok posolstva tretieho anjela

GSAM 257.1Od tej doby sa začalo hlásať posolstvo tretieho anjela, ktoré súviselo s ostatnými dvoma. Pravda o sobote, spojená s Božou archou a svetlom, ktoré sa rozvíjalo v súvislosti so svätyňou, potvrdila to, čo bolo predtým zjavené – že minulé adventné hnutie bolo správne a v súlade s Pánovou vôľou. Teraz mohli plnšie ako kedykoľvek predtým pochopiť význam „troch stupňov vedúcich nahor na cestu do Božieho mesta“.

GSAM 257Kazateľ Bates prijal videnia ako pochádzajúce od Boha

GSAM 257.2V novembri roku 1846 sa v Topshame v štáte Maine konala konferencia, na ktorej bol prítomný kazateľ Bates. Na tomto stretnutí mala pani Whiteová (o sobáši slečny Harmonovej s kazateľom Jamesom Whiteom sme sa už zmienili) videnie, ktoré bolo dôvodom, prečo sa kazateľ Bates plne presvedčil o ich božskom pôvode. Bol to muž, ktorý sa päťdesiat rokov plavil po mori a zastával všetky pozície od lodného chlapca až po kapitána a majiteľa lodí. Jeho znalosti astronómie boli také, že, ako mi povedal, dokázal na základe pozorovania nebeských telies veľmi presne určiť, kde sa na mori nachádza, pokiaľ ide o zemepisnú šírku a dĺžku. Takýto človek by sa prirodzene zaujímal o rozhovory o astronómii.

GSAM 257.3Pri rozhovore so mnou mi rozprával, ako sa presvedčil o božskom pôvode týchto videní. Povedal, že sa jedného dňa pokúsil hovoriť s pani Whiteovou o hviezdach, ale čoskoro zistil, že o astronómii nevie vôbec nič; v skutočnosti, ako mu sama povedala, nevedela, či sa niekedy pozrela do knihy zaoberajúcej sa touto témou. Nemala žiadnu chuť rozprávať sa o tejto téme a odbočila od rozhovoru tým, že začala hovoriť o novej zemi a o tom, čo jej bolo v tejto súvislosti ukázané vo videní.

GSAM 258„Otvárajúce sa nebesia“

GSAM 258.1V predchádzajúcom roku, 19. apríla 1845, uverejnil časopis Illustrated London News článok od lorda Rosseho, ktorý bol pre astronómov veľmi zaujímavý a týkal sa úžasných objavov, ktoré urobil prostredníctvom svojho obrovského ďalekohľadu, najmä pohľadu na to, čo astronómovia nazývajú „medzera na oblohe“. Jedného večera, na spomínanej konferencii v dome pána Curtissa a za prítomnosti kazateľa Batesa, ktorý bol ešte nerozhodný, čo sa týka týchto zjavení, pani Whiteová, keď bola vo videní, začala hovoriť o hviezdach a nadšene opisovala ružovo zafarbené pásy, ktoré videla na povrchu nejakej planéty, a dodala: „Vidím štyri mesiace.“ „Ach,“ povedal kazateľ Bates, „pozerá sa na Jupiter!“ Potom, keď urobila pohyby, akoby cestovala vesmírom, začala opisovať pásy a prstence v ich neustále sa meniacej kráse a povedala: „Vidím sedem mesiacov.“⁷ Kazateľ Bates zvolal: „Opisuje Saturn.“ Potom povedala: „Vidím šesť mesiacov,“ a hneď začala opisovať „otvárajúce sa nebesia“ s ich slávou, pričom to nazvala vstupom do osvetlenejšej oblasti. Kazateľ Bates povedal, že jej opis ďaleko prevyšoval akýkoľvek popis otvárajúcich sa nebes, ktorý kedy čítal od akéhokoľvek autora.

GSAM 258.2Kým hovorila a ešte bola v stave videnia, on vstal a zvolal: „Ach, ako by som si prial, aby tu dnes večer bol lord John Rosse!“ Kazateľ White sa spýtal: „Kto je lord John Rosse?“ „Ach,“ povedal kazateľ Bates, „je to ten veľký anglický astronóm. Kiež by tu bol, aby počul tú ženu hovoriť o astronómii a aby počul ten popis ‚otvárajúcich sa nebies‘. Predstihuje to všetko, čo som kedy na túto tému čítal.“ Od toho večera bol kazateľ Bates plne presvedčený, že videnia pani Whiteovej presahovali jej vedomosti a kontrolu. Toto, spolu s charakterom pokarhania a poučenia, ktoré boli dané, ho presvedčilo, že pochádzali od Boha.

GSAM 259.1Tento jav na nebi, ktorý pani Whiteová opísala v tom videní, je záležitosťou, ktorú astronómovia spomínajú len zriedka. Huygens, ktorý ho ako prvý objavil, uvádza nasledujúci popis:—

GSAM 259Slávne svetlo v meči Orióna

GSAM 259.2„Astronómovia umiestňujú tri hviezdy blízko seba v meči Orióna; keď som v roku 1656 pozoroval tú strednú cez ďalekohľad, na mieste tej jednej sa objavilo dvanásť ďalších hviezd; medzi nimi tri, ktoré sa takmer dotýkajú, a okrem nich sa objavili ešte štyri ďalšie, blikajúce ako cez oblak, takže priestor okolo nich pôsobil oveľa jasnejšie než zvyšok oblohy, ktorá sa kvôli peknému počasiu javila celkom čierna a bola viditeľná ako cez otvor v závese, cez ktorý bol voľný výhľad do inej oblasti, ktorá bola osvetlenejšia.“

GSAM 259.3William Herschel o tomto otvore na oblohe hovorí:—

GSAM 259.4„Ak jej priemer pri tejto vzdialenosti zaberá uhol 10°, čo je takmer pravda, jej veľkosť musí byť úplne nepredstaviteľná. Vypočítalo sa, že musí byť dva bilióny krát väčšia ako Slnko.“

GSAM 259Jasnejšia ako Slnko

GSAM 259.5Filozof Thomas Dick takto hovorí o tejto žiarivej hmlovine:—

GSAM 259.6„Keby sme sa nachádzali tak blízko nej, ako je polovica vzdialenosti od najbližšej hviezdy – a tá vzdialenosť je už sama osebe obrovská –, z takéhoto bodu by vyžarovala žiaru približujúcu sa žiare Slnka; a pre bytosti nachádzajúce sa v oveľa menšej vzdialenosti by zaplnila veľkú časť oblohy a javila by sa v nepopísateľnej nádhere. Ale konečný zámer takéhoto objektu, vo všetkých jeho súvislostiach a vzťahoch, sa možno odhalí až v budúcich vekoch nekonečnej existencie; a podobne ako mnohé iné objekty vo vzdialených priestoroch stvorenia vzbudzuje v mysli túžbu vidieť nádherné a tajomné scény vesmíru o niečo viac odhalené.“⁸

GSAM 260.1Kazateľ Bates na záver článku na túto tému povedal:—

GSAM 260.2„Zo všetkých predložených svedectiev (a keby bolo potrebné, mohli by sme uviesť oveľa viac) teda vidíme, že ide o najúžasnejší a nevysvetliteľný jav na nebesiach; medzeru na oblohe s obvodom viac ako jedenásť miliárd a tristoštrnásť [11 000 000 314] míľ. Slávny Huygens hovorí: ‚Nikdy som nič podobné nevidel medzi ostatnými pevnými hviezdami – voľný výhľad do inej, osvetlenejšej oblasti.‘“

GSAM 260Ďalšie svedectvo o videní planéty

GSAM 260.3Znovu citujeme pani Truesdailovú, ktorá bola prítomná pri udalosti, pri ktorej bolo udelené spomínané videnie. Hovorí:—

GSAM 260.4„Sestra Whiteová bola vo veľmi krehkom zdravotnom stave a kým sa za ňu modlili, Boží Duch spočíval na nás. Čoskoro sme si všimli, že nevníma pozemské veci. Bol to jej prvý pohľad na planetárny svet. Potom, čo nahlas spočítala mesiace Jupitera a krátko na to aj mesiace Saturnu, podala nádherný popis prstencov tejto planéty. Následne povedala: ‚Obyvatelia sú vysokí, majestátni ľudia, takí odlišní od obyvateľov Zeme. Hriech sem nikdy nevstúpil.‘ Z usmievavej tváre brata Batesa bolo zrejmé, že jeho doterajšie pochybnosti ohľadom zdroja jej videní rýchlo miznú. Všetci sme vedeli, že kapitán Bates bol veľkým milovníkom astronómie, keďže nám často ukazoval polohu mnohých nebeských telies, aby nás poučil. Keď sestra Whiteová po videní odpovedala na jeho otázky a povedala, že sa v tejto oblasti nikdy neučila ani inak nezískala vedomosti, naplnila ho radosť a šťastie. Chválil Boha a vyjadril svoju vieru, že toto videnie týkajúce sa planét bolo dané preto, aby už nikdy viac nepochyboval.“⁹

GSAM 261Náhle skrotený divoký kôň

GSAM 261.1Krátko po tomto stretnutí v Topshame sa v súvislosti s videniami odohral ďalší pozoruhodný incident, ktorý opíšem tak, ako mi ho rozprával kazateľ Bates:—

GSAM 261.2Kazateľ White mal k dispozícii čiastočne skrotené žriebä a trhový voz s dvoma lavicami, ktorý bol skonštruovaný bez prednej ochrannej dosky, mal však schodík cez prednú časť voza a železný schodík od ojí. Pri riadení žriebäťa bolo potrebné venovať mimoriadnu pozornosť, lebo ak sa ho dotkli opraty alebo čokoľvek iné na bokoch, okamžite začalo zúrivo kopať, a muselo sa neustále držať napnutými opratami, aby neutieklo. Toto žriebä patrilo človeku, ku ktorému sa chceli dostať, a keďže kazateľ White bol zvyknutý zaobchádzať s neskrotenými žriebätami, myslel si, že s týmto nebude mať žiadne vážne problémy. Keby však vedeli, že počas svojich zúrivých výstupov už predtým zabilo dvoch mužov, z ktorých jedného rozdrvilo o skaly pri ceste, možno by bol menej sebavedomý.

GSAM 261.3Pri tejto príležitosti boli vo voze štyria ľudia: kazateľ White a jeho manželka na prednom sedadle a kazateľ Bates a Israel Damon na zadnom sedadle. Kým sa kazateľ White zo všetkých síl snažil udržať koňa pod kontrolou, pani Whiteová rozprávala o pravde, keď sa na spoločnosť zoslala Božia moc a ona bola unesená do videnia, pričom sedela vo voze. V okamihu, keď pri vstupe do videnia zakričala „Sláva!“, žriebä sa náhle úplne zastavilo a sklonilo hlavu. Zároveň sa pani Whiteová v tomto stave zdvihla a so zrakom upretým nahor prekročila prednú časť voza, zostúpila na oje a rukami sa oprela o bedrá žriebäťa. Kazateľ Bates zvolal na kazateľa Whitea: „To žriebä tú ženu ukopá na smrť.“ Kazateľ White odpovedal: „Pán má teraz žriebä pod kontrolou; nechcem do toho zasahovať.“ Žriebä stálo pokojne ako starý kôň. Pri ceste sa zdvihol asi šesť stôp vysoký breh a vedľa plotu bolo trávnaté miesto. Pani Whiteová, stále so zrakom upretým nahor, ani raz sa nepozrela dolu, vyšla po brehu na trávnatú plochu, potom sa niekoľko minút prechádzala sem a tam, rozprávala a opisovala krásy novej zeme. Potom, s hlavou v tej istej polohe, zišla z násypu, podišla k vozu, vystúpila na schodíky, s rukou na zadku žriebäťa, a tak sa dostala na oje a opäť do voza. V okamihu, keď si sadla na sedadlo, prebrala sa z videnia, a v tej istej chvíli sa kôň bez akéhokoľvek pokynu od kočiša rozbehol a vydal sa na cestu.

GSAM 262.2Kým bola pani Whiteová mimo voza, kazateľ White si povedal, že koňa vyskúša a zistí, či je naozaj krotký, alebo nie. Najprv ho len ľahko švihol bičom; za iných okolností by kôň reagoval kopancom, ale teraz sa ani nepohol. Potom ho udrel dosť silno, potom ešte silnejšie a ešte silnejšie. Žriebä si údery vôbec nevšímalo, ale zdalo sa byť rovnako neškodné ako levy, ktorým anjeli zavreli papule v noci, ktorú Daniel strávil v ich jame. „Bolo to vážne miesto,“ povedal kazateľ Bates, „a bolo zrejmé, že tá istá Sila, ktorá vyvolala videnia, na tú chvíľu skrotila divokú povahu žriebäťa.“

GSAM 262.3Ak bolo toto videnie len výsledkom niektorých jej telesných neduhov, prirodzene vyvstáva otázka: Bol kôň postihnutý podobným spôsobom?

GSAM 262Svedectvo Israela Damona

GSAM 262.4Ako potvrdenie správy, ktorú mi poskytol kazateľ Bates, tu uvediem nasledujúce vyhlásenie:—

GSAM 262.5„Pred približne dvadsiatimi rokmi, hneď potom, čo som začal dodržiavať sobotu, mi Israel Damon opísal okolnosti, za ktorých sestra Whiteová mala videnie, zatiaľ čo on, kazateľ Bates, kazateľ White a jeho manželka jazdili v ľahkom voze za nepoddajným žriebäťom. Dnes som si prečítal vyššie uvedený popis udalosti, ako ho zapísal kazateľ Loughborough, a presne sa zhoduje s tým, čo mi povedal kazateľ Damon.“ Podpísaný: „R. S. Webber, Battle Creek, Michigan, 9. februára 1891.“

GSAM 263Svedectvo kazateľa Batesa o videniach

GSAM 263.1Kazateľ Bates opisuje svoju vlastnú skúsenosť takto:—

GSAM 263.2„Hoci som v nich nevidel nič, čo by bolo v rozpore so slovom, cítil som sa znepokojený a mimoriadne skúšaný a dlho som nebol ochotný uveriť, že to bolo niečo viac než len dôsledok jej dlhotrvajúceho oslabeného fyzického stavu.

GSAM 263.3„Preto som hľadal príležitosti v prítomnosti iných ľudí, keď sa mi zdalo, že jej myseľ nie je rozrušená (mimo stretnutí), aby som sa jej a jej priateľom, ktorí ju sprevádzali, najmä jej staršej sestre, pýtal a kládol doplňujúce otázky, a pokiaľ možno zistil pravdu. Počas mnohých návštev, ktoré odvtedy absolvovala v New Bedforde a Fairhavene, som ju počas našich stretnutí viackrát videl vo videní, a tiež v Topshame v štáte Maine; a tí, ktorí boli prítomní počas niektorých z týchto vzrušujúcich scén, dobre vedia, s akým záujmom a napätím som počúval každé slovo a sledoval každý pohyb, aby som odhalil podvod alebo hypnotický vplyv. A ďakujem Bohu za príležitosť, ktorú som mal spolu s ostatnými byť svedkom týchto vecí. Teraz môžem s istotou hovoriť za seba. Verím, že toto dielo pochádza od Boha a je dané na útechu a posilnenie jeho ‚rozptýleného‘, ‚roztrhaného‘ a ‚olúpeného ľudu‘ od ukončenia našej práce... v októbri 1844. Zmätený stav typu ‚Hľa, tu je!‘ a ‚Hľa, tam je!‘, ktorý od tej doby panuje, mimoriadne zmätol Boží úprimný a ochotný ľud a mimoriadne sťažil situáciu tým, ktorí neboli schopní vysvetliť mnohé protichodné texty, ktoré sa im dostali do rúk. Priznávam, že som dostal osvietenie a poučenie k mnohým pasážam, ktoré som predtým nedokázal jasne pochopiť. Verím, že je to obetavá, úprimná a ochotná dcéra Božia.“¹⁰

GSAM 263.4„Autorka ‚nečerpá obsah‘ svojich videní ‚z predchádzajúceho učenia alebo štúdia‘. Keď v decembri 1844 dostala svoje prvé videnie, ona aj celá skupina v Portlande v štáte Maine (kde vtedy bývali jej rodičia) už upustili od ‚polnočného kriku‘, považujúc ho za minulosť. Vtedy jej Pán vo videní ukázal omyl, do ktorého ona a skupina v Portlande upadli. Následne o svojom videní porozprávala skupine a oni uznali, že ich skúsenosť so siedmym mesiacom bola Božím dielom.“¹¹

GSAM 264Ako sa v roku 1847 vnímali tri posolstvá

GSAM 264.1Nasledujúci text od kazateľa Jamesa Whitea, napísaný v apríli 1847, ukáže, ako sa vtedy vnímali tri posolstvá:—

GSAM 264.2„Všetky skupiny veriacich v druhý príchod sa zhodujú, že anjel, o ktorom sa hovorí v šiestom a siedmom verši tejto kapitoly (Zjavenie 14), predstavuje posolstvo o príchode pre cirkev a svet... Úlohou druhého anjela bolo ukázať adventnému zástupu, že Babylon padol. A keďže veľká časť z nich sa o tejto skutočnosti dozvedela až vtedy, keď ich sila ‚polnočného kriku‘ prebudila práve včas, aby stihli uniknúť z cirkví pred príchodom desiateho dňa, vyplýva z toho, že od siedmeho mesiaca roku 1844 bolo a stále je posolstvo tretieho anjela varovaním pre svätých, aby ‚zotrvali‘, a nevracali sa späť a ‚neprijímali‘ znaky, ktorých sa panenský zástup zbavil počas volania druhého anjela.

GSAM 264.3„A nebolo práve takéto varovanie skutočným posolstvom pre Boží ľud od siedmeho mesiaca roku 1844? – Určite áno... Dvanásty verš znie: ‚V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša.‘ Kde si ich videl, Ján? – No predsa ‚v tomto‘, počas posolstva tretieho anjela. Keďže od siedmeho mesiaca roku 1844 prebieha čas trpezlivého čakania a keďže sa od tej doby objavila skupina ľudí, ktorí zachovávajú sobotu atď., je zrejmé, že žijeme v čase posolstva tretieho anjela.“¹²