Kapitola 4 — Čas konca

GSAM 77.1„Spýtal som sa teda: Pán môj, aký bude záver týchto vecí? Odpovedal: Daniel, choď, pretože slová sú držané v tajnosti a zapečatené až do času konca. ... Bezbožní však budú konať svojvoľne. Ani jeden bezbožný sa nepoučí, no múdri porozumejú.“ (doslovný preklad KJV).¹

GSAM 77.1„Prihovoril sa mi: Pochop, človeče, že to videnie sa týka času konca“ (doslovný preklad KJV).²

GSAM 77.1„Ty však, Daniel, zachovaj tieto slová v tajnosti a zapečať knihu až do času konca. Mnohí budú behať sem a tam a poznanie sa rozmnoží“ (doslovný preklad KJV).³

GSAM 77.1Čo sa tu myslí slovami „konca času“? Nemôže to byť samotný koniec, lebo v takom prípade by tá časť Danielovho proroctva, ktorá bola „zapečatená“, nemala pre ľudstvo žiadny význam. Keďže veci zjavené naveky patria nám⁴, táto časť musí byť v určitom čase užitočná. Výraz „konca času“ sa teda musí vzťahovať na obdobie tesne pred samotným koncom, v ktorom budú veci, o ktorých sa hovorilo Danielovi, pochopené.

GSAM 77Deň jeho prípravy

GSAM 77.2Nepochybne sa to týka času, ktorý prorok Nahum nazval „dňom jeho prípravy“. Prorok tu hovoril o zničení Ninive: „Praskot biča a hrkot kolesa, cval koní a hrmot vozov“.⁵ Pozornosť proroka je najprv upriamená na väčšiu pohromu, ktorá má postihnúť celý svet: „Vrchy sa pred ním trasú a pahorky vlnia, dvíha sa pred ním zem, svet a všetci, ktorí v ňom bývajú. Kto odolá jeho zlosti? Kto obstojí pred páľavou jeho hnevu? Jeho prchkosť sála ako oheň, až skaly pred ním pukajú.... On spôsobí koniec — súženie druhýkrát nenastane.“⁶

GSAM 78Vozy s horiacimi fakľami

GSAM 78.1Prorok hovorí o tomto dni prípravy ešte ďalej: „Vozy budú s horiacimi fakľami v deň jeho prípravy a jedle sa budú hrozne otriasať“ (doslovný preklad KJV). „Vozy sa šialene rútia ulicami a uháňajú námestiami. Vyzerajú ako fakle a mihajú sa ako blesky.“ „Prepočíta svojich mocných“ (doslovný preklad KJV). „Keď sa neistou chôdzou budú náhliť k hradbám, už tam postavili ochranný kryt.“⁷

GSAM 78.2Aký presný popis moderného bleskového vlaku, kde sprievodca neustále počíta a prepočítava svojich cestujúcich, zo stanice na stanicu, a oni zakopávajú pri chôdzi, keď je vlak v pohybe. Potom je tu obrovská spotreba jedlí na železničné podvaly, mostné konštrukcie, snehové prístrešky atď. Hovorí sa, že jedna trať cez pohorie Sierra Nevada má štyridsaťsedem míľ snehových prístreškov z jedlí. A prorok povedal, že toto bude v dni jeho prípravy.

GSAM 78.3O tomto čase konca hovorí aj prorok Joel, keď je Pánovým služobníkom daný príkaz: „Zatrúbte na roh na Sione, kričte na poplach na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodina. Áno, blízko je.“⁸

GSAM 78.4A opäť prorok Sofonáš hovorí: „Zhromaždite sa, zíďte sa, vy, nehanebné národy, skôr než sa naplní výnos a deň preletí ako pleva, predtým, než na vás dôjde páľava hnevu Hospodina, prv, ako vás zastihne deň Hospodinovho hnevu. Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, vy, čo konáte podľa jeho práva. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, azda sa skryjete v deň Hospodinovho hnevu.“⁹

GSAM 79.1Aby sme si ujasnili, čo sa myslí obdobím „konca čias“ a kedy začína, všimnime si ďalší príklad, kde sa používa ten istý termín. V jedenástej kapitole knihy Daniel sa spomína prenasledujúca moc, ktorá mala vládnuť až do času konca. Pán o tejto prenasledujúcej moci povedal: „Niektorí z tých, čo majú rozum, padnú, aby boli vyskúšaní, očistení a obielení až do času konca; lebo ten [čas konca] ešte len nastane v určenom čase.“¹⁰

GSAM 79Činnosť malého rohu

GSAM 79.2Protestantskí komentátori sa vo všeobecnosti zhodujú v tom, že túto moc a „malý roh“ z 7. kapitoly knihy Daniel vzťahujú na rímsku cirkev, ktorá mala v rukách svetskú moc počas „určeného“ času. Týmto určeným časom bol „čas, dva časy a pol času“.¹¹ Bolo to 1260 prorockých dní – tisícdvestošesťdesiat rokov – svetskej vlády malého rohu, trvajúcej od roku 538 do roku 1798 n. l. V tomto poslednom roku bola svetská moc malého rohu odňatá, v „určenom čase“. V tom čase teda ľudia prestali „padať“ rukou tejto moci, ako tomu bolo predtým. Tento rok – 1798 – teda označuje začiatok toho obdobia v tomto proroctve, ktoré sa označuje výrazom „konca čias“.

GSAM 79.3Rok 1798 uzavrel „tisícdvestošesťdesiatdní“ – tisícdvestošesťdesiat rokov –, počas ktorých Pán dal svojim „dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny“ (Starému a Novému zákonu) „prorokovať“.¹² Počas temného stredoveku prenasledovania sa Písmo uchovávalo v gréčtine a latinčine, a týmto jazykom bežní ľudia nerozumeli. Toto zadržiavanie Písma sa prirovnáva k tomu, že boli oblečení „do vrecoviny“.

GSAM 80Zavraždenie dvoch svedkov

GSAM 80.1„Keď dokončia svoje svedectvo [vo vrecovine], šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim [Satan podnecujúci a pôsobiaci prostredníctvom svetských ľudí], zvíťazí nad nimi a zabije ich. Ich mŕtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán [„je ukrižovaný“, dánska a revidovaná verzia]. Mnoho ľudí z rozličných kmeňov, jazykov a národov bude tri a pol dňa vidieť ich mŕtve telá, ale ich telá nedovolia uložiť do hrobu.“¹³

GSAM 80Vláda teroru

GSAM 80.2Zabíjanie týchto svedkov sa uskutočnilo počas „vlády teroru“ vo Francúzsku v rokoch 1792 až 1795 – tri a pol roka. Hoci francúzska revolúcia trvala asi šesť alebo sedem rokov, práve počas prvých troch a pol roka vynaložili veľké úsilie na zničenie Biblie, náboženstva a všetkých, ktorí sa odvážili hovoriť v prospech jedného či druhého. Hoci francúzska revolúcia vyhlasovala, že bojuje proti monarchii a kňazskému panstvu, v skutočnosti sa stala vojnou za vyhladenie Boha a Biblie. O dobe tesne pred revolúciou čítame:

GSAM 80.2„Nikdy nesmieme zabudnúť, že pred revolúciou v roku 1792 údajne zástancovia bezbožnosti vo Francúzsku vyzbierali medzi sebou a za jeden rok minuli 900 000 libier [4 500 000 dolárov] – ba dokonca to opakovali znova a znova – na nákup, tlač a šírenie kníh s cieľom skaziť mysle ľudí a pripraviť ich na zúfalé kroky.“¹⁴

GSAM 80Bezbožní spisovatelia

GSAM 80.3„Cestu k takejto revolúcii pripravili spisy Voltaira, Mirabeaua, Diderota, Helvetiusa, D’Alemberta, Condorceta, Rousseaua a ďalších podobného razenia, v ktorých sa snažili šíriť zásady podkopávajúce ako prirodzené, tak aj zjavené náboženstvo. Zjavenie bolo nielen spochybnené, ale úplne odsunuté stranou; Boh bol vyhnaný z vesmíru a na jeho miesto bol dosadený imaginárny prízrak pod menom Bohyňa rozumu.“¹⁵

GSAM 81.1V roku 1793 boli názory ľudí také, že divadelní herci boli hlasno oslavovaní za svoje rúhavé výpady proti Bohu a Biblii. Ako príklad uvádzame:

GSAM 81.1„Komik Monert v kostole sv. Roche [Paríž] doviedol bezbožnosť do krajnosti. ‚Bože, ak existuješ,‘ povedal, ‚pomsti svoje urážané meno. Vyzývam ťa na boj. Ty mlčíš, neodvažuješ sa vyslať svoje hromy. Kto uverí, že existuješ?‘“¹⁶

GSAM 81Rúhavé dielo v Lyone vo Francúzsku

GSAM 81.2To, ako tí, ktorí zabili Svedkov, „nanovo križujú Božieho Syna a vystavujú ho posmechu“ (List Hebrejom 6:6), sa ukáže z priebehu slávnosti, ktorú usporiadal Fouché v Lyone na počesť Chaliera, guvernéra Lyonu, ktorý bol popravený. Pred svojím príchodom do Lyonu nariadil Fouché, aby

GSAM 81.2„všetky náboženské symboly mali byť zničené a nad bránami cintorínov mal byť nápis: Smrť je večný spánok... Busta Chaliera bola nesená ulicami, za ňou nasledoval obrovský dav vrahov a prostitútok. Za nimi išiel osol nesúci evanjelium, kríž a sväté nádoby, ktoré boli čoskoro hodené do plameňov, zatiaľ čo osol bol prinútený vypiť z kalicha posvätené víno.“¹⁷

GSAM 81.3Sviatok rozumu, ktorý sa konal v Paríži, je opísaný takto:

GSAM 81.3„V sprievode sa vydali k Konventu a chátra... karikovala náboženské obrady tým najsmiešnejším spôsobom.... Muži v komžiach a plášťoch prichádzali spievajúc aleluja a tancujúc carmagnolu k pultu Konventu. Tam odložili hostiu, škatuľky, v ktorých bola uchovávaná, a sochy zo zlata a striebra. Predniesli burleskné prejavy.... ‚Ó vy,‘ zvolala delegácia zo Saint-Denis, ‚Ó vy, nástroje fanatizmu, požehnaní svätí všetkých druhov, staňte sa konečne vlastencami, povstaňte všetci naraz a slúžte krajine tým, že pôjdete do mincovne, aby vás roztavili.‘“¹⁸

GSAM 82Slovo Božie vystupuje z temnoty

GSAM 82.1„O tri a pol dňa však vstúpil do nich duch života od Boha“ (Svedkovia) a oni „vystúpili v oblaku na nebo.“¹⁹ Nastal Boží čas, aby jeho slovo vyšlo z temnoty a bolo znovu predstavené svetu. Nastal čas (1798), aby sa misijná práca vykonávala v celom svete. V roku 1804 bola založená Britská biblická spoločnosť. Nasledovali desiatky ďalších biblických spoločností a dnes je Biblia preložená do všetkých hlavných jazykov sveta. Takto sa Písmo, Dvaja svedkovia, ktorí sa dostali do popredia, kde ich všetci môžu vidieť a čítať, prirovnáva k ich vystúpeniu do neba v oblaku.

GSAM 82.2V čase Francúzskej revolúcie Voltaire vyhlásil, že o sto rokov bude Biblia zastaraná. V stotom roku od tohto dátumu sa len vo Francúzsku rozšírilo viac Biblií, než koľko ich bolo známe v čase, keď Voltaire vyslovil toto márne chvastavé vyhlásenie. A dokonca aj dom, v ktorom toto vyhlásenie urobil, sa vraj dnes používa ako biblický dom.

GSAM 82Objavenie Rosettského kameňa

GSAM 82.3S rokom 1798 súvisia u francúzskeho ľudu dva body, ktoré musíme spomenúť: Po prvé, v tom roku francúzska armáda pod velením generála Berthiera zvrhla pápežskú vládu v Ríme, čím (bez toho, aby si to uvedomovali) naplnila proroctvo týkajúce sa tejto udalosti, obsiahnuté práve v tej knihe, proti ktorej viedli vojnu; po druhé, v tom istom roku vo Fort St. Julien na ramene Nílu zvanom Rosetta francúzska armáda pri vykopávkach objavila slávny Rosettský kameň, ktorý je dnes uložený v Britskom múzeu. Na tomto kameni sa nachádza nápis v troch formách: hieroglyfy, písmo používané kňazmi; demotické písmo, forma písma používaná bežným ľudom; a gréčtina. Toto je kľúč, ktorý odomkol doteraz tajomné demotické a hieroglyfické písma. Ako to vyjadril niekto iný: „krompáč a lopata, ktoré odkryli tieto nápisy v demotických znakoch, poskytujú viac dôkazov o správnosti starovekých biblických záznamov, než pochádza z akéhokoľvek iného zdroja mimo samotných Písem.“ Tak práve tí ľudia, ktorí si mysleli, že zničia Bibliu, boli – všetci bez toho, aby si to uvedomovali – použití na to, aby naplnili proroctvo tým, že na konci tisícdvestošesťdesiat rokov odňali pápežstvu nadvládu, a zároveň objavili kľúč k tým istým písomnostiam, ktoré potvrdzujú pravdivosť Písma, ktoré sa tak usilovne snažili zničiť.

GSAM 83„vstaneš, aby sa naplnil tvoj údel“

GSAM 83.1Čo podľa anjelových slov adresovaných Danielovi malo nastať v čase konca? Od chvíle, keď počul svätého povedať: „Až do dvetisíctristo dní; potom bude svätyňa očistenᓲ⁰, jeho myseľ napĺňala úzkosť ohľadom toho, čo bude „záver týchto vecí“ a „ako dlho“ to potrvá.²¹ Nakoniec mu bolo dané na vedomie, že poznanie času nie je určené pre jeho dobu. Bolo mu povedané: „choď v ústrety koncu. Budeš odpočívať a budeš stáť vo svojom lóse na konci dní.“²²

GSAM 83.2Niektorí sa domnievali, že tento jazyk sa týkal konečného konca sveta a že v tom čase Daniel spolu s ostatným Pánovým ľudom dostane svoju odmenu a zaujme svoje dedičstvo. Hebrejské slovo pre dedičstvo, oblasť krajiny atď. je, ako sa uvádza, gheh-vel. To však nie je slovo, ktoré je v tomto verši preložené ako lós; slovo, ktoré sa tu používa, je goh rahl. Hebrejskí učenci nám hovoria, že toto slovo, goh rahl, sa v Starom zákone vyskytuje sedemdesiatšesťkrát a že ide o to isté slovo, ktoré sa používa pri opise predobrazného očistenia svätyne, kde sa hádzali lósy, aby sa určilo, ktorý z dvoch kozlov má byť zabitý. Keď veľkňaz vzal krv Pánovho kozla a vošiel do svätyne, aby vykonal očistenie, celý Izrael stál vonku, pokoroval svoje duše a vyznával svoje hriechy, aby mohli stáť bez viny a prijať požehnanie veľkňaza, keď vyjde zo svätyne. Tak v ten deň stál Izrael vo svojom lóse.

GSAM 84.1Keď malo nastať konečné očistenie svätyne, na konci dvetisíctristo dní, mal sa Danielov prípad spolu s prípadmi všetkých spravodlivých mŕtvych predložiť na posúdenie pred Bohom. Tak aj Daniel stojí vo svojom lóse.

GSAM 84Slová zapečatené až do roku 1798

GSAM 84.2V odpovedi na Danielovu otázku: „Pán môj, aký bude záver týchto vecí?“²³ mu bolo povedané: „slová sú držané v tajnosti a zapečatené do posledných čias.“²⁴ To, čo tak veľmi zamestnávalo Danielovu myseľ, bolo „kedy?“, „ako dlho?“ a „aký bude záver“. To boli body, ktoré proroka mátali a znepokojovali, a práve tieto veci mali byť uzavreté a zapečatené až do „posledných čias“, a nie celá kniha Danielova, ako si niektorí mysleli. Pred týmto obdobím v roku 1798 mali študenti proroctiev jasno ohľadom sedemdesiatich týždňov a chápali, že sa začali v roku 457 pred n. l., pričom Kristovo verejné pôsobenie, jeho smrť atď. sa odohrali v presnom súlade s výpočtom šesťdesiatich deviatich a sedemdesiatich týždňov od tohto dátumu. Toto presné naplnenie Spasiteľovho poslania v súlade s týmto výpočtom im poskytlo mocný dôkaz, že bol skutočne pravým Mesiášom a že dátum začiatku sedemdesiatich týždňov bol týmto nezmeniteľne stanovený. Skutočnosť, že nedokázali zistiť, že sedemdesiat týždňov bolo prvou časťou dvetisíctristo dní, ponechala túto záležitosť zapečatenú až do obdobia po roku 1798, ako bolo predpovedané.

GSAM 84Kľúč k 2300 dňom

GSAM 84.3Pozrime sa teraz na fakty v tejto veci. Až do roku 1798 nemali vykladači proroctiev žiadne svetlo ohľadom toho, kedy sa dvetisíctristo dní skončí. Rozumeli symbolom, soche a šelmám z Danielovej knihy, ale nedokázali určiť, kde sa dvetisíctristo dní skončí, lebo dovtedy nemali žiadne pochopenie toho, kedy sa tieto dni začali. Ako dôkaz k tomuto bodu čítame v časopise Midnight Cry, adventistickom periodiku vtedy vydávanom v New Yorku, pod dátumom 15. júna 1842: „Je naozaj zaujímavé zistiť, že rôzni nezávislí autori od roku 1798 videli to, čo predtým nikto nevnímal – že sedemdesiat týždňov bolo kľúčom k dvetisíctristo dňom.“

GSAM 85Mnohí objavujú svetlo

GSAM 85.1Keďže toto poznanie bolo „zapečatené“, kým nenastal čas určený Pánom na jeho odhalenie pre pochopenie jeho ľudu, takisto je pravda, že keď nastal „koniec času“, mnohí mali behať sem a tam po Písmach a hľadať tieto veci. Porovnaním niekoľkých prekladov tohto textu sa táto myšlienka stane veľmi jasnou.

GSAM 85.2Dr. Adam Clarke hovorí: „Mnohí sa budú snažiť vyhľadať zmysel; a poznanie sa týmto spôsobom rozšíri.“

GSAM 85.3V revidovanej nemeckej Lutherovej Biblii čítame: „Tak sa mnohí budú nad ňou skláňať a nájdu veľké pochopenie.“

GSAM 85.4V nemeckej paralelnej Biblii sa píše: „Mnohí to prejdú a tak sa poznanie rozmnoží.“

GSAM 85.5Nemecká Biblia L. Van Ess, ktorú pápež povolil aj katolíckym čitateľom, to prekladá takto: „Mnohí ju budú prechádzať a poznanie bude veľké.“

GSAM 85.6Vo švédskej Biblii sa píše: „Mnohí v nej budú hľadať a poznanie bude veľké.“

GSAM 85.7V revidovanej dánsko-nórskej Biblii sa píše: „Mnohí budú horlivo hľadať a poznanie sa stane veľkým.“

GSAM 85.8V časopise Midnight Cry z 15. júna 1842 čítame o tomto hľadaní a získavaní poznania o tom, čo bolo pred rokom 1798 zapečatené: „Nie je to úžasná zhoda okolností, že toľko autorov, ktorí sa navzájom nepoznali, dospelo k rovnakému záveru približne v rovnakom čase?“

GSAM 86.1Týmto predkladáme zoznam dvadsiatich rôznych osôb a skupín, ktoré objavili pravdu týkajúcu sa skončenia dvetisíctristo dní, a to nie prostredníctvom vzájomnej komunikácie, ale ako výsledok usilovného skúmania Písma pod vplyvom Božieho Ducha. Na čele tohto zoznamu uvádzame Williama Millera zo štátu New York; potom nasledujú A. J. Krupp z Filadelfie v Pensylvánii; Dávid McGregor z Falmouthu v štáte Maine; Edward Irving z Anglicka; Archibald Mason zo Škótska; W. E. Davis z Južnej Karolíny; Jozef Wolff, ktorý pôsobil v rôznych častiach Ázie; Alexander Campbell vo svojej debate s Robertom Owenom v roku 1829; kapitán A. Landers z Liverpoolu v Anglicku; Leonard Heinrich Kelber zo Štutgartu v Nemecku; Lacunza zo Španielska; Hentzepeter z Haagu v Holandsku; Dr. Capadose z Amsterdamu v Holandsku; Rau z Bavorska; kňazi z Tatárska v roku 1821; študenti Biblie z Jemenu vo svojej knihe s názvom „Seera“; Hengstenberg v inej časti Nemecka; Rusi pri Kaspickom mori; molokáni na brehoch Baltského mora atď.

GSAM 86.2Ako sa táto téma z času na čas otvárala študentom proroctiev, a to bez toho, aby sa navzájom poznali, ukáže nasledujúci text:—

GSAM 86.3V časopise Midnight Cry z 15. júna 1842 sa nachádzajú tieto slová: „Práve sme dostali knihu s nasledujúcim názvom: ‚Two Essays on Daniel’s Prophetic Numbers of 2300 Days, and a Christian’s Duty to Inquire into the Church’s Deliverance, autor Archibald Mason, kazateľ evanjelia, Wishawtown, Škótsko, Newberg. Vytlačené podľa glasgowského vydania, tlačiar Ward M. Gazeley, 1820.‘ V tejto knihe Mason hovorí: ‚Nedávno som videl malú brožúru, ktorú prvýkrát vydal v Amerike reverend Wm. E. Davis z Južnej Karolíny a ktorá bola znovu vydaná v roku 1818 vo Warkingtone na juhu Anglicka. Tento autor tvrdí, že dvetisíctristo dní sa začalo so sedemdesiatimi týždňami (kap. 9:24). S týmto názorom som nútený súhlasiť.‘“

GSAM 87Davis z Južnej Karolíny

GSAM 87.1V tom istom čísle časopisu Midnight Cry redaktor uviedol: „Davisova kniha musela byť napísaná okolo roku 1810.“ Hovoriac o úvahách uvedených v knihe, konštatuje: „Čitateľ by si mohol skutočne myslieť, že číta diela Millera, Litcha, Storesa alebo Halea, ale veríme, že nikto zo súčasných autorov píšucich o druhom príchode nevedel o existencii tejto knihy až do minulého týždňa. Redaktor tohto časopisu [Cry] o nej nikdy predtým nepočul. Davisov postoj k času, ktorý podporoval Mason, bol taký, že dvetisíctristo dní sa skončí v židovskom roku 1843 – v našom roku 1844.“

GSAM 87Jozef Wolff a dvadsať ďalších

GSAM 87.2V časopise Midnight Cry z 31. augusta 1843 čítame, že „v roku 1822 Jozef Wolff (z Anglicka) vydal knihu s názvom ‚He Will Come Again, the Son of Man in the Clouds of Heaven‘.“ A ďalej, že „v roku 1826 sa v Londýne stretlo dvadsať osôb všetkých ortodoxných vyznaní s pánom Wolffom, aby študovali Bibliu. Jednohlasne dospeli k rovnakému záveru. K tisícdvestošesťdesiat rokom pripočítali 45 rokov.“ Pripočítaním 45 rokov k tisícdvestošesťdesiat rokom, ktoré sa skončili v roku 1798, by sme sa dostali na koniec roku 1843 podľa židovského kalendára, čo je v skutočnosti náš rok 1844.

GSAM 87Postoj Alexandra Campbella

GSAM 87.3V tom istom čísle časopisu sa o Alexandrovi Campbellovi uvádza, že „v roku 1829 viedol svoju slávnu debatu s Robertom Owenom, neveriacim, v ktorej tvrdil, že Danielove videnia siahajú až do konca času, že dvetisíctristo dní sú roky a skončia sa približne 1847 rokov od narodenia Krista, čo bolo podľa jeho vlastného výpočtu o štyri roky skôr, ako sa všeobecne uvádza.“ Podľa jeho výpočtu by sa teda dvetisíctristo dní skončilo na konci 1843 plných židovských rokov od obdobia n. l. – v skutočnosti teda v roku 1844.

GSAM 88.1V časopise Midnight Cry z 21. septembra 1843 sa nachádza vyhlásenie týkajúce sa knihy s týmto názvom: „A Voice to Britain and America, in a Scriptural statement of the second advent of our Lord and Saviour, which we daily pray for, saying, ‚príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi,‘²⁵ od kapitána A. Landersa z Liverpoolu, vydané S. Kent and Co., 1839.“

GSAM 88.2„On, podobne ako ostatní, uvádza výpočet času, pričom koniec dvetisíctristo dní stanovuje na rok 1847 od skutočného narodenia Krista.“ To by bol náš rok 1844, keďže sa narodil štyri roky pred bežným datovaním.²⁶

GSAM 88Leonard Heinrich Kelber

GSAM 88.3V časopise Review and Herald z 17. mája 1892 sa nachádza článok kazateľa L. R. Conradiho z Hamburgu v Nemecku, v ktorom píše:—

GSAM 88.4„Väčšina našich čitateľov už možno počula o známom luteránskom prelátovi Bengelovi, ktorý v minulom storočí [podľa Schaffa zomrel Bengel v roku 1751] stanovil čas príchodu nášho Pána na rok 1836, pričom svoje výpočty zakladal na čísle 666 zo Zjavenia. Ale dlho pred uplynutím tohto termínu začal písať iný muž, hlavný školský riaditeľ menom Leonard Heinrich Kelber. Jeho prvá brožúra vyšla v roku 1824 pod názvom ‚Koniec je blízko‘ a obsahovala výklad Matúša 24 a 25. Bola vytlačená v Bavorsku. V roku 1835 však vo Štutgarte vyšla rozsiahlejšia brožúra s rovnakým názvom, ktorá mala 126 strán. Táto brožúra bude predmetom osobitného záujmu a aby si naši čitatelia mohli urobiť lepšiu predstavu, pridávam preklad titulnej strany: ‚Koniec sa blíži, čo je dôkladne a presvedčivo dokázané na základe Slova Božieho a najnovších udalostí; čo úplne vyvracia všetky predsudky proti očakávaniu príchodu nášho Pána alebo odhadovaniu času; jasne ukazuje, ako sa prelát Bengel mýlil o sedem rokov, pokiaľ ide o veľký rozhodujúci rok; lebo nie rok 1836, ale rok 1843 je konečným termínom, kedy sa skončí veľký boj medzi svetlom a tmou a na zemi začne dlho očakávaná vláda pokoja nášho Pána Ježiša.‘

GSAM 89.1„Druhé vydanie vyšlo v roku 1841, tiež v Štutgarte, a pokiaľ viem, ďalšie v Sasku. Ako naznačuje titulná strana, táto brožúra po vyvrátení bežných predsudkov jasne a výslovne ukazuje existujúcu súvislosť medzi dvetisíctristo dňami z 8. kapitoly knihy Daniela a sedemdesiatimi týždňami z 9. kapitoly knihy Daniela a viaže ich na rok 1843 (podľa židovského kalendára 1843 – podľa nášho 1844). V zvyšnej časti knihy potom na základe znamení čias ukazuje, že táto udalosť musí byť blízko.

GSAM 89.2„Už samotná skutočnosť, že vyšlo niekoľko vydaní, svedčí o záujme, ktorý táto brožúra vzbudila. Brat Schäche, ktorý dnes žije v Austrálii, videl jej inzerát dokonca aj vo vzdialenej provincii Sliezsko a po jej objednaní si ju s veľkým záujmom prečítal za zamknutými dverami. V knihe sa nedá nájsť žiadna stopa o tom, že by autor mal akékoľvek vedomosti o podobnom hnutí vo svete, a predsa prostredníctvom Božieho Ducha dospel k tým istým záverom.

GSAM 89.3„V roku 1842 napísal ešte rozsiahlejšiu brožúru s 286 stranami, tiež v Štutgarte, s názvom ‚Základné a biblické úvahy o stvorení a trvaní sveta; alebo dôkladná odpoveď na otázku: Prečo Boh stvoril svet v šiestich po sebe nasledujúcich dňoch — blízkosť príchodu nášho Pána na súd nad antikristom — veľké a radostné udalosti roku 1843.‘“

GSAM 89„Ben Ezra“ (Lacunza)

GSAM 89.4Okolo roku 1812 vydal Lacunza v Španielsku knihu s názvom The Coming of Messiah in Majesty and Glory. Autor si zvolil pseudonym „Ben Ezra“ a predpokladá sa, že bol obráteným Židom. Edward Irving z Anglicka, po tom, čo začal pracovať na svojom diele o druhom príchode, preložil uvedenú knihu do angličtiny. Tak sa jej posolstvo šírilo aspoň v dvoch jazykoch.

GSAM 89.5Je naozaj zaujímavé, po uplynutí toľkých rokov zosumarizovať závery rôznych bádateľov, ktorí od začiatku minulého storočia až do roku 1840 vypočítavali obdobie dvetisíctristo dní a sedemdesiat týždňov považovali za prvú časť tohto obdobia, a zistiť, že sa všetci zhodujú v tom, že toto obdobie sa skončilo v roku 1844.

GSAM 90Rok 1844 – skutočný koniec 2300 dní

GSAM 90.1Môže vyvstať otázka: Môžeme si byť istí, že rok 1844 je skutočným dátumom ukončenia dvetisíctristo dní? Áno! Lebo tak isto, ako sa falošné naplnenie proroctva nemôže stať v správnom čase pre skutočné naplnenie, tak isto musíme dospieť k záveru, že rok 1844 je správnym koncom dvetisíctristo dní. Boh, ktorý toto poznanie zapečatil až do roku 1798 a sľúbil, že vtedy zažiari svetlo, svojím neomylným Duchom viedol tých, ktorí Ho úprimne hľadali, aby správne pochopili túto dobu. Nastal Jeho čas, aby sa „poznanie“ o tejto téme „rozšírilo“, a On dal pravé svetlo.

GSAM 90.2Keďže sme našli koniec času, ktorý bol zverený do pochopenia ľudí v období „konca času“, je dobré zamyslieť sa nad významom tohto objavu. Zistili sme, že v tomto období, pri ukončovaní evanjelizačného diela, má byť vyhlásený presný čas na konanie súdu. „A videl som,“ hovorí Ján, „iného anjela letieť stredom neba: Mal večné evanjelium, aby ho ohlasoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“²⁷ Skutoční anjeli nehlásajú evanjelium ľuďom. Človek je prostredníkom, ktorého si sám Pán vyvolil, aby hlásal jeho evanjelium až do konca sveta.²⁸ Tento anjel je teda symbolom evanjeliového posolstva, ktoré oznamuje, že nastal čas, aby „sa začal súd v Božom dome“.²⁹ Takéto posolstvo nemohlo byť z Písma zverejnené, kým sa v Písme nenašiel čas, ktorý vedie k súdu. Obdobie dvetisíctristo dní, ako už bolo naznačené, siaha až k vyšetrujúcemu súdu Božieho ľudu.

GSAM 91Deň zmierenia – čas súdu

GSAM 91.1Deň zmierenia, očistenie pozemskej svätyne, bol a je Židmi dodnes chápaný ako deň súdu. A aj teraz, keď sú rozptýlení a nemôžu vykonávať všetky obrady z dávnych čias, ktoré súviseli s týmto slávnostným dňom, je tento deň dodržiavaný ako deň súdu. Ako dôkaz toho najprv citujeme zo židovských novín vydávaných v San Franciscu v Kalifornii s názvom The Jewish Exponent, orgánu ortodoxných Židov západne od Skalnatých hôr. V čísle zo septembra 1892 bolo oznámenie, že pred vydaním ďalšieho čísla príde siedmy mesiac a Deň zmierenia. Siedmy mesiac nazývajú Tišri a šiesty Elul; v novinách sa teda uvádzalo: „Mesiac Elul je tu a každé ráno v ortodoxných synagógach zaznievajú varovné tóny šofaru [trubky, na ktorú sa malo trúbiť od prvého do desiateho dňa siedmeho mesiaca, Žalm 81:3, 4], ktoré nabádajú k príprave na deň spomienky a konečný súd Jom Kippur.“ Keďže sa blížil koniec mesiaca Elul, šiesteho mesiaca, a mal sa začať mesiac Tišri, siedmy mesiac, počuli každé ráno počas desiatich dní trúbenie, ktoré v tomto predobraznom systéme ohlasovalo konečný súd roka.

GSAM 91Svedectvo židovského rabína

GSAM 91.2Opäť, v roku 1902, rabín Isidore Myers z veľkej židovskej kongregácie v San Franciscu v Kalifornii pri oznamovaní Dňa zmierenia povedal: „Pri prekračovaní prahu času z jedného roka do druhého Izraelita dostáva dôraznú pripomienku stvorenia a univerzálnej zvrchovanosti Stvoriteľa a je vyzývaný, aby za zvuku trúbky oslávil, takpovediac, výročie zrodu času a korunovácie veľkého Kráľa. Ten istý hlas trúbky, alebo šofaru, ho zároveň vyzýva, aby retrospektívne preskúmal svoje činy z uplynulého roka, zatiaľ čo s chvením stojí pred vševidiacim okom Večnej spravodlivosti, ktorá sedí na tróne súdu.“

GSAM 92.1Keďže v židovskej chrámovej službe sa svätyňa očisťovala raz ročne, Danielovi muselo byť zrejmé, že toto očistenie svätyne na konci dvetisíctristo dní sa musí týkať niečoho iného ako každoročnej predobraznej služby. Pán už svojmu ľudu nariadil, že pri používaní symbolov v proroctvách sa uvedený čas má počítať tak, že „rok sa bude počítať za deň“.³⁰ Toto obdobie dvetisíctristo dní sa teda, ako sme videli, vzťahuje na ukončenie Kristovho diela ako veľkňaza v nebeskom svätostánku – na vyšetrujúci súd tých, ktorých prípady boli prostredníctvom vyznania predložené do nebeského svätostánku.

GSAM 92Posolstvo o súde, ktoré malo prísť v roku 1844

GSAM 92.2Keď bolo zistené, kedy sa začne súd svätých, otvorila sa cesta, aby v Pánovom poradí udalostí, ako je to zaznamenané v proroctve, mohlo byť zvestované posolstvo: „Prišla hodina jeho súdu.“ Všimnite si, že sa tu nehovorí, že hneď po zistení tohto obdobia bude posolstvo zvestované, ale že svetlo, ktoré bolo predtým „zapečatené“, má byť objasnené. Jasne vidíme, že sa to naplnilo. V nasledujúcich kapitolách sa ukáže, že Pán rovnako presne určil čas, kedy bude zvestované posolstvo o príchode, a rovnako doslovne bolo toto zvestovanie oznámené svetu.