Kapitola 8 — Svadobná hostina Baránka

GSAM 134.1„JEDEN človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené.“¹

GSAM 134.2„Blahoslavení sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu.“²

GSAM 134.3Večera je posledným jedlom dňa. V tomto podobenstve sa vyskytujú tri pozvania na večeru. Toto podobenstvo nesmieme zamieňať s pozvaniami na „obed“, o ktorých sa hovorí v Matúšovi 22:1–7. „Obed“ je poludňajšie jedlo. V podobenstve o pozvánkach na obed sa dozvedáme, že tých, ktorí pozývali, „zhanobili“ a zabili, a že bol zabitý dokonca aj kráľov syn. Kráľ, ktorý poslal pozvánku, „zničil vrahov a ich mesto vypálil.“

GSAM 134.4Toto podobenstvo o pozvánkach na „obed“, ktoré ukazuje osud tých, ktorí túto pozvánku najprv odmietli, výstižne znázorňuje to, čo skutočne postihlo tých, ktorí odmietli Kristovo evanjelium a zabili ho aj jeho apoštolov. Pán vyslal proti tomuto národu vojská a „zničil vrahov a ich mesto vypálil“ – Jeruzalem.

GSAM 134Pozvanie na večeru

GSAM 134.5Toto pozvanie na večeru v podobenstve sa nepochybne vzťahuje na „Baránkovu svadobnú hostinu“. Na tých, ktorí sú pozvaní na túto „svadobnú hostinu“, je vyslovené požehnanie. Svadobná hostina nasleduje po svadbe. Svadba Baránka sa odohráva pred jeho príchodom; lebo, ako sme už videli, keď Kristus konečne príde, má sa „vrátiť zo svadby“.³

GSAM 135.1Toto pozvanie na svadobnú hostinu teda musí byť totožné s Posolstvom prvého anjela zo Zjavenia 14 a s oznámením o čase z desiatej kapitoly, na ktoré sme už poukázali. Ako zaznamenal Lukáš, toto prvé pozvanie na hostinu smeruje k „pozvaným“. Kto boli tí, ktorí boli pozvaní? – Tí, ktorí počuli a prijali Kristovo evanjelium. Vyznávajú, že milujú Krista a že milujú jeho druhý príchod ako plné naplnenie svojej nádeje. Prečo by sa pozvanie nemalo najprv týkať práve ich? Tak ako bolo potrebné, aby evanjelium bolo najprv zvestované Židom, ktorí mali Písmo a tvrdili, že očakávajú príchod Mesiáša⁴, tak aj posolstvo o Kristovom druhom príchode bolo najprv prednesené tým, ktorí tvrdili, že sú jeho nasledovníkmi a že milujú jeho príchod.

GSAM 135Výzva pre tých, ktorí boli pozvaní

GSAM 135.2Prvé pozvanie na večeru, určené tým, ktorí boli pozvaní, sa musí týkať cirkví. A v skutočnosti sa hlásanie blížiaceho sa príchodu Krista od roku 1833 do jari 1844 uskutočňovalo v cirkvách a do značnej miery ho podporovali aj kazatelia týchto cirkví. William Miller po prvýkrát uverejnil svoje názory na blížiaci sa príchod Krista v baptistických novinách v Brandone vo Vermonte. Jeho činnosť a činnosť jeho spolupracovníkov až do apríla 1844 sa odohrávala prevažne v kostoloch alebo sálach, ktoré im poskytli vtedajšie cirkvi.

GSAM 135.3Kazateľ Himes takto hovorí o činnosti kazateľa Millera až do jari roku 1844:

GSAM 135.3„Pôsobil medzi všetkými stranami a sektami, bez toho, aby zasahoval do ich organizácií alebo disciplíny, veriac, že členovia rôznych cirkví si môžu zachovať svoje postavenie a zároveň sa pripraviť na príchod svojho Kráľa.“

GSAM 135.4Kazateľ Himes, keď hovorí o spoločnej práci svojej a kazateľa Millera, ďalej uvádza: „Väčšina kazateľov a cirkví, ktoré otvorili svoje dvere nám a našim bratom, ktorí hlásali doktrínu o príchode, s nami spolupracovala až do posledného roka“ – do roku 1844.

GSAM 136Otvorené dvere pre posolstvo

GSAM 136.1O svojej práci a jej povahe povedal Wm. Miller:

GSAM 136.1„Otvorili sa mi dvere, aby som hlásal túto doktrínu o druhom príchode Krista takmer vo všetkých cirkevných denomináciách, takže som dokázal vyhovieť len malej časti týchto výziev... Na každom mieste, kde som bol, najzbožnejší, najoddanejší a najživší členovia cirkví najochotnejšie prijímajú takto hlásané názory; zatiaľ čo svetskí vyznávači, farizeji, fanatici, pyšní, povýšení a sebeckí sa vysmievajú a zosmiešňujú doktrínu o druhom príchode Krista.“

GSAM 136.2Pokiaľ ide o povahu adventného posolstva, možno o ňom povedať to isté, čo D’Aubigné povedal o reformácii – že „bola uskutočnená v mene duchovného princípu. Za svojho učiteľa vyhlásila Slovo Božie, za spásu vieru, za zbraň Ducha Svätého a práve týmito prostriedkami odmietla všetky svetské prvky.“

GSAM 136Mocná vlna duchovného prebudenia

GSAM 136.3Povahu duchovných prebudení, ktoré nasledovali po hlásaní adventného posolstva, takto opisuje L. D. Fleming, kazateľ kresťanskej cirkvi na Casco Street v Portlande v štáte Maine:

GSAM 136.4„Záujem, ktorý vzbudili jeho [Wm. Millerove] prednášky, je toho najrozvážnejšieho a najnezaujatejšieho druhu, a hoci ide o najväčšie duchovné prebudenie, aké som kedy videl, je v ňom najmenej vášnivého vzrušenia. Zdá sa, že najsilnejšie pôsobí na mužskú časť spoločenstva. Tento účinok spôsobuje toto: Brat Miller jednoducho vezme meč Ducha, vytasený a holý, a priloží jeho ostrú čepeľ na nahé srdce, a tá reže! To je všetko. Pred čepeľou tejto mocnej zbrane padá nevera a univerzalizmus chradne. Falošné základy miznú a babylonskí obchodníci žasnú. Zdá sa mi, že toto musí byť zo všetkého, čo moderná doba zažila, asi najbližšie k apoštolským duchovným prebudeniam.“

GSAM 137Skúsenosť v Richmonde, Maine

GSAM 137.1Ako ilustráciu diela duchovného prebudenia, ktoré sprevádzalo kázanie doktríny o príchode, citujeme zo správy človeka, ktorý sa aktívne zapájal do adventného hnutia. Keď hovorí o štvrťročnom stretnutí, ktoré sa konalo v Richmonde v štáte Maine a na ktorom bolo zastúpených tridsať cirkví Freewill Baptist, hovorí:—

GSAM 137.2„Keď som vošiel do modlitebne, kazateľ Rollins, ktorý sedel vedľa kazateľnice na druhom konci sály, vstal a povedal: ‚Brat White, posaďte sa sem ku mne.‘ Po kázni bola poskytnutá možnosť vystúpiť s poznámkami a ja som slobodne hovoril o kresťanskom živote a o víťazstvách spravodlivých pri druhom príchode Krista. Mnohé hlasy volali: ‚Amen! Amen!‘ a väčšina v tom veľkom zhromaždení mala slzy v očiach... Tesne pred koncom toho stretnutia, po tom, čo som dal svoj súhlas, kazateľ Rollins vstal a povedal: ‚Brat White, ktorý sedí po mojej pravici, bude dnes večer v modlitebni v Reede hovoriť o druhom príchode nášho Pána Ježiša Krista. Poďte, bratia, a počujte to na vlastné uši. Máme dosť miesta, aby sme vás všetkých prijali. Poďte, bratia, nikomu z vás neublíži, ak si vypočujete túto tému... Veľmi dobre vedel, že väčšina jeho bratov opustí svoje zhromaždenie v dedine a pôjde tri míle, aby ma počuli, a že ich naplánované pracovné zasadnutie sa tým preruší. A tak sa aj stalo. Tri štvrtiny kazateľov a takmer všetci delegáti odišli a modlitebňa v Reede bola už zavčasu preplnená. Moja téma bola Matúš 24. Duch Boží mi dal veľkú slobodu. Záujem bol úžasný.

GSAM 137.3„Keď som na záver vyzval kresťanov, aby sa plne zasvätili a boli pripravení, a hriešnikov, aby hľadali Krista a pripravili sa na príchod Syna človeka, Božia moc na mňa zostúpila do takej miery, že som sa musel oboma rukami opierať o kazateľnicu. Bola to slávnostná chvíľa. Keď som videl stav hriešnikov, stratených bez Krista, volal som na nich so slzami v očiach a niekoľkokrát som opakoval: ‚Príď ku Kristovi, hriešnik, a buď spasený, keď sa zjaví vo svojej sláve. Príď, ubohý hriešnik, skôr než bude príliš neskoro. Príď, hriešnik, ubohý hriešnik, príď.‘

GSAM 138.1„Atmosféra bola nesmierne slávnostná. Kazatelia aj ľudia plakali, niektorí nahlas. Na konci každej výzvy hriešnikom sa po celom zhromaždení ozývalo všeobecné stonanie. Stál som na nohách, vysvetľoval som túto kapitolu a napomínal som viac ako dve hodiny a začínal som byť chrapľavý. Prestal som hovoriť a nahlas som plakal nad týmto drahým ľudom s takou hĺbkou citu, akú pozná len ten, koho Boh povolal, aby hlásal svoju pravdu hriešnikom. Bola deviata hodina a dať slovo aj ostatným by znamenalo predĺžiť zhromaždenie až do polnoci. Najlepšie bolo ukončiť ho, kým ešte pretrvávalo hlboké dojatie, ale nie skôr, ako všetci dostali šancu rozhodnúť sa pre Pána. Potom som vyzval všetkých v zhromaždení, ktorí by sa ku mne chceli pripojiť v modlitbe, a tých, ktorí si želali byť predstavení pred trónom milosrdenstva, aby boli pripravení s radosťou privítať Spasiteľa pri jeho druhom príchode, aby vstali. Každá duša v tom veľkom dome, ako mi neskôr oznámili ľudia z rôznych častí sály, vstala. Po krátkej chvíli modlitby sa zhromaždenie skončilo.

GSAM 138.2„Nasledujúce ráno som sa vrátil do dediny v sprievode najmenej siedmich osmín účastníkov toho štvrťročného zhromaždenia Freewill Baptist. Každý rozprával, aké slávne zhromaždenie navštívili predchádzajúci večer.

GSAM 138Výzvy na kázanie na iných miestach

GSAM 138.3„Počas prestávky ma delegáti a kazatelia pozvali, aby som sa s nimi dohodol na termínoch, kedy by som mohol prednášať v niekoľkých zboroch na tom štvrťročnom zhromaždení, ktoré disponovali priestrannými modlitebnými domami. Bolo vtedy v polovici februára a bolo rozhodnuté, že zostáva už len nie viac ako šesť týždňov, počas ktorých bude možné spoľahlivo jazdiť na saniach, čo ľuďom poskytne dobrú príležitosť zúčastniť sa zhromaždení. Na moju činnosť počas týchto šiestich týždňov bolo vybraných dvanásť najdôležitejších miest. Mal som predniesť desať prednášok, čo by znamenalo, že budem musieť vystúpiť dvadsaťkrát týždenne. To mi nechávalo len pol dňa týždenne, čo som zvyčajne potreboval na cestu pätnásť alebo dvadsať míľ do ďalšieho miesta stretnutia.“⁵

GSAM 139Stovky obrátených

GSAM 139.1Po kázaní o doktríne druhého príchodu všade nasledovali duchovné prebudenia a obrátenie stoviek ľudí, a to najmä v období, keď sa blížil koniec židovského roka 1843 (21. marca 1844). Práve počas tej zimy autor tohto textu vo svojej rodnej dedine – Victor v štáte New York – po prvýkrát počul o tejto téme a hoci mal len dvanásť rokov, prijal, nakoľko tomu rozumel, vieru v druhý príchod. Na ľudí to skutočne zapôsobilo veľmi silne, nielen na zhromaždeniach, ale všade. Victor bol v tom čase len dedinou s približne dvesto obyvateľmi, ale okolie bolo husto osídlené. V dôsledku tej série zhromaždení, ktoré sa konali v tejto malej dedine, bolo hlásených päťsto obrátených.

GSAM 139Svedectvo z Methodist Year Book

GSAM 139.2Pokiaľ ide o mohutnú vlnu duchovného prebudenia, ktorá nasledovala po zvestovaní druhého príchodu, v Methodist Year Book nachádzame, že „počas štyroch rokov od roku 1840 do roku 1844 došlo v Amerike k 256 000 obráteniam“. To, čo platilo v Amerike, platilo rovnako aj v ostatných krajinách, kde bolo toto volanie vyslovené. „S kázaním išla mocná sila a duše sa obracali všade.“ Keďže prvé pozvanie na svadobnú hostinu smerovalo k cirkvám – „pozvaným“ –, prostredníctvom nich sa rozšírilo na všetkých, ktorí by chceli prísť a mať podiel na spáse čakajúcej na Boží ľud. Či už bolo posolstvo kázané, modlené alebo spievané v „adventných melódiách“, toto dielo sprevádzalo mocné pôsobenie Božieho Ducha.

GSAM 140Kázanie detí vo Švédsku

GSAM 140.1V tejto súvislosti si všimneme, ako Pán pôsobil, aby zaviedol zvestovanie v tých krajinách, kde zákon zakazoval kázať čokoľvek, čo bolo v rozpore s „ustanovenou cirkvou“. Švédsko bolo jednou z týchto krajín. Tam Pán použil malé deti, aby zaviedli toto dielo. Prvý prípad tohto zjavenia sa odohral v lete roku 1843 v Eksjö na juhu Švédska. Malé dievčatko, ktoré malo len päť rokov a nikdy sa nenaučilo čítať ani spievať, jedného dňa veľmi slávnostným spôsobom správne zaspievalo dlhú luteránsku pieseň a potom s veľkou silou vyhlásilo: „Prišla hodina Jeho súdu,“ a nabádalo rodinu, aby sa pripravila na stretnutie s Pánom, lebo On čoskoro príde. Neobrátení členovia rodiny prosili Boha o milosrdenstvo a našli odpustenie. Toto hnutie sa šírilo z mesta do mesta, pričom posolstvo hlásali aj ďalšie deti. Podobné hnutie medzi deťmi sa do určitej miery prejavilo aj v Nórsku a Nemecku.

GSAM 140„Áno! Musel som kázať“

GSAM 140.2V roku 1896, keď som viedol zhromaždenia v sedemnástich rôznych častiach Švédska, prešiel som cez niekoľko miest, kde deti kázali v roku 1843, a mal som príležitosť porozprávať sa s tými, ktorí počuli to kázanie, aj s mužmi, ktorí kázali, keď boli deťmi. Povedal som jednému z nich: „Kázal si posolstvo o príchode, keď si bol chlapec?“ On odpovedal: „Kázal! Áno, musel som kázať. Nemal som v tej veci žiadnu voľbu. Zosadla na mňa sila a ja som vyslovil to, čo ma tá sila prinútila vysloviť.“

GSAM 140Boquist a Walbom v Örebro, Švédsko

GSAM 140.3V kraji Örebro sa táto činnosť rozšírila až do tej miery, že aj starší ľudia začali hlásať toto posolstvo. Vtedy civilné úrady, podnecované kňazmi „štátnej cirkvi“, zatkli dvoch mladých chlapcov, osemnásťročného Walboma a pätnásťročného Oleho Boquista, s tým, že z nich urobia verejný príklad. Bičovali im holé chrbty brezovými prútmi a s krvácajúcimi ranami ich uväznili vo väzení v Örebro. Keď sa im rany zahojili, vyviedli ich z väzenia a spýtali sa ich: „Prestanete kázať túto náuku?“ Hoci ich druhýkrát zbili prútmi a opäť im otvorili rany, jediná odpoveď, ktorú od nich dostali, bola: „Budeme kázať to, čo nám prikazuje Pán.“ Vďaka príhovoru jednej významnej farníčky z Örebra nariadil kráľ Oskar I. úradom, aby tých chlapcov prepustili z väzenia a nechali tých ľudí na pokoji. Tak bolo vo Švédsku dosiahnuté víťazstvo pravdy.

GSAM 141Boquistovo svedectvo

GSAM 141.1V časopise Review and Herald z 7. októbra 1890 sa nachádza veľmi zaujímavý príbeh o kázaní detí, ktorý napísal sám O. Boquist. Píše:—

GSAM 141.2„V roku 1843 vzniklo medzi ľuďmi vo farnosti Karlskoga v kraji Örebro náboženské hnutie. Vodcami tohto hnutia boli deti a mladí muži, ktorých nazývali ‚rapare‘. Títo kázali s božskou silou a pred ľuďmi s veľkou rozhodnosťou hlásali, že nadišla hodina Božieho súdu.

GSAM 141.3„Na jeseň toho istého roku som ja, O. Boquist, vtedy pätnásťročný, spolu s ďalším mladíkom, Erikom Walbomom, osemnásťročným, bol tak ovplyvnený touto neviditeľnou silou, že sme jej nedokázali v žiadnom prípade odolať. Hneď ako nás táto nebeská sila zachvátila, začali sme hovoriť k ľuďom a hlasno hlásať, že nadišla hodina súdu, pričom sme ich odkazovali na Joel 2:28–32 a Zjavenie 14:6, 7.“

GSAM 141Deti vo videní

GSAM 141.4Ľudia mi povedali, že tí, ktorých takto ovplyvnila táto nebeská sila, prestali vnímať všetko okolo seba. V skutočnosti mali videnie od Boha a hovorili s takou silou, ktorá mala mocný presvedčivý vplyv. Hovorili, že tieto malé deti, keď boli pod týmto vplyvom, hovorili s takou silou a dôstojnosťou ako dospelí muži a ženy. Tí, ktorí to videli, preto dospeli k záveru, že to bol Pán, kto ich prorocky používal na vyslovenie týchto vážnych právd. Autor pokračuje:—

GSAM 142.1„Ľudia sa zhromažďovali v hojnom počte, aby nás počúvali, a naše stretnutia pokračovali dňom i nocou, čo vyústilo do veľkého náboženského prebudenia. Mladí aj starí boli dotknutí Duchom Božím a volali k Pánovi o milosrdenstvo, vyznávajúc svoje hriechy pred Bohom i ľuďmi.

GSAM 142.2„Keď sa však o tom dozvedel kňaz v kostole, vynaložilo sa veľa úsilia, aby nás umlčali a tým zastavili prevládajúce náboženské vzrušenie; všetky snahy však boli márne. Následne bol šerif požiadaný, aby nariadil naše zatknutie, a počas šiestich týždňov prebiehalo márne pátranie po nás v lese, kam sme utiekli hľadať útočisko.

GSAM 142.3„Nakoniec sme však boli predvolaní, aby sme sa dostavili pred kazateľa cirkvi. Náš počet sa zvýšil, takže sa na fare zišlo štyridsať mladých mužov a žien, kde sme boli podrobení dlhému súdnemu konaniu. Všetkým okrem mňa a Walboma bolo dovolené vrátiť sa do svojich domovov; my sme však boli zatknutí a nasledujúci deň umiestnení do väzby vo väzení v Örebro, kde nás v cele č. 14 umiestnili spolu so zlodejmi, akoby sme spáchali nejaký veľký zločin.“

GSAM 142Svedectvo Boquistovej sestry

GSAM 142.422. septembra 1896 sa sedemdesiatdvaročná sestra Boquista zúčastnila na našom stretnutí v Örebro a rozprávala nám o zážitkoch svojho brata; bola totiž svedkom jeho bičovania, uväznenia a oslobodenia. Zaspievala nám pieseň, ktorú Boquist a Walbom spievali, keď vychádzali z väzenia na most cez priekopu obklopujúcu ten hrad zo šestnásteho storočia, ktorý slúžil v roku 1843 ako väzenie. Svedectvo a spev tejto piesne sprevádzala sila hnutia z roku 1843. Preložená do angličtiny znie táto pieseň takto:—

GSAM 143Pieseň, ktorú spievali Boquist a Walbom

GSAM 144Chlapec kazateľ v Karlskoge

GSAM 144.4Istý pán z Örebra mi rozprával o udalosti v Karlskoge, kde býval v roku 1843. Povedal:—

GSAM 144.5„Malý chlapec vo veku ôsmich rokov, ktorý sa nikdy nenaučil čítať písmená, začal kázať posolstvo a citovať mnohé miesta z Písma. Ľudia hovorili: ‚Ten chlapec je jednoducho naplnený Bibliou.‘ K tejto udalosti došlo po tom, čo sa kráľ Oskar vyjadril v prospech prenasledovaných, takže miestny kňaz nemohol dostať chlapca pred súd, aby mu zabránil v tejto činnosti; povedal však ľuďom, aby mu chlapca priviedli, a že ho odhalí a ukáže im jeho neznalosť Biblie.

GSAM 144.6„Pred davom ľudí kňaz otvoril spevník a požiadal chlapca, aby mu z neho prečítal. Chlapec odpovedal: ‚Neviem čítať;‘ ale otočil sa chrbtom ku kňazovi a správne zaspieval celú pieseň od začiatku do konca, pričom kňaz medzitým s úžasom hľadel do knihy. Kňaz povedal chlapcovi: ‚Zdá sa, že vieš všetko.‘ Chlapec odpovedal: ‚Nie. Nie vždy nám je dovolené povedať všetko, čo vieme.‘

GSAM 145.1„Kňaz potom otvoril Nový zákon a povedal chlapcovi: ‚Prečítaj mi z neho.‘ Chlapec odpovedal: ‚Neviem čítať.‘ Kňaz sa spýtal: ‚Čo vlastne vieš o Biblii?‘ Jeho odpoveď znela: ‚Viem, kde je text, v ktorom sa slovo a vyskytuje štrnásťkrát.‘ Kňaz povedal: ‚Nie! V Biblii žiadny taký text nie je.‘ Chlapec povedal: ‚Prečítal by si mi, prosím, Zjavenie 18:13?‘ ‚Áno,‘ povedal kňaz. Keď čítal, ľudia to počítali a naozaj, slovo a sa tam vyskytovalo presne štrnásťkrát, a medzi tými štrnástimi výskytmi bolo aj viazanie duší ľudí. Ľudia zvolali: ‚Tam! Tam! Ten chlapec vie o Biblii viac ako kňaz!‘ Veľmi zahanbený kňaz tú tému nechal tak a od tej chvíle ľudí už viac neobťažoval.“

GSAM 145.2Tak z úst detí Pán potvrdzuje svoje slovo a týmto úžasným spôsobom priniesol svoju pravdu k ušiam ľudí, ktorých zákony zakazovali kázať akúkoľvek doktrínu okrem tej „ustanoveného náboženstva“.

GSAM 145Dary Ducha spojené s posolstvom

GSAM 145.3Nebolo to len vo Švédsku, kde Pán v súvislosti s adventným hnutím hovoril k svojmu ľudu prostredníctvom darov svojho Ducha. V Škótsku, v Anglicku a tiež v Amerike Pán poučoval svoj ľud prostredníctvom zvláštnych zjavení.

GSAM 145Videnia Williama Foya

GSAM 145.4V roku 1842 žil v Bostone v štáte Massachusetts vzdelaný muž menom William Foy, ktorý bol výrečným rečníkom. Bol baptistom, ale pripravoval sa na prijatie vysviacky ako episkopálny kazateľ. Pán mu v roku 1842 milostivo udelil dve videnia, jedno 18. januára a druhé 4. februára. Tieto videnia jasne svedčili o tom, že ide o skutočné prejavy Božieho Ducha. Bol pozývaný z miesta na miesto, aby kázal z kazateľníc, a to nielen episkopálmi, ale aj baptistami a inými cirkvami. Keď kázal, vždy mal na sebe kňazské rúcho, aké nosia kazatelia tej cirkvi počas bohoslužieb.

GSAM 146.1Videnia pána Foya sa týkali blížiaceho sa príchodu Krista, putovania Božieho ľudu do nebeského mesta, novej zeme a slávy vykúpeného stavu. Vďaka svojmu výbornému ovládaniu jazyka a vynikajúcej schopnosti opisovať vyvolával senzáciu, kamkoľvek prišiel. Na pozvanie putoval z mesta do mesta, aby rozprával o úžasných veciach, ktoré videl; a aby sa tam zmestili obrovské davy, ktoré sa zhromažďovali, aby ho počuli, zabezpečili sa veľké sály, kde tisíckam ľudí rozprával o tom, čo mu bolo ukázané z nebeského sveta, o kráse Nového Jeruzalema a o anjelských zástupoch. Keď sa zameriaval na nežnú, súcitnú lásku Krista k ubohým hriešnikom, nabádal neobrátených, aby hľadali Boha, a mnohí reagovali na jeho nežné prosby.

GSAM 146Videnie troch krokov

GSAM 146.2Jeho dielo pokračovalo až do roku 1844, tesne pred koncom dvetisíctristo dní. Potom mu bola udelená ďalšia manifestácia Ducha Svätého – tretie videnie, ktoré však nepochopil. V ňom mu bola ukázaná cesta Božieho ľudu do nebeského mesta. Uvidel veľkú plošinu, alebo schod, na ktorom sa zhromaždili davy ľudí. Občas niekto prepadol cez túto plošinu a zmizol z dohľadu, a o takom mu bolo povedané: „Odpadol.“ Potom videl, ako sa ľudia zdvihli na druhý schod, či plošinu, a aj tam niektorí prepadli cez plošinu a zmizli z dohľadu. Nakoniec sa objavila tretia plošina, ktorá siahala až k bránam svätého mesta. K tým, ktorí postúpili na túto plošinu, sa zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Keďže očakával, že Pán Ježiš príde už veľmi čoskoro, nedokázal si uvedomiť skutočnosť, že po prvom a druhom posolstve zo Zjavenia 14 malo nasledovať ešte tretie posolstvo. V dôsledku toho bolo toto videnie pre neho nevysvetliteľné a prestal verejne kázať. Po skončení prorockého obdobia, v roku 1845, počul, ako niekto iný rozprával o tom istom videní s vysvetlením, že „prvé a druhé posolstvo už bolo zvestované a že má nasledovať tretie“. Krátko nato pán Foy ochorel a zomrel.

GSAM 147.1Vďaka takýmto prejavom Božej moci v súvislosti s kázaním o jeho príchode, ktorý „už je pri dverách“, a vďaka radosti tisícov ľudí, ktorí sa odvracali od hriechu, aby slúžili Pánovi a čakali na jeho príchod, boli ľudia dvojnásobne presvedčení, že toto je skutočne Pánovo posolstvo svetu.

GSAM 147.2Ale 21. marec 1844 prišiel a prešiel, a Pán neprišiel. Oddaní a premýšľaví ľudia však boli presvedčení, že konali v súlade s Pánovou vôľou a že vo vhodnom čase sa všetko vyjasní.