Kapitola 15 — Rastúce svetlo a väčšie zázraky

GSAM 235.1„Rozpamätajte sa na tie prvé dni, v ktorých ste boli osvietení a prekonali ste veľký boj v utrpeniach. Boli ste vystavení verejnému hanobeniu a sužovaniu, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté.“¹

GSAM 235.2Obdobie od sklamania v roku 1844 až po to, kým sa objavilo jasné svetlo týkajúce sa svätyne a posolstva tretieho anjela, bolo obdobím mimoriadnej skúšky. Adventisti, ktorí aj naďalej trvali na tom, že mali pravdu v predchádzajúcom hnutí, boli skutočne „predmetom posmechu“ pre tých, ktorí považovali posolstvo za úplný neúspech; a z tohto dôvodu boli terčom veľkých výčitiek. To dokázali s radosťou znášať, pokiaľ sa vierou držali Pána a mali účasť na prítomnosti Jeho Ducha Svätého.

GSAM 235Dva osobitné body útoku

GSAM 235.3Satan mal pre adventistov dva osobitné body pokušenia. Prvým bolo prinútiť tých, ktorí pevne verili, že prorocký čas sa skončil, aby uverili, že Kristov druhý príchod bol duchovným príchodom a že nejakým spôsobom tento príchod uskutočnil na konci dvetisíctristo dní. Druhým bolo prinútiť tých, ktorí váhali vzhľadom na svoje minulé skúsenosti, aby to všetko vzdali. Takže zatiaľ čo sa pravda týkajúca sa svätyne a posolstva tretieho anjela postupne odhaľovala zo Svätého písma, posolstvá Božieho Ducha prostredníctvom daru proroctva potvrdzovali minulé hnutie, nazývali ho „jasným svetlom“, ktoré Boh umiestnil na začiatok cesty, aby svietilo po celej dĺžke až do mesta, a poukazovali na biblické dôkazy, že druhý príchod Krista má byť doslovný a osobný, a preto nemôže byť udalosťou na konci „dní“.

GSAM 236Úžasné zjavenia

GSAM 236.1Keby Pán v týchto posledných dňoch hovoril k svojmu ľudu prostredníctvom videní, nečakali by sme snáď, že v samotnom zjavení budú zrejmé znaky božského pôvodu? Tieto znaky sú zrejmé vo videniach pani E. G. Whiteovej. Samotný fenomén videní, ako je ukázané v 13. kapitole, je jednoducho zázračný; existuje však mnoho úžasných čŕt spojených s jej skoršími videniami, ktoré si všimnete, keď budete ďalej študovať toto dielo; a mohli by sme očakávať, že by to bolo inak v prípade daru tohto charakteru, ktorý Boh určil na to, aby upútal pozornosť ľudí a viedol ich k tomu, aby povedali, podobne ako Mojžiš: „Pôjdem pozrieť na ten zvláštny jav“? Jednoduché vyhlásenie chudobného, chorľavého a krehkého dievčaťa, zdanlivo na pokraji smrti, že jej Pán dal videnie, by na to nestačilo. Úžasné prejavy spojené s týmito videniami vzbudili o ne záujem a dievča bolo vyzvané, aby putovalo z miesta na miesto a rozprávalo, čo jej Pán prikázal zverejniť ostatným.

GSAM 236Pozoruhodné prejavy v treťom videní

GSAM 236.2Tu uvediem niektoré fakty týkajúce sa jej tretieho videnia, toho, ktoré dostala v dome svojho otca, spomenutého v 13. kapitole, tak, ako mi ich opísali otec a matka pani Whiteovej, jej sestra, pani Sarah Beldenová, a ďalší.

GSAM 236.3V izbe, kde sa zjavilo videnie, ležala na komode veľmi veľká rodinná Biblia. Bol to jeden z výtlačkov vydania vytlačeného v Bostone Jozefom Tealeom v roku 1822. Kniha má rozmery osemnásť na jedenásť palcov, je štyri palce hrubá a váži niečo málo cez osemnásť libier. Počas videnia vstala, vzala túto ťažkú Bibliu na ľavú pažu – kniha bola otvorená – a držala ju v pravom uhle k telu; a potom viac ako pol hodiny pravou rukou listovala z miesta na miesto a ukazovala na rôzne texty Písma, ktoré opakovala, zatiaľ čo jej oči hľadeli nahor a v opačnom smere od knihy. Jej sestra Sarah (neskôr manželka Stephena Beldena) alebo občas aj niekto iný z prítomných sa pozeral na každý text, na ktorý ukazoval jej prst, a jasne videl, že v každom prípade opakovala práve ten úryvok Písma, na ktorom spočíval jej prst. Matka Harmonová povedala, že jej dcéra Ellen vo svojom prirodzenom stave „nebola schopná pre nedostatok sily zdvihnúť tú ťažkú Bibliu z komody; ale vo videní ju držala zrejme tak ľahko, ako keby to bol len vreckový Nový zákon.“

GSAM 237.1Tu sa skutočne dial zázrak! — krehké dievča, vážiace len sedemdesiat libier, držalo ťažkú Bibliu viac ako pol hodiny v polohe, v akej by ju silný muž nedokázal udržať ani dve minúty; naviac listovala z miesta na miesto k textom Písma, ktoré sa v každom prípade ukázali byť práve tým textom, ktorý opakovala, zatiaľ čo jej oči boli upreté nahor a v opačnom smere od knihy; a napokon hlas vychádzajúci z osoby bez akéhokoľvek pohybu pľúc či dychu v tele, ktorý správne opakoval určené texty Písma – toto určite nemožno obviniť z toho, že by bolo spôsobené ľudským zásahom alebo že by bolo dôsledkom choroby. Tí, ktorí to videli, to považovali za najjasnejší prejav Ducha Toho, ktorý hovoril z horiaceho kra. Takéto prejavy, ako v treťom videní slečny Harmonovej, ak boli známe, priniesli presvedčivý dôkaz, že vo videniach pôsobila sila presahujúca obmedzenia konečného sveta.

GSAM 237Videnie v Topshame

GSAM 237.2Veľmi čoskoro po tejto udalosti skupina adventistov v Topshame, asi tridsať míľ severovýchodne od Portlandu v štáte Maine, keď sa dozvedela o Pánovom pôsobení voči slečne Ellen G. Harmonovej, ju pozvala na toto miesto. Pozvanie bolo prijaté a tak sa uskutočnila jej prvá návšteva v Topshame. Adventistické stretnutia sa v tom čase konali v dome pána Curtissa. Pani Frances Luntová (rod. slečna Frances Howlandová) z Oaklandu v Kalifornii mi poskytla nasledujúce vyhlásenie s dátumom 19. januára 1890:—

GSAM 238.1„Spolu s rodinou môjho otca som sa v roku 1845 zúčastnila stretnutí sestry Harmonovej v Topshame a počas týchto stretnutí mala videnie. Bolo to prvýkrát, čo sme ju videli vo videní. Jednu z tých staromódnych Biblií [rodinná Biblia od Teala, vážiaca osemnásť libier] vlastnil brat Curtiss. Túto veľkú Bibliu vybrala sestra Harmonová z komody, keď bola vo videní, a ukazovala na texty Písma, keď listovala stránku po stránke, pričom jej oči hľadeli nahor a preč od knihy. Texty, ktoré opakovala, boli buď slová poučenia, povzbudenia alebo pokarhania. Ďalšou zvláštnosťou tohto zjavenia v tom čase bola poloha knihy. Držala ju na otvorenej dlani pod uhlom štyridsaťpäť stupňov a nikto iný nebol schopný držať žiadnu knihu v podobnom uhle bez toho, aby mu hneď vyklzla z rúk; sestra Harmonová však túto Bibliu držala v tomto uhle niekoľko minút, tak pevne, ako keby jej prirástla k ruke, pričom medzitým prechádzala od jedného k druhému v miestnosti.“

GSAM 238Svedectvo pani Truesdailovej

GSAM 238.2Ďalšie svedectvo týkajúce sa toho istého videnia pochádza od pani M. C. Truesdailovej z Trentonu v štáte Missouri a je datované 27. januára 1891. Hovorí:—

GSAM 238.3„V roku 1845 som mala pätnásť rokov a bola som prítomná pri prvej návšteve sestry Harmonovej v Topshame, keď mala videnie v dome brata Curtissa, kde vzala veľkú rodinnú Bibliu a držala ju v polohe, v akej nikto iný nedokázal držať knihu v rukách bez toho, aby mu hneď vyklzla.

GSAM 238.4„Sestra Harmonová bola vo videní vyše dvoch hodín. Bolo to najúžasnejšie prejavenie Božej moci, akého som kedy bola svedkom, a videla som ju vo videní viac ako dvanásťkrát. Vždy to boli príležitosti hlbokej vážnosti a sebareflexie, ale táto prevýšila všetky ostatné. Ó, ako sme sa triasli, keď nám nebeské Veličenstvo poskytovalo poučenie prostredníctvom svojho krehkého nástroja; keď nám čítala pasáže tak utešujúce a vhodné pre našu ťažkú situáciu, ako napríklad List Hebrejom 2:2, 3; Jakubov list 5:7, 8; List Hebrejom 10:35, 39; 1. Petrov list 1:7; Lukáš 12:32–37, okrem mnohých ďalších, pričom držala veľkú rodinnú Bibliu tak vysoko, že som musela stáť na stoličke, aby som prečítala to, na čo ukazovala. Nemyslím si, že sestra Harmonová bola o viac ako dva palce vyššia.“

GSAM 239.1Takéto prejavy presvedčili úprimných ľudí, že nejaká sila, ktorá presahuje ľudské schopnosti, ovláda tento pokorný nástroj, a z rôznych častí Nového Anglicka prichádzali výzvy, aby prišla a podala svoje svedectvo.

GSAM 239Fyzická práca je hriech

GSAM 239.2Krátko na to dostala slečna Harmonová vo videní pokyn, aby navštívila Paríž v štáte Maine, kde žili ľudia, ktorí považovali manuálnu prácu za hriech. Vodcom tohto bludu bol kazateľ Stephens z Woodstocku v štáte Maine, ktorý mal na ostatných silný vplyv. Predtým bol metodistickým kazateľom a bol považovaný za pokorného, verného kresťana. Svojou horlivosťou za pravdu a zdanlivo svätým životom si získal dôveru mnohých, čo viedlo niektorých k presvedčeniu, že je osobitne vedený Bohom. Pán dal slečne Harmonovej pokarhanie pre neho. Uviedla, že koná v rozpore so Slovom Božím tým, že sa zdržiava práce, vnucuje svoje bludy ostatným a odsudzuje všetkých, ktorí ich neprijímajú. Odmietol všetky dôkazy, ktoré mu Pán dal, aby ho presvedčil o jeho omyle, a odmietol uznať svoje chyby. Riadil sa vnuknutiami a podnikal únavné cesty, prechádzal veľké vzdialenosti, kde ho čakalo len urážanie, a domnieval sa, že tým všetkým trpí pre Krista. Svoj rozum a úsudok odložil stranou.

GSAM 239.3Pokiaľ ide o svedectvo slečny Harmonovej a výsledok tohto prípadu, zacitujem z listu, ktorý som dostal od pani M. C. Truesdailovej, ktorá vtedy bývala v Paríži v štáte Maine. Po uvedení niektorých podrobností, ktoré sú v súlade s vyššie uvedeným, píše:—

GSAM 240.1„Všetci okrem ich vodcu, Jesseho Stephensa, sa priznali. Sestra Harmonová ho varovala, že ak sa neponíži tým, že prizná svoje chyby, čoskoro ukončí svoju životnú dráhu. Všetci to pochopili ako predpoveď, že nejakým spôsobom spácha samovraždu.“

GSAM 240.2Nasleduje pokračovanie jeho príbehu:—

GSAM 240.3„Potom, čo ho opustilo jeho malé stádo, upadol do melanchólie a čoskoro nato prišiel o rozum, odmietajúc jesť čokoľvek, čo uvarili bezbožní. Keď som mu priniesla večeru, ešte nepočul o mojom návrate z Massachusetts. Keď vystrčil svoju kostnatú ruku cez malý otvor v okne, spýtal sa: ‚Poslal ťa s týmto Boh, sestra Marian?‘ Keď si všimol moju váhavú odpoveď, odmietol to ochutnať. Jeho úbohý stav, uväznený v malej izbe u svojho brata (neveriaceho), mi pripomenul varovanie, ktoré mu bolo tak láskavo poslané z neba a ktoré on tak tvrdohlavo odmietol. Dva dni po tejto smutnej návšteve ho odviezli k jeho rodine, kde čoskoro ukončil svoj život samovraždou, keď si z posteľnej bielizne uviazal slučku.“²

GSAM 240Naplnené proroctvo

GSAM 240.4V lete roku 1845 navštívila slečna Harmonová na pozvanie Otisa Nicholsa štát Massachusetts, pričom ju sprevádzala jej sestra Sarah. Ubytovali sa u rodiny pána Nicholsa. On a jeho manželka ich vozili svojím kočiarom na rôzne miesta, kde sa konali stretnutia a kde slečna Harmonová prednášala svoje svedectvá. Takto mohla navštíviť Boston, Roxbury a Carver. Počas ich druhej návštevy v Bostone v štáte Massachusetts došlo k veľmi zaujímavému incidentu.

GSAM 240.5V Bostone a okolí pôsobila skupina fanatikov, ktorí tiež zastávali názor, že práca je hriech, a ich hlavným posolstvom bolo: „Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu!“ Tvrdili, že sa nachádzajú v jubilejnom roku, že zem má odpočívať a že chudobní musia byť podporovaní bez toho, aby pracovali. Ich vodcami boli Sargent, Robbins a niektorí ďalší. Odsudzovali tieto videnia ako dielo diabla, pretože odhalili ich vlastné omyly. Boli prísni voči všetkým, ktorí s nimi neverili.

GSAM 241.1Kým slečna Harmonová a jej sestra boli na návšteve v dome pána Nicholsa, Sargent a Robbins prišli z Bostonu, aby ho poprosili o láskavosť, a povedali, že prišli na návštevu a chcú u neho prenocovať. Pán Nichols odpovedal, že je rád, že prišli, lebo v dome sú slečny Sarah a Ellen Harmonové, a chcel by, aby sa s nimi zoznámili. Okamžite si to rozmysleli a nedali sa presvedčiť, aby vošli do domu. Pán Nichols sa spýtal, či by Ellen mohla predniesť svoje posolstvo v Bostone a či by si ho vypočuli a potom posúdili. „Áno,“ odpovedali, „príďte do Bostonu budúci Sabbath [mali na mysli nedeľu, keďže ešte neprijali sobotu]; radi by sme mali tú česť si ju vypočuť.“

GSAM 241.2Pán Nichols mi to rozprával u seba doma v Dorchestri v roku 1858. Povedal, že si všetko naplánoval tak, aby v nedeľu ráno odišiel do Bostonu svojím kočiarom a odviezol slečnu Harmonovú na navrhované stretnutie. Ten večer, počas rodinných modlitieb, bola unesená vo videní. Keď sa z neho prebrala, povedala: „Brat Nichols, zajtra do Bostonu nepôjdem; Pán mi ukázal, že musím ísť do Randolphu. Má pre mňa tam nejakú prácu.“ Pán Nichols si veľmi vážil svoje slovo. Sľúbil, že ju na druhý deň odvezie do Bostonu, a znepokojene sa spýtal: „Čo mám robiť so svojím sľubom, ktorý som dal Sargentovi a Robbinsovi?“ „To nevadí,“ povedala slečna Harmonová, „Pán mi prikázal ísť inou cestou.“ „No,“ povedal pán Nichols, „nerozumiem tomu.“ „Pán mi ukázal, že tomu porozumieme, keď tam dorazíme,“ povedala slečna Harmonová. „No,“ povedal pán Nichols, „nemáte žiadnu možnosť sa tam dostať, pokiaľ vás tam neodvezieme, ale neviem, ako to vysvetlím bratom v Bostone.“

GSAM 241.2Pán Nichols mi ďalej povedal, že „sestra Harmonová vo videní spoznala ich pokrytectvo, že v nedeľu sa v Bostone žiadne stretnutie neuskutoční, že Sargent, Robbins a ďalší odporcovia sa v nedeľu stretnú s veľkou skupinou v Randolphe (trinásť míľ od Bostonu); a že sa musíme stretnúť s odporcami v Randolphe na ich stretnutí v deň nedele, a tam jej bude zverené posolstvo pre nich, ktoré presvedčí čestných a nezaujatých ľudí, či jej videnia pochádzajú od Pána, alebo od Satana.“ Namiesto toho, aby išli do Bostonu a potom do Randolphu, čo by znamenalo prejsť vzdialenosť dvadsaťdva míľ, išli priamo do Randolphu, kde dorazili približne v čase začiatku stretnutia. Tam našli práve tých, ktorí sa s nimi dohodli na stretnutí v Bostone. Pán Nichols vtedy povedal: „Teraz tomu rozumiem.“

GSAM 242.1Toto úsilie Sargenta a Robbinsa vyhnúť sa svedectvu slečny Harmonovej a spôsob, akým bola nasmerovaná, aby sa s nimi stretla, mali veľký vplyv na mysle niektorých prítomných. O samotnom stretnutí zacitujem správu, ktorú podal pán Nichols:—

GSAM 242Pozoruhodné prejavy

GSAM 242.2„Sestra Ellen bola unesená do videnia s mimoriadnymi prejavmi a vo videní pokračovala v hovorení jasným hlasom, ktorému mohli všetci prítomní zreteľne rozumieť, až približne do západu slnka. Sargent, Robbins a French boli veľmi rozčúlení, ako aj rozrušení, keď počuli sestru Ellen hovoriť vo videní, čo podľa nich bolo dielom diabla; vyčerpali všetok svoj vplyv a telesnú silu, aby zničili účinok tohto videnia. Spájali sa vo veľmi hlasnom speve a potom striedavo hovorili a čítali z Biblie hlasným hlasom, aby Ellen nebolo počuť, až kým sa ich sily nevyčerpali a ruky sa im tak triasli, že už nemohli čítať z Biblie; no uprostred celého tohto zmatku a hluku bol Ellenin jasný a prenikavý hlas, keď hovorila vo videní, zreteľne počuteľný všetkým prítomným. Odpor týchto mužov trval tak dlho, ako dokázali hovoriť a spievať, napriek tomu, že niektorí z ich vlastných priateľov ich pokarhali a žiadali, aby prestali. Robbins však povedal: ‚Klaníte sa modle: uctievate zlaté teľa.‘

GSAM 243.1„Pán Thayer, majiteľ domu, nebol úplne presvedčený, že jej videnie pochádzalo od diabla, ako to tvrdil Robbins. Chcel to nejakým spôsobom overiť. Počul, že videnia pochádzajúce zo satanskej moci možno zastaviť otvorením Biblie a položením jej na osobu vo videní, a spýtal sa Sargenta, či by to takto neoveril, čo však ten odmietol. Potom pán Thayer vzal ťažkú, veľkú rodinnú Bibliu vo formáte quarto, ktorá ležala na stole a zriedka sa používala, otvoril ju a položil ju otvorenú na prsia Ellen, ktorá bola v tom čase vo videní a nakláňala sa dozadu proti stene v rohu miestnosti. Hneď po tom, čo na ňu položili Bibliu, vstala na nohy a prešla do stredu miestnosti s otvorenou Bibliou v jednej ruke, ktorú zdvihla tak vysoko, ako len mohla, a s pohľadom upretým nehybne nahor slávnostne vyhlásila: ‚Inšpirované svedectvo od Boha‘ alebo slová s rovnakým významom. A potom, kým mala Bibliu vystretú v jednej ruke a oči upreté nahor, a nie na Bibliu, dlho pokračovala v prelistovávaní stránok druhou rukou, kládla prst na určité pasáže a slávnostným hlasom správne vyslovovala ich slová. Mnohí prítomní sa pozerali na pasáže, na ktoré ukazovala prstom, aby zistili, či ich vyslovuje správne, lebo jej oči sa zároveň pozerali nahor. Niektoré z uvedených pasáží sa týkali súdov nad bezbožnými a rúhačmi; iné boli napomenutia a pokyny týkajúce sa nášho súčasného stavu.

GSAM 243Jej najdlhšie videnie, trvajúce vyše šiestich hodín

GSAM 243.2„V tomto stave zotrvala celé popoludnie až takmer do západu slnka, keď sa z videnia prebrala. Keď sa Ellen vo videní postavila na nohy s ťažkou otvorenou Bibliou v ruke a prechádzala sa po miestnosti, recitujúc pasáže z Písma, Sargent, Robbins a French onemeli. Po zvyšok času boli znepokojení, rovnako ako mnohí iní; ale zavreli oči a vzdorovito zotrvali na svojom, bez toho, aby akokoľvek prejavili svoje pocity.“³

GSAM 244Svadba slečny Harmonovej

GSAM 244.130. augusta 1846 sa slečna E. G. Harmonová a kazateľ James White zosobášili a spoločne pracovali na šírení posolstva. V priebehu roka 1847 sa ich činnosť obmedzovala prevažne na štáty Maine a Massachusetts.

GSAM 244.2Prvú sobotu v apríli bolo pani Whiteovej udelené mimoriadne zaujímavé videnie v dome Stockbridgea Howlanda v Topshame, kde sa vtedy zvyčajne konali stretnutia. Toto videnie je spomenuté v diele Early Writings, kde mala videnie o svätyni a jej zariadení, o čase súženia, o svätých utekajúcich z miest, o bezbožných, ktorí ich obklopovali, o ich vyslobodení na hlas Boží, o jubileu, o Pánovom príchode v oblakovom voze atď. Je vhodné si všimnúť niektoré z jej pohybov počas tohto videnia.

GSAM 244Mnoho Biblií použitých vo videní

GSAM 244.3Pani Frances Luntová (dcéra S. Howlanda) mi 19. januára 1890 povedala:

GSAM 244.3„Na strane miestnosti, kde sa konali stretnutia, stál stôl, na ktorom bolo množstvo rôznych kníh, medzi ktorými bolo aj niekoľko Biblií bežnej veľkosti. Počas videnia sa pani Whiteová postavila, podišla k stolu, vzala Bibliu bez toho, aby sa dotkla inej knihy, a držala ju otvorenú nad hlavou ľavou rukou, pričom ukazovákom pravej ruky ukazovala na text Písma, ktorý opakovala, keď stála pred osobou, pre ktorú bol určený, a potom položila otvorenú knihu na hruď osoby, pred ktorou opakovala tento verš. Keď sa vrátila k stolu, vzala si ďalšiu Bibliu a rovnakým spôsobom recitovala ďalší úryvok z Písma a otvorenú Bibliu položila na hruď osoby, ku ktorej sa obracala. Tento úkon zopakovala asi u pol tucta osôb; potom sa s eleganciou posadila na stoličku, pričom jej oči po celý čas hľadeli nahor a preč od knihy.“

GSAM 245.1K tomu pani Truesdailová hovorí:

GSAM 245.1„Bola som prítomná [v apríli 1847], keď sestra Whiteová prišla k stolu a z kníh, ktoré tam ležali, vzala jednu Bibliu za druhou a kládla ju na hruď tomu, pre koho mala pripravený úryvok z Písma. Robila to s pohľadom upretým k nebu. Pri tejto príležitosti držala Bibliu nad hlavou, keď so mnou hovorila; a potom ju položila na moje prsia. Pasáž, ktorú mi dala, bola 2. Korinťanom 6:17.“⁴

GSAM 245.2V liste od pani Frances Luntovej uvádza mená troch osôb, ktoré boli pri tejto príležitosti prítomné a na ktorých boli položené Biblie, zatiaľ čo pani Whiteová s nimi hovorila o texte určenom pre každého z nich, a medzi týmito menami bolo aj meno pani Truesdailovej.

GSAM 245Prvá práca bola medzi adventistami

GSAM 245.3Práca slečny Harmonovej pod vedením prorockého daru od januára 1845 do jari 1846, teda takmer osemnásť mesiacov, sa týkala „veriacich“ v blízky príchod Krista, s ktorými sa predtým stýkala. Po uplynutí dvetisíctristo dní (22. októbra 1844), kým sa nepochopí príčina ich sklamania a povaha udalosti, ktorá sa vtedy stala, hrozilo nebezpečenstvo, že veriaci skĺznu k mylným názorom alebo sa úplne zrieknu svojich doterajších skúseností. Jej posolstvo pre nich znelo takto: „Minulé hnutie pochádzalo od Boha. Držte sa pevne svojej viery. Pán má pre svoj ľud ešte stále dielo. Študujte Bibliu. Pátrajte v Slove a nájdete svetlo.“

GSAM 245.4Toto poučenie je v súlade s Pánovým plánom. Jeho zámerom bolo vždy, aby jeho osobitné posolstvá pre svoj ľud boli vo svojom čase vyvodené z jeho slova, a až potom prichádza dar proroctva „po druhé“, aby veriacich utvrdzoval a posilňoval.

GSAM 246.1Nápadný príklad tejto skutočnosti nájdeme v prípade Kornélia, ako je zaznamenaný v Skutkoch apoštolov. Zjavil sa mu Boží anjel a dal mu videnie v jeho vlastnom dome. Ten anjel dobre poznal pravdy evanjelia a mohol ich Kornéliovi vysvetliť, ale bol poslaný, aby slúžil tomu, kto bol dedičom spásy, tým, že dal Kornéliovi videnie. Uistil ho, že jeho zbožnosť a zasvätenie boli Pánom prijaté. Nekázal mu evanjelium, ale jednoducho mu povedal, aby zavolal Petra, ktorý bol ubytovaný u kožiara Šimona v Joppe. Peter prišiel a na základe Písma zvestoval Kornéliovi Kristovo evanjelium.

GSAM 246Postavenie daru proroctva

GSAM 246.2V tomto bode je vhodné si všimnúť poradie vývoja darov, ako ho Pán určil vo svojom slove. Pavol sa na to odvoláva vo svojom liste Korinťanom, kde hovorí: „v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov.“⁵

GSAM 246.3Keď sa pozrieme na apoštolovo vyhlásenie týkajúce sa vzťahu týchto darov v evanjelizačnej práci, hneď vidíme, prečo sa toto poradie dodržiava. Pri porovnávaní týchto darov Pavol hovorí: „A jazyky nie sú znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, no dar proroctva nie je pre neveriacich, ale pre veriacich.“⁶ Pánovo usporiadanie je také, že jeho osobitné posolstvá pre svet majú vychádzať z jeho slova; a preto podnecuje ľudí, aby skúmali Písmo a vyšli ako apoštoli, zaťažení Pánovými posolstvami, a hlásali ich z Biblie, ktorá prešla skúškou vekov. Keď pribúdajú veriaci, dar proroctva prichádza „po druhé“ a plní svoju úlohu „aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela“.⁷