Kapitola 2 — Odhalenie plánu spasenia

GSAM 38.1„ODĎAĽOVANÍM nádeje chorľavie srdce, kým splnená túžba je stromom života.“¹ „Lebo takto hovorí Hospodin zástupov: Bude to len o malú chvíľu a ja zatrasiem nebom a zemou, i morom a suchou zemou. Keď zatrasiem i všetkými národmi, príde Túžba všetkých národov (doslovný preklad KJV) a naplním tento dom slávou, hovorí Hospodin zástupov.“²

GSAM 38.2Od chvíle, keď bol Adam vyhnaný z raja a od Stromu života, slová adresované Satanovi týkajúce sa semena ženy – „ono ti rozšliape hlavu“ – dávali nádej na konečnú porážku diabla, zmarenie jeho prefíkaných plánov a návrat k Stromu života. Očakávaný – sľúbený Potomok – sa tak stal Túžbou „všetkých národov“.

GSAM 38.3Z vyššie uvedeného citátu z knihy Aggea vyplýva, že príchod tohto Vytúženého súvisí s časom, keď Pán otrasie aj nebesami, aj zemou. Pavol vo svojom liste Hebrejom umiestnil toto otrasenie do budúcnosti, keď povedal: „Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. A toto ‚ešte raz‘ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili.“³ Tento jazyk týkajúci sa toho jedného otrasu, ktorý ešte len príde, zdá sa, ho kladie do úzkeho spojenia s konečným zriadením Božieho kráľovstva pod Kristom, sľúbeným Potomkom, Túžbou „všetkých národov“.

GSAM 39.1Obnovenie, ktoré sa má uskutočniť skrze Krista, môžu v týchto posledných dňoch jasne vidieť všetci, ktorí majú pred sebou otvorenú celú Bibliu. U starovekých to tak nebolo. Slovo Pánovo k nim prichádzalo „príkaz za príkazom, príkaz za príkazom, pravidlo za pravidlom, pravidlo za pravidlom, trocha sem, trocha tam.“⁴ Tak aj v zjavení plánu spasenia pre nich to bolo ako cesta spravodlivých, „ako svetlo brieždenia, ktorého jas prechádza do plného dňa.“⁵ Preto je veľmi zaujímavé stručne sledovať postupné odhaľovanie tohto plánu jeho starovekému ľudu.

GSAM 39Odklad nebol spočiatku odhalený

GSAM 39.2Pán im hneď neodložil ich nádej a nezarmútil ich srdcia tým, že by im zjavil skutočnosť, že uplynú stovky rokov, kým dosiahnu naplnenie svojich nádejí v sľúbenom Potomkovi. Zo zaznamenaných faktov usudzujeme, že im bolo dovolené myslieť si, že prvé narodené dieťa bude tým Potomkom: a že veľmi skoro, nejakým spôsobom, bude Eden obnovený a oni budú mať opäť prístup k Stromu života. Keď sa narodil Kain, Eva zvolala: „Dostala som muža od Hospodina.“⁶ Niektorí hebrejskí učenci svedčia, že doslovný a úplný preklad textu znie: „Dostala som muža, Hospodina (doslovný preklad).“ To znamená: Tu je ten Potomok, ktorý má vykonať toto vznešené dielo porážky Satana. Neexistuje žiadna zmienka o podobnom vyjadrení zo strany Evy, keď sa narodil Ábel. Mohla predpokladať – a prirodzene aj predpokladala –, že práve prvorodený je tým, kto naplní sľub. Ako museli jej nádeje klesnúť, ba dokonca zomrieť, keď sa vyvíjal Kainov charakter a ona bola svedkom jeho zlého konania, ktoré nakoniec viedlo k zabitiu jeho brata. Ešte predtým, ako bol Ábel zavraždený, museli dostať nejaké osvietenie a poznanie týkajúce sa budúcej obety, ktorá mala byť prinesená v ich prospech; lebo Ábel, podľa božského pokynu, priniesol ako obetu svoje jahňa, zatiaľ čo Kain, ktorý bol poučený rovnako ako jeho brat, priniesol obetu z plodov zeme, a to dokonca zmiešanú s duchom hnevu a žiarlivosti. Ábelova obeť bola prijateľnejšia než Kainova, lebo bola prinesená „z viery“, a o nej Pavol píše: „ešte aj ako mŕtvy hovorí.“⁷

GSAM 40Je Šét tým potomkom?

GSAM 40.1Po Ábelovej smrti sa narodil Šét, čím sa obnovila nádej; lebo „Boh“, povedala Eva, „mi dal iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“⁸ Neskôr bol Šét zaradený do rodokmeňa od Adama. (Pozri Genezis 5:3.) Kain, skutočný prvorodený, nie je v rodokmeni uvedený. Je celkom pravdepodobné, že Eva predpokladala, že Šét je teraz tým sľúbeným potomkom. Zo záznamu vyplýva, že po narodení Šéta sa ľudia začali nazývať menom Pána. (Pozri poznámku na okraji Genezis 4:26.) Možno tak urobili na základe predpokladu, že Šét je ten, kto sa má stať konečným vládcom, Pánom, a zvrhnúť Satanovu uzurpovanú nadvládu.

GSAM 40Nádej upriamená na Noacha

GSAM 40.2V stručnom zázname udalostí od čias Adama až po narodenie Noacha je uvedené len málo viac než rodokmeň ľudského rodu. S narodením Noacha („spravodlivého“, poznámka na okraji) opäť vzklíčila nádej a ľudia povedali: „Tento nás poteší pri našej práci a námahe našich rúk s pôdou, ktorú Hospodin preklial.“⁹ Božie slovo mlčí o tom, ako alebo akým spôsobom očakávali útechu; ale živila sa nádej, že kliatba na zemi bude nejakým spôsobom zmiernená. Poznanie o bezbožnosti, ktorá panovala v Noachových dňoch, keď ľudia mali tak zaplniť svet hriechom a násilím, že ľudstvo malo byť zmietnuté zo zeme potopou a len Noach a jeho rodina mali uniknúť zničeniu; a skutočnosť, že mal sto dvadsať rokov varovať svet pred blížiacim sa zničením, im bolo všetko zatajené.

GSAM 41Vybudovanie Babylona

GSAM 41.1Po potope boli ľudia prostredníctvom Noacha poučení, aby znovu osídlili zem; keď sa však začali množiť, odmietli Pánov plán, podľa ktorého mal nad nimi vládnuť. Nimrod založil kráľovstvo Babel (neskôr nazývané Babylon, prvú zo zemských vlád).¹⁰ O niečo neskôr ľudia začali stavať Babylonskú vežu, aby si urobili meno a zabránili svojmu rozptýleniu po svete, čo bolo v priamom rozpore s tým, čo ich Pán prostredníctvom Noacha naučil. Namiesto toho, aby trpezlivo čakali, kým Pán naplní svoje zámery, vzali veci do vlastných rúk, načo Boh zmätil ich reč a tak boli rozptýlení.

GSAM 41Abrahám ako dedič sveta

GSAM 41.2Keď sledujeme tento stručný záznam až po desiateho potomka Noacha, dostávame sa k povolaniu Abraháma, ktorému Pán povedal: „Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Ak niekto bude môcť spočítať prach zeme, potom spočíta aj tvoje potomstvo. Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a šírke, lebo ti ju dávam!“¹¹ Napriek tomuto sľubu danému Abrahámovi, že bude vlastniť túto zem, Pán ho uistil, že zomrie. Pavol hovorí, že odišiel na „miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo.“¹² Táto otázka naplnenia sľubu bola nepochybne objasnená Abrahámovi vo videní od Boha, lebo „očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh.“¹³ V Liste Rimanom 4:13 sa uvádza, že sľub bol, „že bude dedičom sveta“; nie v jeho súčasnom stave, ale skôr či neskôr, až bude opäť žiť.

GSAM 42.1Z ľudského hľadiska Abrahám nedokázal pochopiť, ako by sľúbené potomstvo mohlo byť jeho vlastným potomstvom. Preto navrhol, aby za toto potomstvo bol považovaný Eliezer, jeho správca. Pán povedal: Nie, ale bude to ten, ktorý „vyjde z teba“. Teraz mu Pán začína zjavovať, že konečné dielo jeho potomstva sa nemá uskutočniť okamžite. Povedal Abrahámovi: „tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. … Ty však odídeš v pokoji k svojim otcom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe.“¹⁴

GSAM 42.2Abrahámova manželka navrhla nerozumný plán, ako urýchliť splnenie sľubu; ale po narodení Izáka, skutočného syna Abraháma a Sáry, jeho zákonitej manželky, Pán povedal o Izmaelovi a jeho matke Hagar: „Vyžeň tú slúžku i jej syna“.

GSAM 42.3Pri skúške viery Abraháma, keď mal obetovať Izáka na oltári, sa naučil lekciu o vzkriesení mŕtvych. O ňom sa hovorí: „Usudzoval totiž, že Boh má moc vzkriesiť [Izáka] aj z mŕtvych. Preto dostal Izáka naspäť aj ako predobraz vzkriesenia.“¹⁵

GSAM 42Skutočný Potomok

GSAM 42.4Abrahám bol kedysi poučený, že skutočný Potomok, skrze ktorého mali byť požehnané všetky národy, hoci pochádzajúci z jeho potomstva podľa tela, bude v skutočnosti Boží Kristus; lebo Pán mu nepovedal: „a potomkom, akoby šlo o mnohých, ale o jedného: a tvojmu potomkovi, a ním je Kristus.“¹⁶ Apoštol Pavol o tom povedal: „Keďže sa v Písme predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, už Abrahám dostal prísľub: V tebe budú požehnané všetky národy.“¹⁷ Sľub daný Abrahámovi bol obnovený Izákovi a jeho potomstvu,¹⁸ a tiež Jakubovi.¹⁹

GSAM 42.5Keďže Jakub mal dvanásť synov, prirodzene by teraz vyvstala otázka: Prostredníctvom ktorého z nich sa má vysledovať rodokmeň pravého Potomka? V inšpirovanom svedectve, ktoré Jakub vydal o svojich synoch, bola táto záležitosť vyriešená: „Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým nepríde Šilo (doslovný preklad KJV), ktorého budú poslúchať národy.“²⁰ V súvislosti s naplnením tohto proroctva je dobré si tu všimnúť, že Izraelitom, hoci podliehali rôznym národom, bolo dovolené mať svoj Sanhedrin. Tak mal Júda – kmeň Židov, pomenovaný podľa Júdu – určitý vplyv na ich vládu, kým skutočne neprišiel Šilo (Kristus).

GSAM 43Skrytý čas

GSAM 43.1Patriarchovia disponovali určitými poznatkami o obnovení a o sľúbenom Potomkovi; kedy však príde a koľko času tomu ešte zostáva, to im bolo stále skryté. Keď sa potomkovia Jakuba v Egypte rozmnožili a asýrsky Faraón (Izaiáš 52:4) – ktorý „už o Jozefovi nevedel“²¹ – ich utláčal, ich myšlienky sa prirodzene vrátili k tým 400 (v skutočnosti 430) rokom, ktoré boli spomenuté Abrahámovi ako obdobie ich utrpenia a pobytu ako cudzincov, v nádeji, že oslobodenie od nich prinesie sľúbené dedičstvo.

GSAM 43.2Keď sa narodil Mojžiš, jeho rodičia videli, že „dieťa je krásne“.²² Muselo im byť zjavné, že on má byť z Božej vôle Izraelovým osloboditeľom z ich krutého otroctva. Toto poznanie bolo nepochybne zverené aj Mojžišovi; lebo keď sa vo veku štyridsiatich rokov rozhodol, že sa plne pridá k utláčaným Izraelitom a bude s nimi znášať utrpenie, namiesto toho, aby bol nazývaný synom Faraónovej dcéry a dedičom egyptského trónu,²³ a keď začal obhajovať vec svojho ľudu a na ich obranu zabil Egypťana, veľmi sa divil, že nepoznali jeho dielo; „nazdával sa, že jeho bratia pochopia, že Boh im jeho rukou prináša záchranu.“²⁴

GSAM 44.1Keď nadišiel čas, ktorý určil Pán, aby Izraeliti opustili Egypt, odišli, a to presne v predpovedanom čase, na deň presne. Exodus 12:40, 41. Nemohli považovať Mojžiša za svojho konečného vládcu a potomka, ktorému bolo dané zasľúbenie, lebo bol z kmeňa Léviho, a nebol to snáď Jakub, kto vo svojom inšpirovanom proroctve vyhlásil, že Júda bude ich vládcom, kým nepríde Šilo?

GSAM 44„Vidím ho, ale zatiaľ neprítomného“.

GSAM 44.2Keď boli Izraeliti na ceste do Kanaánu, Balák, kráľ Moabský (potomok Lota), povolal Bileáma, aby preklial Izrael. Pán premenil jeho kliatbu na požehnanie, prostredníctvom ktorého dostali ďalšie svetlo, určené na rozptýlenie myšlienky, že konečné oslobodenie od Satanovej nadvlády nastane ihneď po ich vstupe do Kanaánu. Písmo o tom hovorí takto: Bileám vo videní od Boha povedal: „Vidím ho, ale zatiaľ neprítomného, hľadím naňho, ale nie zblízka. Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela. On prerazí spánky Moába i temeno všetkých Šétovcov.“²⁵

GSAM 44.3O tomto početnom potomstve, ktoré vzišlo z Abraháma, hovorí Pavol takto: „A tak z jedného muža, ktorého sila odumrela, sa narodilo také množstvo potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, ktorý sa nedá spočítať. Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale iba zdiaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi.“²⁶

GSAM 44.4Srdce Izraela nemuselo zoslabnúť ani sa nechať odradiť Bileámovým proroctvom, že naplnenie ich nádeje nie je „teraz“ ani „blízko“; lebo Pán, krátko pred týmto proroctvom, zaviazal svoj vlastný život, že ten slávny stav nakoniec príde. Prostredníctvom Mojžiša povedal: „No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem.“²⁷ V dňoch proroka Habakuka, o 863 rokov neskôr, bola tá istá pravda zopakovaná, avšak hovorilo sa o nej ako o udalosti, ktorá ešte len príde: „zem bude naplnená poznaním Hospodinovej slávy, ako sú moria zaliate vodami.“²⁸

GSAM 45Služba vo svätyni ako predobraz skutočnosti

GSAM 45.1Keď Pán vyviedol Izrael z Egypta, pred celým táborom vyhlásil svoj zákon morálnych prikázaní a dal im jeho kópiu na kameni, vyrytú svojím vlastným prstom, aby boli neustále nasmerovaní k tomu Spasiteľovi, ktorý sa nakoniec za nich obetuje; a aby boli ich hriechy očistené na základe jeho drahocennej krvi, dal postaviť svätyňu na púšti. Mojžiš dostal pokyn, aby tento stánok, alebo svätyňu, vo všetkých jej konštrukčných detailoch vyhotovil presne podľa vzoru, ktorý mu Pán ukázal na vrchu.²⁹ Služba v tejto svätyni bola tieňom skutočnej služby Krista v nebeskom svätostánku.³⁰ Kým Božím zámerom pri obetiach a obetných daroch vo svätyni bolo udržať pred ľuďmi tieň „budúcich darov“,³¹ Satan sa snažil viesť ľudí k tomu, aby upierali pozornosť na samotnú obetu namiesto na Krista a jeho skutočnú službu, ktorej to bolo len príkladom. Tak sa snažil priviesť ich k tomu, aby sa spoliehali na svoje vlastné skutky pre spásu.

GSAM 45.2Pánovým zámerom bolo byť vládcom svojho ľudu – Izraelitov –, bojovať ich bitky a podmaniť si národy. Mal svoj spôsob vládnutia, ako to ukazuje nasledujúci text: „V kanaánskej krajine vyhubil sedem národov, ich krajinu im rozdelil ako dedičné vlastníctvo asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dal sudcov až po proroka Samuela.“³²

GSAM 45Izrael volá po kráľovi

GSAM 45.3Izraeliti zjavne nemali radi spôsob, akým im Pán vládol. Bol to však jeho zámer a jeho vôľa, aby boli výnimočným národom, odlišným od všetkých ostatných okolo nich. Keby prísne dodržiavali jeho pokyny, aj národy by o nich hovorili: „Tento veľký národ je naozaj múdry a rozumný. Je niekde taký veľký národ, ktorému by boli jeho bohovia tak blízko, ako je nám Hospodin, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme?“³³

GSAM 46.1Vo svojej nespokojnosti požiadali Samuela, aby im ustanovil kráľa, a Pán povedal Samuelovi: „Keď ma nechcú za kráľa, nepohrdli tebou, ale mnou.“³⁴ Znovu povedali Samuelovi, a to o niečo naliehavejšie: „Ustanov nám teda kráľa, ktorý by nás spravoval, ako to majú všetky národy.“³⁵ Samuel im starostlivo vysvetlil útlak, ktorý na nich dopadne, ak budú mať kráľa, ale „ľud však nechcel poslúchnuť Samuela, lež vravel: Nie, nech nám vládne kráľ! Chceme byť ako ostatné národy. Nech nás spravuje kráľ. Pôjde pred nami a povedie nás do boja.“³⁶

GSAM 46.2Tak mali kráľov, ktorí im vládli asi päťsto rokov, najprv ako jedno kráľovstvo pod Saulom, Dávidom a Šalamúnom; potom ako rozdelené na dve kráľovstvá, Izrael a Júda. Len veľmi málo z ich kráľov bolo dobrých a spravodlivých, ale väčšina z nich bola bezbožná a viedla ľud k modlárstvu a hrubým neprávostiam. Ľud sa teda nepodobal okolitým národom len tým, že mal kráľa, ale aj v bezbožnosti, v opustení Boha svojich otcov a v uctievaní modiel a nebeských vojsk.

GSAM 46.3Pán povedal o tejto kráľovskej vláde ústami proroka Ozeáša: „Zničím ťa, Izrael, ktože ti môže pomôcť? Kde je tvoj kráľ a tvoji sudcovia, aby ťa zachránili vo všetkých tvojich mestách? Tí, o ktorých si hovoril: Daj mi kráľa a veľmožov! Dal som ti kráľa vo svojom hneve a beriem ho vo svojom rozhorčení.“³⁷

GSAM 47Zvrhnuté kráľovstvo

GSAM 47.1Táto kráľovská vláda trvala až dovtedy, kým Chaldejci nespálili Jeruzalem, nezobrali chrámové nádoby a neodviedli Júdu do babylonského zajatia, kde zostali sedemdesiat rokov, ako bolo proti nim predpovedané. Pri ukončení tejto monarchickej vlády povedal Pán prostredníctvom proroka Ezechiela ich poslednému kráľovi Sidkijovi: „Tebe však, knieža v Izraeli, znesvätený priestupník, ktorého deň prichádza, prichádza čas konečného trestu: Takto vraví Pán, Hospodin: Odlož turban! Zlož korunu! Nič neostane tak, ako je. Čo je nízke [vládca Babylona], bude vyvýšené, a čo je vysoké [tento vládca z kmeňa Júdu, ktorý sa tak vysoko vyvýšil], bude znížené. Na trosky, trosky, trosky zmením mesto! Ani to však nezostane, kým nepríde ten, komu to právom patrí; a jemu to dám (doslovný preklad KJV).“³⁸

GSAM 47.2Týmto oprávneným vládcom, pravým Potomkom, je Kristus. O ňom prorok Micheáš napísal: „Ty, veža stáda, pahorok dcéry Sion, dostaví sa a vráti sa k tebe predchádzajúca vláda [vláda nad zemou, obnovená v Kristovi], kráľovstvo pre dcéru Jeruzalem.“³⁹

GSAM 47.3Keď Izrael stratil žezlo, prešlo do rúk babylonského kráľa. Keďže boli postupne pod nadvládou médsko-perzskej, gréckej a rímskej moci, kráľovstvo bolo trikrát zvrhnuté. Za vlády cisára Augusta, rímskeho cisára, sa narodil Kristus, oprávnený dedič Dávidovho trónu – pravý Potomok ženy, Abraháma a Dávida – a to spôsobom, aký bol predpovedaný.

GSAM 47.4Aby ľudia vedeli, že oprávnený Vládca, pravý Potomok, bol viac než obyčajný smrteľník s krátkodobým kráľovstvom, Pán inšpiroval žalmistu, aby napísal: „Ustanovím ho za prvorodeného, za najvyššieho medzi kráľmi zeme. Svoju milosť mu zachovám naveky, verne s ním dodržím zmluvu. Naveky zachovám jeho rod, jeho trón bude trvať, kým budú nebesia.“ „Jeho rod bude trvať naveky, jeho trón bude predo mnou ako slnko. Naveky bude stáť pevne ako mesiac, verný svedok nad oblakmi.“⁴⁰

GSAM 48.1V Izaiášovom proroctve čítame o tomto Vládcovi ďalej takto: „Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja. Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.“⁴¹

GSAM 48Prenesenie Henocha a Eliáša

GSAM 48.2Existujú záznamy o prípadoch, keď boli v dávnych časoch ľudia prenesení do neba bez toho, aby okúsili smrť. O Henochovi, siedmom po Adamovi, sa hovorí, že „chodil s Bohom a nebolo ho, lebo ho Boh vzal.“⁴² „Pre vieru bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť, a nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením dostal svedectvo, že sa páči Bohu.“⁴³

GSAM 48.3A opäť, keď Eliáš a Elizeus kráčali spolu, „ako sa tak prechádzali a zhovárali, objavil sa zrazu ohnivý voz a ohnivé kone. Tie oddelili oboch od seba a Eliáš sa vo víchrici vznášal do neba. Elizeus to videl a kričal: Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazda! Viac ho už nevidel.“⁴⁴

GSAM 48.4Henoch prorokoval o príchode Krista ako sudcu celej zeme týmito slovami: „Hľa, prišiel Pán s desaťtisícmi svojich svätých, aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých ľudí zo všetkých ich bezbožných skutkov, ktorými páchali bezbožnosť, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré bezbožní hriešnici vyslovili proti nemu.“⁴⁵

GSAM 49Jób učil o príchode Pána

GSAM 49.1Jób, ktorý mal žiť v Mojžišových časoch, mal určité vedomosti o príchode Krista a o vzkriesení; lebo povedal: „Kiežby sa moje slová zapisovali, kiežby sa dostali do knihy, železným rydlom a olovom naveky boli vyryté do kameňa! Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom! Aj potom, keď moja koža bude takto zodratá, zo svojho tela uvidím Boha, svojimi očami ho pri sebe uvidím — nie niekto cudzí.“⁴⁶

GSAM 49Dávidov trón – Pánov trón

GSAM 49.2Dávidov trón sa nazýval trónom Pánovým. „Tak zasadol Šalamún na Hospodinov trón ako kráľ po svojom otcovi Dávidovi.“⁴⁷ Pán „sa mu [Dávidovi] prísahou zaviazal, že posadí na jeho trón potomka z jeho krvi, videl dopredu a Kristovo vzkriesenie ohlásil výrokom: Ani nebol ponechaný napospas podsvetiu, ani jeho telo nevidelo porušenie.“⁴⁸ A ďalej sa o Kristovom budúcom panovaní hovorí, že bude sedieť na Dávidovom tróne. (Pozri Izaiáš 9:7.) A opäť: „Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému. … Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu. Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.“⁴⁹ A ďalej: „Výrok Hospodina môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“⁵⁰

GSAM 49Židia zmätení

GSAM 49.3Tieto texty Židov zmätili. Tu bol problém, ktorý nedokázali vyriešiť: ak ho Dávid nazval Pánom, ako mohol byť potom jeho synom? Ako mohol byť dieťa, zrodené z Dávidovho semena, a pritom byť Emanuel – Boh s nami? Napriek tomu Izaiáš, ich vlastný prorok, vyhlásil: „panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“⁵¹

GSAM 50.1Kristus dobre vedel, aká otázka umlčí farizejov, ktorí hľadajú chyby, a preto sa ich spýtal: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, odpovedali mu. Povedal im: Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?“⁵²

GSAM 50.2Na túto tému sa opäť naráža v Žalme 45:6, 7: „Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho práva je žezlom tvojho kráľovstva. Miloval si spravodlivosť a nenávidel neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania nad tvojich druhov.“⁵³ S týmito veršami na pamäti musel mať židovský národ vznešené predstavy o charaktere budúceho Vládcu a Obnoviteľa. Nemohlo to byť inak.

GSAM 50Potomok božského pôvodu

GSAM 50.3Boli dané podrobné informácie týkajúce sa Krista a jeho narodenia, lebo Pán prostredníctvom proroka Micheáša určil jeho božský pôvod a dokonca aj malú dedinu, kde sa mal narodiť: „Ty však Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli. Jeho pôvod je v dávnoveku, v odvekých časoch“ (poznámka na okraji: hebr. „od dní večnosti“).⁵⁴

GSAM 50Božia prítomnosť prejavujúca sa v Šekine a oblaku

GSAM 50.4Neskôr v dejinách Izraelitov, keď Šalamún dokončil stavbu chrámu, o ktorom povedal, že musí byť mimoriadne „veľkolepý“, Božia sláva (Šekina) zaujala svoje miesto medzi cherubínmi nad zľutovnicou. Záznam hovorí, že pri posvätení chrámu, keď kňazi vyšli zo Svätyne, „oblak naplnil Hospodinov dom, takže kňazi nemohli preň konať službu. To sláva Hospodina naplnila jeho dom.“⁵⁵ Prítomnosť Pána v tomto chráme sa ľuďom zjavila v oblaku slávy. Pán pri tejto príležitosti odpovedal na Šalamúnovu modlitbu a povedal mu: „Vypočul som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom na obetovanie.“⁵⁶

GSAM 51.1Ľudia zhrešili – upadli do modlárstva – a v dôsledku toho ich mesto a svätyňa ležali sedemdesiat rokov v troskách. Po zajatí bol chrám znovu vybudovaný pod vedením Zerubábela. Hoci svojou veľkoleposťou zaostával za tým, ktorý postavil Šalamún, Pán o ňom prostredníctvom svojho proroka povedal: „Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako predchádzajúca.“⁵⁷ Tento chrám skrášlil Herodes a na jeho nádvoriach učil Spasiteľ. V predchádzajúcom chráme bol oblak slávy, ktorý predstavoval Pána, ale do druhého prišiel sám Spasiteľ, Stvoriteľ všetkých vecí.

GSAM 51Slávna vláda potomka Izaja

GSAM 51.2Pre tých, ktorí v Izaiášových dňoch s nádejou čakali, museli byť obrazy slávnych vecí spojených s konečným vykúpením, ktoré sa objavovali v jeho proroctvách, zdrojom sily a povzbudenia. Tieto proroctvá opäť veľmi jasne opisujú rodovú líniu, z ktorej mal prísť tento očakávaný Vykupiteľ, a to takto: „Z Izajovho pňa vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyrastie výhonok. Spočinie na ňom Duch Hospodina, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a Hospodinovej bázne. V bázni pred Hospodinom bude mať záľubu, nebude súdiť podľa vonkajšieho zdania ani nebude rozhodovať podľa toho, čo predtým počul, ale spravodlivo bude súdiť slabých a bude nestranne rozhodovať proti biednym v krajine. Palicou svojich úst bude biť násilníkov, dychom svojich pier usmrtí bezbožníka.“⁵⁸

GSAM 52Vzkriesenie, o ktorom učili proroci

GSAM 52.1Prorok Izaiáš tiež učil o doktríne vzkriesenia mŕtvych týmito utešujúcimi slovami: „Hospodin zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu s vyberanými jedlami a vínami, s výdatnými jedlami a najlepšími vínami. Na tomto vrchu odstráni závoj, ktorý zahaľuje všetkých ľudí, prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Navždy pohltí smrť a Pán, Hospodin, zotrie slzu z každej tváre, odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme, lebo Hospodin prehovoril. V ten deň sa povie: Hľa, on je náš Boh, v neho sme dúfali, on nás spasí! On je Hospodin, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!“⁵⁹

GSAM 52Kráľovstvo obnovenej zeme

GSAM 52.2Ten istý prorok hovorí, že to bude obnovená zem, na ktorej bude ustanovená konečná vláda: „lebo hľa, ja tvorím nové nebesia [atmosférické nebesia] a novú zem, na predchádzajúce sa viac nebude spomínať a ani neprídu na myseľ [pozn. na okraji, hebr. „neprídu na srdce“, t. j. nebude sa po nich už viac túžiť]. Tešte sa však a ustavične jasajte nad tým, čo tvorím, lebo pozrite, ja tvorím jasajúci Jeruzalem a radujúci sa ľud v ňom. Jasám v Jeruzaleme a radujem sa medzi jeho ľudom, nebude v ňom viac počuť hlas plaču a kvílenia. Nebude tam viac [od stvorenia novej zeme] dieťa, čo žije len pár dní [dieťa s krátkou životnosťou], ani starec, ktorý by nezakúsil plnosť svojich dní [predčasné starnutie]. Mladík zomrie ako storočný [v časoch, keď ľudia dosahovali vek deväťsto rokov, deti mohli mať sto rokov], ale storočný hriešnik [v neskorších rokoch storočného života] bude prekliaty. [Tí, ktorí zomrú v čase, keď nastane nová zem, sú tí, ktorí zahynú v deň „záhuby bezbožných ľudí“. 2. Petrov list 3:7.] Budú stavať domy a bývať v nich, budú vysádzať vinice a jesť ich plody. Nepostavia, aby iný býval, nevysadia, aby iný jedol, lebo vek stromu [Stromu života, Septuaginta] sa rovná veku môjho ľudu a prácu svojich rúk budú požívať moji vyvolení.“⁶⁰

GSAM 53.1Ezechiel hľadí cez dlhú perspektívu času na vzkriesenie mŕtvych. Prostredníctvom neho Pán hovorí: „Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela.“⁶¹

GSAM 53On niesol „naše bolesti“

GSAM 53.2Izaiášovi, prorokovi evanjelia, bolo podrobnejšie zjavené súdne konanie, utrpenia a smrť Spasiteľa v prospech ľudí. „Kto,“ hovorí prorok, „uveril nášmu ohlasovaniu? Komu sa zjavilo rameno Hospodina? Vyrástol pred ním ako výhonok, ako koreň zo suchej zeme. Nemá podobu ani krásu, aby sme na neho hľadeli, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal utrpenie, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si ho nevážili. Naozaj, on niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili. My sme si mysleli, že je ranený, Bohom doudieraný a opovrhnutý. On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie.“⁶²

GSAM 53.3Majú sa tieto také úžasné udalosti odohrať v mojich dňoch? mohli by sa spýtať ľudia, rovnako ako prorok. Odpoveď by znela: Nie, nestane sa to teraz; ešte nenastal čas príchodu tohto veľkého Vysloboditeľa; ale prorok hovorí: „Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nádhere, uvidia rozsiahlu krajinu.“⁶³

GSAM 54Danielove proroctvá odhaľujú budúcnosť

GSAM 54.1Bolo to však prostredníctvom proroka Daniela, že Pán začal poučovať svoj ľud o po sebe nasledujúcich kráľovstvách, ktoré mali vzniknúť a vládnuť až do zriadenia jeho večného kráľovstva; a aby odhalil osobitné časové obdobie, od udalosti, ktorá sa vtedy ešte mala stať, až po skutočné zjavenie a zahubenie Mesiáša. Výklad Nebúkadnecarovho sna odhalil, že štyri kráľovstvá, ktoré mali vládnuť svetu, budú strácať na moci a veľkoleposti v pomere ku klesajúcej hodnote zlata, striebra, bronzu a železa; a že nakoniec rozpadnutý, rozdelený stav týchto kráľovstiev bude porovnateľný s krehkosťou železa zmiešaného s bahnitou hlinou. Potom malo prísť kráľovstvo nebeské, ktoré malo nasledovať po úpadku tých kráľovstiev, ktoré sa mali stať ako plevy z letnej holohumnice, takže by sa pre ne nenašlo žiadne miesto, zatiaľ čo Kráľovstvo Božie by naplnilo celú zem.

GSAM 54.2Potom, vo videní siedmej kapitoly, prostredníctvom symbolov štyroch veľkých šeliem, sa tá istá téma opäť rozoberá a predstavujú sa ďalšie črty týchto kráľovstiev. V tejto kapitole sa sleduje vývoj a pôsobenie moci „malého rohu“, ktorá mala vzniknúť po rozdelení štvrtého kráľovstva na desať častí, pričom tri z nich zvrhne alebo podmaní, aby sa ustanovila ako duchovný vládca nad všetkými. Táto pápežská moc má pretrvávať v rozdelenom a krehkom stave štvrtého kráľovstva až tisícdvestošesťdesiat rokov. Tak boli zjavené udalosti siahajúce až do času, keď Kristus prevezme kráľovstvo od svojho Otca a odovzdá ho svätým Najvyššieho; kráľovstvo, ktoré bude nakoniec vládnuť nad celou zemou a bude trvať naveky.

GSAM 55Dvetisíctristo dní

GSAM 55.1V ôsmej kapitole knihy Daniel, v rámci videnia o baranovi, kozlovi a „malom rohu, ktorý sa neobyčajne zväčšoval“, je prorok opäť prenesený až na koniec čias. Vo veršoch 13 a 14 je jeho pozornosť upriamená na časové obdobie – 2300 dní – siahajúce až k súdu. Bolo to dlhé časové obdobie a prorok to tak aj chápal; anjel mu totiž oznámil, že videnie sa týka ešte mnohých dní. Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum začiatku týchto dní, a tak kapitolu uzatvára slovami: „Žasol som nad tým videním, ale nikto mu nerozumel (doslovný preklad KJV).“

GSAM 55Sedemdesiat týždňov do príchodu Mesiáša

GSAM 55.2Deviata kapitola rozpráva o anjelovi, ktorý prišiel k Danielovi v odpovedi na jeho prosbu, aby mu dal múdrosť a pochopenie. Informoval ho o období sedemdesiatich týždňov. Šesťdesiatdeväť z týchto týždňov rokov [to, ako sa dozvedáme, je význam slova ševuim, preloženého ako „týždne“] by trvalo až do príchodu Mesiáša. Bod, od ktorého sa malo toto obdobie začať, „slovo o obnove a vybudovaní Jeruzalema“, ešte nebolo vydané. Vynára sa otázka: Ako mohol Daniel vedieť, kde sa tých šesťdesiatdeväť týždňov skončí? V dvanástej kapitole sa otázka času opäť rieši a na jeho otázku: „aký bude záver týchto vecí?“ mu je povedané, aby išiel svojou cestou, lebo slová sú „držané v tajnosti a zapečatené do posledných čias“, keď „múdri porozumejú“.

GSAM 55.3Nepochybne je táto otázka času jedným z prípadov, na ktoré naráža apoštol Peter, keď hovorí: „Túto spásu úporne hľadali a neúnavne skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti pripravenej pre vás. Skúmali, na ktorý čas a na aké okolnosti poukazuje Kristov Duch, ktorý v nich prebýval, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá príde po nich.“⁶⁴

GSAM 56Osud bezbožných

GSAM 56.1Malachiáš, posledný zo starozákonných prorokov, zanecháva napínavý opis konečného zničenia bezbožných: „Pozri, prichádza deň, horiaci ako pec, keď sa všetci spupní a všetci svojvoľníci stanú strniskom. Prichádzajúci deň ich spáli — vraví Hospodin zástupov.“⁶⁵

GSAM 56.2Keďže Izraeliti mali k dispozícii všetky tieto skutočnosti zaznamenané v Starom zákone, ktoré im odhaľovali toľko aspektov plánu spasenia, aký veľký musel byť záujem usilovných študentov Božieho slova, keď videli a uvedomili si, že sa blíži čas, kedy príde tento sľúbený Potomok. Zatiaľ čo masy, a dokonca aj tí, ktorí každú sobotu čítali Písmo v synagógach, nerozumeli slovu (Skutky 13:27), zbožní a usilovní študenti, ktorí verne skúmali Písmo pod vedením Ducha, sa nepochybne horlivo modlili, tak ako to v tomto veku robil apoštol Ján: „Príď, Pane Ježišu, a príď rýchlo.“