Kapitola 14 — Zatvorené dvere

GSAM 214.1„NO kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli.“¹

GSAM 214.2Príchod ženícha, o ktorom sa hovorí v tomto podobenstve, nie je príchodom Krista na zem, ale na svadbu. Svadba je udalosť, ktorá sa odohrá pred Pánovým príchodom. V Lukášovom evanjeliu je to vyjadrené takto: „Majte bedrá opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí čakajú na svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.“²

GSAM 214Prijatie kráľovstva sa nazýva svadbou

GSAM 214.3Príchod Ženícha na svadbu je znázornený v Danielovi 7:13, 14, kde Kristus prichádza k Otcovi, aby prevzal svoje kráľovstvo. V staroveku sa príchod kráľa do svojho hlavného mesta, aby prevzal trón a kráľovstvo, nazýval svadbou. Táto udalosť – prijatie hlavného mesta ako nevesty – sa oslavovala s pompou a slávou skutočnej svadby. Keď teda Kristus prijme od Otca v nebi svoje kráľovstvo, hovorí sa, že sa oženil so svojou nevestou – Novým Jeruzalemom (Zjavenie 21:9); a toto sa v podobenstve nazýva „svadba“.

GSAM 214.4Po uplynutí dvetisíctristo dní, 22. októbra 1844, adventisti, ktorí porovnávali udalosti vo svojom živote so skutočnosťami spojenými s východnou svadbou, povedali: „Kristus vošiel na svadbu.“ Keď dostali jasnejšie svetlo o povahe udalosti, ktorá sa má odohrať na konci dvetisíctristo dní, ich viera nasledovala Krista v diele, do ktorého vstúpil; a tak vierou „vošli s ním na svadbu“.

GSAM 215„Vrátim sa“

GSAM 215.1Vo videní, ktoré v roku 1845 dostala slečna Harmonová a v ktorom Kristus prechádzal z prvej do druhej komnaty nebeského svätostánku, nachádzame tieto slová: „‚Čakajte tu; idem k svojmu Otcovi, aby som prevzal kráľovstvo; udržujte svoje rúcha bez poškvrny a o chvíľu sa vrátim zo svadby a prijmem vás k sebe.‘ Potom sa k Ježišovi priblížil oblakový voz s kolesami ako plamenný oheň, obklopený anjelmi. Vstúpil do voza a bol odvezený do svätyne svätých, kde sedel Otec.“³

GSAM 215Milosrdenstvo po zatvorení dverí

GSAM 215.2Zdá sa, že zatvorené dvere v tomto podobenstve odkazujú na udalosť, ktorá sa odohrá pred skutočným príchodom Syna človeka v oblakoch neba; lebo po zatvorení dverí prichádzajú ostatné panny a klopajú, a je im povedané, aby „bdeli“, lebo nepoznajú deň ani hodinu jeho príchodu. Ďalej, tieto dvere sa zatvoria po tom, čo múdre panny vojdú so Ženíchom na svadbu.

GSAM 215.3Z jazyka použitého v tomto podobenstve o pannách by sa zdalo, že aj po vstupe na svadbu majú ešte aj „nemúdre“ panny príležitosť na prijateľnú prípravu na stretnutie so Ženíchom. Je im prikázané, aby „bdeli“. Bdenie a čakanie sú charakteristiky spojené so skutočnou prípravou na stretnutie s Pánom. Zdá sa teda, že milosrdenstvo nie je odňaté, keď sa v tomto podobenstve zatvoria dvere.

GSAM 215Nie sú to dvere z Lukáša 13:25–28

GSAM 215.4V minulosti dochádzalo k omylom, keď sa dvere, o ktorých sa hovorí v tomto podobenstve, zamieňali s dverami spomenutými v Lukášovi 13:25–28, kde sa píše: „Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku, budete klopať na dvere a volať: Pane, otvor nám! Ale on vám odpovie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste?... Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa! Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jákob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, ale vy ostanete vyhodení vonku.“ Z vyššie uvedeného textu je zrejmé, že keď sa tieto dvere zatvoria, osud tých, ktorí zostali vonku, je spečatený. Vtedy už prišlo Božie kráľovstvo; lebo uvidia spasených v kráľovstve. Naopak, v podobenstve o pannách Pán ešte neprišiel do svojho kráľovstva, ale odišiel k svojmu Otcovi, aby prevzal svoje kráľovstvo.

GSAM 216Zatvorené dvere v predobraznej službe

GSAM 216.1Tí, ktorí vierou nasledovali Krista v jeho diele, po skončení obdobia dvetisíctristo dní – 22. októbra 1844 – videli, že keď v predobraznej službe nastal Deň zmierenia, veľkňaz zavrel dvere vonkajšej komnaty a otvoril dvere do svätyne svätých, aby tam vykonal svoju prácu zmazania hriechov vyznaných vo svätyni; a že rovnako aj Kristus, náš veľkňaz, zavrel dvere vonkajšej komnaty nebeského chrámu a otvoril tú komnatu, v ktorej bolo vidieť „archu jeho zmluvy“.⁴

GSAM 216Kto sa mýlil?

GSAM 216.2V tom čase boli medzi adventistickými veriacimi takí, ktorí ešte nedostali jasné svetlo ohľadom Kristovej služby vo svätyni, keďže ich pozornosť ešte nebola upriamená na posolstvo tretieho anjela. Títo sa mýlili v tom, že si zamieňali tieto vonkajšie dvere svätyne so zatvorenými dverami v Lukášovi 13:25–28. Neboli to však adventisti siedmeho dňa. Kto však boli, ako táto doktrína vznikla a aké okolnosti viedli k takýmto záverom, to sa pokúsime ukázať.

GSAM 217.1Ľudia, ktorí sa oddelili od nominálnych cirkví na základe hlásania adventného posolstva, ako aj tí, od ktorých sa takto oddelili, sú oslovení vo svedectve adresovanom piatej a šiestej zo siedmich cirkví v Zjavení. Napomenutie piatej cirkvi, cirkvi v Sardách, znie: „Rozpamätaj sa teda na to, čo si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie! Ak však nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani sa nenazdáš, v ktorú hodinu k tebe prídem.“⁵ Z týchto slov je zrejmé, že osoby, na ktoré sa toto oslovenie vzťahuje, počuli zvestovanie o Pánovom príchode. Vyznali, že ho prijali, ale teraz sa ho chystali zriecť.

GSAM 217Cirkev vo Filadelfii

GSAM 217.2Ďalej je spomenutá cirkev vo Filadelfii, šiesty stav cirkvi evanjelia. Táto cirkev predstavuje ľudí, ktorí boli vyvedení na základe zvestovania prvého a druhého posolstva zo Zjavenia 14. K tejto cirkvi Pán hovorí: „Čoskoro prídem! Pridŕžaj sa pevne toho, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec!“⁶ Ďalej sú oslovení nasledujúcimi slovami: „Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí. Poznám tvoje skutky. Hľa, otvoril som pred tebou dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť. Lebo hoci máš málo síl, zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno.“⁷

GSAM 217Čo sú zatvorené dvere v tomto podobenstve?

GSAM 217.3Čo treba rozumieť pod pojmom otvorené a zatvorené dvere v práve citovanom úryvku z Písma? Domnievame sa, že uspokojivú odpoveď na túto otázku možno nájsť v priloženom vysvetlení: Kým medzi adventistami boli takí, ktorí prijali pokročilé svetlo a učili, že Spasiteľ presunul svoju službu z prvej do druhej komnaty nebeského svätostánku, a správne vysvetľovali otázku otvorených a zatvorených dverí tým, ktorí chceli počúvať, iná skupina sa tejto pravde bránila a snažila sa presadiť vieru v doktrínu, že otvorené dvere sú zatvorené a zatvorené dvere otvorené. Týmto konaním prekážali na ceste alebo bránili dielu Pánových služobníkov tu na zemi. Dvere nebeského svätostánku sa otvárajú a zatvárajú mocou Krista, „ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí,“. V posolstve cirkvi vo Filadelfii ľudia, ktorí vytrvajú, zachovávajú slovo a nezapierajú jeho meno, dosahujú víťazstvo, ktoré otvára dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť. Toto sa nepochybne týka dverí prístupu k ľuďom, ktoré ľudia, zdá sa (ako uvidíme), v podstate zavreli; ale ako uznanie ich vytrvalosti Pán kladie pred verných „otvorené dvere“, ktoré nikto nemôže zavrieť.

GSAM 218Dvere pre prejav

GSAM 218.1V Písme sa uvádza mnoho príkladov, v ktorých sa dvere používajú v tomto zmysle. Pavol v liste Korinťanom hovorí, že sa mu tam „otvorili veľké dvere činnosti, ale aj protivníkov je mnoho.“⁸ Opäť, vo svojom druhom liste Korinťanom hovorí: „Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere, môj duch nemal pokoj, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa.“⁹ Taktiež Kolosanom adresoval túto prosbu: „Vytrvajte v modlitbe, bdejte pri nej a vzdávajte vďaky. Modlite sa aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere pre slovo, aby sme hlásali Kristovo tajomstvo, pre ktoré som teraz vo väzení.“¹⁰

GSAM 218.2Z týchto veršov vyplýva, že príležitosti na hlásanie pravdy sa nazývajú otvorené dvere; a zo slov adresovaných cirkvi vo Filadelfii by sa zdalo, že v čase, keď bol tento ľud povolaný vyjsť, ľudia vynakladali veľké úsilie, aby im zatvorili dvere na hlásanie. Keď cirkev vo Filadelfii prechádzala skúškou a pevne sa držala Jeho „slova“ a „mena“, Pán im povedal, že im otvorí dvere, ktoré nikto nebude môcť zavrieť.

GSAM 219Situácia po 22. októbri 1844

GSAM 219.1Keď máme pred sebou tento prípad tak, ako je opísaný v prorockých slovách, pozrime sa retrospektívne na situáciu, ako sa udalosti vyvíjali. Ako už bolo uvedené, až do apríla 1844 boli cirkvi otvorené pre hlásanie adventného posolstva, pričom volania po pracovníkoch boli početnejšie, než koľko ich mohli pokryť živí kazatelia. Po sklamaní na jar roku 1844 sa tí, ktorí túto doktrínu neprijali úprimne, obrátili proti nej. Keď v lete roku 1844 zaznelo posolstvo druhého anjela zo Zjavenia 14 a „polnočný krik“ (Matúš 25), vypuklo najkrutejšie prenasledovanie tých, ktorí sa ešte odvážili vyznávať svoju vieru v blízky príchod Pána. Títo odporcovia sa rôznymi prostriedkami snažili potlačiť túto tému a všetkými možnými spôsobmi brániť dielu tých, ktorí stále hlásali: „Prišla hodina jeho súdu.“ William Miller o tomto odpore povedal: „Je to to najneprirodzenejšie a najnepochopiteľnejšie.“ Opozícia bola taká odhodlaná tesne pred koncom dvetisíctristo dní, že Geo. Storrs o nej povedal: „S nominálnymi cirkvami a všetkými bezbožnými sme skončili, okrem prípadov, keď sa ich tento výkrik môže týkať.“

GSAM 219.2Po uplynutí tohto obdobia, keď sa odpor a posmech zo strany bezbožných zdvojnásobili a strojnásobili, William Miller o tejto situácii povedal: „Svoju prácu vo varovaní hriešnikov a v snahe prebudiť formálnu cirkev sme vykonali. Boh vo svojej prozreteľnosti zatvoril dvere.“¹¹

GSAM 219Všeobecná zatvrdilosť hriešnikov

GSAM 219.3Takéto správanie posmešného sveta nielenže zatvrdilo hriešnikov voči učeniu o druhom príchode, ale svedectvo členov nominálnych cirkví znelo takto: „Pri pomyslení na to, ako málo ľudí sa úprimne obracia k Bohu a ako sa šíri bezpríkladná neviazanosť a vzdorovitosť hriešnikov, musíme zvolať: Prestal azda Boh byť milostivý? Zavreli sa už dvere milosti?“¹²

GSAM 220.1Od iného pracovníka čítame ešte viac o situácii po skončení prorockého obdobia: „Vtedy bolo takmer nemožné získať prístup k neveriacim, sklamanie v roku 1844 tak zmätilo mysle mnohých, že neboli ochotní počúvať žiadne vysvetlenie tejto záležitosti.“¹³

GSAM 220Všetky dvere prístupu k neveriacim sú zatvorené

GSAM 220.2Takýto stav zdanlivo na určitý čas uzavrel dvere prístupu ku všetkým okrem tých, ktorí sa stále pevne držali svojej viery a nádeje v skorý príchod Krista. Keďže dvere na hlásanie evanjelia sa zdali byť úplne zatvorené a adventisti videli, že v podobenstve, ktoré sa vzťahovalo na ich skúsenosť, boli zatvorené dvere, dá sa ľahko pochopiť, ako dospeli k záveru, že pre hriešnikov už neexistuje milosrdenstvo: alebo, ako to niektorí vyjadrili, že „dvere milosrdenstva boli zatvorené“, najmä ak si mysleli, že zatvorené dvere v tomto podobenstve a zatvorené dvere v Lukášovi 13 sú tie isté. Ak ľudia úplne odmietli počúvať a tým si zatvrdili srdce, ako by sa mohli obrátiť?

GSAM 220Kto ako prvý učil o falošných zatvorených dverách?

GSAM 220.3Teraz vyvstáva otázka: Kto začal učiť doktrínu o „žiadnom milosrdenstve pre hriešnikov“? Kto tomu veril? A kto to odmietol? Ako odpoveď na prvú otázku upriamime pozornosť na správu o návšteve, ktorú J. V. Himes uskutočnil na jar roku 1845 v štáte Maine. Hovorí:—

GSAM 220.4„Brat Jozef Turner a ďalší zastávali názor, že sme vo veľkej sobote – že šesťtisíc rokov sa skončilo – a preto by žiadny adventista nemal vykonávať žiadnu manuálnu prácu. Ak by tak urobili, podľa ich názoru by to určite viedlo k ich konečnému zničeniu.

GSAM 220.5„Zatiaľ čo čakali v tomto stave nečinnosti, pokiaľ ide o svetskú manuálnu prácu, do mysle brata Turnera zasvietilo, ako sa zdalo, nové svetlo, a to, že Ženích PRIŠIEL – že prišiel desiateho dňa siedmeho mesiaca minulého židovského roka – že vtedy sa konala svadba – že všetky panny vtedy v istom zmysle vošli s ním na svadbu a dvere sa zavreli!—žiadna z nich nemohla zahynúť, a nikto zvonku nemohol byť spasený. Tak sa všetky duchovné záležitosti tejto mohutnej zemegule skončili.“¹⁴

GSAM 221Kto sa odhodlane postavil proti tejto falošnej teórii?

GSAM 221.1Kazateľ Turner začal v Paríži v štáte Maine učiť svoju doktrínu „už žiadneho milosrdenstva“ a na krátky čas mal v tej časti krajiny pomerne veľa stúpencov. Keďže dvere prístupu k ľuďom mimo adventistov, či už vyznávajúcim vieru alebo nie, boli úplne zatvorené, mnohí sa celkom prirodzene priklonili k Turnerovmu pohľadu na túto tému.

GSAM 221.2Aby nedošlo k nesprávnemu pochopeniu pojmu adventista, budeme odteraz o týchto ľuďoch hovoriť ako o adventistoch prvého dňa; a práve mnohí z tejto skupiny prijímali názory pána Turnera. Ešte nevideli ani nepočuli pravdu o sobote, ani nepočuli o posolstve tretieho anjela. Práve o nich hovorí pani Whiteová takto v jednej zo svojich publikácií:—

GSAM 221.3„Po uplynutí času očakávania v roku 1844 adventisti stále verili, že príchod Spasiteľa je veľmi blízko; zastávali názor, že dosiahli dôležitú krízu a že Kristovo príhovorné dielo za človeka pred Bohom sa skončilo. Keď vydali varovanie o blížiacom sa súde, cítili, že ich dielo pre svet je dokončené, a stratili duchovnú záťaž za spásu hriešnikov, zatiaľ čo smelé, rúhavé posmešky bezbožných sa im zdali ako ďalší dôkaz, že Duch Boží bol odňatý tým, ktorí odmietli jeho milosrdenstvo. Všetko toto ich utvrdilo v presvedčení, že čas milosti sa skončil, alebo, ako to vyjadrili, že ‚dvere milosrdenstva sa zatvorili‘. Ako už bolo uvedené, adventisti boli na krátku dobu zjednotení v presvedčení, že dvere milosrdenstva sa zatvorili.“¹⁵

GSAM 222.1V tejto citácii pani Whiteová uvádza stanovisko, ktoré zaujali adventisti prvého dňa. Ani len nenaznačuje, že by tomu sama verila. Ako bolo uvedené vyššie, túto doktrínu ako prvý hlásal Jozef Turner v Paríži v štáte Maine. Pani Whiteová (vtedy slečna Harmonová) sa s Jozefom Turnerom stretla na vyššie uvedenom mieste na začiatku jari roku 1845 a počula ho hlásať jeho doktrínu o tom, že „adventisti už nemajú vykonávať manuálnu prácu a hriešnikom už nie je udelené milosrdenstvo“, a jasne mu povedala, že „učí falošnú doktrínu; že pre hriešnikov a pre tých, ktorí pravdu nezavrhli vedome, stále existuje milosrdenstvo.“

GSAM 222Proti teórii „bez milosrdenstva“

GSAM 222.2J. N. Andrews, ktorý v rokoch 1844 a 1845 býval v Paríži v štáte Maine a ktorý bol dôkladne oboznámený s postojmi tamojších ľudí, ako aj s postojom Jozefa Turnera, ktorý učil, že pre hriešnikov už nie je žiadne milosrdenstvo, hovorí o postoji slečny Harmonovej k tejto téme v tom čase: „Namiesto toho, aby ich videnia viedli k prijatiu tohto názoru, napravili tých, ktorí sa ho stále držali.“¹⁶

GSAM 222.3Slečna Harmonová navštívila Paríž v štáte Maine po druhýkrát v lete roku 1845. Pokiaľ ide o túto návštevu, zacitujem pani Truesdailovú, ktorá vtedy bývala v Paríži. Hovorí:—

GSAM 222.4„Počas návštevy slečny Harmonovej v Paríži v štáte Maine v lete roku 1845 som jej opísala podrobnosti týkajúce sa mojej drahej priateľky, ktorej otec jej zakázal navštevovať naše stretnutia, a preto ona sama neodmietla svetlo. S úsmevom mi odpovedala: ‚Boh mi nikdy neukázal, že pre takéto osoby neexistuje spása. Ide len o tých, ktorým bolo predložené svetlo pravdy a ktorí ho vedome odmietli.‘“¹⁷

GSAM 222.5Hovorí tiež o tretej návšteve slečny Harmonovej v Paríži v roku 1846 takto:—

GSAM 222Ďalšie vyvrátenie falošnej teórie

GSAM 222.6„Ďalšou udalosťou, ktorá stojí za zmienku, bolo videnie z roku 1846 v Paríži v štáte Maine. Slečne Harmonovej bolo ukázané, že keď Satan nedokáže zabrániť čestným ľuďom, aby plnili svoju povinnosť v plnom rozsahu, využije svoju zručnosť na to, aby ich tlačil za hranice povinnosti. Jedna dobrá sestra hovorila zborom, že Boh ich zavrhol, pretože oni zavrhli posolstvo poslané z neba, aby ich zachránilo. Sestre Harmonovej bolo ukázané, že v jej posolstve nebola žiadna pravda, lebo v týchto zboroch bolo mnoho ľudí, ktorí ešte prijmú pravdu; že dobrí anjeli ešte budú pracovať na spáse duší v týchto zboroch, a keď tak urobia, oni [anjeli] nechajú túto sestru s jej posolstvom [t. j. jej posolstvom „bez milosrdenstva“] pred dverami.“¹⁸

GSAM 223Žiadny rozpor

GSAM 223.1Keďže existujú ľudia, ktorí sa veľmi horlivo snažia dokázať, že pani Whiteová kedysi učila teóriu „už žiadneho milosrdenstva pre hriešnikov“, ale teraz učí opak, uvediem svedectvá tých, ktorí poznajú jej dielo od roku 1845, týkajúce sa jej úsilia o obrátenie hriešnikov. Nasleduje vyhlásenie Iru Abbeyho z Brookfieldu, okresu Madison, štátu New York:—

GSAM 223.2„V rokoch 1846 až 1850 prišli brat a sestra Whiteovci do nášho domu a veľmi horlivo sa venovali deťom a tým, ktorí ešte neodmietli pravdu. Pracovali pre neobrátené duše a nepamätám si, že by som niekedy počul sestru Whiteovú povedať, že pre odpadlíkov a tých, ktorí ešte neodmietli pravdu, niet nádeje.“¹⁹

GSAM 223Svedectvo adventistov prvého dňa

GSAM 223.3Čo sa týka toho, čo adventisti prvého dňa z Nového Anglicka vedia o doktríne extrémne zatvorených dverí, nech o tom svedčí nasledujúci list:—

GSAM 223.4„Od 5. do 9. augusta 1891 som v Brookstone, meste s približne 30 000 obyvateľmi, viedol debatu s kazateľom Milesom Grantom. Debata sa konala vo veľkom stane a predsedal jej pán Ján Barbour, bývalý predseda mestského zastupiteľstva. Toto mesto leží asi dvadsať míľ od Bostonu. Debata sa týkala otázky soboty, ale pán Grant sa snažil do debaty vtiahnuť aj záležitosť týkajúcu sa zážitku sestry Whiteovej v tejto práci. Obvinil ju, že ‚už v roku 1844 jej bolo zjavené, že čas milosti uplynul a pre hriešnikov už neexistuje žiadne milosrdenstvo‘.“

GSAM 224.1„V odpovedi som mu povedal, že adventisti prvého dňa zaujímali tento postoj – takmer všetci – v minulosti, ešte predtým, ako sme sa od nich oddelili, a že namiesto toho, aby pani Whiteová tento postoj akokoľvek podporovala, jednou z prvých vecí, ktoré jej boli zjavené, bolo, že tento postoj je ‚nesprávny‘ a že pre hriešnikov stále existuje milosrdenstvo. Povedal som: ‚Je to tak a kazateľ Grant vie, že je to tak.‘ Keď som to povedal, mnohí adventisti prvého dňa predo mnou [táto skupina tvorila značnú časť veľkého stanu, ktorý bol plný] prikyvovali hlavami na dôrazný a jednoznačný súhlas s týmto tvrdením. Stačí povedať, že kazateľ Grant sa k tomuto bodu v diskusii už viac nevrátil.“ Podpísané: „Geo. E. Fifield, South Lancaster, Mass., 6. decembra 1895.“

GSAM 224Pani Whiteová neustále hľadala spásu hriešnikov

GSAM 224.3To, že sa pani Whiteová od roku 1844 až dodnes usilovala o obrátenie hriešnikov, ďalej dokazujú tieto skutočnosti: Ona a kazateľ White usporiadali stretnutie v dome Alberta Beldena v Rocky Hill v štáte Connecticut, ktoré sa začalo 20. apríla 1848. Na tomto stretnutí sa vynaložilo úsilie na prospech niektorých ľudí zo sveta. Kazateľ White a jeho manželka prejavovali o takéto duše osobitný záujem. V tejto súvislosti uvedieme svedectvo jedného z tejto skupiny, ktorý prijal krst z rúk kazateľa Whitea. Ján Y. Wilcox vo svojom liste z Kensingtonu v štáte Connecticut z 22. februára 1891 píše:—

GSAM 224.4„K pravde som bol privedený v čase, keď sa stretnutia konali v nedokončenej miestnosti v dome brata A. Beldena v Rocky Hill v štáte Connecticut. Svetlo prítomnej pravdy som prijal vďaka úsiliu brata a sestry Whiteových. Krátko nato som bol pokrstený bratom Whiteom. Keby nebolo povzbudenia a sily, ktorú som od nich dostal, neviem, či by som sa niekedy odvážil myslieť si alebo cítiť, že ma Pán prijal. Mali o mňa hlboký záujem a usilovne sa snažili mi pomôcť.“

GSAM 225.1Kazateľ White povedal o tomto stretnutí v liste Stockbridgeovi Howlandovi z Topshamu v štáte Maine: „Brat Bates predstavil prikázania vo veľmi jasnom svetle a ich dôležitosť bola zdôraznená veľmi silnými svedectvami. Slovo malo účinok upevniť tých, ktorí už boli v pravde, a prebudiť tých, ktorí sa ešte úplne nerozhodli.“

GSAM 225Práca pre hriešnikov v Oswego v štáte New York

GSAM 225.2V roku 1849 kazateľ James White a jeho manželka pôsobili v Oswego v štáte New York. Na týchto stretnutiach sa Hiram Patch a slečna Bensonová, ktorí boli zasnúbení, obrátili k Bohu a k prítomnej pravde.

GSAM 225.3V marci 1850 sa v Oswego opäť konali stretnutia. V časopise Present Truth z apríla kazateľ White, keď hovoril o týchto stretnutiach, povedal:

GSAM 225.3„Medzi deťmi ostatku v tomto meste sa teraz odohráva veľmi zaujímavá práca. Ich spása bola hlavnou témou našich stretnutí počas posledných dvoch sobôt a Boh nás úžasne požehnal. Pravda mala dobrý vplyv nielen na nás, ale aj na naše deti. Večer po poslednom prvom dni sme mali stretnutie určené špeciálne pre ne a Duch Pánov sa vylial uprostred nás. Všetky deti sa poklonili pred Pánom a zdalo sa, že cítia, aké dôležité je dodržiavať prikázania, najmä piate, a hľadať spásu skrze Ježiša Krista. Bolo to jedno z najzaujímavejších stretnutí, aké som kedy zažil.“

GSAM 225.4V časopise Present Truth z novembra 1849 kazateľ White uverejnil správu o viacerých ľuďoch, ktorí sa obrátili a boli pokrstení; a v poslednom čísle tohto časopisu z roku 1850 sa nachádza správa o stretnutí, ktoré sa konalo vo Waitsfielde vo Vermonte, a o účasti Hemana Churchilla, ktorý sa práve obrátil zo sveta. V článku sa o ňom hovorí ako o „bratovi“. Ako by to mohlo byť možné, keby už nebolo milosrdenstva pre hriešnikov?

GSAM 226Svedectvo dvadsaťjeden svedkov

GSAM 226.1V tejto súvislosti uvádzame svedectvo podpísané v roku 1888 dvadsaťjeden jednotlivcami, z ktorých každý bol súčasťou adventného hnutia v roku 1844 a bol oboznámený so vznikom posolstva tretieho anjela. Všetci prijali toto posolstvo ešte pred rokom 1851, pričom väčšina z nich bola spojená s adventistami siedmeho dňa takmer od samého počiatku tohto posolstva:—

GSAM 226.2„My, nižšie podpísaní, ktorí sme boli dobre oboznámení s adventným hnutím v roku 1844, keď uplynul stanovený čas, a ktorí sme tiež prijali pravdu posolstva tretieho anjela už v roku 1850, týmto s radosťou pripájame svoje mená k nasledujúcemu vyhláseniu týkajúcemu sa doktríny o zatvorených dverách, ktorú vyznávali veriaci v posolstvo tretieho anjela od času jeho vzniku až po posledný spomenutý dátum a ďalej.

GSAM 226.3„V súlade so Zjavením 3:7, 8 a ďalšími biblickými textami verili, že na konci dvetisíctristo dní z Danielovej knihy 8:14 Kristus ukončil svoje dielo v prvej komnate nebeského svätostánku, presunul svoju službu do svätyne svätých a začal s dielom súdu, čím sa v tomto ohľade zmenil jeho vzťah k plánu spasenia. Tu sa jedny dvere otvorili a druhé sa zatvorili.

GSAM 226.4„Verili, že tí, ktorí mali jasné svetlo ohľadom Posolstva prvého anjela a obrátili sa proti nemu, horko sa mu protiviac, boli Bohom zavrhnutí. Neverili však, že tí, ktorí nemali toto svetlo, alebo tí, ktorí pred rokom 1844 nedosiahli vek zodpovednosti, by boli zavrhnutí, ak by hľadali Boha s úprimným srdcom.

GSAM 226.5„Hoci hneď po uplynutí stanoveného času verili spolu s Williamom Millerom a veľkou väčšinou adventistov, že ich dielo pre svet je dokončené a že Pán príde veľmi čoskoro, predsa po tom, čo svetlo týkajúce sa svätyne a tretie posolstvo vysvetlili ich sklamanie, neverili, že milosrdenstvo pominulo s výnimkou tých, ktorí toto svetlo odmietli.“

GSAM 227.1Podpísali: „J. B. Sweet, South Saginaw, Mich.; Samuel Martin, West Rindge, N.H.; Ira Abbey, North Brookfield, N.Y.; pani R. B. Abbey, North Brookfield, N.Y.; pani Diana Abbey, North Brookfield, N.Y.; pani L. B. Abbey, North Brookfield, N.Y.; Heman S. Gurney, Memphis, Mich.; Ann E. Gurney, Memphis, Mich.; William Gifford, Memphis, Michigan; pani Mária S. Chase, Battle Creek, Michigan; S. M. Howland, Battle Creek, Michigan; pani F. H. Lunt, Battle Creek, Michigan; pani Melora A. Ashley, Battle Creek, Michigan; pani Caroline A. Dodge, Battle Creek, Michigan; pani Sarah B. Whipple, Battle Creek, Michigan; pani Uriah Smithová, Battle Creek, Michigan; pani Paulina R. Heligassová, Moline, Kansas; R. G. Lockwood, St. Helena, Kalifornia; pani R. G. Lockwoodová, St. Helena, Kalifornia; Reuben Loveland, North Hyde Park, Vermont; pani Belinda Lovelandová, North Hyde Park, Vermont.“

GSAM 227Nesprávne interpretované videnie

GSAM 227.2Bola podniknutá snaha vyložiť videnie, ktoré bolo zverené pani Whiteovej v Topshame v štáte Maine 24. marca 1849, tak, že učí túto mylnú doktrínu – že už nie je milosrdenstvo pre hriešnikov. Toto videnie bolo zverené práve v čase, keď sa začalo šíriť „rochesterské klepanie“ (špiritizmus). Pani Whiteová videla, že tajomné znamenia a zázraky a falošné reformácie budú narastať a šíriť sa. Tieto reformácie neboli reformáciami z omylu k pravde (nepovedala, že takéto reformácie nikdy nebudú, ale že tie, ktoré jej boli ukázané a kde využívali ľudský vplyv, boli práve také), ale zo zlého k horšiemu; lebo tí, ktorí vyznávali zmenu srdca, si len obliekli náboženský odev, ktorý zakrýval neprávosť zlého srdca. Niektorí sa zdali byť skutočne obrátení, čím boli schopní oklamať ľud Boží; keby však bolo možné vidieť do ich sŕdc, ukázali by sa ako čierne ako vždy.

GSAM 227.3Potom povedala: „Môj sprievodný anjel mi prikázal, aby som hľadala duševné utrpenie za hriešnikov, ako to bývalo kedysi. Hľadala som, ale nevidela som ho; lebo čas ich spásy už pominul.“²⁰

GSAM 228.1Tvrdilo sa, že toto videnie učilo, že pre hriešnikov už nie je milosrdenstvo, ale pýtame sa: Ako by to mohlo byť, keď sa proti tejto doktríne postavila hneď od chvíle, keď ju Jozef Turner po prvýkrát učil na jar roku 1845, a po celý čas sa usilovne zasadzovala za obrátenie a spásu hriešnikov?

GSAM 228.2V Supplement to Experience and Views, vydanom v roku 1854, pani Whiteová hovorí: „‚Falošné reformácie‘, o ktorých sa tu hovorí, sa ešte naplno neprejavili. Toto videnie sa týka najmä tých, ktorí počuli a odmietli svetlo doktríny o príchode. Sú vydaní silným klamom. Takí nebudú mať ‚duševné utrpenie za hriešnikov‘, ako tomu bolo kedysi.“²¹

GSAM 228.3Kritici tvrdia, že vedia viac o tom, čo pani Whiteová videla v tomto videní, než vedela ona sama. Pozrime sa na to na chvíľu v súvislosti s ich interpretáciou, a síce, že videla stav hriešnikov namiesto stavu oživiteľov viery. Pozrela sa teda na hriešnikov, aby našla „duševné utrpenie za hriešnikov, ale nevidela ho“. Kto kedy našiel úzkosť duše za hriešnikov tým, že sa jednoducho pozeral na hriešnikov? Pýtame sa však: a čo osoby spomenuté vo vyššie uvedenom svedectve, ktoré jednoducho využívali ľudský vplyv a mesmerizmus na získavanie nových veriacich a nazývali to dielom Božieho Ducha? Sú títo odporcovia, ktorí tak veľmi túžili dokázať, že pani Whiteová učila extrémnu teóriu „zatvorených dverí“, pripravení priznať, že títo oživitelia boli svätí ľudia a získavali skutočných veriacich?

GSAM 228.4Pre každú nestrannú myseľ je zrejmé, že skupinu osôb, o ktorých sa v tejto súvislosti hovorí, tvorili tí, ktorí vyznávali, že majú túto duševnú úzkosť, zatiaľ čo odmietli svetlo a pravdu a využívali mesmerizmus na získavanie nových veriacich. Takíto ľudia nemohli mať skutočnú duševnú úzkosť za hriešnikov, keď oni sami boli predmetom zatratenia; lebo „čas ich [vlastnej] spásy už pominul“.

GSAM 229.1Z videnia pani Whiteovej z 24. marca 1849 sa niektorí pokúsili vyvodiť záver, že v ňom bolo učené, že pre hriešnikov už nie je milosrdenstvo; my sme však už ukázali, že v roku 1845 v Paríži v štáte Maine učila, že milosrdenstvo je pre všetkých, ktorí vedome a s plným pochopením neodmietli svetlo a pravdu. Vo videní, ktoré sa udialo na tom istom mieste v roku 1846, bolo ukázané, že Pán má „ľudí v cirkvách, ktorí neodmietli pravdu“. Tým, ktorí si mysleli niečo iné, bola adresovaná výčitka, v ktorej sa hovorilo, že Boží anjeli budú ešte pôsobiť pre takýchto ľudí, a keď tak urobia, tí, ktorí ich odsudzovali, zostanú vonku.

GSAM 229.2Opätovne, v apríli 1848, kazateľ White a jeho manželka pôsobili v Rocky Hill v štáte Connecticut na obrátenie hriešnikov. To všetko dokazuje, že videnie z 24. marca 1849 je v súlade s tým, ktoré bolo udelené v Paríži v štáte Maine v roku 1846, ako aj s postupom, ktorý títo Boží služobníci sledovali v apríli 1848.

GSAM 229Porážka falošného kazateľa

GSAM 229.3Toto videnie bolo po prvýkrát uverejnené v Connecticute v roku 1849. Istý kazateľ tam veľmi horlivo pracoval na získavaní nových veriacich a dokonca vyhlasoval, že má dar rečí. Snažil sa získať vplyv nad malou skupinkou zachovávateľov soboty v Rocky Hill. Jednu z nich nazval „drahou svätou Pánovou“. V jeho prítomnosti mala pani Whiteová videnie, ktoré odhalilo klamlivú povahu jeho diela a ukázalo, že jeho „drahá svätá“ sa uberá cestou, ktorá nie je v súlade so siedmym prikázaním. Táto „svätá“ dáma obvinenie poprela a kazateľ sa jej silno zastával, snažiac sa získať sympatie pre „úbohú svätú Pánovu“, ako ju nazýval. Nasledujúcej noci táto mladá žena dostala záchvat cholery morbus a myslela si, že zomrie. Poslala pre pani Whiteovú a priznala, že to, čo o nej bolo zjavené, je pravda; že sa dopustila práve toho, čo uviedla pani Whiteová. Takto sa tomuto falošnému pracovníkovi nepodarilo oklamať túto skupinu a povaha jeho činnosti bola odhalená, čo náhle ukončilo jeho úsilie na tom mieste.

GSAM 230Ďalší falošný oživiteľ viery v Oswego, štát New York

GSAM 230.1Ako ďalší príklad princípu uvedeného vo vyššie uvedenom svedectve a na ukážku toho, ako kazateľ White a jeho manželka ešte v rokoch 1849–1850 pracovali na obrátení hriešnikov, uvádzame nasledujúce fakty, ktoré mi porozprávali Elias Goodwin a ďalší z prvých členov cirkvi v Oswego v štáte New York:—

GSAM 230.2V tom čase (1849) v tom meste žil mladý muž menom Hiram Patch. Bol zasnúbený s mladou ženou, ktorú si krátko nato vzal za manželku. Obaja boli neobrátení, ale navštevovali stretnutia, ktoré organizoval kazateľ White a jeho manželka, a boli takmer presvedčení, aby sa stali kresťanmi. V tom čase sa v jednom z kostolov v Oswego začalo duchovné prebudenie, a to nie z iniciatívy kazateľov, ale významného laického člena, pokladníka okresných fondov. Tento muž pôsobil veľmi horlivo a vyznával, že má veľkú starosť o hriešnikov. Pri modlitbách za neobrátených si zúfalo krútil rukami a zjavne prežíval najväčšie utrpenie kvôli ich stratenému stavu.

GSAM 230.3Pán Patch a jeho snúbenica chodili na tieto stretnutia duchovného prebudenia a nevedeli, ako sa rozhodnúť. Raz boli prítomní, keď pani Whiteová mala videnie, v ktorom jej bolo ukázané na Ozeáša 5:6, 7, kde sa píše: „So svojimi ovcami a dobytkom idú hľadať Hospodina, ale nenájdu ho, stiahol sa od nich. Zradili Hospodina, lebo plodili cudzích synov; teraz ich však mesiac strávi aj s ich vlastníctvom.“ Bolo jej ukázané, že tí, ktorí viedli toto oživenie, neboli v poriadku s Bohom a že nemali skutočnú duševnú ťarchu za hriešnikov.

GSAM 231Predpoveď neúspechu

GSAM 231.1Potom povedala pánovi Patchovi: „Bolo mi povedané, aby som vám povedala, že v tomto prípade sa slová tohto textu doslovne naplnia. Počkajte mesiac a sami spoznáte charakter osôb, ktoré sa podieľajú na tomto prebudení a ktoré vyznávajú, že majú takú veľkú ťažobu za hriešnikov.“ Pán Patch povedal: „Budem čakať.“

GSAM 231.2Do dvoch týždňov od času, keď bolo toto videnie zverené, spomínanému pokladníkovi, ktorý tvrdil, že má takú úzkosť v duši za hriešnikov, v jeho predstieranej agónii praskla krvná cieva v žalúdku a musel byť pre stratu krvi uložený do postele. Záležitosti pokladnice musel prevziať šerif okresu, ktorý spolu s jedným z policajtov skontroloval zostatok uvedený v pokladničnej knihe a potom spočítal peniaze v rámci prípravy na prevzatie vedenia, keď zrazu zistili, že v pokladni chýba presne 1 000 dolárov.

GSAM 231.3Šerifovi a policajtovi sa zdalo nemožné, aby sa muž, ktorý sa tak horlivo angažoval v duchovnom prebudení, dopustil krádeže peňazí. Domnievali sa, že ich musel vyplatiť a zabudol urobiť príslušný zápis do knihy; alebo ich možno uložil v banke a neobjavili sa na účte v trezore. V každom prípade od neho museli žiadať uspokojivé vysvetlenie, ale museli postupovať opatrne; lebo ak by tie peniaze mal, nepochybne by sa ich snažil skryť. Dohodli sa preto, že jeden z nich pôjde dopredu a skryje sa v kôlni za domom, aby sledoval zadné dvere v prípade, že by došlo k nejakému podozrivému pohybu, zatiaľ čo šerif vojde hlavnými dverami. Keď sa šerif priblížil k domu a vošiel hlavnými dverami, zbadal ženské šaty ženy, ktorá práve vychádzala zadnými dverami. Muž v kôlni videl, ako žena rýchlo beží k snehovej hromade, vykopala v snehu dieru, niečo tam uložila, zakryla to snehom a vrátila sa do domu.

GSAM 232.1Šerif prišiel k posteli pokladníka a po tom, čo sa opýtal na jeho zdravotný stav, naznačil, aké majú v úrade problémy, a naznačil, že on by pravdepodobne mohol vysvetliť túto situáciu. Muž, veľmi rozrušený, zdvihol ruku k nebu a s odvolaním sa na Boha ako svedka povedal, že o peniazoch nevie nič. Práve vtedy vošla manželka a chcela vedieť, čo sa deje a prečo je jej manžel taký rozrušený. Muž odpovedal: „Myslia si, že máme ich peniaze.“ Žena potom podobne zdvihla ruky a privolala Boha za svedka, že tie peniaze nemajú a navyše o nich nič nevedia. Hneď ako dokončila túto vetu, zasiahol policajt, ktorý sa ponáhľal zo svojho úkrytu k snehovej hromade, keď vošla do domu, a povedal: „Pani, čo to má znamenať? Videl som, ako ste vybehli z domu a odložili toto do snehovej hromady, a tu to je – chýbajúce vrece peňazí s nápisom 1 000 dolárov.“

GSAM 232.2Ako sa dalo očakávať, toto duchovné prebudenie sa náhle zrútilo. Pán Patch a jeho snúbenica, keď zistili, aký charakter má ten, kto toto prebudenie viedol, postavili sa na stranu pravdy a pripojili sa k cirkvi adventistov siedmeho dňa, ktorej zostali vernými členmi až do dňa svojej smrti.

GSAM 232.3Toto videnie, ako je jasne vidieť, bolo dané v záujme a na osobitný prospech neobrátených a viedlo k obráteniu hriešnikov, zatiaľ čo sa bezprostredne týkalo tých, ktorí boli sami hriešnikmi a ktorých Pán zavrhol pre ich pokrytectvo. „Zradili Hospodina“; hoci vyznávali, že majú veľkú duševnú úzkosť o hriešnikov, plodili len „cudzích synov;“.

GSAM 232Pokrytecký pracovník v Camdene, štát New York

GSAM 232.4Medzi ďalšie miesta, ktoré kazateľ White a pani Whiteová navštívili počas zimy rokov 1849–1850, patrilo mesto Camden v štáte New York, vzdialené asi štyridsať míľ od Oswega, kde stále bývali. O tomto stretnutí pani Whiteová hovorí:

GSAM 232.4„Pred odchodom mi bola ukázaná malá skupina ľudí, ktorí sa tam hlásili k pravde, a medzi nimi som videla ženu, ktorá sa hlásila k veľkej zbožnosti, ale bola pokrytkyňou a klamala Boží ľud.“²²

GSAM 233.1V januári 1884, keď som pôsobil v štáte New York, dozvedel som sa nasledujúce podrobnosti od pána Prestona, ktorý bol v čase spomínanej konferencie obyvateľom Camdenu a u ktorého kazateľ White a jeho manželka počas stretnutia pobývali:—

GSAM 233.2„Táto žena hlásala extrémne názory na tému posvätenia, tvrdiac, že existuje stav dokonalosti, ktorý možno dosiahnuť, keď sa človek úplne povzniesie nad Boží zákon; a tvrdila, že tento dokonalý stav dosiahla. Týmto učením o svätosti znepokojovala mysle niektorých našich ľudí v Camdene. Sestre Whiteovej bolo zjavené, že napriek všetkej tejto predstieranej svätosti tejto ženy bolo jej srdce čierne od hriechu a v živote bola skazená.

GSAM 233.3„Keď bola sestra Whiteová na tomto mieste, dostala ďalšie videnie v prítomnosti tejto ženy, ktorá zdanlivo niesla veľké duševné bremeno za neobrátených; sestra Whiteová jej však povedala, že to nebola skutočná duševná bolesť za hriešnikov, pretože jej vlastný spôsob života bol taký, že sama nestála v Božích očiach správne. ‚Takže,‘ povedal pán Preston, ‚to, čo sa nazýva camdenské videnie, sa jednoznačne a konkrétne vzťahovalo na prípad tej ženy, a nie na stav hriešnikov vo všeobecnosti, a tak sme to vtedy aj chápali.‘“

GSAM 233.4Potom, čo pani Whiteová opísala svoje videnie, tá žena vstala a povedala: „Boh pozná moje srdce, a keby ste ho mohli vidieť, zistili by ste, že je čisté a bezúhonné.“ Tým sa stretnutie skončilo. O niečo neskôr však tá žena vážne ochorela a myslela si, že umiera. Povedala: „Musím vidieť sestru Whiteovú; musím sa jej k niečomu priznať. Povedala som jej, že som dobrá žena, že som čistá. Nie je to tak. Som zlá žena. Tento muž, s ktorým žijem, nie je môj manžel. V Anglicku som opustila dobrého manžela a jedno malé dieťa a utiekla som s týmto mužom. Nikdy sme neboli zosobášení. Vydávala som sa za lekárku a predávala som lieky, o ktorých som pred súdom prisahala, že ma stáli 1 dolár za fľašu, hoci ma stáli len dvanásť centov za fľašu. Tiež som prisahala, že krava, ktorú sme predali chudobnému mužovi, nás stála 30 dolárov, hoci nás stála len 20 dolárov.“²³

GSAM 234.1Na takýchto pokryteckých pretvarovačov sa vzťahujú slová pani Whiteovej o „duševnom utrpení za hriešnikov“, a nie na hriešnikov vo všeobecnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené fakty, ktoré ukazujú, že doktrína o „žiadnom ďalšom milosrdenstve“ pre hriešnikov bola úplne odsúdená hneď od začiatku jej kázania na jar roku 1845; a že pani Whiteová sa od toho dátumu po celý čas usilovne zasadzovala za obrátenie hriešnikov, kto môže uveriť, že v roku 1851, keď vyšlo jej dielo s názvom Experience and Views, chcela učiť, že pre hriešnikov už „nie je spása“?

GSAM 234Zástanca učenia o konci milosrdenstva

GSAM 234.2Ešte aj v roku 1848 sa tu a tam vyskytli jednotlivci, ktorí zastávali názor, že pre hriešnikov už nie je milosrdenstvo. Títo však neboli adventistami siedmeho dňa. Jeden z tejto skupiny, menom Sweet, býval v meste Rochester v štáte New York. Hneď potom, čo som verejne vyznal svoju vieru a bol pokrstený medzi adventistami prvého dňa, zúčastnil som sa stanového zhromaždenia v Canandaigua v štáte New York, ktoré viedli kazatelia J. C. Bywater a Geo. W. Burnham. Tento muž, Sweet, bol prítomný a vyjadril veľmi vážne pochybnosti o pravosti môjho náboženského zážitku, pretože si „nemyslel, že je teraz možné, aby sa hriešnici obrátili“.