Kapitola 26 — Naše zahraničné misie
GSAM 403.1„JE napísané: Uvidia tí, ktorým o ňom nebolo nič zvestované, a porozumejú tí, ktorí nepočuli.“1
GSAM 403.2Naša prvá misia na území mimo Spojených štátov bola otvorená v roku 1874, keď bol kazateľ J. N. Andrews vyslaný do Švajčiarska a tam začal pôsobiť.
GSAM 403STREDOEURÓPSKA OBLASŤ
GSAM 403.3V tom čase táto misia zahŕňala osem krajín, a to Švajčiarsko, Francúzsko, Taliansko, Turecko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko a Grécko, čo bolo územie s 140 000 000 obyvateľov.
GSAM 403.4V tejto súvislosti môže byť zaujímavé spomenúť okolnosti, ktoré viedli našich ľudí k tomu, aby sa pustili do misie na tak rozsiahlom území v čase, keď bola naša cirkev početne slabá.
GSAM 403Kazateľ Czechowski
GSAM 403.5V roku 1865 kazateľ M. B. Czechowski, obrátený poľský katolícky kňaz, ktorý prijal prítomnú pravdu, vyjadril želanie, aby ho naši ľudia vyslali ako misionára do strednej Európy. Keďže to v tom čase nebolo možné, predložil svoj prípad adventistom prvého dňa v Bostone v štáte Massachusetts, ktorí ho možno považovali za úplne oddeleného od našich ľudí. Nech už to bolo akokoľvek, zabezpečili potrebné prostriedky a vyslali ho na misiu, po ktorej túžil.
GSAM 404Zachovávatelia soboty vo Švajčiarsku
GSAM 404.1V roku 1866 kázal v Tramelane vo Švajčiarsku pravdu o sobote a posolstvo tretieho anjela, čo viedlo k vzniku skupiny zachovávateľov soboty. Krátko nato ich opustil, aby kázal posolstvo v Maďarsku. Skupine v Tramelane nehovoril nič o našej práci v Amerike, ale Albert Vuilleumier, jeden z členov skupiny, vedel čítať po anglicky. Náhodou sa mu dostala do rúk kópia časopisu Advent Review. Týmto spôsobom sa začala korešpondencia medzi oboma krajinami.
GSAM 404Kazateľ Erzenberger vyslaný do Ameriky
GSAM 404.2V roku 1869 bol James Erzenberger z Tramelanu vyslaný do Ameriky s cieľom naučiť sa anglický jazyk a dôkladnejšie sa oboznámiť s doktrínami a zvyklosťami adventistov siedmeho dňa. Do Battle Creeku pricestoval 18. júna a v Amerike zotrval jeden a pol roka. Na spiatočnú cestu odišiel z New Yorku 9. septembra 1870. V júni toho istého roku navštívil túto krajinu Ademar Vuilleumier, kde zostal približne štyri roky. Pri návrate do vlasti ho sprevádzal kazateľ Andrews. Do Neuchâtelu dorazili 16. októbra 1874.
GSAM 404.3V roku 1875 kazateľ D. T. Bourdeau a jeho rodina odišli z Ameriky do Francúzska, kde ich výbor poveril misijnou prácou.
GSAM 404Začalo vychádzať francúzske periodikum
GSAM 404.4V nasledujúcom roku, v júli 1876, sa v Bazileji vo Švajčiarsku začali vydávať francúzske noviny s názvom Les Signes des Temps (The Signs of the Times). 13. mája 1882, o šesť rokov neskôr, kazateľ Haskell odplával z New Yorku do Európy. Počas tejto misijnej cesty strávil viac či menej času vo Švajčiarsku.
GSAM 405Kazateľ Whitney odchádza do Bazileja – smrť kazateľa Andrewsa
GSAM 405.126. júla 1883 pricestoval do Bazileja kazateľ B. L. Whitney so svojou rodinou; bol totiž vymenovaný Výborom Generálnej konferencie, aby prevzal vedenie tejto misie a vystriedal kazateľa Andrewsa, ktorého zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. O niekoľko mesiacov neskôr, v októbri toho istého roku, zomrel.
GSAM 405.2Kazateľ Andrews v mladosti nemal možnosť navštevovať vyššie školy a univerzity, napriek tomu bol dobre vzdelaný a bol tým, čo svet nazýva samoukom alebo človekom, ktorý sa vypracoval sám. Vďaka svojej usilovnosti pri štúdiu sa naučil latinsky, grécky a hebrejsky a v neskorších rokoch aj francúzsky jazyk. Francúzštinu si osvojil, aby mu pomohla pri otvorení a vykonávaní práce v stredoeurópskej misii, kde pôsobil posledných šesť rokov svojho života, písal a vydával francúzske vydanie časopisu Signs of the Times a kázal v tomto jazyku. Práve počas tejto práce podľahol smrti.
GSAM 405Dr. Kellogg v Európe
GSAM 405.3Na jar roku 1883 navštívil Dr. J. H. Kellogg Európu v rámci lekárskeho výskumu. V každej z našich misií strávil niekoľko dní a jeho návštevy boli pre pracovníkov veľkým povzbudením; najmä jeho rady týkajúce sa práce v Bazileji si veľmi cenil kazateľ Andrews.
GSAM 405Kazateľ Butler navštívil Európu
GSAM 405.4Na generálnej konferencii, ktorá sa konala v októbri 1883, bolo odporúčané čo najskôr začať vydávať noviny v Anglicku. V dôsledku ďalšieho hlasovania prijatého na tejto konferencii odišli kazatelia Geo. I. Butler, M. C. Wilcox a A. C. Bourdeau pomáhať pri práci v Európe a Anglicku. Kazateľ Butler pristál v Glasgowe v Škótsku 27. februára 1884. Jedným z cieľov návštevy kazateľa Butlera v zahraničných misiách bolo na vlastné oči zistiť, aké ťažkosti sprevádzajú vykonávanie práce v cudzích krajinách a ako ich prekonať. Aj on strávil určitý čas v Bazileji a v stredoeurópskej oblasti. A. C. Bourdeau pôsobil medzi francúzskym obyvateľstvom v alpských údoliach, medzi valdéncami, zatiaľ čo M. C. Wilcox sa venoval tlačiarenskej a redakčnej práci v Anglicku, kde zotrval až do konca roku 1886.
GSAM 406V Bazileji bola postavená budova vydavateľstva
GSAM 406.1V roku 1884 bola v Bazileji postavená budova vydavateľstva Imprimerie Polyglotte (názov znamená tlač vo viacerých jazykoch). V marci 1885 bol H. W. Kellogg poverený Výborom Generálnej konferencie, aby navštívil Bazilej a zakúpil potrebné stroje pre tlačiarňu. Tak aj urobil, a tak vznikla v starobylom meste Bazilej dobre vybavená tlačiarenská prevádzka, ktorú vlastnili adventisti siedmeho dňa.
GSAM 406.2Počas návštevy kazateľa Butlera v Európe sa v bazilejskej tlačiarni tlačil nemecký časopis s názvom Herold der Wahrheit. V tom istom roku sa v tejto tlačiarni vydával aj rumunský časopis Adevărulu Prezentu (Prítomná pravda). A ešte jeden v taliančine s názvom L’Ultimo Messaggio (Posledné posolstvá). Oba posledne menované časopisy boli šestnásťstránkové štvrťročníky. Na švajčiarskej konferencii v októbri 1884 bolo uvedené, že počas roka bolo z týchto štyroch časopisov vytlačených a distribuovaných 146 000 výtlačkov. Až do roku 1895, kedy bola tlačiareň (v dôsledku prenasledovania v Bazileji) presťahovaná z tohto mesta do Hamburgu v Nemecku, vychádzali knihy a traktáty v jedenástich rôznych jazykoch, a to vo francúzštine, nemčine, taliančine, rumunčine, španielčine, češtine, ruštine, holandčine, maďarčine, arménčine, turečtine a turecko-gréčtine. Bola to teda, ako naznačuje jej názov, inštitúcia, ktorá „tlačila v mnohých jazykoch“.
GSAM 407Pani Whiteová navštívila Európu
GSAM 407.13. septembra 1885 pricestovala pani Whiteová so svojím synom W. C. Whiteom a rodinou do Bazileja. Strávili rok a pol v starých krajinách, kde navštevovali misie v stredoeurópskom regióne a poskytovali im neoceniteľnú pomoc.
GSAM 407Založenie Švajčiarskej konferencie
GSAM 407.210. septembra 1885 bola založená Švajčiarska konferencia. V správe predloženej v tom čase sa uvádzalo, že konferencia pozostávala z jedného vysväteného kazateľa, siedmich kazateľov s licenciou, desiatich zborov a 224 členov. Títo zaplatili v predchádzajúcom roku desiatok vo výške 1 645,11 dolárov. Okrem toho boli na dielo venované dary vo výške 2 041,22 dolárov.
GSAM 407Kazateľ Waggoner v Európe
GSAM 407.3Pani Whiteová sa spolu s W. C. Whiteom a rodinou vrátila do Ameriky v roku 1887. V tom istom roku bol kazateľ J. H. Waggoner pozvaný, aby sa pripojil k stredoeurópskej misii. Na tomto misijnom poli strávil vyše dvoch rokov, pričom počas tohto obdobia mal svoj domov v Bazileji. Práve v tomto meste 20. apríla 1889, ako už bolo spomenuté, zomrel.
GSAM 407.4Zhoršujúce sa zdravie kazateľa Whitneya a jeho následná smrť (9. apríla 1889) boli pre túto misiu ďalšou ťažkou ranou.
GSAM 407Kazateľ Robinson v Európe
GSAM 407.5Kazateľ D. A. Robinson, ktorý pôsobil v Anglicku, bol zvolený za nástupcu kazateľa Whitneya. V tomto okrese účinne pôsobil približne šesť rokov, kým na pozvanie Generálnej konferencie v roku 1895 odišiel do Indie. Jeho odchod si vyžiadal vymenovanie ďalšieho superintendenta.
GSAM 408Kazateľ Holser – vedúci misie
GSAM 408.1Na túto pozíciu bol vybraný kazateľ H. P. Holser, ktorý bol okrem tejto funkcie menovaný aj za riaditeľa celej stredoeurópskej misie. Tu pracoval neúnavne a efektívne až do roku 1901, kedy aj on musel podľahnúť ničivým následkom choroby. Zomrel v Canyon City v Colorade 11. septembra 1901.
GSAM 408.2Napriek týmto nepriaznivým okolnostiam misia rástla a práca napredovala, ako vyplýva zo správy predloženej Generálnej konferencii v roku 1895, v ktorej sa uvádza, že Stredoeurópska konferencia sa skladá z devätnástich cirkví s 484 členmi, ktorí v predchádzajúcom roku zaplatili desiatok vo výške 4 378,18 dolárov. V tom čase mali štyroch vysvätených kazateľov a päť kazateľov s licenciou.
GSAM 408NEMECKO-RUSKÁ MISIA
GSAM 408.3V roku 1870 začal J. H. Linderman, kazateľ cirkvi neďaleko Elberfeldu v Prusku, spolu so štyridsiatimi jej členmi dodržiavať sobotu ako deň odpočinku na základe štúdia Biblie, pričom nevedel o žiadnej inej skupine kresťanov na svete, ktorá by tento deň považovala za sobotu. Správa o tejto skupine sa k našim ľuďom dostala zvláštnym spôsobom. V sobotu zavítal do misijného domu v Bazileji žobrák. Rodina práve študovala lekciu sobotnej školy s otvorenými Bibliami pred sebou. Táto scéna na muža zapôsobila a podnietila ho k tomu, aby kládol otázky.
GSAM 408Skupina z Elberfeldu
GSAM 408.4Keď sa dozvedel, že nie sú Židia, ale kresťania, ktorí dodržiavajú sobotu ako deň odpočinku, spomenul túto skupinu v Elberfelde. Kazateľ Andrews usúdil, že by bolo múdre overiť si túto informáciu; preto sa spolu s kazateľom Erzenbergerom na začiatku roku 1875 vybral do Pruska, kde našli skupinu takú, ako ju opísali. Kazateľ Erzenberger zostal ešte nejaký čas pôsobiť v tej časti Nemecka a 8. januára 1876 bolo v Elberfelde pokrstených osem osôb, čo bol prvý krst adventistov siedmeho dňa v Nemecku.
GSAM 409.1Pravda si v Rusku získala oporu už v roku 1882 prostredníctvom čitateľského materiálu, ktorý nemeckí bratia v Amerike posielali svojim priateľom v nemeckých kolóniách v Rusku.
GSAM 409Kazateľ Conradi v Európe
GSAM 409.2V roku 1885 kazateľ L. R. Conradi opustil Ameriku a odišiel do stredoeurópskej misie, aby pôsobil medzi Nemcami. 28. júna 1886 odišiel z Bazileja na Krym v Rusku. Tu sa spolu s kazateľom Perkom vydal do Berdebulatu, kde boli pokrstené dve sestry a bola založená cirkev s devätnástimi členmi, čo bola prvá cirkev adventistov siedmeho dňa v Rusku.
GSAM 409Kazatelia Conradi a Perk uväznení
GSAM 409.3Hneď po tom boli kazatelia Conradi a Perk zatknutí za učenie v rozpore s ortodoxnou vierou a boli päť týždňov väznení v Perekope. Po prepustení (vďaka zásahu vyslanca Spojených štátov) navštívil kazateľ Conradi východné Rusko a potom sa vrátil do Švajčiarska.
GSAM 409Práca na Volge v Rusku
GSAM 409.4V tom istom roku začal kazateľ Laubhan pôsobiť v Rusku, neďaleko svojho domova, ktorý sa nachádzal pri rieke Volge. V roku 1880 začal kazateľ Klein z Kansasu pôsobiť v nemeckom Rusku, a tak sa pre toto náročné a ťažké pole práce našli pracovníci, a hoci veriaci boli vystavení vyhnanstvu a väzneniu, Pán túto prácu pozoruhodne požehnal.
GSAM 409Úspech kolportérov v Nemecku
GSAM 409.5V roku 1888 začali kolportéri pôsobiť v Porýnskom Prusku, Württembergu, Bádensku a Alsasku. Týchto osem až desať energických a verných pracovníkov bolo takých úspešných, že za jeden rok sa predalo nasledujúce množstvo kníh: Life of Christ – 3 000; From Eden to Eden – 2 000; a 12 000 brožúr. Vďaka tejto práci takmer na každom mieste, kde sa knihy predávali a čítali, niekto – jeden alebo viacerí – prijal pravdu.
GSAM 410Založenie misie v Hamburgu
GSAM 410.1V máji 1889 kazateľ Conradi otvoril misijnú prácu v Hamburgu v Nemecku a za veľmi krátku dobu bola zriadená škola na prípravu pracovníkov. Nasledujúci október bola zorganizovaná sobotná škola s dvadsiatimi ôsmimi členmi. Práve v tomto roku navštívil misiu kazateľ Haskell, bol založený zbor s dvadsiatimi členmi a zriadený knižný sklad.
GSAM 410.2Kazateľ J. T. Boettcher sa v tom čase venoval nemeckej práci v Barmene. V roku 1890 bola Generálnej konferencii predložená správa, v ktorej sa uvádzalo, že v nemecko-ruskej misii bolo deväť zorganizovaných zborov s celkovým počtom 422 členov, okrem 75 zachovávateľov soboty, ktorí ešte neboli zorganizovaní. 7. apríla toho istého roku bolo pokrstených ďalších dvanásť ľudí, ktorí sa pripojili k hamburskému zboru. V decembri sa počet členov tohto zboru zvýšil na štyridsať. Výnos z predaja kníh z knižného skladu v Hamburgu, Holandsku, Rusku a rôznych častiach Nemecka dosiahol 5 000 dolárov.
GSAM 410Úspech v Európe
GSAM 410.3Práca v stredoeurópskej misii postupovala pomaly, ale iste, ako vyplýva zo správy predloženej na Generálnej konferencii v roku 1891. V tom čase bolo v Nemecku päť zborov s celkovým počtom 140 členov, z ktorých 64 patrilo do hamburského zboru. Odvedený desiatok predstavoval 1 000 dolárov. Tržby z predaja kníh na lodiach, ktoré zabezpečoval lodný misionár v Hamburgu, dosiahli 500 dolárov, zatiaľ čo tržby kolportérov za celý rok v rámci celej oblasti pôsobnosti predstavovali 6 000 dolárov. V Rakúsku prijalo pravdu 150 ľudí a v Rusku bolo 13 zborov s celkovým počtom 400 členov.
GSAM 411Päť ruských zachovávateľov soboty bolo vyhnaných
GSAM 411.1Približne v tom čase (1891) bolo päť členov ruskej cirkvi, vrátane ich vodcu, zatknutých za šírenie učení odporujúcich oficiálnej cirkvi a odsúdených na päť rokov vyhnanstva do Zakaukazska. Mali byť navzájom spútaní reťazami a museli prejsť päťsto míľ. V tejto skúške im dodávala silu ich viera a boli šťastní v Pánovi. V priebehu roka bola pripravená brožúra v podobe biblických čítaní v ruskom jazyku o utrpení Krista, spánku mŕtvych, o tom, ktorý deň a prečo, a či to môžeme vedieť.
GSAM 411.2V čase Generálnej konferencie v roku 1895 sa počet členov v Nemecku zvýšil na 368 a desiatok v predchádzajúcom roku predstavoval 2 327,43 dolárov.
GSAM 411Viac zachovávateľov soboty v Rusku
GSAM 411.3V Rusku sa počet členov napriek tomu, že mnohí emigrovali do iných krajín, zvýšil na 467, ktorí zaplatili desiatok vo výške 841,60 dolárov.
GSAM 411.4Z vyhlásenia tajomníka pre zahraničné misie v čítaní na modlitebný týždeň na rok 1896 sa dozvedáme, že
GSAM 411.4„v nemecko-ruskej oblasti sa v predchádzajúcom roku ich počet takmer zdvojnásobil; ich rady sa rozrástli o viac ako štyristo členov. V Berlíne v Nemecku sa na pravidelných sobotných bohoslužbách zúčastňovalo šesťdesiat ľudí. Vybudovanie misijnej kaplnky v Hamburgu posilnilo tamojšiu prácu. V Mníchove v Bavorsku čakalo na krst viacero ľudí. Veriaci boli v Lipsku, Königsbergu, Magdeburgu, Poznani, Štutgarte a ďalších významných nemeckých mestách. Skupina bola aj v Rotterdame v Holandsku.
GSAM 412.1„V Rusku získali kolportéri povolenia od vlády. Literatúra bola preložená do lotyšského a estónskeho jazyka. Nemecký časopis bol presťahovaný z Bazileja do Hamburgu a v tomto vydavateľstve tlačili pravdu v štrnástich jazykoch.“
GSAM 412Krst v Maďarsku
GSAM 412.2V priebehu roka sa v Maďarsku uskutočnil prvý krst a v Čechách sa konalo prvé obradné zhromaždenie. V rumunskom Galatzi bola zriadená lodná misia pre oblasť Dunaja a Čierneho mora.
GSAM 412Kolportáž v Nemecku
GSAM 412.3V časopise Home Missionary z decembra 1895 kazateľ Spies povedal o kolportáži v nemeckej oblasti:
GSAM 412.3„Tí, ktorí mali na starosti kolportáž, keď sa v tejto oblasti začala, neprestali ju presadzovať, hoci ich niektorí poprední vydavatelia a kníhkupci v Lipsku uisťovali, že ‚predaj kníh na predplatné sa ukáže ako neúspech‘.
GSAM 412.4„V auguste 1887 vyšlo prvé vydanie knihy Life of Christ v nemeckom jazyku. Približne v čase, keď bola spomínaná kniha pripravená na distribúciu, sa v Bazileji konal seminár pre kolportérov; to znamenalo začiatok kolportáže nielen v Nemecku, ale v celej Európe. Siedme vydanie tejto knihy práve vyšlo z tlače v nemeckom jazyku.
GSAM 412.5„Od 1. januára 1895 nastúpilo do terénu dvanásť nových kolportérov. V júni 1895 správa uvádzala päťdesiatpercentný nárast predaja. V súčasnosti sa venuje osobitná pozornosť nášmu nemeckému časopisu Herold der Wahrheit. Niektoré, nie príliš veľké cirkvi, odoberajú od päťdesiatich do dvesto výtlačkov, ktoré predávajú. A majú veľmi príjemné skúsenosti s kupujúcimi. V časopise Review z 18. februára 1896 kazateľ Conradi povedal: ‚Rok 1895 uzatvárame s pätnástimi stovkami zachovávateľov soboty v nemecko-ruskej oblasti.‘“
GSAM 413ŠKANDINÁVSKA MISIA
GSAM 413.1Misiu medzi škandinávskym obyvateľstvom otvoril kazateľ Ján Matteson v roku 1877. 6. júna pricestoval do Vejle v Jutsku v Dánsku. Keď prišiel do tejto krajiny, bolo tam niekoľko ľudí, ktorí začali dodržiavať sobotu vďaka čítaniu novín a letákov, ktoré im posielali priatelia z Ameriky.
GSAM 413.2Pri sledovaní počiatkov tohto diela sa dozvedáme, že v roku 1850 štyria ľudia, ktorí sa prisťahovali do Ameriky z Nórska, začali dodržiavať Pánovu sobotu. Bývali v Oaklande vo Wisconsine. Dvaja z nich boli otec a matka kazateľa O. A. Olsena. V roku 1863 začal kazateľ Ján Matteson dodržiavať sobotu siedmeho dňa. Žil v Poysippi vo Wisconsine. V priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov vďaka jeho úsiliu približne štyridsať Dánov a Nórov prijalo doktríny adventistov siedmeho dňa. Prvým aktívnym kazateľom, ktorý sa k nemu pripojil v službe, bol kazateľ J. F. Hanson z Minnesoty.
GSAM 413Prvá kniha vydaná v dánsko-nórčine
GSAM 413.3V roku 1866 sa kazateľ Ján Matteson obrátil na vedenie vydavateľstva Review and Herald s otázkou, či by pre škandinávskych čitateľov vytlačili brožúry a letáky v ich jazyku. Bolo mu oznámené, že nedostatok finančných prostriedkov vo vydavateľstve im to nedovoľuje; avšak vo Wisconsine a Minnesote boli ľudia jeho národnosti, ktorí tak veľmi túžili po tom, aby bola pravda vytlačená v ich materinskom jazyku, že hoci žili v skromných pomeroch a bolo ich menej ako päťdesiat, vyzbierali 1 000 dolárov v hotovosti a odovzdali mu ich na tento účel. S týmito peniazmi a množstvom starostlivo pripravených rukopisov prišiel kazateľ Matteson do Battle Creeku a opäť podal žiadosť o vytlačenie kníh. Keďže bol pripravený vyvrátiť námietky, ktoré mu boli predtým vznesené, jeho žiadosti bolo vyhovené a 18. marca 1867 začal čítať svoj rukopis, pripravený pre knihu Liv og Død (Život a smrť), kazateľovi J. N. Andrewsovi a mne, ktorí sme vtedy boli členmi výboru pre publikácie. Inými slovami, povedal nám v angličtine, čo bolo napísané v jeho rukopise v dánsko-nórčine.
GSAM 414Kazateľ Matteson sa stáva tlačiarom
GSAM 414.1V tom čase nebol k dispozícii žiadny tlačiar, ktorého by bolo možné uvoľniť na sádzanie pre neho, a tak prosil o možnosť naučiť sa sádzať sám. V tejto práci pokračoval, až kým nemal vytlačených asi tisíc strán brožúr a letákov vo svojom vlastnom jazyku.
GSAM 414.2S týmto novým prostriedkom na šírenie pravdy medzi svojím ľudom vyrazil s obnovenou odvahou a organizoval stretnutia v rôznych štátoch. Od toho dňa sa dielo medzi Škandinávcami rozvíjalo pomerne rýchlo.
GSAM 414Prvý cudzojazyčný periodický časopis
GSAM 414.3Práca medzi Dánmi a Nórmi nadobudla také rozmery, že vznikla požiadavka na mesačník, v ktorom by ľudia tejto národnosti mohli dostávať poučenie a povzbudenie vo svojom vlastnom jazyku. Preto 1. januára 1872 vyšiel vo vydavateľstve Review and Herald dánsky mesačník, dvadsaťštyristranový časopis v podobe magazínu s názvom Advent Tidende (Adventné zvesti). Nasledujúci rok sa rozsah tohto časopisu zvýšil na tridsaťdva strán. Bol to prvý periodický časopis vydávaný adventistami siedmeho dňa v cudzom jazyku.
GSAM 414.4V roku 1874 bol záujem medzi veriacimi hovoriacimi po švédsky taký veľký, že v tomto jazyku začal vychádzať šestnásťstránkový mesačník s názvom Svensk Härold.
GSAM 414.5V čase, keď kazateľ Matteson nastúpil na misijnú službu medzi škandinávskym obyvateľstvom (v júni 1877) v starej vlasti, sa z Ameriky mesačne posielalo 266 výtlačkov časopisu Tidende do Dánska a 60 do Nórska. Vďaka čítaniu týchto časopisov už v Škandinávii dodržiavalo sobotu mnoho ľudí. V dôsledku jeho ročnej práce v Dánsku vznikli na viacerých miestach skupiny veriacich.
GSAM 415Tlačiareň v Nórsku
GSAM 415.1Potom kazateľ Matteson odišiel do Nórska, kde 7. júna 1879 vďaka svojej práci v Christiane založil cirkev s tridsiatimi ôsmimi členmi. Približne v tom čase sa k nemu v službe pripojil kazateľ J. P. Jasperson z Ameriky. V tom istom roku vzniklo v Nórsku aj vydavateľské združenie a v Christiane bola zakúpená nehnuteľnosť na tlačiarňu, modlitebňu a obytné priestory za sumu 14 580 dolárov. Istý čas vychádzal z vydavateľstva v Christiane týždenník Tidernes Tegn v malom náklade.
GSAM 415.2Na začiatku jesene roku 1880 prišiel kazateľ Matteson do Ameriky, aby získal pomoc na rozšírenie práce v škandinávskych krajinách. Zúčastnil sa na generálnej konferencii v tom roku a v apríli 1881 sa vrátil do Európy veľmi povzbudený. Krátko po jeho návrate bol zakúpený valcový tlačiarenský stroj a umiestnený vo vydavateľstve v Christiane.
GSAM 415Časopisy o zdraví v dánčine a švédčine
GSAM 415.3Hneď začali vydávať zdravotnícky časopis v dánčine s názvom Sundheds Bladet. V roku 1883 začal vydávať podobný časopis vo švédčine a náboženský časopis s názvom Sanningens Härold. V roku 1884 disponovali tlačiarenským vybavením v hodnote 2 563 dolárov. Počas tohto roka bolo celkovo vytlačených a distribuovaných 115 000 výtlačkov, okrem toho mnoho tisíc letákov a niekoľko kníh.
GSAM 415Kazateľ Haskell v Škandinávii
GSAM 415.4Práca v škandinávskych krajinách získala veľkú podporu vďaka návšteve kazateľa Haskella v roku 1882 a v roku 1884 im významne pomohla činnosť kazateľov Geo. I. Butlera, B. L. Whitneya, A. B. Oyena a E. G. Olsena.
GSAM 416Pani Whiteová výrazne pomáha Škandinávii
GSAM 416.1V roku 1885 navštívila pani E. G. Whiteová spolu so svojím synom W. C. Whiteom Škandináviu, čo malo pre prácu v tejto oblasti neoceniteľný význam. Niektorí si mysleli, že chudobní ľudia v tejto krajine nemôžu platiť desiatky a že je zbytočné snažiť sa kolportovať knihy. Svedectvo, ktoré podala pani Whiteová, prišlo v pravý čas a ľudia ho prijali s nadšením, o čom svedčí aj táto odpoveď: „Poslušne splníme všetko, čo povedal Hospodin.“ Počas tejto návštevy došlo v škandinávskej oblasti k úplnej zmene, ktorú spôsobila hlavne neúnavná práca pani Whiteovej.
GSAM 416V Nórsku bola postavená nová budova tlačiarne
GSAM 416.2V roku 1886 navštívili škandinávske krajiny kazatelia O. A. Olsen a N. Clausen, pričom druhý z nich tam zostal pomerne dlhú dobu. V roku 1885 bola v Christiane postavená nová budova tlačiarne a za rok končiaci 1. septembra 1886 dosiahla tlačiareň len z predaja kníh a letákov sumu 5 386,68 dolárov, zatiaľ čo suma získaná z predplatného periodík bola 3 146,03 dolárov.
GSAM 416Dvadsaťpäť cirkví v Škandinávii
GSAM 416.3Správa predložená Generálnej konferencii v roku 1889 uvádzala, že v škandinávskej oblasti bolo dvadsaťpäť zborov s 926 členmi, ktorí zaplatili desiatok vo výške 2 548,75 dolárov; mala tiež šesť kazateľov, štyroch kazateľov s licenciou a päťdesiatdva kolportérov. Tržby z predaja kníh v Nórsku a Švédsku za jedno štvrťročné obdobie dosiahli 2 161,26 dolárov.
GSAM 416Škola v Christiane
GSAM 416.4V tom čase fungovala v Christiane škola s 50 žiakmi. V roku 1891 v Christiane kazatelia O. A. Olsen a E. J. Waggoner viedli biblický inštitút, ktorý navštevovalo 100 žiakov. Na tomto inštitúte sa poskytovalo dôkladné vzdelávanie v oblasti kolportáže.
GSAM 417Štyridsať cirkví v Škandinávii v roku 1895
GSAM 417.1O šesť rokov neskôr, v roku 1895, si všimneme správu, ktorú predložil kazateľ D. A. Robinson, vtedajší okresný superintendant zahraničného misijného poľa, ktorá tak jasne ukazuje výrazný rast práce počas tohto obdobia, že ju citujeme takto: „Škandinávia má štyridsať zborov a 1 458 členov. Ročný desiatok bol 5 585,55 dolárov. Je tu pätnásť vysvätených kazateľov, jedenásť kazateľov s licenciou a ročný predaj kníh dosiahol 40 000 dolárov. Táto veľká suma je hlavne výsledkom úsilia kolportérov, a to v krajine, kde ešte v roku 1885 kníhkupci a dokonca aj kazatelia našej viery tvrdili, že predaj kníh formou kolportáže nie je možný.
GSAM 417Tri škandinávske konferencie
GSAM 417.2V škandinávskej oblasti existujú v súčasnosti tri konferencie, ktorých dátumy založenia sú nasledovné: Dánsko, 30. mája 1880; Švédsko, 12. marca 1882; Nórsko, 10. júna 1887. Kazateľ Ján Matteson, ktorý ako prvý otvoril škandinávsku misiu a tak úspešne začal túto prácu a ktorý tak usilovne a obetavo pracoval pre prosperitu týchto ľudí, ochorel na smrteľnú chorobu – tuberkulózu – a zomrel v El Monte v Kalifornii 30. marca 1896 vo veku šesťdesiatjeden rokov.
GSAM 417BRITSKÁ MISIA
GSAM 417.3William Ings, rodák z Hampshiru v Anglicku, avšak Američan dušou i vzdelaním, keďže v Spojených štátoch žil od detstva, pricestoval 23. mája 1878 do Southamptonu zo švajčiarskeho Bazileja. V tom čase bol jeho pobyt krátky, trval len dva týždne, po ktorých sa na krátku dobu vrátil na európsky kontinent. Čoskoro nato sa však opäť vybral do Southamptonu, kde po štyroch mesiacoch práce od domu k domu, počas ktorej rozdával letáky a vykonával misijnú činnosť podľa potreby, hlásil, že desať ľudí dodržiava sobotu. 30. decembra toho roku sme ja a moja manželka pricestovali do Southamptonu, kde sme spojili svoje sily s kazateľom Ingsom pri organizovaní stretnutí počas zimy v Shirley Hall a v našom vlastnom prenajatom dome. V lete roku 1879 sme v Southamptone organizovali stretnutia v stane. V tom čase a na tom mieste sa k našej práci pripojila slečna Maud Sisleyová (dnes pani Boydová), ktorá prednášala z Biblie a vykonávala prácu od domu k domu. Vďaka tomuto úsiliu prijalo pravdu niekoľko ľudí. Nasledujúcu zimu sme organizovali stretnutia v sále v Ravenswood Villa, budove, v ktorej sme bývali a mali sme tam aj náš sklad.
GSAM 418Stanové zhromaždenie v Anglicku
GSAM 418.1V lete roku 1880 prišiel kazateľ Andrews, hoci mal slabé zdravie, zo Švajčiarska, aby pomáhal pri stretnutí v stane v Romsey, kde prijali posolstvo ďalšie osoby.
GSAM 418.211. januára 1880 bola založená spoločnosť na distribúciu letákov. Členovia prejavili o túto činnosť veľký záujem a bolo rozdelené veľké množstvo literatúry.
GSAM 418.38. februára 1880 sa uskutočnil náš prvý krst, pri ktorom bolo pokrstených šesť kandidátov. Do 2. júla 1881 bolo v Southamptone pokrstených dvadsaťdeväť kandidátov.
GSAM 418Nárast počtu pracovníkov v Anglicku
GSAM 418.4Na základe hlasovania Generálnej konferencie, ktorá sa konala na jeseň roku 1881, odišli kazateľ A. A. John a jeho manželka, Geo. R. Drew a slečna Jennie Thayer do Anglicka a zapojili sa do práce na tomto misijnom poli. V priebehu roku 1882 navštívil kazateľ Haskell európske misijné pole a strávil niekoľko dní s pracovníkmi v anglickej misii, kde im poskytol cennú pomoc prostredníctvom rád a odporúčaní.
GSAM 418.5V marci 1882 sa začala tlačiť dvojstránková britská príloha k časopisu Signs of the Times, ktorá bola priložená k tisícu výtlačkov časopisu Signs zaslaných z Ameriky. Tieto výtlačky sa používali v misijnej práci vo Veľkej Británii. Správa o práci z 1. októbra 1883 uvádza, že k tomuto dátumu bolo sto zachovávateľov soboty. Desiatky zaplatené od začiatku misie predstavovali sumu 2 078,71 dolárov.
GSAM 419Misionárska činnosť na lodiach
GSAM 419.1Vďaka ústretovosti prevádzkovateľov lodí dostal kazateľ Ings povolenie bezplatne posielať balíky letákov a časopisov do osemdesiatich hlavných prístavov spoločnosti „Peninsular and Oriental Steam Ship Company“ v Južnej Afrike, na Východných Indiách a v Západnej Indii, v Strednej Amerike a na Bay Islands. Práve vďaka vplyvu takto zaslaných čitateľských materiálov sa na ostrove Demarara po prvýkrát prebudil záujem. Tieto informácie sme získali prostredníctvom listov z ostrova.
GSAM 419„History of the Sabbath“ umiestnená v anglických knižniciach
GSAM 419.2Jedna kópia knihy History of the Sabbath od kazateľa Andrewsa bola umiestnená aj v šesťdesiatich verejných knižniciach a bezplatných čitárňach po celej Veľkej Británii, kde sa tieto knihy nachádzajú dodnes a rozprávajú príbeh tým, ktorí sú ochotní čítať.
GSAM 419.3V roku 1884 navštívil kazateľ Butler Anglicko v sprievode ďalších pracovníkov pôsobiacich na tomto poli. Kazatelia S. H. Lane a Robert Andrews 9. mája 1885 vyplávali z Bostonu, aby sa pripojili k misii vo Veľkej Británii. Návšteva pani Whiteovej v Anglicku bola pre pracovníkov zdrojom sily a povzbudenia. Pani Whiteová a jej syn tam strávili niekoľko týždňov, než sa z európskeho poľa vrátili do Ameriky.
GSAM 419Začiatok vydávania časopisu „Present Truth“
GSAM 419.4Na začiatku roku 1884, krátko po príchode kazateľa Butlera do Anglicka, bolo rozhodnuté, že v Grimsby začne vychádzať osemstránkový polmesačník s názvom Present Truth, ktorého redaktorom sa stal M. C. Wilcox. V súčasnosti vychádza tento časopis ako šestnásťstránkový týždenník v Londýne v Anglicku s týždenným nákladom približne 18 000 výtlačkov.
GSAM 420.1V roku 1889 kazateľ Holser uviedol, že britská misia pozostávala z ôsmich zborov s dvesto zachovávateľmi soboty, z ktorých bolo šesťdesiatpäť v Londýne. Desiatok za predchádzajúci rok bol 1 244,58 dolárov. Boli tam dvaja vysvätení kazatelia, dvaja kazatelia s licenciou, dvaja lodní misionári a sedem biblických pracovníkov. Približne v tomto čase vstúpili do anglickej misie kazatelia Wm. Hutchinson a Francis Hope.
GSAM 420Vydavateľstvo Pacific Press v Londýne
GSAM 420.2V roku 1890 založila vydavateľská spoločnosť Pacific Press Publishing Company so sídlom v Oaklande v Kalifornii pobočné vydavateľstvo na adrese 48 Paternoster Row v Londýne a tlačiarňu na adrese 451 Holloway Road, Londýn, N. Tržby z predaja kníh z tohto vydavateľstva za prvý rok, pri veľkoobchodných cenách, dosiahli 9 556,89 dolárov.
GSAM 420.3Vo februári 1895 kazateľ Robinson predložil nasledujúcu správu:
GSAM 420.3„Vo Veľkej Británii je jedenásť zborov, 363 členov, päť kazateľov a jeden kazateľ s licenciou. Desiatok za uplynulý rok predstavoval 5 077,20 dolárov, čo je v priemere 13,98 dolára na člena. Majetok vydavateľstva je teraz vo vlastníctve a správe spoločnosti International Tract Society, Limited, anglickej korporácie.“
GSAM 420.4V decembri 1895 tajomník pre zahraničné misie uviedol, že vo Veľkej Británii je 560 členov. Desiatky sa počas roka zvýšili o 1 000 dolárov. V tom čase sa v sobotu stretávalo osem skupín na rôznych miestach v Londýne.
GSAM 420.5Práca na tomto misijnom poli tak postupovala, niekedy takmer nepostrehnuteľne. Semená v niektorých druhoch pôdy nevyklíčia tak rýchlo ako v iných. Ich klíčenie je pomalšie, ale ich rast je istejší a odolnejší. Tak je to aj s pravdou tretieho posolstva v tomto kráľovstve. Jeho semeno bolo zasiate, zakorenilo sa a pomaly rástlo, až kým nedosiahlo pomerne veľké rozmery.
GSAM 421AUSTRALÁZIJSKÁ MISIA
GSAM 421.110. mája 1885 kazatelia S. N. Haskell, J. O. Corliss so svojou rodinou, M. C. Israel so svojou rodinou, Wm. E. Arnold a Henry Scott vyplávali zo San Francisca, aby otvorili misiu na austrálskom misijnom poli. Jedenásť rokov predtým, v roku 1874, na stretnutí v Battle Creeku pani Whiteová povedala, že mnohé národy ešte prijmú pravdu a že videla, ako v rôznych krajinách bežia tlačiarenské stroje a tlačia sa knihy a noviny. Keď bola požiadaná, aby upresnila, o ktoré krajiny ide, odpovedala, že Austrália je jediné meno, na ktoré si spomína.
GSAM 421Bible Echo
GSAM 421.2Vďaka usilovnej a úspešnej práci kazateľa Haskella a jeho spoločníkov sa posolstvo šírilo tak rýchlo, že sa tlač novín v Austrálii považovala za nevyhnutnú. Preto sa urobili prípravy na vydávanie a 1. januára 1886 vyšiel v Melbourne šestnásťstránkový mesačník s názvom Bible Echo and Signs of the Times. Prvé číslo malo náklad šesťtisíc výtlačkov, zatiaľ čo bežný náklad bol len tri tisíce.
GSAM 421Založenie prvého zboru v Austrálii
GSAM 421.3V nedeľu 10. apríla 1886 bol v Austrálii založený prvý cirkevný zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Prítomných bolo osemnásť osôb, ktoré podpísali zmluvu, a ďalších sedem požiadalo o prijatie krstom. Títo boli pokrstení nasledujúcu sobotu a každú sobotu po dobu niekoľkých týždňov pribúdali noví členovia, až kým cirkev nenarastla na päťdesiatpäť členov. Do mája 1886 bol celkový počet zapísaných deväťdesiat. Okrem nich bolo na iných miestach asi tridsaťpäť ľudí, ktorí dodržiavali sobotu.
GSAM 421.4V tlačiarni boli dva kvalitné tlačové stroje a motor, všetko zaplatené a vo vlastníctve adventistov siedmeho dňa v tej vzdialenej krajine – asi sedemtisíc míľ od nášho veľkého vydavateľstva v Oaklande v Kalifornii.
GSAM 422.1V priebehu roku 1886 sa posolstvo rozšírilo na Nový Zéland. Správa z austrálskeho poľa uvádza, že na Novom Zélande bolo päťdesiat zachovávateľov soboty. Výnos z predaja kníh vo vydavateľstve bol 700 dolárov. Okrem toho kolportéri predali na Novom Zélande štyristo výtlačkov knihy Veľký spor vekov a v Austrálii tisíc výtlačkov knihy Thoughts on Daniel.
GSAM 422Budova austrálskej tlačiarne
GSAM 422.2Zo správy z 19. júla 1889 sme zistili nasledujúce fakty: V Melbourne bola dokončená budova tlačiarne, ktorá obsahuje kaplnku na bohoslužby.
GSAM 422Vstup na Tasmániu
GSAM 422.3V Austrálii aj na Novom Zélande bola zorganizovaná konferencia a kazatelia Israel a Steed rozšírili prácu aj na Tasmániu. Na tomto mieste už boli založené tri zbory s celkovým počtom členov sto tridsaťšesť. Okrem nich existujú aj ďalší roztrúsení zachovávatelia soboty, ktorí ešte nie sú organizovaní.
GSAM 422.4Desiatky za tento rok v austrálskom misijnom poli dosiahli výšku 9 371 dolárov. V teréne pôsobilo pätnásť kolportérov, ktorých tržby z predaja kníh dosiahli 19 500 dolárov.
GSAM 422.5Počas svojej druhej cesty okolo sveta kazateľ Haskell opäť navštívil Austráliu, zúčastnil sa tamojšej konferencie, ktorá sa konala v auguste 1889, a mnohými spôsobmi poskytol účinnú pomoc, ktorú táto novo zorganizovaná spoločnosť veľmi ocenila. Rôzni pracovníci z Ameriky čas od času navštevovali Austráliu v záujme jednej veľkej veci – budovania a posilňovania práce Božej.
GSAM 422Pani Whiteová v Austrálii
GSAM 422.6Na jeseň roku 1891 pani E. G. Whiteová, jej syn W. C. White, kazateľ Geo. B. Starr a ďalší opustili Kaliforniu a vyrazili do Austrálie, kam dorazili v decembri – uprostred leta na tomto kontinente. Svedectvo pani Whiteovej, napriek telesnej slabosti, s ktorou zápasila počas deviatich rokov svojho pobytu v tejto krajine, výrazne prispelo k tomu, aby sa dielo dostalo do správneho vzťahu k duchu a zameraniu posolstva tretieho anjela. Počas ich pobytu v Austrálii sa kazateľ J. O. Corliss opäť zapojil do miestneho diela a W. A. Colcord a ďalší nastúpili do služby ako kazatelia, učitelia atď.
GSAM 423Kazateľ Olsen v Austrálii
GSAM 423.1Počas svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta Generálnej konferencie navštívil kazateľ O. A. Olsen všetky naše vedúce inštitúcie po celej dĺžke a šírke krajiny. To si vyžadovalo rozsiahle cestovanie – cestu okolo sveta. Podnikol ju, aby sa lepšie oboznámil s ich potrebami a stavom rôznych misií, a tak bol pripravený slúžiť im nestranne. Práve počas tejto cesty v roku 1893 strávil niekoľko týždňov v Austrálii.
GSAM 423Australázijská úniová konferencia
GSAM 423.2V tomto období bola zorganizovaná Australázijská úniová konferencia, zložená z austrálskych a novozélandských konferencií a austrálskych misijných oblastí. Táto konferencia sa schádza raz za dva roky a funguje podľa vzoru úniových konferencií v iných krajinách. V priebehu roku 1893 niekoľko kolportérov, ktorí pôsobili v tejto oblasti, predalo 5 000 výtlačkov knihy Cesta ku Kristovi a bolo vytlačené druhé vydanie v rovnakom náklade. V lete rokov 1894–1895 prijali za štyri mesiace 4 000 objednávok na knihy v predplatnom.
GSAM 423Kazateľ Prescott v Austrálii
GSAM 423.3V roku 1895 strávil kazateľ W. W. Prescott, tajomník pre vzdelávanie tejto cirkvi, niekoľko mesiacov v tejto konferencii a venoval veľa času a úsilia tejto oblasti práce. Medzitým viedol vzdelávací inštitút, ktorý bol pre nich veľkým prínosom.
GSAM 424.1Správa o práci za daný rok, predložená Generálnej konferencii, bola vypracovaná kazateľom W. C. Whiteom a znie takto:
GSAM 424.1„Austrálska úniová konferencia sa skladá zo sedemnástich zborov s 1 074 členmi, ktorí v predchádzajúcom roku zaplatili desiatok vo výške 9 810,10 dolárov. Táto konferencia má dvanásť vysvätených kazateľov, dvoch kazateľov s licenciou, troch biblických pracovníkov a päťdesiatich kolportérov, ktorí počas roka predali knihy v hodnote 28 731,11 dolárov. Počas roka sa kolónia Nový Južný Wales so šiestimi zbormi a 321 členmi oddelila od Austrálskej konferencie a bola pomenovaná Konferencia Nového Južného Walesu.“
GSAM 424JUHOAFRICKÁ MISIA
GSAM 424.2Na generálnej konferencii, ktorá sa konala v Battle Creeku v roku 1886, sa prerokovala otázka otvorenia misie v Južnej Afrike. Keďže bolo prijaté rozhodnutie v prospech tohto podniku, s nástupom leta 1887 sa začalo s úsilím o založenie misie v tejto vzdialenej krajine, kde niekoľko ľudí, ktorí už začali dodržiavať sobotu, volalo po pracovníkoch.
GSAM 424Kazatelia Boyd a Robinson v Južnej Afrike
GSAM 424.3Na tento účel 11. mája kazateľ C. L. Boyd so svojou rodinou, kazateľ D. A. Robinson so svojou manželkou spolu s ďalšími pracovníkmi vyplávali z New Yorku smerom do Afriky cez Liverpool a Londýn. O tri roky neskôr na generálnej konferencii pán P. W. B. Wessels uviedol, že keď títo pracovníci dorazili do Afriky, bolo tam asi štyridsať osôb, ktoré už dodržiavali sobotu podľa štvrtého prikázania vďaka čítaniu publikácií na túto tému a štúdiu Písma.
GSAM 424.4Kazatelia Robinson a Boyd začali misijnú prácu v Kapskom Meste a odtiaľ sa rozšírila na severovýchod takmer osemsto míľ až do Kimberley v diamantových poliach.
GSAM 424.5Až do roku 1889 tu pôsobili len dvaja kazatelia, jeden kazateľ s licenciou, boli tu štyri zbory a osemdesiat členov; títo zaplatili desiatok vo výške 2 798,36 dolárov. Počas tohto roka kazateľ Ira J. Hankins z Ameriky pôsobil v Kapskom Meste s dobrými výsledkami a manželia Druillardovci prišli z Nebrasky, aby sa zapojili do práce na tomto mieste a podieľali sa na úsilí a útrapách, ktoré postihujú tých, ktorí sú povolaní zakladať dielo na novom poli. Práca pani Druillardovej sa obmedzovala hlavne na knižný sklad, kde jej bola zverená správa tohto oddelenia, zatiaľ čo pán Druillard sa venoval všeobecnej misijnej činnosti. Počas roka predal na lodiach, ktoré zakotvili v tomto prístave, knihy v hodnote 750 dolárov.
GSAM 425Kazateľ Haskell v Afrike
GSAM 425.1V auguste toho istého roku pricestoval kazateľ Haskell do Kapského Mesta. Päť mesiacov strávil zmysluplne návštevami a prácou s rôznymi skupinami v Južnej Afrike. Táto návšteva posilnila a rozvinula dielo a povzbudila jeho vlastné srdce, keď videl ovocie svojej práce. Vzbudil sa záujem o vzdelávaciu činnosť, a to do takej miery, že dvanásť študentov z Afriky prišlo do Ameriky, aby navštevovali naše cirkevné školy.
GSAM 425.2Medzitým sa náležitá pozornosť venovala aj kolportáži. V Kapskom Meste sa konal seminár zameraný na túto činnosť, ktorý viedol pán E. M. Morrison a ktorý vniesol nový život a energiu do tejto dôležitej zložky posolstva. Bezprostredne po školení na tomto seminári trinásť kolportérov za šesť mesiacov predalo a doručilo knihy v hodnote 5 621,28 dolárov. Objednávok bolo v skutočnosti toľko, že úplne „zaplavili“ londýnske vydavateľstvo, keďže knihy sa nedokázali pripravovať dostatočne rýchlo, aby uspokojili dopyt.
GSAM 425.3V roku 1892 sa k dielu v Južnej Afrike pripojil kazateľ A. T. Robinson. V tom čase sa dielo rozrástlo do takej miery, že bolo potrebné vybudovať nový sklad, ktorý nahradil ten starý. Preto bola postavená nová budova, dostatočne veľká na to, aby poskytovala priestor na cirkevné zhromaždenia.
GSAM 426Budova vysokej školy v Afrike
GSAM 426.1Práca tak postupne pokračovala, až kým v Claremonte, predmestí Kapského Mesta, nevznikla budova vysokej školy v hodnote 35 000 dolárov. Jedinou pomocou, ktorú žiadali od amerických bratov, bolo vyslanie skupiny učiteľov kvalifikovaných na výučbu vysokoškolských predmetov, pričom náklady si pokryli sami. Keď bola táto žiadosť splnená, škola otvorila svoje brány 1. februára 1893.
GSAM 426Južnoafrická konferencia
GSAM 426.2Južnoafrická konferencia bola založená v roku 1892. Na generálnej konferencii v roku 1893 bola prijatá do Generálnej konferencie. V tom čase mala päť cirkví a sto tridsaťosem členov, ktorí v predchádzajúcom roku zaplatili desiatok vo výške 34 077,32 dolárov. Na tejto konferencii zastupoval Južnoafrickú konferenciu Peter Wessels, ktorý veľkoryso daroval Generálnej konferencii 16 000 dolárov, čo bolo viac, než Generálna konferencia vynaložila na začatie práce v Južnej Afrike. Okrem tohto daru on a jeden z jeho bratov darovali 40 000 dolárov na začatie činnosti bezplatnej ambulancie v meste Chicago.
GSAM 426.3Na Generálnej konferencii v roku 1895 tajomník pre zahraničné misie povedal o africkom misijnom poli:
GSAM 426.3„Konferencia v Južnej Afrike existuje len dva roky, ale za tú dobu Generálna konferencia vyslala do tejto oblasti dvanásť pracovníkov. Dvaja z nich odišli do vnútrozemia ako samofinancujúci sa misionári, zatiaľ čo ostatní sa zapojili do práce v rôznych oddeleniach. Táto konferencia má prosperujúcu školu, detský domov a sanatórium, ktoré sa práve stavia. Štatistiky uvádzajú počet jej členov na 184.“
GSAM 426Publikácie vydávané v Južnej Afrike
GSAM 426.4Téma náboženskej slobody v Južnej Afrike podnietila našich ľudí, aby v posledných mesiacoch vydali dva časopisy, jeden v holandčine s názvom De Wachter a druhý v angličtine s názvom The South African Sentinel and Gospel Echo. Ten druhý má náklad 4 000 výtlačkov.
GSAM 427Južnoafrická úniová konferencia
GSAM 427.1V januári 1903 bola zorganizovaná Južnoafrická úniová konferencia, pozostávajúca z konferencií Kapská kolónia a Natal-Transvaal a misií Basutoland a Matabeleland pod vedením Úniovej konferencie. V rámci konferencie je pätnásť organizovaných cirkví s 595 členmi, deväť neorganizovaných skupín s deväťdesiatimi členmi a tridsať izolovaných zachovávateľov soboty – celkovo 715 osôb, ktoré zaplatili desiatok vo výške 7 850 dolárov. Bolo tam tridsaťdeväť pracovníkov, z ktorých dvadsaťjeden bolo na výplatnej listine rôznych konferencií.
GSAM 427POLYNÉZSKE ÚZEMIE
GSAM 427.2V roku 1876 kazateľ James White a autor tohto textu poslali na ostrov Pitcairn zväzok časopisu Signs of the Times a niekoľko letákov spolu s listom. Tieto dokumenty boli naložené na loď plaviacu sa okolo mysu Horn do New Yorku. Boli sme uistení, že loď zastaví na Pitcairne a tam bude zásielka doručená. Na ostrove sme nepoznali nikoho a o samotnom ostrove sme nevedeli nič, okrem toho, že mal povesť miesta, kde žijú oddaní a zbožní ľudia. Dokumenty sme poslali naslepo.
GSAM 427Návšteva Pitcairnu
GSAM 427.3O ľuďoch ani o našej literatúre sme nepočuli nič, až kým pán Ján I. Tay v roku 1886, o desať rokov neskôr, navštívil ostrov. Vtedy sme sa dozvedeli, že v dôsledku čítania zväzku Signs a letákov sa celý ostrov v istom čase takmer rozhodol zmeniť svoj deň uctievania z prvého dňa týždňa na siedmy deň a dodržiavať Pánovu sobotu. To však neurobili až do času návštevy pána Taya. Už dlho mal silné vnuknutie navštíviť tento ostrov, ale osobne nepoznal ani tých ľudí, ani ich už prebudený záujem o pravdu.
GSAM 428.1Po návrate do Ameriky sa veľmi horlivo zasadzoval za stavbu lode, ktorou by sa misionári mohli prepravovať z ostrova na ostrov v Tichom oceáne. S touto myšlienkou na prvom mieste sa zúčastnil Generálnej konferencie, ktorá sa konala v roku 1889, a tam obhajoval záujmy polynézskych ostrovov. Konferencia, keď pochopila užitočnosť tohto podniku, hlasovala za vyzbieranie sumy 12 000 dolárov prostredníctvom darov, z ktorej by sa mala postaviť alebo kúpiť loď na prácu medzi ostrovmi Tichého oceánu.
GSAM 428Postavenie lode Pitcairn
GSAM 428.2V súlade s týmto rozhodnutím bola v lete roku 1890 postavená loď Pitcairn neďaleko Benicie, asi tridsať míľ od Oaklanda v Kalifornii, za cenu 12 035,22 dolárov. Táto suma bola vyzbieraná za tri štvrtiny roka a darovali ju sobotné školy výlučne na tento účel; nikdy nebol dar poskytnutý s väčšou radosťou a nadšením. Loď bola vysvätená v Oaklande v Kalifornii 25. septembra 1890. Na lodi a na móle sa zhromaždilo približne 1 500 ľudí, aby boli svedkami tohto obradu.
GSAM 428Prvá plavba lode Pitcairn
GSAM 428.3Loď vyplávala na svoju prvú plavbu zo San Francisca do vzdialenej oblasti pôsobenia 20. októbra. Na palube boli ako misionári kazateľ E. H. Gates a jeho manželka, kazateľ A. J. Read a jeho manželka, Ján I. Tay a jeho manželka, spolu s misionárskou posádkou pod vedením kapitána Marsha. Táto loď najskôr zamierila na ostrov Pitcairn, štyritisíc míľ južne od San Francisca, kam dorazila 25. novembra. Keď loď 17. decembra opustila ostrov, osemdesiatdva dospelých prijalo krst a bolo zorganizovaných do cirkvi adventistov siedmeho dňa. Loď potom zamierila k súostroviam Society, Hervey, Samoa, Friendly a Fidži, kde zanechala náboženské knihy a letáky o zdraví a zdržanlivosti pre anglicky hovoriacich ľudí. Počas ôsmich mesiacov, až do septembra 1891, misionári predali knihy v hodnote 1 900 dolárov a okrem toho zadarmo rozdali veľké množstvo čitateľského materiálu.
GSAM 429.1Misionári boli rozmiestnení takto: kazateľ Read na Tahiti; kazateľ Gates zostal na Pitcairne, aby dokončil prácu, ktorú tam už začal; zatiaľ čo pán Tay sa rozhodol pôsobiť na ostrove Fidži. V časopise Review z 14. apríla 1904 kazateľ Fulton hovorí o práci na Fidži: „Na tomto misijnom poli je teraz viac ako sto päťdesiat zachovávateľov soboty.“ Z Fidži loď odplávala do Aucklandu na Novom Zélande, kde prešla nevyhnutnými opravami a potrebnými vylepšeniami a kde sa tiež zásobila knihami.
GSAM 429Smrť misionárov
GSAM 429.2Po ročnej, jedenásťmesačnej a osemnásťdňovej neprítomnosti sa loď Pitcairn vrátila do San Francisca, kam dorazila 9. októbra 1892. Počas tejto doby kapitán Marsh zomrel a bol pochovaný na Novom Zélande. Pán Tay ochorel na zápal pľúc, z ktorého sa už nikdy nezotavil. Aj on pokojne zomrel a bol pochovaný v diaľave na Fidži; a tak boli dva vzácne životy tak skoro obetované polynézskej misii.
GSAM 429.3Misionári pôsobiaci na ostrove Tahiti, v meste Papaete, mali dôvod na radosť, keď takmer okamžite videli ovocie svojej práce. Vďaka tomu mohli v tom čase poslať do vlasti povzbudivú správu o štyridsiatich ľuďoch, ktorí sa obrátili a založili cirkev adventistov siedmeho dňa.
GSAM 429Druhá plavba lode Pitcairn
GSAM 429.4Loď vyplávala zo San Francisca na svoju druhú plavbu 17. januára 1893 s nasledujúcimi misionármi: B. J. Cady a jeho manželka, J. M. Cole a jeho manželka, E. C. Chapman a jeho manželka a M. G. Kellogg, M.D. Slečna Hattie Andre z Ohia ich sprevádzala ako učiteľka pre ostrov Pitcairn. Na jeseň roku 1893 pán Cady otvoril školu na ostrove Raiatea, ktorý patrí do súostrovia Society, so šesťdesiatimi žiakmi. Na konci prvého semestra sa ich počet zvýšil na sto päť. Na začiatku druhého semestra školu navštevovalo sto dvadsať žiakov.
GSAM 430Tretia plavba lode Pitcairn
GSAM 430.1Tretia plavba lode sa uskutočnila v rokoch 1893–94. Misionármi na tejto plavbe boli G. O. Wellman a jeho manželka, ako aj Lillian Whiteová, všetci z Michiganu, ktorí mali namierené na Raiateu, kde mali pomáhať kazateľovi Cadymu v jeho práci. Pán Stringer a jeho manželka odišli ako misijní pracovníci, ktorí sa sami živili. Zastavili sa na ostrove Rurutu. Na ostrove Raratonga (kde ľudia svätili sobotu ako nedeľu) pôsobili Dr. Caldwell a jeho manželka, zatiaľ čo kazateľ Buckner a jeho manželka z Kalifornie zostali na Pitcairne. Počas jeho pobytu medzi týmito ľuďmi bolo zavedených mnoho nových odvetví, ktoré sa v mnohých ohľadoch ukázali ako prospešné pre obyvateľov. V prvom rade bol postavený veterný mlyn na mletie kukurice, ktorá sa teraz na ostrove pestuje, a pomocou tej istej veternej energie sa poháňajú ľahké stroje, čo viedlo k vzniku ďalších odvetví, ktoré boli doteraz ostrovanom neznáme.
GSAM 430Štvrtá plavba lode Pitcairn
GSAM 430.215. decembra 1895 tajomník pre zahraničné misie uviedol:—
GSAM 430.3„Loď Pitcairn je teraz v prístave po svojej štvrtej plavbe... Dielo bolo založené na deviatich rôznych súostroviach a v nich pôsobia nasledujúci pracovníci:—
GSAM 430.4„Na ostrove Pitcairn učitelia E. S. Butz s manželkou a Hattie Andre. Na ostrove Norfolk sa na tejto práci podieľajú niektorí samostatne financovaní misionári, ktorí prišli z Austrálie. Na ostrovoch Society pôsobí kazateľ B. J. Cady; lekárski misionári, pán a pani R. A. Prickettovci. Na Raratonge pôsobia lekárski misionári, Dr. J. E. Caldwell a jeho manželka, slečny Lillian Whiteová a Maude Youngová; učitelia, G. O. Wellman a jeho manželka, kazateľ J. D. Rice a jeho manželka. Na Fidži pôsobí kazateľ J. M. Cole a jeho manželka. Priateľské ostrovy: kazateľ E. Hilliard a manželka. Rurutu: pán a pani Stringerovci, samofinancujúci misionári. Havaj: kazateľ E. H. Gates a manželka; učitelia: H. H. Brand a manželka. Samoa: Dr. F. E. Braucht a manželka. Kazateľ D. A. Owen so synom a dcérou, samofinancujúci misionári.
GSAM 431.1„Loď Pitcairn počas svojich štyroch plavieb predala a rozdala veľké množstvo literatúry. V dôsledku toho sa na mnohých miestach objavili zachovávatelia soboty. Na ostrove Pitcairn, v Norfolku a na Tahiti boli založené cirkvi.“
GSAM 431Loď Pitcairn bola predaná
GSAM 431.2Keďže v súčasnosti existujú možnosti, ako sa dostať do polynézskej oblasti, ktoré neexistovali v čase výstavby lode, loď bola predaná a na pokračovanie v práci sa využívajú iné prostriedky. Kazateľ E. H. Gates je teraz vedúcim polynézskeho územia a podáva správy o pokroku v rôznych skupinách.
GSAM 431ZÁPADNÁ INDIA
GSAM 431.3V zime roku 1889 začal pán Wm. Arnold z Ameriky pôsobiť ako kolportér v Západnej Indii. Počas tejto činnosti sa mu podarilo získať mená a adresy dvanásťsto osôb, ktoré boli zaslané spoločnosti International Tract Society na použitie v misijnej práci. Korešpondenciou a zasielaním čitateľského materiálu na tieto adresy sa prebudil záujem o pravdu, a tak sa otvorila cesta pre hlásanie evanjelia prostredníctvom kázania Slova.
GSAM 431.4V reakcii na výzvu k pastoračnej práci odišiel kazateľ D. A. Ball v novembri 1890 na Barbados a do ďalších miest, aby tam pôsobil. Vďaka jeho úsiliu prijalo pravdu niekoľko osôb. V roku 1892 pán Patterson z Kalifornie s veľkým úspechom kolportoval na ostrovoch knihu Bible Readings. V roku 1893 odišiel B. B. Newman z Floridy na Jamajku, aby počas neprítomnosti pána Arnolda prevzal vedenie kolportáže. Pán Evans a pán Hackett tiež v tom istom roku odišli do Západnej Indie, aby sa zapojili do tejto časti práce. V máji vstúpil na toto pole kazateľ Haysmer so svojou manželkou, aby tam pracovali podľa toho, ako sa im otvoria možnosti. Krátko nato sa vrátil pán Arnold, tentoraz s cieľom kolportovať knihy zaoberajúce sa témou zdravia. Do júla 1895 sa len na Jamajke predali knihy tohto charakteru v hodnote 8 200 dolárov, zatiaľ čo predaj náboženských kníh dosiahol 7 654 dolárov, čo predstavovalo celkovú sumu 15 854 dolárov. Distribúcia takého veľkého množstva literatúry výrazne prispela k založeniu dobre organizovanej cirkvi s 75 členmi v Kingstone a k otvoreniu ciest pre pastoračnú prácu v iných častiach ostrova.
GSAM 432Trinidad
GSAM 432.1Práca tu bola zavedená podobným spôsobom ako na Jamajke. V roku 1889 boli pán F. B. Grant a jeho manželka pozvaní na návštevu ostrova s cieľom predstaviť našu cirkevnú literatúru a na pozvanie ich čoskoro nasledovali kazateľ Flowers a jeho manželka, aby tu pôsobili, keď sa otvorila cesta. Dosiahli veľký úspech, až kým kazateľa Flowersa nepostihla horúčka, ktorá viedla k jeho smrti 29. júna 1894. Za jeho nástupcu bol zvolený kazateľ E. W. Webster, ktorý vyplával z New Yorku v auguste 1895.
GSAM 432.2V roku 1896 pôsobili v Západnej Indii nasledujúci pracovníci: na Jamajke kazateľ A. J. Haysmer a W. W. Eastman a na Bahamských ostrovoch pôsobilo viacero kolportérov. Na Malých Antilách pôsobili kazateľ E. Van Deusen a jeho manželka spolu s C. F. Parmleem a jeho manželkou ako biblickí pracovníci, pán Bean a pán Hackett ako kolportéri. Na Trinidade pôsobili kazateľ E. W. Webster a jeho manželka spolu so slečnou Stellou Colvinovou ako lekárskou misionárkou. Výsledky: 110 zachovávateľov soboty na Jamajke a 50 zachovávateľov soboty na Trinidade, sústredených v okolí Couvy; jeden zbor na Barbadose a jedna skupina na Antigue na Malých Antilách.
GSAM 432STREDNÁ AMERIKA
GSAM 432.3Kazateľ F. J. Hutchins a jeho manželka odišli zo Spojených štátov na Bay Islands 16. novembra 1891. V tom čase bolo, hlavne na Ruatane, asi dvadsať osôb, ktoré dodržiavali sobotu podľa štvrtého prikázania Desatora, pričom ich pozornosť na túto pravdu prvýkrát upútali čitateľské materiály, ktoré im boli zaslané poštou. O tri roky neskôr, v roku 1894, W. A. Miller a jeho manželka odišli z Kalifornie do Bonaccy, kde sa zapojili do vzdelávacej činnosti ako učitelia v škole, ktorá bola otvorená 4. júla 1894 v školskom objekte postavenom adventistami siedmeho dňa. Počet žiakov počas prvého semestra dosahoval v priemere tridsaťštyri. V roku 1895 bola škola vyhlásená za sebestačnú, keďže počet žiakov stúpol na štyridsaťpäť.
GSAM 433.1Na Generálnej konferencii, ktorá sa konala v roku 1895, kazateľ Hutchins informoval, že na ostrovoch je sto osôb, ktoré sa riadia posolstvom, a tiež uviedol, že boli postavené dva modlitebné domy, ktoré vlastnili adventisti siedmeho dňa. Vzhľadom na nedostatok pôdy, ktorá bola preto veľmi cenná na obrábanie, bol jeden z týchto modlitebných domov postavený nad vodou. Tieto dve budovy a školská budova boli prevedené na Asociáciu Generálnej konferencie. Hodnota majetku konferencie na ostrove bola odhadnutá na 1 789,60 dolárov. Objem predaja kníh do roku 1895 dosiahol 2 243 dolárov.
GSAM 433Malá loď pre Strednú Ameriku
GSAM 433.2Keďže pozornosť konferencie sa sústredila na výhody a prínosy vlastnenia malej lode, ktorou by sa mohli misionári prepravovať z jedného ostrova na druhý, bolo schválené, že takýto čln bude postavený pre prácu medzi Bay Islands s nákladmi nepresahujúcimi 3 000 dolárov.
GSAM 433.3V roku 1896 pôsobili v Strednej Amerike len štyria pracovníci: kazateľ F. J. Hutchins so svojou manželkou a kazateľ J. A. Morrow so svojou manželkou v Španielskom Hondurase. V Belize, hlavnom meste Britského Hondurasu, bola skupina veriacich, ktorí dodržiavali siedmy deň podľa štvrtého prikázania. Väčšina práce na tomto poli sa vykonávala na ostrovoch Karibského mora. Tu sa predalo kníh v hodnote niekoľkých tisíc dolárov a šesťdesiat osôb sa radovalo z pravdy posolstva tretieho anjela.
GSAM 434Smrť kazateľa Hutchinsa
GSAM 434.1Približne dvanásť rokov pracoval kazateľ F. J. Hutchins veľmi verne a horlivo v stredoamerickej oblasti. Nakoniec mu došli sily a podľahol chorobe. Teraz odpočíva v spánku a čaká na volanie od Pána – volanie, ktoré prebudí verných.
GSAM 434JUŽNÁ AMERIKA
GSAM 434.2Názory adventistov siedmeho dňa sa do Južnej Ameriky dostali po prvýkrát prostredníctvom tlačených publikácií. V októbri 1891 páni Snyder, Stauffer a Nowlin začali svoju prácu ako kolportéri v Argentíne. V roku 1893 sa na základe hlasovania Generálnej konferencie k práci na tomto misijnom poli pripojil kazateľ F. H. Westphal z Illinois, nemecký kazateľ, a v roku 1894 odišiel Frank Kelley z Kalifornie do Spojených štátov Kolumbie ako misijný pracovník, ktorý sa sám živil. O niekoľko mesiacov neskôr ich nasledovali ďalší pracovníci, čím sa začala táto nová misia. V roku 1896 bola predložená nasledujúca správa o práci v tejto oblasti: V Čile pôsobí jeden kazateľ, kazateľ G. H. Baber, ktorý pricestoval 19. októbra 1895, a dvaja kolportéri, F. W. Richards a F. H. Davis. Argentína má tiež dvoch kazateľov, F. H. Westphala a Jeana Vuilleumiera, a dvoch kolportérov, O. Oppegarda a C. A. Nowlina. Okrem nich sú tu štyria biblickí pracovníci: Lucy Postová, manželia Snyderovci a Ján McCarthy. V Brazílii pôsobia dvaja kazatelia, kazateľ W. H. Thurston a H. F. Graf, a traja kolportéri: A. B. Stauffer, J. F. a J. A. Berger. V Britskej Guyane pôsobia dvaja kazatelia, kazateľ W. G. Kneeland a kazateľ P. Giddings, a dvaja lekárski misionári, Dr. B. J. Fercoit a jeho manželka.
GSAM 435.1V roku 1896 sa v Čile predali knihy v hodnote tisíc dolárov a tridsať zachovávateľov soboty prijalo sobotu a súvisiace pravdy na základe čítania literatúry zakúpenej od kolportérov. V Brazílii a Argentíne sa predali knihy v hodnote desaťtisíc dolárov; a čo bolo ešte lepšie, bolo tam sto ľudí, ktorí dodržiavali sobotu. Bola založená jedna cirkev a päť sobotných škôl. V Argentíne boli tri zorganizované cirkvi, a to v Buenos Aires, Crespe a San Cristobale. V Britskej Guyane bola tiež jedna zorganizovaná cirkev a päťdesiat zachovávateľov soboty, čo spolu predstavovalo sto päťdesiat adventistov siedmeho dňa v Južnej Amerike.
GSAM 435JUŽNÁ MISIJNÁ SPOLOČNOSŤ
GSAM 435.2Prísne vzaté, túto spoločnosť nemožno nazvať zahraničnou, hoci vykonáva dielo evanjelizácie cudzích ľudí (Afričanov) v našej vlasti. Za už dosiahnuté výsledky patrí veľká zásluha vytrvalému úsiliu kazateľa J. E. Whitea pod Božím požehnaním.
GSAM 435.3V zime roku 1893, keď som pôsobil ako predseda Illinoiskej konferencie, prišiel za mnou kazateľ White s ťažkým bremenom na srdci kvôli farebným ľuďom v južných štátoch. Keďže strávil niekoľko týždňov v Chicagu, požiadal o možnosť pracovať pre farebných ľudí žijúcich v meste. Jeho žiadosť bola s najväčšou radosťou schválená a tak sa naozaj začala jeho práca pre tento nešťastný ľud.
GSAM 435Misionársky parník kazateľa Whitea
GSAM 435.4Od tej doby sa modlil a plánoval prácu na juhu. Ako študoval, jeho plány dozrievali a vyvrcholili výstavbou parníka pri jazere Michigan s názvom Morning Star. Vybavený týmto plávajúcim „Bethelom“ odišiel do Chicaga, odtiaľ po riekach Illinois a Mississippi, až dorazil 10. januára 1895 do Vicksburgu v štáte Mississippi. Tu spolu s niekoľkými spolupracovníkmi začal svoju prácu na panenskej pôde.
GSAM 436Práca Južnej misijnej spoločnosti
GSAM 436.1Citujeme zo správy, ktorú predniesol kazateľ White na generálnej konferencii 9. apríla 1903, ktorá uvádza výsledky práce a opisuje stav južnej misijnej činnosti k tomuto dátumu:—
GSAM 436.2„Naša spoločnosť vybudovala a v súčasnosti prevádzkuje päť škôl v štáte Mississippi... Tieto školy sa nachádzajú vo Vicksburgu, Yazoo City, Columbuse a Jacksone... Naši pracovníci tiež pokračovali v úsilí v Nashville, Memphise a Edgefield Junction v štáte Tennessee a v Louisville a Bowling Green v štáte Kentucky.
GSAM 436Pracovníci na juhu
GSAM 436.3„V súčasnosti pôsobí v rôznych oddeleniach spoločnosti dvadsaťsedem pracovníkov. V rámci činnosti Južnej misijnej spoločnosti bolo vyškolených päť vysvätených kazateľov.... Trinásť učiteľov bolo rôznymi spôsobmi pripravených na svoju prácu.... Spoločnosť vzdeláva jedného mladého muža na lekára na Meharry Medical College v Nashville a ďalšiemu pomáha pri štúdiu na tej istej škole... Vychovalo sa niekoľko dobrých biblických pracovníkov. Niektorí z učiteľov sa tiež stávajú zdatnými pracovníkmi v tomto oddelení.
GSAM 436Parník „Morning Star“
GSAM 436.4„Morning Star je môj osobný majetok, postavený z mojich vlastných peňazí. Okrem toho boli všetky prevádzkové náklady tejto lode hradené z mojich vlastných príjmov. Chcem tiež povedať, že náklady na živobytie na lodi som vždy hradil sám. Často sa posádka skladala z desiatich až osemnástich členov.... Ani platy všetkých pracovníkov zamestnaných Spoločnosťou po celé roky neboli hradené z darov, ale z mojich vlastných príjmov.
GSAM 437Ako sa získali peniaze na misiu na juhu
GSAM 437.1„Môže sa vynoriť otázka: ‚Odkiaľ ste získali tieto peniaze?‘ Dal nám ich Pán. Vydalo sa niekoľko malých kníh. Najskôr Gospel Primer, ktorého pôvodným zámerom bolo použiť ho pri vyučovaní farebných ľudí. Očakával sa predaj niekoľkých tisíc výtlačkov, ale k nášmu úžasu sa predalo takmer milión výtlačkov.
GSAM 437.2„Matka [pani E. G. Whiteová] nám pomohla s knihou Christ our Saviour, ktorej sa predalo tristotisíc alebo štyristotisíc výtlačkov. Dvestotisíc alebo tristotisíc výtlačkov knihy Best Stories sa predalo. Odhaduje sa, že knihy Coming King sa rozoslalo v takom množstve, že by vytvorili stĺp vysoký štyri míle. Z autorských honorárov z týchto kníh sme okrem financovania mnohých ďalších podnikov a oblastí činnosti postavili aj loď Morning Star.“
GSAM 437V MNOHÝCH KRAJINÁCH
GSAM 437Mexiko
GSAM 437.3Naša práca v tejto krajine sa začala v roku 1894 založením lekárskej misie v Guadalajare. V roku 1896 bol stav pracovníkov nasledovný: kazateľ D. T. Jones a jeho manželka, ktorí mali na starosti misiu. Učiteľmi boli Ora A. Osborne, pani A. Cooper, Kate Ross a miestny pomocník. Lekárskymi misionármi boli Dr. J. A. Neal, A. Cooper, pani A. J. Riceová, pani Bartlettová a pani Rachel Flowersová. Misijnú stanicu denne navštevovalo štyridsať pacientov a misijnú školu navštevovalo štyridsať žiakov. V tom čase sa stavalo nové sanatórium v hodnote 12 000 dolárov.
GSAM 437Stredná Afrika
GSAM 437.4V roku 1893 sa dielo posolstva tretieho anjela posunulo tak ďaleko, že výbor Generálnej konferencie považoval za oprávnené odporučiť zriadenie misie v Strednej Afrike. Preto bolo prijaté uznesenie: „Akonáhle to bude možné, nech sa otvorí misia v Matabelelande.“ V súlade s týmto rozhodnutím vstúpila v roku 1894 skupina adventistov siedmeho dňa do tejto krajiny a vybrala si farmu o rozlohe 12 000 akrov. Na konferencii v roku 1895 boli za misionárov pre toto vzdialené misijné pole zvolení kazateľ C. B. Tripp a jeho manželka, W. H. Anderson a jeho manželka a Dr. A. S. Carmichael. Okamžite začali s prípravami na dlhú cestu a po úspešnej plavbe dorazili do cieľa 26. júla 1895.
GSAM 438Zlaté pobrežie
GSAM 438.1Už niekoľko rokov sa k adventistom siedmeho dňa zo západného pobrežia Afriky dostávalo macedónske volanie o pomoc. Čítaním adventistických publikácií sa prebudil záujem o pravdu, ale pomoc bola vyslaná až okolo roku 1894. Vtedy výbor Generálnej konferencie pozval kazateľa Sanforda a pána Rudolpha, aby prevzali prácu, ktorá tak dlho čakala. Vstúpili na misijné pole s horlivosťou a odvahou. Netrvalo však dlho a kazateľ Sanford ochorel na horúčku, ktorá tam bola tak rozšírená, že krajinu nazývali „hrobom bielych ľudí“. Prekonal tri záchvaty a potom, aby prežil, bol nútený vrátiť sa do Ameriky. Na západné pobrežie boli vyslaní ďalší, medzi ktorými boli kazateľ D. U. Hale, Geo. F. Kerr a jeho manželka, ako aj G. P. Riggs. Ten však bol chorobou natoľko oslabený, že sa už nedalo dúfať v jeho prežitie, a tak ušiel do Anglicka v nádeji, že mu prospeje zmena podnebia; v tomto boli on aj jeho priatelia sklamaní, lebo jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval, až napokon zomrel a tam bol aj pochovaný. Aj on čaká na príchod Dávateľa života.
GSAM 438India
GSAM 438.212. januára 1890 sa kazateľ Haskell nalodil v prístave Durban na juhovýchodnom pobreží Afriky a vyplával do Kalkaty, Indie, Číny a Japonska. Ešte pred týmto dátumom sa k nemu pripojil jeho tajomník Percy T. Magan. Účelom tejto cesty do Indie bolo „prieskumné“ získavanie informácií, ktoré by im umožnili poskytovať rady a odporúčania, keď by adventisti siedmeho dňa mali v tejto oblasti začať aktívnu misijnú činnosť. S myšlienkou na založenie misie v Indii Generálna konferencia v roku 1893 odporučila, aby Wm. Lenker odišiel do tejto krajiny ako kolportér. V súlade s týmto odporúčaním odišiel do Indie a predstavil tam literatúru adventistov siedmeho dňa. Neskôr pán Lenker uviedol, že on a štyria ďalší ľudia sa do roku 1896 venovali kolportáži v rôznych častiach Indie a predali publikácie v hodnote 10 000 dolárov. Aby ilustroval záujem, ktorý tieto predané knihy vzbudili, ďalej uviedol, že počas kolportáže v okolí Madrasu na západnom pobreží Indie „miestny kazateľ prešiel pešo šesťdesiat míľ, aby si kúpil výtlačok knihy Thoughts on Daniel and the Revelation.“
GSAM 439Georgia Burrusová v Indii
GSAM 439.1V roku 1895 slečna Georgia Burrusová odišla z Kalifornie do Indie. Po príchode sa hneď pustila do štúdia bengálčiny a čoskoro sa zapojila do misijnej práce. Do roku 1896 začalo niekoľko osôb dodržiavať Pánovu sobotu vďaka kontaktu s našimi pracovníkmi.
GSAM 439.2Pracovníkmi v teréne boli v roku 1896 kazateľ D. A. Robinson a jeho manželka. Slečna May Taylorová a slečna Georgia Burrusová boli biblické pracovníčky. Pán Lenker a pán Masters boli kolportéri. Pre misijný dom bola zabezpečená vhodná budova a do vlasti boli zaslané žiadosti o lekárov, ošetrovateľky a ďalšiu pomoc, aby bolo možné zvládnuť naliehavé potreby, ktoré na nich doliehali. Na túto výzvu reagoval kazateľ Brown spolu s ďalšími. On aj kazateľ D. A. Robinson zomreli v Karmatare v Bengálsku v Indii koncom decembra 1899.
GSAM 439Havaj, Sandwichove ostrovy
GSAM 439.3V roku 1884 odišli pán La Rue a Henry Scott na vlastné náklady ako misionári na Havaj. Svoju prácu začali osobnou misijnou činnosťou a predajom kníh. To na ostrove vzbudilo taký záujem, že Generálna konferencia v novembri 1885 rozhodla, že kazateľ Wm. Healy pôjde v nasledujúcej sezóne na Havaj pracovať a že Kalifornská konferencia bude požiadaná, aby na tento účel zapožičala stan. Takto vybavení kazateľ Healy a tí, ktorí už boli na ostrove, usporiadali v lete roku 1886 stretnutia v stane. Vďaka tomuto úsiliu prijalo posolstvo viacero ľudí. Pán La Rue zostal v Honolulu až do roku 1889, kedy sa vydal na plavbu do Hongkongu v Číne.
GSAM 440Čínska práca na Havaji
GSAM 440.1Na ostrove sa však vykonávala len minimálna pastoračná činnosť, až kým sa v marci 1895 nezišla Generálna konferencia, na ktorej sa hlasovalo o tom, že „kazateľ Gates a jeho manželka spolu s pánom a pani Brandovými ako učiteľmi pre Číňanov odídu do Honolulu, aby sa zapojili do misijnej práce.“ Vyučovanie sa začalo ihneď a kazateľ Gates, hoci mal krehké zdravie, robil, čo mohol, aby túto prácu posunul dopredu. K misionárom sa čoskoro pridali lekár a zdravotné sestry a práca v tejto oblasti zvestovania sa úspešne rozbehla.
GSAM 440Súhrn misií, 1. januára 1903
GSAM 440.2Správa tajomníka pre zahraničné misie, predložená 31. decembra 1902, predstavuje prácu v oblasti šírenia posolstva mimo Spojených štátov takto:—
GSAM 440.3Austrálska úniová konferencia, zložená z konferencií Victoria, Nový Južný Wales, Nový Zéland, Queensland, Južná Austrália, Tasmánia a Západná Austrália.
GSAM 440.4Európska generálna konferencia, zložená z Nemeckej úniovej konferencie, západného Nemecka, východného Nemecka, južného Nemecka, Holandska a flámskeho Belgicka, Rakúsko-Uhorska a balkánskych štátov, nemeckého Švajčiarska, južného Ruska, severného Ruska a stredného Ruska.
GSAM 440.5Škandinávska úniová konferencia, pozostávajúca z Dánska, Nórska, Švédska, Fínska a Islandu.
GSAM 441.1Britská úniová konferencia, zahŕňajúca severné Anglicko, južné Anglicko, Írsko, Škótsko a Wales.
GSAM 441.2Francúzsko-latinská úniová konferencia, ktorá zahŕňa francúzsko-švajčiarsku oblasť, Francúzsko a Taliansko.
GSAM 441.3Východná misia, ktorá zahŕňa Egypt, Sýriu a Turecko.
GSAM 441.4Južnoafrická úniová konferencia, zahŕňajúca Kapskú kolóniu, Natal-Transvaal, Basutoland a Matabeleland.
GSAM 441.5Ostatné: Bermudy, Brazília, Britská a Holandská Guyana, Stredná Amerika (juh), Čína, Fidži, India, Jamajka, Japonsko, Malé Antily, Mexiko, Njassaland, Pitcairn, Portoriko, River Plate, Raratonga, Samoa, Spoločenské ostrovy, Sumatra, Tonga, Trinidad, západné pobrežie (Južná Amerika) a západné pobrežie (Afrika).
GSAM 441.6Počet aktívnych pracovníkov v týchto rôznych oblastiach, vrátane kazateľov, kazateľov s licenciou, biblických pracovníkov a kolportérov, je 754.
GSAM 441Zriadené strategické body
GSAM 441.7Na základe týchto stručných informácií o našich misiách môžeme povedať to isté, čo v roku 1896 povedal tajomník pre zahraničné misie:
GSAM 441.7„Vďaka týmto strategickým pozíciám, ktoré posolstvo teraz zaujíma takmer vo všetkých častiach sveta, môže Boh svojou nekonečnou mocou vykonať veľké a mocné dielo za veľmi krátky čas. Svoje dielo v spravodlivosti urýchli.“
Poznámky
- List Rimanom 15:21. ↩