Kapitola 12 — Sklamanie — Horká kniha

GSAM 185.1„A VZAL som knižku z ruky anjela a zjedol som ju. V ústach bola sladká ako med, ale keď som ju zjedol, zhorkla mi v žalúdku. Tu mi povedal: Musíš opäť prorokovať o mnohých ľuďoch, národoch, jazykoch a kráľoch. Dostal som trstinu podobnú palici so slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, ako aj tých, čo sa v ňom klaňajú.“¹

GSAM 185.2V biblickom jazyku „zjedanie“ knihy predstavuje prijatie pravdy s cieľom odovzdať ju ostatným, ako to vidíme v Ezechielovi, kde je prorokovi ukázaný „zvitok knihy“ a bolo mu povedané: „Zjedz tento zvitok, choď a oslov dom Izraela!“ Po zjedení zvitku hovorí: „Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.“²

GSAM 185.3Prorok Jeremiáš používa tú istú metaforu: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca.“³ Z tohto jazyka sa dozvedáme, že „sladkosť“ knihy pri jej jedení predstavuje radosť a uspokojenie, ktoré zažívajú tí, ktorí sa takto živia slovom Pánovým.

GSAM 185Kniha najprv sladká, potom horká

GSAM 185.4Kniha spomenutá v Zjavení 10, o ktorej sa hovorí, že pre toho, kto ju jedol, bola sladká ako med, ale hneď po zjedení bola „horká“ (alebo, ako niektorí prekladajú, „hneď ako som ju strávil, v žalúdku bola pikra“⁴), bola tá kniha, z ktorej anjel oznámil na základe autority toho, kto stvoril nebo, zem a more: „Čas už nebude.“ Zjedenie tejto knihy teda musí predstavovať radostné prijatie vyhlásenia o čase. Náhle zhorknutie sústa pre tých, ktorí ho zjedli, musí predstavovať smutný kontrast v ich skúsenosti po uplynutí času uvedeného v knihe, keď zistia, že ich očakávania boli kruto sklamané.

GSAM 186Vyhlásenie o čase ako sladké sústo

GSAM 186.1Oznámenie o čase v roku 1844 bolo skutočne radostnou správou pre tých, ktorí verili a ktorí bezpochyby očakávali tak skoro večné oslobodenie od všetkého zla, utrpení a smútkov tohto hriešneho sveta. Myšlienka, že už o niekoľko krátkych týždňov budú oslávení, obdarení nesmrteľnosťou a budú v zlatom meste Božom so svojím Kráľom, bola skutočne inšpirujúca pre dušu. Ako to vyjadril jeden z tých, ktorí túto skúsenosť zažili: „Tí, ktorí úprimne milujú Ježiša, vedia oceniť pocity tých, ktorí s najväčším záujmom očakávali príchod svojho Spasiteľa... K tejto hodine sme pristupovali s pokojnou vážnosťou. Skutoční veriaci spočívali v sladkom spoločenstve s Bohom, čo bola záruka pokoja, ktorý mal byť ich v jasnom budúcom živote. Tí, ktorí zažili túto nádej a dôveru, nikdy nezabudnú na tie vzácne hodiny čakania.“

GSAM 186.2Zvláštne ťažká situácia tých, ktorí sa jedenásteho dňa siedmeho mesiaca stále nachádzali v tomto temnom svete skúšok a pokušení, kde museli čeliť pohŕdaniu, posmeškom a výsmechu tých, ktorých ešte pred pár hodinami nabádali, aby sa pripravili na stretnutie so svojím Pánom, nachádza výstižnú ilustráciu v prípade Márie, ktorá „stála vonku pri hrobe a plakala“; a keď sa jej anjeli opýtali: „Žena, čo plačeš?“, odpovedala im: „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili.“⁵

GSAM 187Sklamaní, ale nie znechutení

GSAM 187.1Tí, ktorí prežili túto ťažkú situáciu, o nej povedali:

GSAM 187.1„Boli sme zmätení a sklamaní, no nezriekli sme sa svojej viery. Cítili sme, že sme splnili svoju povinnosť; žili sme v súlade s našou drahocennou vierou; boli sme sklamaní, ale nie znechutení. Potrebovali sme nekonečnú trpezlivosť, lebo posmievačov bolo veľa. Často nás vítali pohŕdavými narážkami na naše predchádzajúce sklamanie. ‚Ešte ste nešli hore; kedy to očakávate?‘ a podobné sarkastické poznámky na nás často hádzali naši svetskí známi a dokonca aj niektorí vyznávajúci kresťania, ktorí síce prijali Bibliu, no nedokázali pochopiť jej veľké a dôležité pravdy. Smrteľnosť sa nás stále držala; účinky kliatby boli všade okolo nás. Bolo ťažké znova sa zaoberať tými otravnými starosťami života, o ktorých sme si mysleli, že sme ich navždy odložili.“

GSAM 187V porovnaní so sklamanými učeníkmi

GSAM 187.2Tieto pocity, v porovnaní s radosťou a oslavami, ktoré prežívali ešte pred pár hodinami, museli pre nich byť ako ostrá horkosť pikry. Okolie predpokladalo, rovnako ako to bezpochyby robili davy po Kristovom ukrižovaní, že veriaci sa teraz zrieknu svojej viery a pripoja sa k posmeškom nad svojou vlastnou domnelou pošetilosťou. Veľmi skoro však k svojmu úžasu zistili, že láska k Pánovmu príchodu sa nedala ľahko vykoreniť zo sŕdc tých, ktorí sa skutočne zasvätili Bohu.

GSAM 187„Nesedel som s posmievačmi“

GSAM 187.3Cesta, ktorou sa títo horliví ľudia vydali, a ich pocity sú výstižne opísané slovami proroka Jeremiáša, kde hovorí:

GSAM 187.3„Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov. Nevysedávam v kruhu posmievačov, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý, lebo si ma naplnil svojím hnevom. Prečo má byť moja bolesť trvalá, moja rana nevyliečiteľná a nechce sa zahojiť? Či chceš byť pre mňa klamným potokom, ktorého voda je nespoľahlivá?“ (doslovný preklad KJV).⁶

GSAM 188James White o sklamaní

GSAM 188.1Niekoľko krátkych citátov od niektorých z týchto sklamaných, no napriek tomu dúfajúcich ľudí, poskytne dobrý obraz o situácii. Prvý je od pastora Jamesa Whitea, ktorý v rokoch 1843 a 1844 pôsobil veľmi úspešne. Hovorí:—

GSAM 188.2„Sklamanie z uplynutia stanoveného času bolo trpké. Skutoční veriaci sa vzdali všetkého pre Krista a zažívali jeho prítomnosť ako nikdy predtým. Ako si mysleli, dali svetu svoje posledné varovanie a viac či menej sa oddelili od neveriaceho, posmievačského davu. A s Božím požehnaním nad sebou mali väčšiu chuť byť v spoločnosti svojho čoskoro očakávaného Pána a svätých anjelov než tých, od ktorých sa oddelili. Láska k Ježišovi napĺňala duše a žiarila z každej tváre, a s nevýslovnou túžbou sa modlili: ‚Príď, Pane Ježišu, a príď rýchlo,‘ ale On neprišiel.

GSAM 188.3„Ale Boh svoj ľud neopustil... A s osobitnou silou a útechou prenikli do myslí a sŕdc tých, ktorí boli skúšaní a čakali, také pasáže ako nasledujúca z Listu Hebrejom: ‚Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli prisľúbenie. Veď už len celkom krátky čas a príde ten, čo má prísť, nebude meškať. Avšak môj spravodlivý bude žiť z viery, ale kto odpadne, v tom nebude mať moja duša zaľúbenie. My však nie sme z tých, čo odpadajú na záhubu, ale z tých, čo veria, aby si zachránili dušu.‘⁷ Zaujímavé body v tejto časti Písma sú tieto:—

GSAM 188.4„1. Tí, na ktorých sa tento text vzťahuje, sú v nebezpečenstve, že stratia dôveru v to, v čom konali správne.

GSAM 189.1„2. Urobili vôľu Božiu a boli uvedení do stavu skúšky, v ktorom bola potrebná trpezlivosť.

GSAM 189.2„3. Spravodliví mali v tomto čase žiť z viery, nie pochybovať o tom, či konali vôľu Božiu, ale veriť v to, v čom konali vôľu Božiu.

GSAM 189.3„4. Tí, ktorí by nevydržali skúšku viery, ale by sa vzdali svojej dôvery v dielo, v ktorom konali Božiu vôľu, a ustúpili, by sa vydali priamou cestou do zatratenia.“⁸

GSAM 189Z diela N. Southarda, redaktora časopisu Midnight Cry

GSAM 189.4V časopise Midnight Cry z 31. októbra 1844, približne desať dní po uplynutí dvetisíctristo dní, bolo uverejnené nasledujúce vyhlásenie z pera redaktora:—

GSAM 189.5„Vzhľadom na všetky okolnosti sprevádzajúce toto hnutie, požehnané účinky, ktoré malo na mysle Božích detí, a nenávisť a zlomyseľnosť, ktorú prejavili jeho nepriatelia, musíme ho považovať za skutočný ‚polnočný krik‘. A ak máme ešte niekoľko dní na to, aby sme vyskúšali svoju vieru, je to stále v súlade s podobenstvom o desiatich pannách; lebo keď sa všetky zdvihli a upravili svoje lampy, mal ešte nastať čas, keď lampy nerozumných panien zhasnú. To sa nemohlo stať skôr ako po uplynutí desiateho dňa; lebo dovtedy ich lampy budú horieť. Musí teda uplynúť ten deň, aby sa nemúdre mohli vzdať svojej viery, tak ako musel uplynúť rok 1843, aby nastalo obdobie čakania. Malé zdržanie preto nie je dôvodom na sklamanie, ale ukazuje, aký presný je Boh v naplnení svojho slova. Držme sa teda pevne vyznania našej viery bez váhania; lebo verný je ten, kto sľúbil.“

GSAM 189Od Jozefa Marsha, redaktora časopisu Voice of Truth

GSAM 189.6V časopise Voice of Truth z 7. novembra 1844 čítame:—

GSAM 189.7„S radosťou priznávame, že sme sa mýlili v povahe udalosti, ktorú sme očakávali, že nastane desiateho dňa siedmeho mesiaca; nemôžeme však zatiaľ pripustiť, že náš veľký veľkňaz v ten deň nesplnil všetko, čo by nás tento predobraz oprávňoval očakávať. Teraz veríme, že to urobil.“

GSAM 190.1Adventisti očakávali, že desiateho dňa siedmeho mesiaca roku 1844 sa skončí obdobie dvetisíctristo prorockých dní a že v ten deň Kristus dokončí svoje kňazské dielo a príde na zem, aby požehnal svoj ľud. Neskoršie skúmanie ukázalo, že v ten deň sa začalo jeho dielo očisťovania nebeskej svätyne, a nie dokončenie jeho kňazského diela.⁹ Namiesto toho, aby sa dielo očisťovania svätyne považovalo za súčasť Kristovho kňazského diela, tvrdilo sa, že očistenie svätyne má byť očistením zeme ohňom pri Kristovom príchode. Ak nie celá zem, tak aspoň zem Kanaánska by mala byť v tom čase očistená.

GSAM 190Svätyňa považovaná za zem

GSAM 190.2Túto myšlienku uvádza článok Geo. Storrsa v časopise Midnight Cry z 25. apríla 1844. Pýta sa: „Čo je to svätyňa, ktorá má byť očistená? Moje predchádzajúce názory boli, že to bola celá zem. Stále verím, že je to časť zeme. Ale aká časť? To je otázka, na ktorú sa pokúsim odpovedať.“

GSAM 190.3Cituje sľub daný Abrahámovi, jeho potvrdenie Izákovi a obnovenie Jakubovi, a potom cituje Mojžišovu pieseň, ktorú zložila Miriam po prechode Červeného mora, v ktorej spievali: „Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok.“¹⁰

GSAM 190.4Ak čitateľ pozorne porovná vyššie uvedený text so záznamom o jeho naplnení, ktorý spísal žalmista, zistí, že sa v ňom neuvádza, že by čo i len zem Palestíny bola svätyňou. Dávid hovorí, keď hovorí o tom, ako Pán viedol synov Izraela: „Priviedol ich k hranici svojej svätyne (doslovný preklad KJV), k vrchu, čo získala jeho pravica.“¹¹ V piesni pri Červenom mori sa o Kanaánskej zemi hovorí, že to bolo miesto, ktoré si On pripravil na príbytok vo svätyni. Tak aj v tomto citáte zo žalmov je hora Moria, kde bola postavená svätyňa, nazvaná iba hranica jeho svätyne. Avšak v tom istom žalme sa hovorí: „vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ktorý miloval. Postavil svätyňu pevne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky.“¹²

GSAM 191Očistenie svätyne sa považuje za očistenie zeme

GSAM 191.1V spomínanom článku po citovaní údajného dôkazu, že zem, alebo aspoň palestínska krajina, bola svätyňou, pastor ďalej kladie otázku: „Ako bude svätyňa očistená?“ Slovami proroka Micheáša odpovedá: „lebo hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme. Vrchy sa rozplynú pod ním a údolia sa rozštiepia. Budú ako vosk pri ohni a ako vody vyliate na svah.“¹³

GSAM 191.2Vzhľadom na v tej dobe všeobecne prijatú predstavu, že zem je svätyňou, čitateľ ľahko pochopí, prečo bez akýchkoľvek pochybností predpokladali, že na konci dvetisíctristo dní Pán príde a očistí zem spôsobom, aký opísal Micheáš. Zo všetkých námietok vznesených proti adventistom ani jeden odporca ani len nenaznačil, že očistenie zeme ohňom nie je udalosťou, ktorá sa má odohrať ako očistenie svätyne na konci dvetisíctristo dní.

GSAM 191Apoštoli boli sklamaní, no Písmo sa naplnilo

GSAM 191.3Nie je to jediný prípad, keď ľudia konali podľa Pánovej vôle, naplnili Písmo, a napriek tomu boli sklamaní vo svojich očakávaniach len preto, že nepochopili podstatu udalosti, ktorá sa mala odohrať. Tak to bolo aj s Kristovými apoštolmi. Keď sedel na oslíkovi a vchádzal do Jeruzalema, volali, lebo si spomenuli na slová proroka:¹⁴ „zvučne jasaj, dcéra Jeruzalem. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.“¹⁵ Bolo to tak potrebné, aby pri tej príležitosti zaznelo volanie, že keby mlčali, volali by samotné kamene.¹⁶ Učeníci predpokladali, že Kristus práve v tom okamihu a na tom mieste nastúpi na Dávidov trón ako svetský kráľ („my sme dúfali, že on vykúpi Izrael“¹⁷), a tak volali: „Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza!“¹⁸ Koľko by bolo vtedy toho volania, keby pochopili, že do týždňa bude Kristus mŕtvy v Jozefovej hrobke, obklopený rímskou strážou? Koľko by bolo „slávy“ Bohu a posvätenia u adventistov v roku 1844, keby pochopili, že očistenie svätyne na konci celého prorockého času má trvať niekoľko rokov, kým Pán príde?

GSAM 192Žiadna chyba vo výpočte 2300 dní

GSAM 192.1Keď si tento ľud starostlivo prešiel svoje výpočty tohto obdobia, nenašiel v nich žiadnu chybu; ale Pán neprišiel a ani zem nebola očistená ohňom. Čo to znamenalo? S istotou vedeli, že Pán bol s nimi počas tohto veľkého hnutia; teraz však boli v napätí. Ich dôvera v Pána bola neotrasiteľná. Vedeli, že ich neopustí. Svetlo malo prísť z nejakého zdroja. Ťažká otázka, ktorá pred nimi stála, je vyjadrená slovami Jeremiáša, na ktoré sme sa už odvolali: „Či chceš byť pre mňa klamným potokom, ktorého voda je nespoľahlivá?“ Viera túto pochybnosť nepodporovala, lebo ich mysliam sa vynorili slová Pána prostredníctvom proroka Habakuka týkajúce sa videnia: „Na konci prehovorí a nebude klamať (doslovný preklad KJV).“¹⁹ Výraz, ktorý už bol citovaný od redaktora časopisu Voice of Truth, dobre vystihuje ich postoj: „Ešte nemôžeme pripustiť, že náš veľký veľkňaz práve v ten deň nesplnil všetko, čo by sme na základe predobrazu mohli oprávnene očakávať.“

GSAM 193Objavené svetlo týkajúce sa svätyne

GSAM 193.1Hiram Edson z Port Gibsonu v štáte New York mi povedal, že deň po uplynutí stanoveného času v roku 1844, keď sa modlil za snopmi obilia na poli, na neho tak silno zostúpil Boží Duch, že ho to takmer zrazilo na zem, a spolu s tým prišiel dojem: „Svätyňa, ktorá má byť očistená, je v nebi.“ Túto myšlienku oznámil O. R. L. Crosierovi a spoločne túto tému dôkladne preskúmali. Na začiatku roku 1846 bol v časopise Day Star, ktorý vtedy vychádzal v Cincinnati v štáte Ohio, uverejnený podrobný výklad otázky svätyne z biblického hľadiska, napísaný pánom Crosierom. V tejto rozsiahlej eseji sa naznačovalo, že dielo očistenia svätyne bolo záverečným dielom Krista ako nášho veľkňaza, ktoré sa začalo v roku 1844 a skončí tesne predtým, ako sa skutočne vráti v oblakoch neba ako Kráľ kráľov a Pán pánov.

GSAM 193Cirkvi hľadajúce stratených členov

GSAM 193.2Desiaty deň siedmeho mesiaca uplynul a cirkvi si mysleli, že budú mať ľahkú úlohu získať späť stratených členov, ktorí sa od nich oddelili pod vplyvom „polnočného kriku“ a posolstva druhého anjela; v tomto však boli veľmi sklamané, ako ukáže nasledujúca odpoveď na naliehavé výzvy, aby sa vrátili do svojich pôvodných organizácií, uverejnená v časopise Midnight Cry z 26. decembra 1844:—

GSAM 193.3„Ale aká je skutočnosť? Dobre vedia, že vo veľkej väčšine týchto cirkví sú hlavnými témami ‚obrátenie sveta‘, ‚tisícročné kráľovstvo‘ a ‚návrat Židov do Palestíny‘ pred osobným príchodom Spasiteľa. Tí, ktorí sa vracajú, aby počúvali uspávanky takýchto nebiblických a nerozumných doktrín, robia to s otvorenými očami; a takýto postup z ich strany bude skutočne ‚vracaním sa‘.

GSAM 194.1„Keďže sme sa stali ‚slobodnými‘ v biblickom zmysle, je oveľa bezpečnejšie ‚tlačiť sa vpred‘, než ‚vrátiť sa späť‘ alebo ‚ustúpiť‘, najmä v tomto čase, keď bude tak skoro udelená koruna slávy verným v Kristovi Ježišovi.“

GSAM 194.2Postup cirkví, ktoré odkladajú príchod Pána tým, že obhajujú vyššie uvedené doktríny, ktoré nie sú v súlade s Písmom, pripomenul adventistom tieto slová proroka Ezechiela: „Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na vzdialené dni a prorokuje o ďalekých dobách.“ V tej istej súvislosti sa nachádza odpoveď, ktorú adventisti používali: „Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: Neoddiali sa už žiadne moje slovo. Slovo, ktoré vypoviem, sa splní — znie výrok Pána, Hospodina.“²⁰

GSAM 194„Musíš opäť prorokovať“

GSAM 194.3Tí, ktorí „zjedli“ knihu a zvestovali „čas“, považovali svoju prácu pre svet za dokončenú; preto prišlo vyhlásenie, že musia znova učiť národy, jazyky a kráľov. Teraz sa musí dokončiť ďalšia časť diela, doteraz neviditeľná – a to predstavenie ľuďom skutočného charakteru Božieho chrámu v nebi a jeho oltárnej služby. Príkaz zmerať chrám²¹ je potrebný na to, aby sme získali poznanie o povahe udalosti, ktorá sa má odohrať na konci prorockého času, a aby sa tak podalo vysvetlenie slov: „Potom bude svätyňa očistená.“

GSAM 194.4Všimnite si, že anjel tohto časového oznámenia prišiel z neba a ešte predtým, ako dokončí svoju prácu, dáva poverenie opäť poučiť ľudí. Posolstvo, ktoré má vysvetliť otázku svätyne, dodať dôveru sklamaným a zároveň im poskytnúť „trstinu“, „prút“ alebo pravidlo, podľa ktorého môže Boží ľud skúšať svoje morálne postavenie pred Ním, musí niesť zreteľné znaky, že pochádza z neba a nie je ľudského pôvodu.

GSAM 195Predsudky bránili prístupu k ľuďom

GSAM 195.1Existujúce predsudky voči adventistickej doktríne boli pre ľudí takmer neprekonateľnou prekážkou; a pokúšať sa ich znovu poučovať bez jasného a jednoznačného objasnenia príčiny sklamania by bolo zbytočné. Samotní adventisti potrebovali, aby ich vlastné duše boli nanovo inšpirované nebeským poverením, skôr než by bolo možné ľudí správne poučiť; a ako sa to dalo dosiahnuť? Dalo by sa to dosiahnuť iba ľudskou múdrosťou? Alebo by sa tí, ktorí zažili hlboké pôsobenie Božieho Ducha počas predchádzajúceho hnutia, uspokojili s čisto ľudským uvažovaním? Iba dielo podobné dielu „posolstva tretieho anjela“²² ich mohlo vymaniť z ich zmätkov; a toto sa krok za krokom, podľa toho, ako to mohli prijímať, riadne začalo, pričom nieslo najpresvedčivejšie dôkazy, že má nebeský pôvod.

GSAM 195Ako ovce bez pastiera

GSAM 195.2Tu bolo veľké adventistické spoločenstvo, v istom zmysle ako ovce bez pastiera, z ktorých sa tisíce len pred pár týždňami oddelili od všetkých cirkví a vierovyznaní, pričom žiadna ľudská organizácia nebola zodpovedná za ich duchovné blaho. Nemali žiadnych pozemských poradcov, ktorým by mohli dôverovať; ich dôvera spočívala výlučne v Bohu.

GSAM 195.3V jednej veci však boli presvedčení a táto istota bola pre nich ako kotva – vyhlásenie o čase bolo správne.²³ Ako spoločenstvo sa však nachádzali v situácii, v ktorej by, ak by ich Boh neviedol a neochraňoval, mohli prijať falošné vysvetlenia alebo stratiť „trpezlivosť“ a vzdať sa viery vo svoje doterajšie skúsenosti. Niektorí tak urobili; zatiaľ čo iní, s pohľadom viery upretým na toho, koho milovali ich duše, úprimne sa pýtali: „Strážnik, koľko ešte zostáva z noci, strážnik, koľko z noci uplynulo? Strážnik hovorí: Prichádza ráno, ale ešte je noc. Ak sa chcete vyzvedieť, vyzvedajte sa, znova sa vráťte.“²⁴

GSAM 196J. N. Andrews o sklamaní

GSAM 196.1Pastor J. N. Andrews, ktorý prešiel touto skúsenosťou v roku 1844, takto hovorí o sklamaní:—

GSAM 196.2„Tí, ktorí očakávali Pána v rokoch 1843 a 1844, boli sklamaní. Pre mnohých je táto skutočnosť dostatočným dôvodom na odmietnutie všetkých svedectiev v tejto veci. Uznávame toto sklamanie, nemôžeme však súhlasiť s tým, že by to predstavovalo oprávnený dôvod na popieranie Božej ruky v tomto diele. Židovská cirkev bola sklamaná, keď sa na konci diela Jána Krstiteľa Ježiš predstavil ako sľúbený Mesiáš. A dôverčiví učeníci boli nesmierne sklamaní, keď toho, od koho očakávali, že oslobodí Izrael, zajali a zabili bezbožné ruky. A po jeho vzkriesení, keď očakávali, že Izraelu opäť obnoví kráľovstvo, nemohli byť inak ako sklamaní, keď pochopili, že on odchádza k svojmu Otcovi a že oni majú byť na dlhú dobu ponechaní utrpeniu a úzkosti. Sklamanie však nedokazuje, že Boh nemá žiadny podiel na vedení svojho ľudu. Malo by ich viesť k náprave ich chýb, nemalo by ich však viesť k tomu, aby zavrhli svoju dôveru v Boha. Práve preto, že boli synovia Izraela sklamaní na púšti, tak často popierali božské vedenie. Sú nám predkladaní ako napomenutie, aby sme neupadli do toho istého príkladu neviery.“²⁵

GSAM 196Pravda prechádza krstom nepopularity

GSAM 196.3Zdá sa, že Pánovým zámerom je umiestniť dôležité pravdy do nepopulárneho kontextu, kde ich prijatie a poslušnosť budú krížom²⁶. To platí najmä v týchto posledných dňoch. Peter, keď hovorí o čase, keď sa koniec všetkého „priblížil“ a keď je čas, „aby sa začal súd v Božom dome“, hovorí: „Milovaní, nebuďte prekvapení ohňom utrpenia, ktoré na vás prišlo, ako keby sa vám prihodilo niečo neobyčajné, ale radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa s plesaním radovali, aj keď sa zjaví jeho sláva. Ak vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, pretože Duch slávy, Boží Duch, spočíva na vás.“²⁷

GSAM 197.1Keď pravda prešla krstom nepopularity, jej prijatie si vyžaduje viac milosti než len nasledovanie viery más. Pokryteckí predstieratelia nevidia veľký dôvod prijať pravdu, ktorá si vyžaduje konanie, ako veslovať proti prúdu „proti vetru a prúdu“. Tak sa pravda stáva skúškou pre verných, čestných, úprimných a svedomitých.

GSAM 197.2Už sme predtým ukázali, že proroctvo o adventnom hnutí predpovedá sklamanie. To prišlo; a tak, v Božej prozreteľnosti, malo prijatie tohto posolstva svoj kríž.